Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/131/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej B. I., so sídlom v B.,

IČO : X., zastúpenej A., IČO : X., proti povinnému M. C., bývajúcemu v P., o vymoženie

275,55 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená 12. júla 2011 podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie

na vymoženie sumy 275,55 € s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu,

ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R.,

so sídlom v B., zo 17. januára 2011 sp. zn. B., ktorým bola žalovanému M. C. uložená

povinnosť zaplatiť žalobkyni B. I. istinu 275,55 € s príslušenstvom a trovy konania 72,47 €.

Súdny exekútor požiadal Okresný súd Prievidza o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Prievidza uznesením zo 4. augusta 2011 č.k. -13 žiadosť

súdneho exekútora Mgr. D. Č. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve (zmluva o úvere

č. 4510949407 z 12. októbra 2007 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávnenej a

povinným) a následné konanie pred rozhodcovským súdom odopiera ochranu spotrebiteľovi,

ktorú mu poskytujú ustanovenia a a Smernica 93/13/EHS

v dôsledku neprijateľnej podmienky v čl. 11.2 obchodných podmienok, pretože voľba

2

riešenia sporov v rozhodcovskom konaní bola dojednaná jednostranne, povinný nemal

možnosť zmeniť znenie rozhodcovskej doložky predloženej mu na predtlačenom formulári,

preto uvedená zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne, spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť

a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý

definuje, ako sa budú prípadné spory zo zmluvy riešiť je veriteľ, pretože tento zostavil znenie

rozhodcovskej doložky vo vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používa v rámci

svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, nebola s povinným

dohodnutá individuálne, pretože bola upravená v obchodných podmienkach, povinný

nemohol ovplyvniť ich obsah, mohol buď celú zmluvu akceptovať alebo ju odmietnuť.

Povinný s právnym predchodcom oprávnenej (nie individuálne) dohodol, že spory zo zmluvy

budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom v Bratislave, čo súd považoval

za nekalú podmienku (opierajúc sa o stanovisko Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4. júna

2009 Pannom GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Göyrfi, bod 40).

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávnenej uznesením z 31. októbra 2011 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (, ), pretože

odvolanie oprávnenej nepovažoval za dôvodné. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že súd

prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ skúmal rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve

ako zmluvu spotrebiteľskú, t.j. z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom

a spotrebiteľom. Rozsah tohto oprávnenia súdu vyvodzoval z ustanovenia § 44 Exekučného

poriadku, tiež z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a Smernice rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že obsah

rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený, nebol individuálne dohodnutý, čo je

v rozpore s požiadavkou Smernice rady 93/13/EHS, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach strán, a to ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej

rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je podľa

neplatná. Neprijateľné podmienky sú uvedené

v ustanovení len demonštratívne, preto bez ohľadu na účinnosť

novely , ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v ustanovení

ods. 4 písm. r/ (za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní) možno

3

tento dôvod neplatnosti uplatniť i na daný prípad, pretože jeho obsiahnutie v spotrebiteľskej

zmluve bude vždy v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ z týchto dôvodov súd prvého stupňa

zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, jeho rozhodnutie a závery

odvolací súd považoval za vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu

prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodila

z , , (v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný; účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom)

a dôvodnosť z až c/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Prekážku „res iudicata“

dovolateľka vysvetľuje tým, že vec už bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom vydaným

rozhodcovským súdom. Exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený preskúmať

správnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu z pohľadu obsahu zmluvy o úvere

(vrátane dojednaných všeobecných obchodných podmienok) a rozhodovať o neprijateľnosti

zmluvných dojednaní – najmä o neprijateľnosti (resp. neplatnosti) rozhodcovskej doložky.

Rozhodnutie o nekalosti rozhodcovskej doložky súd rieši v rámci žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, čo povinný nevyužil. Na jeho preskúmanie súdom nebol podaný

osobitný návrh na začatie konania o jeho zrušení, ktorý je podľa zákona potrebný. Za postup

súdov, ktorým jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, považovala to, že jej bolo upreté

právo na výkon rozhodnutia vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku na základe vydania

právoplatného rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, pretože nevyhnutým dôsledkom je zastavenie exekúcie. Nesprávne právne

posúdenie veci konajúcimi súdmi videla predovšetkým v posúdení otázky o existencii

neprijateľnej podmienky dojednanej v úverovej zmluve vo svetle právnej úpravy vyplývajúcej

z ustanovenia , o bankách v znení účinnom

do 30. novembra 2009, v závere o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, vo výklade

ustanovenia , Exekučného poriadku, zákona

o rozhodcovskom konaní. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav

veci, význam rozhodcovského konania, a ozrejmovala význam ochrany práv spotrebiteľa

vo svetle implementovanej Smernice rady 93/13/EHS.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená

v zmysle , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (viď ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním oprávnenej je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon

pripúšťa dovolanie. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na uvedené by dovolanie oprávnenej mohlo byť procesne prípustné

(i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale zaoberal sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne

vymenovaných v (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(napr. R 117/1999, R 34/1995). Treba ale uviesť, že z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/

), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ale ani samotné nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod

v zmysle nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je však významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne aj došlo.

K systému dovolacích dôvodov treba dodať, že existencia procesnej vady konania

v zmysle , na ktorú poukazuje ustanovenie , zakladá

nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) možno rozhodnutie

odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde o prípady, kedy zákon

prípustnosť dovolania výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených v )

a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 a 2

).

V prejednávanom prípade procesná prípustnosť dovolania nie je založená v zmysle

a , preto dovolaciemu súdu nie je daná právna možnosť podrobiť

napadnuté rozhodnutie dovolaciemu prieskumu z hľadiska dôvodov uvedených v ustanovení

a , tak ako to navrhuje dovolateľka.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania oprávnenej preto ani z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, 1/ či v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie ( ),

2/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/

), 3/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (

písm. f/ ).

1. Dovolateľka argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. d/ v podstate zakladá na tvrdení, že rozhodcovský rozsudok predstavuje

prekážku veci rozsúdenej (res iudicata) a preto exekučnému súdu v exekučnom konaní nie

je dovolené poprieť jeho právoplatnosť a vykonateľnosť – a tak vstupovať do ukončeného

konania – hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu.

Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď ) v takom prípade nejde

o námietku veci rozsúdenej (res iudicata, resp. litispendenciu), ale o námietku inú, ktorú

dovolateľka uvádza vo väzbe na prekročenie miery prieskumného oprávnenia exekučného

súdu pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov výkonu exekúcie v rozhodnutí

o (ne)vydaní poverenia na vykonanie exekúcie; v takom prípade môže ísť o inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Na túto

by mohol dovolací súd vziať zreteľ len prípade prípustného dovolania, čo však nie je tento

prípad.

Ustanovenie dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek

tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej ( ) alebo

prv začatého konania ( ). Ak súd zistí, že v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne

rozhodnuté alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví ( ).

Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku už raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide

o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť

predmetu konania, opierajúceho sa o rovnaké skutkové okolnosti.

Základom pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res

iudicata), alebo, či ide o prekážku začatého konania (litispendencia), je kolízia – stret súdnych

konaní alebo ich vecných výsledkov. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu,

sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia priznané

individuálnymi aktmi aplikácie práva, a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných

právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného exekučné konanie nie je

objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle vo vzťahu k inému

ako exekučnému konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte len

nachádza (hľadá), t.j. ktorého účastníci za participácie zvolených rozhodcov dobrovoľne

na seba preberajú hmotné práva a povinnosti. Verifikáciou toho záveru je fakt, že Exekučný

poriadok v ustanovení § 36 ods. 3 pripúšťa existenciu tzv. prekážky litispendencie, avšak len

pokiaľ ide o neskôr začaté iné exekučné konanie. Obsah spisu, rovnako ani obsah dovolania

nedáva podklad k záverom, aby začatiu exekučného konania v tejto veci (vedenej

na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. ) predchádzalo iné exekučné

(vykonávacie) konanie začaté v tej istej veci – t.j. medzi oprávnenou B. I., a povinným

M. C., o vymoženie 275,55 € s príslušenstvom a trov exekúcie, na podklade exekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo 17. januára 2011 sp. zn. B. vydaný Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri R. Vzhľadom na uvedené nie je možné prisvedčiť

dovolateľke, že konanie je zaťažené vadou v zmysle

2. V zmysle je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Občiansko-súdne konanie

(základné ale i vykonávacie) začína na návrh ( a ), mimo prípadov konaní,

ktoré súd začína aj bez návrhu ( ). Ustanovenie preto dopadá

len na prípady, kedy súd začal, prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný

(žiadny) návrh na začatie konania. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania.

Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, jej vyjadrením je i to, že

exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak exekučné

konanie napriek tomu prebieha, je treba konanie v ktoromkoľvek jeho štádiu zastaviť (§ 57

ods. 2 Exekučného poriadku); v inom prípade trpí vadou, na ktorú dopadá § 237 písm. e/

O taký prípad ale v prejednávanej veci nejde. Predmetné exekučné konanie začalo

12. júla 2011, kedy bol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie doručený súdnemu

exekútorovi Mgr. D. Č. (viď č.l. 2-11 spisu). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru,

že predmetné exekučné konanie netrpí vadou konania v zmysle

3. Dovolateľka existenciu procesnej vady konania uvedenej v

vidí v tom, že súdy nesprávne rozhodli o zamietnutí jej návrhu na vykonanie exekúcie, keď

nad rámec svojho zákonného zmocnenia v exekučnom konaní skúmali dohodu

o rozhodcovskej doložke, čím porušili ustanovenia Exekučného poriadku (najmä § 44 ods. 2),

nesprávne aplikovali o rozhodcovskom konaní () a Občiansky

zákonník (§ 52 a § 53) a tak nezachovali zákonom stanovenú procedúru prejednania veci

v zmysle článku 2 , čo založilo odňatie možnosti oprávnenej

konať pred súdom – reálne sa domôcť výkonu rozhodnutia.

Podstatná časť dovolacích námietok oprávnenej spočíva v tvrdení, že súdy v danom

prípade vychádzali z nesprávnej interpretácie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pri

posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov pre vykonanie exekúcie v štádiu

rozhodovania o (ne)vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a v nadväznosti na to dospeli

podľa dovolateľky k nesprávnemu právnemu názoru, že dohoda o rozhodcovskej doložke,

zakladajúca právomoc vo veci konať rozhodcovskému súdu obsahuje pre povinného (tiež

spotrebiteľa) neprijateľnú podmienku, v dôsledku toho považovali v tejto časti za neplatnú

dohodu o rozhodcovskej doložke, nadväzne rozhodcovské konanie a v ňom vydaný rozsudok

nepovažovali za exekučný titul.

Uvedená časť výhrad dovolateľky voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti

súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

9

stav (správnosť ktorého bola v danej veci spochybňovaná) aplikuje konkrétnu právnu normu.

Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne posúdenie

veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237

písm. f/ dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno iba odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ); nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 (viď tiež R 54/2012 a niektoré ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. , , ,

, , a sp. zn. ). I keby dovolacie

námietky napádajúce správnosť právneho záveru súdov (boli prípadne aj opodstatnené) napr.

v tom, či dohoda o rozhodcovskej doložke obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle

Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a či je v súlade

s , o bankách; či predmetná zmluva o úvere je zmluvou

spotrebiteľskou a ďalšie (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľkou

vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Z dovolania tiež vyplýva, že nesprávnym rozhodnutím (postupom) o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenej v konečnom dôsledku

odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo zakladá porušenie práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivý proces za predpokladu, že pre takýto postup súdu (alebo jeho

rozhodnutie) neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Otázkami procesného postupu exekučného súdu podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov pre

vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, rovnako tak

oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 zákona

10

č. o rozhodcovskom konaní vyriešila súdna prax vo svojej judikatúre

(R 46/2011 a R 47/2011) takto :

„Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou

prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský

súd.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný

preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona

č. o rozhodcovskom konaní“.

Napokon Občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu 29. novembra 2012 prijalo

ďalšie rozhodnutia na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky v znení týchto právnych viet :

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení o rozhodcovskom

konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy.

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn.

).

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez

návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá

platne.

11

Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe

neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce

z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou

viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn.

).

Z uvedeného plynie záver, že exekučnému súdu nie je možné upierať oprávnenie

preskúmavať rozhodcovský rozsudok z vyššie uvedených hľadísk, a to aj pokiaľ ide

o platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa hmotného práva, nevynímajúc od toho

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré sa tieto zmluvy

považujú za neplatné ( a nasl. ). Z uvedeného hľadiska dovolací

súd nezistil, že by procesným postupom súdu boli prekročené zákonné medze vychádzajúce

z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo z ustanovenia § 45 zákona

č. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení

s rozhodnutím súdu prvého stupňa podľa názoru dovolacieho súdu nemožno považovať ani

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. arbitrárne (zjavne neudržateľné), pretože súdy sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov extrémne neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Posúdenie toho, či súdy použitý predpis aplikovali

správne alebo či z neho vyvodili správne právne závery, by prichádzalo z pohľadu

dovolacieho súdu do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad

ale v prejednávanej veci nešlo). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že

zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola

v preskúmavanej veci oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Pokiaľ dovolateľka sa nestotožnila s dôvodmi, pre ktoré súdy zamietli jej žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v tejto súvislosti prípadne vidí porušenie jej

práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces, dovolací súd k uvedenému poznamenáva, že

právo na spravodlivý súdny proces podľa

neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby

bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi. Z opačného

pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie

základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony

().

12

Odôvodnenie rozhodnutia súdu (prvostupňového i odvolacieho) stručne a jasne

objasňujú skutkový a právny základ prejednávanej veci – zrozumiteľným a vysvetliteľným

spôsobom predostierajú úvahy a závery, pre ktoré bol návrh o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnutý. Z aspektu arbitrárnosti, resp. dostatočnej zdôvodniteľnosti

rozhodnutia, nie je dôvod pochybovať o naplnení základného práva účastníka na súdnu

ochranu a spravodlivý proces.

4. Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jej

dovolania nemožno vyvodiť z a , ani Najvyšší súd vzhľadom

na to dovolanie oprávnenej odmietol podľa v spojení s

písm. c/ ako procesne neprípustné.

Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, že oprávnená

nebola v dovolacom konaní úspešná, právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo

povinnému ( v spojení s a ).

V dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania, preto ich náhrada nebola povinnému priznaná ( v spojení s

ods. 1 a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. decembra 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová