Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/16/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobcu: Z. V., N., K. – O., zastúpený advokátkou JUDr. T. V., AK so sídlom

B., K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,

Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-64/PK-

2009 zo dňa 24. júla 2009, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -97 zo dňa 6. decembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -97 zo dňa 6. decembra 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa

a (ďalej len „OSP“) zrušil

rozhodnutie žalovaného č. SLV-64/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009 na základe ktorého bol

potvrdený Personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 142 zo dňa 9. apríla

2009, na základe ktorého bol žalobca podľa

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon

č. “) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej

republiky. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak, že

v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal vo výške 1330,37 euro.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v súlade s § 250j ods. 2

písm. c/, d/ a e/ je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného, nakoľko sa krajský súd

dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a v konaní

správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Krajský súd konštatoval, že z dokladov založených v spise, a to výpovede M. B.,

I. K., K. Z., O. H., O. Ž. a T. Ž. nevyplýva, že by sa tohto protiprávneho konania zúčastnil

žalobca, a že by bol prítomný pri vypočúvania uvedených svedkov, a že by sa v tom čase

nachádzal v miestnosti, kde boli svedkovia vypočúvaní. Táto skutočnosť nevyplynula ani

z predloženého videozáznamu a taktiež nevyvrátil žalovaný skutočnosť, že žalobcovi bol

uvedený videozáznam prehratý. Z rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že sa žalobca mal

zúčastniť ponižujúceho a zaobchádzania s mladistvými a maloletými osobami predvedenými

na OOPZ Košice – Juh a tomuto konaniu nezabránil, pričom táto skutočnosť z dôkazného

materiálu zabezpečeného žalobcom nevyplýva. A žalovaný preto nepreukázal žalobcovi, že

svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a za slnenia

druhej podmienky, že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby. Podľa krajského súdu žalovaný nepreukázal žalobcovi tvrdené

konanie, že mal nútiť uvedené osoby, aby sa vyzliekli donaha a aby sa navzájom udierali do

rôznych častí tela a nezabránil ostatným príslušníkom policajného zboru v tomto konaní

a tento skutok neoznámil nadriadeným. Krajský súd ďalej poznamenal, že v priebehu konania

právny zástupca žalobcu uviedol, že v trestnom konaní bol oboznámený so znaleckým

posudkom týkajúcim sa originality CD nosiča. Uvedený znalecký posudok vyvracia

originalitu nahrávky.

Preto krajský súd považoval za potrebné, aby žalovaný znovu prehodnotil vykonané

dôkazy, ktorými bolo kladené žalobcovi za vinu konanie v rozpore so

Z. z. a o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len

,,“) a nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky z 12. augusta

2008 č. 18.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie,

domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamietne,

dôvodiac tým, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Úvodom žalovaný uviedol, že podľa súdnej judikatúry úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich

postupov a rozhodnutí, teda to či správne orgány rešpektovali hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy, teda že správny súd nie je súdom skutkovým ale súdom

preskúmacím, ktorý posudzuje právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia

správneho orgánu (-21, NSSR , , ,

, ). A že sa v predmetnej veci sa v plnom rozsahu pridržiava

vyjadrenia k podanej žalobe žalobcom, ktoré bolo zaslané Krajskému súdu v Bratislave pod

č.p.: SLV-131/PS-S-2009 zo dňa 1. októbra 2009. Ďalej uviedol, že práve zadováženými

dôkazmi, ktoré sú súčasťou predloženého spisového materiálu a s ktorými mal možnosť sa

oboznámiť aj žalobca, mu vytýkané protiprávne konanie je v dostatočnom rozsahu

preukázané, najmä však obrazovo-zvukovým záznamom, ktorý bol práve nasnímaný

niektorým z tam prítomných príslušníkov PZ. Taktiež žalovaný poukázal na to, že žalobca

v žiadnom zo svojich tvrdení a ani v podanej žalobe neuvádza, že sa v inkriminovanom čase

nenachádzal na mieste, kde dochádzalo k páchaniu protiprávneho konania. Nie je dôvod

neveriť výpovediam maloletých a mladistvých osôb, na ktorých došlo k spáchaniu

protiprávneho konania, pretože ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-

zvukovým záznamom, s ktorým sa mohol oboznámiť aj žalobca, čo však nevyužil. Zo

zadováženého zvukovo-obrazového záznamu je podľa žalovaného jednoznačne preukázané,

že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré zakladalo dôvod jeho prepustenia podľa

v čase, kedy dochádzalo k ponižujúcemu

zaobchádzaniu, žalobca bol na danom mieste (úradný záznam KRP-211-14/PP-PMJ-2009),

vnímal ho svojimi zmyslami, nezabránil tomuto konaniu a neoznámil takéto konanie

nadriadenému. Žalobca na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým

by vyvrátil zistený skutočný stav veci. Ďalej uviedol, že dňa 8. apríla 2009 sa žalobca mal

možnosť oboznámiť so zadováženým zvukovo-obrazovým záznamom, kedy mu bolo

umožnené oboznámiť sa tiež s návrhom na jeho prepustenie, vrátane dôkazov preukazujúcich

jeho protiprávne konanie, ako aj s celým podkladovým materiálom, ktorý sa vzťahoval na

prejednávanú vec. Zároveň bol poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu,

urobiť si z neho výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie a k dôkaznému materiálu.

Navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a tiež o možnosti predložiť v stanovenej lehote

svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. Uvedené skutočnosti žalovaný

preukázal písomnosťou evidovanou pod č.p.: KRP-211-21/PP-PMJ-2009 zo dňa 8. apríla

2009, preto si žalovaný svoju zákonnú povinnosť, umožniť žalobcovi, aby sa oboznámil so

zadováženými dôkazmi v celom konaní vedenom v predmetnej veci splnil.

K obrazovo-zvukovému záznamu žalovaný uviedol, že tento bol nasnímaný niektorým

z tam prítomných policajtov práve počas ich protiprávneho konania, preto sa podľa názoru

žalovaného originálny obrazovo-zvukový záznam dokumentujúci protiprávne konanie

príslušníkov PZ nachádza, resp. nachádzal v záznamovom zariadení u príslušníka PZ,

prípadne príslušníkov PZ, ktorý ho vyhotovil, resp. vyhotovili. V konaní nebola ani

vyvrátená, prípadne spochybnená jeho autentickosť, prípadne aby obrazovo-zvukový záznam

bol akokoľvek upravovaný alebo dopĺňaný tak, aby jeho cieľom bolo zachytenie iba

protiprávneho konania príslušníkov PZ, ktoré by malo za následok ich prepustenie zo

služobného pomeru z dôvodu uvedeného v

Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že žalobca sa ani nepokúsil ostatným policajtom zabrániť

v pokračovaní ich ponižujúceho zaobchádzania so šesticou tam predvedených mladistvých

a maloletých rómskych chlapcov, ani toto ich konanie neoznámil nadriadeným.

Na záver svojho odvolania žalovaný uviedol, že poskytol

vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným

príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina

pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje , resp. iné

právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie

podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie

nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné

dodržanie svojich ustanovení, prísnejších ako iné zákony (napr. ). Žalovaný

v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou

úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu

a v súlade so zákonom aj rozhodol. Protiprávne konanie bolo žalobcovi v čase rozhodovania

o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ riadne a v súlade so zákonom

preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca,

čo však nevyužil.

Žalobca vo svojom odvolaní voči výroku o zrušení rozhodnutia žalované, ktorým

však nebol zrušený Personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 142 z 9. apríla

2009. Poukázal na to, že prvostupňové ako aj druhostupňové konanie tvorí jeden celok

a prvostupňový súd sa nezaoberal a ani riadne nezdôvodnil prečo nezrušil aj personálny

rozkaz. Pri rozklade ide totiž o opravu vlastného rozhodnutia v rámci autoremedúry a preto

fakticky nejde o činnosť orgánov štátnej správy v dvoch stupňoch a preto navrhol personálny

rozkaz č. 142 zrušiť.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súhlasí s dôvodmi

súdu pokiaľ ide o zrušenie rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-64/PK-2009 z 24. júla 2009,

avšak nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti, že nerozhodol o zrušení

personálneho rozkazu č. 142. Považoval za správny postup súdu, že znalec I.. P. v trestnom

konaní vyvrátil originalitu videozáznamu (CVS:SKIS-105/IS-3-V-2009). Uviedol, že

tvrdenie žalovaného v odvolaní je v rozpore s vykonaným dokazovaním, najmä so samotným

záznamom videozáznamov, nachádzajúcich sa na CD nosiči. Podľa úradného záznamu, ktorý

žalovaný vyhotovil, a ktorý je súčasťou spisového materiálu, obrazovo-zvukový záznam z 21.

marca 2009 zachytáva príslušníkov PZ a skupinu mladých rómov, ktorí sa nachádzajú

v bližšie nešpecifikovanej budove. Záznam z CD nosiča je rozdelený do piatich sekvencií

označených „Cigoši 1, 2, 3, 5 a 6“. Žalovaný v úradnom zázname z 21. marca 2009

konštatuje, že všetky časti videozáznamu sú nekvalitné, nezreteľné zachytávajúce osoby,

záznam je natoľko nekvalitný, že nebolo možné rozoznávať obraz ani zvuk. Z toho dôvodu

je žalobca toho názoru, že žalovaný nevzhliadol tieto videozáznamy, pretože po vzhliadnutí

by nemohol dospieť k záveru, že sa žalobca zúčastnil protiprávneho konania. Žalovaný pritom

nepochybuje o ich originalite a tvrdí, že ich autentickosť nebola spochybnená.

Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky

v ktorom sa konštatuje, že „dôkaz získaný niekoľkonásobným prenosom zvuku na rôznych

nosičoch nemôže naplniť požiadavku , aby takýto dôkaz

mohol objasniť skutočný stav veci a bol získaný v súlade s právnymi predpismi. Nie je zrejmé,

kde sa nachádza originál tejto nahrávky, nakoľko je nesporné, že predmetná nahrávka bola

získaná ako x-ta kópia originálnej nahrávky“. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 269,58 euro.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok vrátane opravného uznesenia ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (

v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta

prvá a ) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že

rozsudok je vecne a právne správny a preto ho je potrebné potvrdiť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Najvyšší súd z a súdneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol

rozklad žalobcu a súčasne potvrdil Personálny rozkaz MV SR č. 142, zo dňa 9. apríla 2009,

ktorým bol žalobca podľa prepustený zo

služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že dňa 21. marca 2009 v rámci

výkonu štátnej služby asi o 11:40 hod. na Južnej triede v Košiciach v budove 00 PZ Košice –

Juh, potom čo bola obmedzená osobná sloboda M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Ž. a T. Ž. a ich

predvedení do budovy spoločne s ďalšími príslušníkmi policajného zboru (ďalej iba PZ) za

využitia dvoch služobných psov na vodítku a bez náhubkov prinútili tieto mladistvé

a maloleté osoby, aby sa vyzliekli do naha, a aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela a

v tomto konaní žalobca ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani toto neoznámil

nadriadeným, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť,

a zároveň nebol čestný a disciplinovaný, keď sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania

s mladistvými a maloletými.

Podľa ust. o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení (ďalej len „zák.

č. “), služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí

občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

Podľa ust. občan pri vzniku služobného pomeru

policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: ,,Sľubujem vernosť Slovenskej republike.

Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som

chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného

života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

Podľa ust. , policajt je povinný dodržiavať

služobnú disciplínu.

Podľa ust. , služobný pomer sa končí prepustením.

Podľa ust. , policajt sa prepustí zo

služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby.

Podľa ust. , policajtovi musí byť daná možnosť

vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192

ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Podľa ust. až 4 , za dôkaz môžu slúžiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov

konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov

a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na

podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa ust. , , , rozhodnutie musí byť v súlade

s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto

rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť

podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené

odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo

doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto

rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto

osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo

veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa

v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Podľa ust. , na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. , pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa ust. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa po oboznámení s obsahom administratívneho

ako i súdneho spisu plne stotožnil s právnym záverom a dôvodmi rozhodnutia, ktoré sú

prezentované v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu a v súlade

s ust. plne poukazuje na jeho znenie.

Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že bolo jednoznačne preukázané, že by

žalobca bol prítomný na konaní, ktoré sa mu kladú za vinu, na ktorý poukazuje žalovaný na

predloženom CD nosiči, na ktorom sa nachádzajú obrazovo-zvukové záznamy: Cigoši 1, 2, 3,

5, 6, ďalej zvukové záznamy a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí uvedených obrazovo-

zvukových záznamov najvyšší súdu konštatuje, že aj napriek tvrdeniam obsiahnutým

v súdnom, ako aj administratívnom spise, že žalobca mal byť osobou, ktorá bola prítomná

uvedeného konania, presnejšie, že žalobcom je osoba, ktorá sa prechádza na ľavej strane

záznamu, najvyšší súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia nevedel jednoznačne

potvrdiť uvedený záver žalovaného, pretože z uvedeného obrazovo – zvukového záznamu

nemožno túto osobu jednoznačne identifikovať (obrázok je rastrovaný a veľmi nekvalitný)

a tak z vyššie uvedeného najvyšší súd nemôže jednoznačne potvrdiť záver žalovaného, že

žalobca sa zúčastnil z vyššie uvedeného protiprávneho konania. Z uvedeného CD nosiča nie

je preukázané ani to, že žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu, tak ako je to opísané

v rozhodnutí žalovaného.

Ďalej najvyšší súd uvádza, že v predloženom spisovom materiáli krajského súdu,

ktorého súčasť tvorí administratívny spis, sa nenachádza podobizeň žalobcu vo forme

fotografie, a tak nie je najvyššiemu súdu známa podobizeň žalobcu.

Takto potom okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako

príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, neboli doteraz jednoznačne preukázané

a teda nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.

Vychádzajúc z uvedeného, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.

rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko č. 1 zo dňa 6. decembra 2007) ako aj z judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí

a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn.

z 3. novembra 2006), treba prihliadnuť na skutočnosť, že rozhodujúcu

interpretáciu príslušných ustanovení a vyhodnotenie doteraz

„zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe a preskúmavaným rozhodnutiam

správnych orgánov stanovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami sp. zn.

zo dňa 18. januára 2011 v právnej veci žalobcu M. M. proti žalovanému

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a sp. zn. zo dňa 14. júla 2011

v právnej veci žalobcu I. N. proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky

v ktorej išlo o rovnakú skutkovú vec.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj v tejto preskúmavanej veci

bude môcť žalovaný pristúpiť k vyhodnoteniu dokazovania v tom smere, či sa žalobca aktívne

zúčastnil predmetného (zhora opísaného) skutku až pokiaľ budú skutočnosti ohľadom

jeho vyššie uvedeného konania preukázané a rozpory budú odstránené. Z tohto dôvodu

nesporne bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť a s týmto názorom krajského súdu sa

stotožnil aj odvolací súd.

Okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka

policajného zboru zo služobného pomeru neboli jednoznačne preukázané v administratívnom

konaní a nebol dostatočne zistený skutkový stav a preto odvolací súd potvrdil rozsudok

Krajského súdu v Bratislave, č. k. -97 zo dňa 6. decembra 2011, ktorým krajský

súd podľa a (ďalej len „OSP“) zrušil

rozhodnutie žalovaného č. SLV-64/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009 na základe ktorého bol

potvrdený Personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 142 zo dňa 9. apríla 2009, na základe

ktorého bol žalobca podľa o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“)

prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky.

V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstráni

vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach, pričom je viazaný právnym názorom

najvyššieho súdu ( ).

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, vzhľadom na vyššie uvedené považoval Najvyšší súd

Slovenskej republiky v tomto štádiu konania jeho odvolanie za bezpredmetné, nakoľko

rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a je vecou žalovaného ako doplní v konaní o rozklade

dokazovanie a aké závery prijme.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta

prvá v spojení s ust. veta prvá a s ust. v súlade s ust.

tak, že žalobcovi a ani žalovanému nepriznal ich náhradu z dôvodu, že

obaja nemali úspech v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1.mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. februára 2013

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská