Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/250/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: M. B., nar. X., J., o vymoženie

175,93 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.: 2Er

136/2004, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 12. júla 2012,

č. k.: -31, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a.

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.

Povinnej sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e:

Súdny exekútor ţiadosťou doručenou na Okresný súd Stará Ľubovňa 11. novembra

2004 poţiadal o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na vymoţenie 5 300,- Sk

s príslušenstvom v zmysle ust. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Uviedol, ţe

exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 2217/2004, NZ 64884/2004 z 13. augusta 2004

spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom v B. (ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd

Stará Ľubovňa poverením z 22. novembra 2004 poveril súdneho exekútora Ing. Bc. K. M.

vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnici.

2

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 30. apríla 2012, č. k.: -16

exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. K. M. pod č. EX 1558/2004 vyhlásil za

neprípustnú a zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a uloţil

oprávnenému, aby uhradil súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. K. M. trovy exekúcie vo výške

58,67 EUR.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, ţe

obsahuje vyhlásenie Mgr. T. K. na základe plnej moci za povinnú. V zmysle bodu 1./

notárskej zápisnice Mgr. T. K. mal byť povinnou splnomocnený plnomocenstvom

obsiahnutým v Zmluve o úvere na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V bode

3./ notárskej zápisnice Mgr. T. K. na základe splnomocnenia v mene povinnej vyhlásil, ţe

uznáva dlh voči oprávnenému vo výške 8 833,-Sk. Súd predmetné splnomocnenie pre

advokáta Mgr. T. K. povaţoval za neplatné z dôvodov, ţe splnomocnenie bolo udelené, keď

ţiadny dlh neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu

dlţník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlţník sa vopred vzdal práva na uznanie,

resp. neuznanie dlhu v dobe keď ešte nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku. Preto

je neurčité, všeobecné a absolútne neplatné ( ). Ďalej

uviedol, ţe záväzkový vzťah podlieha reţimu o ochrane spotrebiteľa.

V danom prípade ide o typovú Zmluvu o úvere. Takáto zmluva nesmie obsahovať

neprimerané podmienky v zmysle § 23a ods. 2 písm. a) a b) Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Preto splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred pripraveného

formulára Zmluvy o úvere, pričom je súdu z jeho činnosti známe, ţe veriteľ rovnaký formulár

zmluvy s inkorporovaným plnomocenstvom pouţíval vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ ho

nemohol ţiadnym spôsobom ovplyvniť. Okrem uvedeného Mgr. T. K. v notárskej zápisnici

sám určil lehotu dokedy má byť dlh dlţníkom zaplatený. Splnomocnenec v skutočnosti

nehájil záujmy dlţníka ako splnomocniteľa, ale skôr veriteľa, ktorý ho sám určil za

splnomocnenca v pripravenom formulári Zmluvy, čím konal v rozpore s ust. § 22 ods. 2

, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôţe ten, záujmy ktorého sú

v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedeného potvrdzuje aj skutočnosť, ţe advokát Mgr. T.

K. ako advokát zastupuje oprávneného. Predmetné splnomocnenie je z uvedených dôvodov,

ako aj pre zrejmé obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na

základe takto udeleného splnomocnenia je preto absolútne neplatným právnym úkonom.

Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: . Notárska zápisnica je verejná

listina podľa (ďalej len „“), ktorá je platná

3

v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náleţitosti, ktoré zákon vyţaduje, nie je verejnou

listinou a spôsobilým exekučným titulom. Keďţe je neplatné splnomocnenie, na základe

ktorého bola notárska zápisnica spísaná, ani notárska zápisnica nemôţe byť platná. Keďţe

neexistuje spôsobilý exekučný titul na podklade ktorého by bolo moţné viesť exekúciu proti

povinnej, vedená exekúcia je neprípustná a musela byť pred súdom podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku zastavená. Oprávnený sa môţe svojich práv domáhať len inými

právnymi prostriedkami, napr. ţalobou na plnenie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp. zn.: . Uviedol, ţe vzhľadom na zastavenie exekúcie nebolo moţné

vyhovieť návrhu na zmenu súdneho exekútora a poveriť vykonaním exekúcie exekútora,

ktorého navrhol oprávnený. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku a oprávnenému uloţil zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania

účastníkom nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na náleţité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré si osvojil, na ktoré v plnom rozsahu

poukázal. Uviedol, ţe udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá, a preto

splnomocnenec nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku zo Zmluvy o úvere

a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov

splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. .

Uvedený rozpor so záujmami povinnej spočíva v tom, ţe jej zástupca, ktorý mal povinnú pri

uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere

oprávneným, čo malo za následok, ţe povinná si nemohla Mgr. T. K. ako svojho zástupcu

vybrať na základe svojej vôle. Uviedol, ţe právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim

podmienky upravené v ust. je v zmysle Občianskeho

zákonníka absolútne neplatný. Ak Mgr. T. K. nedisponoval platným plnomocenstvom,

nemohol v mene povinnej uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou exekučného titulu.

Notárska zápisnica predloţená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného

exekučného titulu, pretoţe bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

Preto súd prvého stupňa postupoval správne ak po vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto

zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Poukázal na uznesenie Ústavného

súdu z 12. mája 2011, č. k.: -16. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s tak, ţe ich účastníkom nepriznal, keďţe

oprávnený na ich náhradu nemá právo a povinnej a súdnemu exekútorovi ţiadne nevznikli.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením a , ţe

súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust. , ţe v tej veci sa uţ

právoplatne rozhodlo, ust. , ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, ust. , ţe súd svojím postupom odňal

moţnosť konať pred súdom, ust. , ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil

skutkový stav, pretoţe nevykonal náleţite dokazovanie, ust. , ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,

ţe z dôvodu krátkosti času a hrozby uplynutia lehoty na podanie dovolania podal oprávnený

dovolanie zo všetkých zákonom prípustných dôvodov dovolania, pričom napadnuté uznesenie

napadá v celom rozsahu. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom dovolania, oprávnený poukázal

na argumentáciu pouţiteľnú vo vzťahu k dovolacím dôvodom, ktorá je uvedená v podanom

odvolaní. Zároveň uviedol, ţe v krátkom čase súdu predloţí doplňujúcu právnu argumentáciu

k jednotlivým dovolacím dôvodom.

Podaním doručeným na súd prvého stupňa 16. októbra 2012 oprávnený bliţšie

špecifikoval a doplnil dôvody dovolania. V súvislosti s argumentáciou oprávneného týkajúcej

sa porušenia povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného

práva oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.: I. ÚS

120/2012-12. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, ţe v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku vydaniu poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu

exekučným súdom ako aj ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na

vykonanie exekúcie. Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej

stránky vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka

spočíva v dodrţaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho

poriadku. Materiálna stránka je priamo predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku,

ktorými sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. V uvedenom prípade Ústavný súd SR uviedol, ţe

notárska zápisnica obsahovala všetky náleţitosti uvedené v spomenutých ustanoveniach,

vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou. Ţiadne ďalšie podmienky

formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku

nemoţno vyvodiť. Ďalej z toho uznesenia vyplýva, ţe exekučný súd nepreskúmaval právny

vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretoţe je to nad rámec preskúmavania

formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Poukázal na

Z.z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý bol doplnený o nové ust. § 41 ods. 3.

Na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa tento zákon, resp. novelizované

ustanovenie nevzťahuje. Ďalej uviedol, ţe ustanovenie Zmluvy o úvere, ktorým dlţník

splnomocnil tretiu osobu na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh do výšky

vzniknutej pohľadávky a príslušenstva, nemôţe byť neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53

ods.1 ani ust. o ochrane

spotrebiteľa. Povinná na seba neprevzala ţiadne nové povinnosti, či záväzky, oprávnenému

nevznikli ţiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinná dobrovoľne

preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre

oprávneného nepomernú výhodu. Navyše povinná mohla plnomocenstvo v zmysle § 33b ods.

1 písm. b) kedykoľvek odvolať. Podľa dovolateľa, exekučný súd by

mal vo svojom rozhodnutí uviesť, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán a pod akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53

ods. 4 písm. a) aţ r) . Ďalej má dovolateľ za to, ţe odvolací súd vec

nesprávne právne posúdil s ohľadom jeho právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ustanovení právnych predpisov EÚ a rozhodnutí súdneho dvora EÚ.

Predovšetkým sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady

93/13/EHS a nezdôvodnil prečo povaţuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie, ako

jednostranný právny úkon, ktorým dlţník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa dovolateľa exekučný súd vo svojom

rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie sa v zozname nekalých podmienok uvedených

v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza.

Podľa názoru dovolateľa je v danom prípade nutné poţiadať Súdny dvor Európskej

únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Poukázal na nález Ústavného súdu SR

z 12. apríla 2012, sp. zn.: -80. Uviedol, ţe Súdnemu dvoru Európskej únie by

mala byť daná príleţitosť komplexne posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových

vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty

6

vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi

súdmi Slovenskej republiky.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odloţení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktieţ navrhol, aby súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predloţil prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikoval.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v a Rovnako na danú vec nemoţno

aplikovať ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť

dovolania v zmysle , a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy na

prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, ţe by rozhodnutia

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust. §

237 by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a) aţ g) O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a

rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (R

117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. §

237 písm. a), d), e) a f) , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania. Vo vzťahu

k jednotlivým dovolacím dôvodom oprávnený poukázal na svoje odvolanie, v ktorom

jednotlivé dovolacie dôvody podrobne rozvinul, a následne ich podaním doručeným súdu

prvého stupňa 16. októbra 2012 bliţšie špecifikoval.

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád.

Dovolateľ namietal, ţe v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ust a . Z tohto

ustanovenia vyplýva, ţe v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a

iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a

hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány (7 ods. 1 ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy.... ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú

súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je

daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Dovolateľ v danom prípade procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzoval z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc

v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, ţe súdy v danom prípade v rozpore so zákonom

po vecnej stránke preskúmavali notársku zápisnicu, ktorá je v danom prípade exekučným

titulom. Bol toho názoru, ţe exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah

notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom.

Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad

Exekučného poriadku, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd má za

to, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci. Z obsahu tejto námietky sa javí,

ţe nejde o námietku dovolateľa nedostatku právomoci súdov, ale napáda vecnú správnosť

právnych záverov súdov, na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia (právne

posúdenie veci).

Dovolací súd má za to, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov

vyplýva jednoznačne priamo zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1, §

57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a) nie je dôvodná.

Dovolateľ ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d)

, t.j. ţe sa v tej istej veci uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v kaţdom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekáţka je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený

ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak

vyplýva z rovnakého skutkových okolností.

Dovolateľ namietanú vadu konania bliţšie nešpecifikoval.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s.r.o., P., IČO: X., proti povinnej: M. B., nar. X., J., o vymoţenie 175,93 EUR

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.: 2Er 136/2004na

základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 2217/2004, NZ 64884/2004

z 13. augusta 2004 spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom v B., nepredchádzalo ţiadne iné

konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté, preto nejde o vec

rozsúdenú v zmysle ustanovenia namietaného oprávneným.

Je potrebné uviesť, ţe vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekáţku veci

rozsúdenej v zmysle Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny

právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide

o procesný úkon exekučného súdu adresovanému súdnemu exekútorovi, na základe ktorého

10

súdny exekútor môţe začať vykonávať exekúciu, a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje

oprávnenie vykonávať exekúciu (viď uznesenie NSSR sp. zn.: ).

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ust.

Ďalej je dovolateľ toho názoru, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v ust. § 237

písm. e) , ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh. Bez

návrhu moţno začať konanie vo veciach uvedených v ust. a Ak nebol

podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide o neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha, treba ho

v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Dovolateľ namietanú vadu konania bliţšie nešpecifikoval.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., ţe v danej veci bol návrh na začatie

exekučného konania podaný. Preto námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ust. §

237 písm. e) nie je opodstatnená.

Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

Z obsahu podaní vyplýva, ţe naplnenie tejto vady dovolateľ vyvodzuje z toho, ţe súd

porušil princíp legality, dispozičnú zásadu začatia konania, rovnosť účastníkov konania a

právo na spravodlivý súdny proces. Dovolateľ má za to, ţe bola porušená zásada

kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy,

čím bol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej

oprávnený namietal, ţe nebol oboznámený s obsahom argumentov a nemal moţnosť reagovať

na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

exekučného súdu.

11

Oprávnený namietal, ţe exekučný súd pri preskúmavaní notárskej zápisnice išiel nad

rámec formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ďalej namietal nesprávne

právne posúdenie veci.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, II.

ÚS 251/03).

Na námietku oprávneného, ţe exekučný súd nie je oprávnený ex offo skúmať notársku

zápisnicu ako exekučný titul v takom rozsahu, ako ju skúmal v danom prípade, dovolací súd

prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k vade

uvedenej v ust. § 237 písm. f) O. s. p, resp. či v konaní pred súdmi niţších stupňov nebola

oprávnenému ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. O procesnú vadu

konania uvedenú v tomto ustanovení ide tieţ v prípade zastavenia exekúcie, ak preto neboli

splnené zákonom stanovené podmienky. Takým rozhodnutím sa totiţ oprávnenému odopiera

právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

V danom prípade exekučný súd na základe ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe notárskej zápisnice č. N 2217/2004, NZ 64884/2004 z 13. augusta 2004

spísanej notárom JUDr. J. K. poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoţenie

12

uloţenej povinnosti z uvedenej notárskej zápisnice. Následne exekučný súd opätovne

preskúmal exekučný titul a dospel k záveru, ţe ide o nespôsobilý exekučný titul na výkon

exekúcie, nakoľko predmetné splnomocnenie, ktorým dlţník splnomocnil Mgr. T. K. na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je absolútne neplatným právnym úkonom.

Keďţe je neplatné splnomocnenie na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, ani táto

nemôţe byť platná. Preto notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom na

podklade ktorého by bolo moţné viesť exekúciu proti povinnej. Z týchto dôvodov exekučný

súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku. Podľa názoru dovolacieho súdu exekučný súd, a následne aj odvolací súd

podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, a následne na zastavenie exekúcie posúdili

správne. Je potrebné uviesť, ţe v danom prípade nemalo byť vydané ani poverenie súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného

titulu v ktoromkoľvek štádiu uţ začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné uţ začaté exekučné konanie zastaviť ().

Súdy danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali či bol exekučný titul - notárska zápisnica

vydaný v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to

z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný

titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť

pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas exekučného konania (po vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie) je povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Je

potrebné uviesť, ţe exekučný súd nevykonáva dokazovanie, tak ako je to v konaní pred

súdom prvého stupňa. Ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom nie povinný

účastníkov konania vyzývať, aby sa vyjadrili k ďalšiemu postupu exekučného konania.

Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul – notársku zápisnicu a Zmluvu

o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou, pod zistený skutkový stav podriadil

príslušnú právnu a vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne

zisteného skutkového stavu. Rovnako aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

reagoval na podstatné otázky odvolacieho konania. Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť,

13

ţe v tomto štádiu konania (vykonávacie) súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach aţ ) – postačujúce je totiţ, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho zaloţených listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie sa obsahom listín za účelom

posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní za

prítomnosti oprávneného a povinného.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali skutočnosť, ţe

notárska zápisnica nemôţe byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska

posúdenia správnosti úvahy odvolacieho súdu je, ţe splnomocnenie, ktoré udelila povinná

v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu,

aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo moţné predpokladať. Tým

sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či

nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo uţ v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého

a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase

uznania, pretoţe neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše

nemoţno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlţníka a v akom

rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretoţe splnomocnenie koncipované tak, ako je

obsiahnuté v Zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony

splnomocnenca, správne ho odvolací súd povaţoval za neplatné. Odvolací súd poukázal aj na

rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22

, s čím sa dovolací taktieţ v plnom rozsahu stotoţnil. Ďalej je

potrebné uviesť, ţe zmluvná voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola

zjavne obmedzená natoľko, ţe pri moţnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu

vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače uţ vopred pripravenej Zmluvy o úvere,

nemoţno hovoriť o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu. Tým je spochybnený základný

predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, ţe splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej ako

aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo

udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených

splnomocneným zástupcom nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal.

Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného

právneho úkonu v mene povinnej, ani predloţená notárska zápisnica nemôţe byť exekučným

titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoţenia

by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

14

Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa

nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a

odvolacieho súdu.

Skutočnosť, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (R. T. c. Š. z 09. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, H. B. c. Š. z

09. decembra 1994, séria A, č. 303-B).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. , toto

ustanovenie sa primerane poţije aj na uznesenie ( ). Toto ustanovenie sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným

predloţené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver

o nespôsobilosti exekučného titulu, a následné zastavenie exekúcie zrozumiteľne

a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

15

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle uvedených

zákonných ustanovení, nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 SR, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako

celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( a ). Za porušenie

základného práva zaručeného v SR v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Oprávnený podaním doručeným na Okresný súd Stará Ľubovňa 9. augusta 2012

navrhol prerušenie konania postupom podľa a Zmluvy

o fungovaní EÚ. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd postupovali správne ak sa

týmto návrhom oprávneného nezaoberali. V danej veci uţ nebol dôvod o tomto návrhu

oprávneného rozhodovať, nakoľko odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením

z 12. júla 2012, ktorým sa konanie skončilo. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu uţ nie je

prípustný riadny opravný prostriedok. Uvedený záver potvrdzuje aj skutočnosť, ţe oprávnený

uvedeným postupom navrhol prerušiť aj dovolacie konanie a o tomto návrhu dovolací súd

rozhodol.

Oprávnený v podanom dovolaní opätovne navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil

podľa v spojení s a článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie a predloţil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktorých znenie

v podanom dovolaní bliţšie špecifikoval.

K tomuto návrhu dovolací súd uvádza, ţe ust. ukladá

povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, ţe poţiada Súdy dvor EÚ

o rozhodnutie o predbeţnej otázke, pretoţe je potrebné podať výklad komunitárneho práva,

ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť

kaţdému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu

dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď

prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do

ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbeţnej

otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor,

ktorý nemá ţiadnu komunitárni relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.

Ak súd pri priebeţnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu

16

komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá

v takom prípade procesnú vadu konania v zmysle

V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal či exekučný súd je

oprávnený skúmať platnosť notárskej zápisnice a posúdenie predmetného splnomocnenia, na

základe ktorého bola notárska zápisnica spísaná, ako neprijateľnej podmienky. Posúdenie

predmetnej námietky oprávneného a jej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci

vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Z

obsahu spisu vyplýva, ţe súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďţe

na danú vec sa vzťahujú právne normy platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol

prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva

nebola pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej

veci v Slovenskej republike.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci nie je dôvod na prerušenie dovolacieho

konania podľa , preto návrh oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania zamietol

Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust §

241 ods. 2 písm. c) dovolací súd dodáva, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali

by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, by prichádzalo

17

do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c) v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5, §

224 ods. 1 a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal

z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 04. apríla 2013

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková