Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/206/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného B., s.r.o., so sídlom

v B., zastúpeného spoločnosťou A. s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná Mgr. J. B.,

konateľ A.., proti povinnej K. J., bývajúcej v T., o vymoženie 916,25 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený 25. júla 2011 podal súdnemu exekútorovi Mgr. D. Č. návrh na vykonanie

exekúcie na vymoženie sumy 916,25 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným pri R., a.s., so sídlom v B., zo 16. júla 2010, sp. zn. B., ktorým bola žalovanej K. J.

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi B., s.r.o. istinu 916,25 Eur s príslušenstvom. Súdny

exekútor požiadal Okresný súd Topoľčany o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Topoľčany uznesením z 1. februára 2012 č.k. -15 zamietol

žiadosť súdneho exekútora Mgr. D. Č. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že je nesporné, že medzi právnym predchodcom oprávneného

a povinnou bola 25. mája 2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona

č. o spotrebiteľských úveroch. Okrem iného poukázal na ustanovenia

Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 44

ods. 1, 2, Exekučného poriadku, , a nasl. a tiež

na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom,

pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na plnenia, ktoré sú právom nedovolené

2

a v rozpore s dobrými mravmi. Aj samotné rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Na rozhodcovskú doložku ako na neprijateľnú podmienku treba

aplikovať . Rozhodcovská doložka v danom prípade

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal). Nároky, ktoré aj keď

sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich

právne normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto

výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť

podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie

§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh zamietnuť.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávneného uznesením z 30. marca 2012

sp. zn. , uznesenie exekučného súdu potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1 , pričom konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Dodal, že

predložený exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka

v ňom uvedená je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od začiatku

neplatná, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú

prekážku brániacu výkonu exekúcie. Exekučný súd preto postupoval správne, keď žiadosť

súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože týmto

postupom v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku

priznanému nevykonateľným rozhodcovským rozsudkom.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol, aby

dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie

exekučného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z § 237

písm. d/, e/, f/ (v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný; účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a jeho

dôvodnosť z až c/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Prekážku „res iudicata“

3

dovolateľ vysvetľuje tým, že vec už bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom vydaným

rozhodcovským súdom. Exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený preskúmať

správnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu z pohľadu obsahu zmluvy o úvere

(vrátane dojednaných všeobecných obchodných podmienok) a rozhodovať o neprijateľnosti

zmluvných dojednaní – najmä o neprijateľnosti (resp. neplatnosti) rozhodcovskej doložky.

Rozhodnutie o nekalosti rozhodcovskej doložky súd rieši v rámci žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, čo povinný nevyužil. Na jeho preskúmanie súdom nebol podaný

osobitný návrh na začatie konania o jeho zrušení, ktorý je podľa zákona potrebný. Za postup

súdov, ktorým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, považoval to, že mu bolo upreté

právo na výkon rozhodnutia vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku na základe vydania

právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože nevyhnutým dôsledkom je zastavenie exekúcie. Nesprávne právne posúdenie veci

konajúcimi súdmi videl predovšetkým v posúdení otázky o existencie neprijateľnej

podmienky dojednanej v úverovej zmluve vo svetle právnej úpravy vyplývajúcej

z ustanovenia , o bankách v znení účinnom

do 30. novembra 2009, v závere o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, vo výklade

ustanovenia , Exekučného poriadku, zákona

č. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci,

význam rozhodcovského konania a ozrejmoval význam ochrany práv spotrebiteľa vo svetle

implementovanej Smernice rady 93/13/EHS.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v zmysle

, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr to,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním oprávneného je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon

pripúšťa dovolanie. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na uvedené by dovolanie oprávneného mohlo byť procesne prípustné

(i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať,

či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242

ods. 1 Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale zaoberal sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

taxatívne vymenovaných v (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(napr. R 117/1999, R 34/1995). Treba ale uviesť, že z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/

), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ale ani samotné nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod

v zmysle nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle pritom nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne aj došlo.

K systému dovolacích dôvodom treba dodať, že existencia procesnej vady konania

v zmysle , na ktorú poukazuje ustanovenie , zakladá

nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) možno rozhodnutie

odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde o prípady, kedy zákon

prípustnosť dovolania výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených v )

a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 a 2

).

V prejednávanom prípade procesná prípustnosť dovolania nie je založená v zmysle

a , preto dovolaciemu súdu nie je daná právna možnosť podrobiť

napadnuté rozhodnutie dovolaciemu prieskumu z hľadiska dôvodov uvedených v ustanovení

a , tak ako to navrhuje dovolateľ.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania oprávneného preto ani

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

6

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie ( ),

či sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/

), či sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (

písm. f/ ).

Dovolateľ argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. d/

v podstate zakladá na tvrdení, že rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku veci

rozsúdenej (res iudicata) a preto exekučnému súdu v exekučnom konaní nie je dovolené

poprieť jeho právoplatnosť a vykonateľnosť – a tak vstupovať do ukončeného konania –

hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu.

Z určujúceho – obsahového – hľadiska (por. ) v takom prípade nejde

o námietku veci rozsúdenej (res iudicata, resp. litispendenciu), ale o námietku inú, ktorú

dovolateľ uvádza vo väzbe na prekročenie miery prieskumného oprávnenia exekučného súdu

pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov výkonu exekúcie v rozhodnutí

o (ne)vydaní poverenia na vykonanie exekúcie; v takom prípade môže ísť o inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Na túto

by mohol dovolací súd vziať zreteľ len v prípade prípustného dovolania, čo však nie je tento

prípad.

Ustanovenie dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek

tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej ( ) alebo

prv začatého konania ( ). Ak súd zistí, že v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne

rozhodnuté alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví ( ).

Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku už raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide

o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť

predmetu konania, opierajúceho sa o rovnaké skutkové okolnosti.

Základom pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res

iudicata), alebo, či ide o prekážku začatého konania (litispendencia), je kolízia - stret súdnych

konaní alebo ich vecných výsledkov. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu,

7

sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa upokojujú oprávnenia priznané

individuálnymi aktmi aplikácie práva, a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných pávach

a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie

nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle vo vzťahu

k inému ako exekučnému konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo

ešte len nachádza (hľadá), t.j. ktorého účastníci za participácie zvolených rozhodcov

dobrovoľne na seba preberajú hmotné práva a povinnosti. Verifikáciou toho záveru je fakt, že

Exekučný poriadok v ustanovení § 36 ods. 3 pripúšťa existenciu tzv. prekážky litispendencie,

avšak len pokiaľ ide o neskôr začaté iné exekučné konanie. Obsah spisu, rovnako ani obsah

dovolania nedáva podklad k záverom, že by začatiu exekučného konania v tejto veci (vedenej

na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. ) predchádzalo iné exekučné

(vykonávacie) konanie začaté v tej istej veci – t.j. medzi oprávneným B., s.r.o., a povinnou K.

J., o vymoženie 916,25 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu,

ktorým je rozhodcovský rozsudok zo 16. júla 2010, sp. zn. B., vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri R., a.s. Vzhľadom na uvedené nie je možné prisvedčiť dovolateľovi, že

konanie je zaťažené vadou v zmysle

V zmysle je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Občiansko-súdne konanie (základné ale

i vykonávacie) začína na návrh ( a ), mimo prípadov konaní, ktoré súd začína

aj bez návrhu ( ). Ustanovenie preto dopadá len na prípady,

kedy súd začal, prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný (žiadny) návrh

na začatie konania. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania.

Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, jej vyjadrením je i to, že exekučné

konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak exekučné konanie napriek

tomu prebieha, je treba konanie v ktoromkoľvek jeho štádiu zastaviť (§ 57 ods. 2 Exekučného

poriadku); v inom prípade trpí vadou, na ktorú dopadá O taký prípad ale

v prejednávanej veci nejde. Predmetné exekučné konanie začalo 25. júla 2011, kedy bol návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi Mgr. D. Č.. Z týchto

dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že predmetné exekučné konanie netrpí vadou konania

v zmysle

Dovolateľ existenciu procesnej vady konania uvedenej v vidí

v tom, že súdy nesprávne rozhodli o zamietnutí jeho návrhu na vykonanie exekúcie, keď nad

rámec svojho zákonného zmocnenia v exekučnom konaní skúmali dohodu o rozhodcovskej

doložke, čím porušili ustanovenia Exekučného poriadku (najmä § 44 ods. 2), nesprávne

aplikovali () a ( a ) a tak nezachovali

zákonom stanovenú procedúru prejednania veci v zmysle článku 2 Slovenskej

republiky, čo založilo odňatie možnosti oprávneného konať pred súdom – reálne sa domôcť

výkonu rozhodnutia. Podstatná časť dovolacích námietok oprávneného spočíva v tvrdení, že

súdy v danom prípade vychádzali z nesprávnej interpretácie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov pre vykonanie exekúcie v štádiu

rozhodovania o (ne)vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a v nadväznosti na to dospeli

podľa dovolateľa k nesprávnemu právnemu názoru, že dohoda o rozhodcovskej doložke,

zakladajúca právomoc vo veci konať rozhodcovskému súdu obsahuje pre povinného (tiež

spotrebiteľa) neprijateľnú podmienku, v dôsledku toho považovali v tejto časti za neplatnú

dohodu o rozhodcovskej doložke, nadväzne rozhodcovské konanie a v ňom vydaný rozsudok

nepovažovali za exekučný titul.

Uvedená časť výhrad dovolateľa voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti súdu,

v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav

(správnosť ktorého bola v danej veci spochybňovaná) aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto

činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne posúdenie veci

ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno iba odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ); nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 (viď tiež R 54/2012 a niektoré ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. , , ,

9

, , a sp. zn. ). I keby dovolacie

námietky napádajúce správnosť právneho záveru súdov boli prípadne aj opodstatnené [napr.

v tom, či dohoda o rozhodcovskej doložke obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle

Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a či je v súlade

s , o bankách; či predmetná zmluva o úvere je zmluvou

spotrebiteľskou a ďalšie (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval)],

dovolateľom vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Z dovolania tiež vyplýva, že nesprávnym rozhodnutím (postupom) o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera

právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo zakladá porušenie práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces za predpokladu, že pre takýto postup súdu (alebo jeho

rozhodnutie) neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Otázkami procesného postupu exekučného súdu podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov pre

vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, rovnako tak

oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 zákona

č. vyriešila súdna prax vo svojej judikatúre (R 46/2011 a R 47/2011) takto:

„Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou

prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský

súd.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným

titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať

10

rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení

Z.z.“.

Z uvedeného plynie záver, že exekučnému súdu nie je možné upierať oprávnenie

preskúmavať rozhodcovský rozsudok z vyššie uvedených hľadísk, a to aj pokiaľ ide

o platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa hmotného práva, nevynímajúc od toho

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré sa tieto zmluvy

považujú za neplatné ( a nasl. ). Z uvedeného hľadiska dovolací

súd nezistil, že by procesným postupom súdu boli prekročené zákonné medze vychádzajúce

z ustanovenia Exekučného poriadku alebo z ustanovenia

Z.z. Posúdenie toho, či súdy použitý predpis aplikovali správne alebo či z neho vyvodili

správne právne závery, by prichádzalo z pohľadu dovolacieho súdu do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z týchto

dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie nebola v preskúmavanej veci oprávnenému odňatá možnosť

pred súdom konať ( ).

Pokiaľ sa dovolateľ nestotožnil s dôvodmi, pre ktoré súdy zamietli žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a v tejto súvislosti prípadne vidí porušenie jeho práv

na súdnu ochranu a spravodlivý proces, dovolací súd k uvedenému poznamenáva, že právo

na spravodlivý súdny proces podľa neznamená

právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu

možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie

základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony

().

Odôvodnenie rozhodnutia súdu (exekučného i odvolacieho) stručne a jasne objasňujú

skutkový a právny základ prejednávanej veci – zrozumiteľným a vysvetliteľným spôsobom

predostierajú úvahy a závery, pre ktoré bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnutá. Z aspektu arbitrárnosti, resp. dostatočnej zdôvodniteľnosti rozhodnutia,

nie je dôvod pochybovať o naplnení základného práva účastníka na súdnu ochranu

a spravodlivý proces.

11

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, a že prípustnosť jeho

dovolania nemožno vyvodiť z a , ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky vzhľadom na to dovolanie oprávneného odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako procesne neprípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

použitie ods. 2 tohto ustanovenia, keďže povinnej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková