Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/328/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne MUDr. V. L., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ T., s.r.o. V., 2/ M. S.,

bývajúcej v T., a 3/ D. S., bývajúcemu v T., o zaplatenie 3 374,87 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 31. mája 2012 sp. zn. v spojení

s dopĺňacím rozsudkom z 31. júla 2012 sp. zn. pripustil späťvzatie žaloby

voči žalovaným 2/ a 3/, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa týchto

účastníkov a žalobkyne zrušil a konanie v tejto časti zastavil ( ). Napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni

3 374,87 Eur s 0,019 % denným úrokom z omeškania od 7. októbra 2006 do zaplatenia,

všetko do 3 dní, vo zvyšku žalobu zamietol. Takto rozhodol, keď mal na základe vykonaného

dokazovania za to, že žalovaná 1/ užívala označenú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.

V zmluve o nájme nebytových priestorov absentovala jedna zo zákonom vyžadovaných

náležitostí takejto zmluvy, t.j. účel nájmu, čo spôsobilo jej absolútnu neplatnosť. Žalovaná 1/

tak nemala povinnosť platiť nájomné, ale mala povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné

obohatenie.

Žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni k rukám jej advokátky náhradu

trov konania 3 247,10 Eur do 3 dní. Pri rozhodovaní o trovách celého konania vychádzal

z a , a vety druhej , keď prihliadol na výsledok

2

konania (čiastočného zastavenia konania, zmeny rozsudku vo vzťahu k žalovaným 1/

a zamietnutie žaloby vo zvyšku). Prihliadol na to, že žaloba voči žalovaným 2/ a 3/ (podaná

dôvodne) bola v dôsledku ich správania (docielenie žalovanými v priebehu konania zmeny

zápisu v obchodnom registri, čo malo za následok zánik určenia spoločníkov za spoločnosť

s ručením obmedzeným) vzatá späť. Požiadavku žalobkyne na náhradu trov konania voči

všetkým žalovaným (voči žalovanej 1/ pre jej procesný neúspech) považoval za dôvodnú.

Zároveň však prihliadol na námietku žalovaných týkajúcej sa postupu žalobkyne

predstavovaného rozdelením jej celkovej pohľadávky na čiastkové pohľadávky uplatňované

v samostatných konaniach. Mal za to, že rozdelenie pohľadávky žalovateľnej i len v jednom

konaní do viacerých konaní má za následok neúčelnosť trov konania na právnej službe

advokáta predstavovaných paušálnymi náhradami, cestovnými náhradami i náhradami

advokáta za stratu času vo viac než jednom konaní. Tiež zvolenie si iného advokáta

po skončení zastupovania tým skorším musí ísť z hľadiska posudzovania účelnosti nákladov

s tým spojených (vznik trov na odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia novým advokátom)

zásadne na vrub účastníka rozhodujúceho sa pre takýto postup, teda toho, u koho takáto

okolnosť nastala. O prípad výnimky z takéhoto pravidla v podobe nutnosti voľby nového

advokáta (napr. po úmrtí toho skoršieho, či iného závažného dôvodu) v danej veci nešlo.

Odvolací súd za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva ( )

nepovažoval ani výdavky spojené s konaním o predbežnom opatrení, keď platí, že v súlade

so zásadou hospodárnosti konania je priznávanie náhrady len účelných výdavkov a takými

v prípade predbežného opatrenia môžu byť nanajvýš trovy spojené s úspešným návrhom

na vydanie predbežného opatrenia. V danej veci však príslušný návrh žalobkyne bol

právoplatne zamietnutý. Odvolací súd nesúhlasil s názorom žalobkyne v tom, že nebolo

prípustným vyhodnotenie ako neúčelných tých úkonov právnej služby, ktorých urobenie

si vynútil súd (hrozba uloženia poriadkovej pokuty). V prejednávanej veci sa to však týkalo

len podania žalobkyne zo 17. decembra 2007, kým u ostatných podaní a úkonov ich vynútenie

súdom zo spisu nevyplývalo, resp. neboli účelnými (napr. požiadavka na doručenie odporu

proti platobnému rozkazu s názorom o potrebe určenia pojednávania prezentovaná podaním

z 9. novembra 2007, či zopakovanie obsahu podania 17. decembra 2007 a v ďalšom

28. januára 2008). Náhradu trov prvostupňového konania vyčíslenú v odôvodnení jeho

rozsudku z 9. januára 2010 a určenú sumou 947,94 Eur tak znížil o dve paušálne náhrady

(11,82 + 6,95), o náhradu za stratu času advokátky (69,54), o cestovné (7,11) s tzv.

amortizačnou náhradou (20,13) a paušálnu náhradu (5,93) spolu o 121,48 Eur na 826,46 Eur.

K tejto sume pripočítal akceptovateľnú časť požiadavky na náhradu trov prvého odvolacieho

3

konania 390,08 Eur, náhradu trov dovolacieho konania 830,18 Eur s pripočítaním súdneho

poplatku za dovolanie 404 Eur a náhradu trov v poradí druhého odvolacieho konania v sume

796,38 Eur, výsledná náhrada trov celého konania tak predstavuje sumu 3 247,10 Eur.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu, proti výroku o náhrade trov konania podala

dovolanie žalobkyňa. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z a ako dovolací

dôvod uvádzala, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a jeho rozhodnutie spočíva ne nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ). Vyčítala odvolaciemu súdu, že hrubo porušil ústavne garantovanú slobodu jej

konania ( ). Platné právo nestanovuje žiadne limity rozčleňovania alebo

spájania samostatne uplatniteľných nárokov. Je plne v kompetencii žalobcu, či bude žalovať

všetko na čo má právny nárok, alebo len časť svojho nároku, či bude žalovať naraz alebo

postupne a preto nemožno za právne konformný postup žalobkyňu žiadnym spôsobom

z pozície súdu napomínať, či trestať v podobe odňatia alebo redukovania práva na náhradu

trov konania. Podľa názoru žalobkyne odvolací súd významne pochybil a to v intepretovaní

otázky náhrady trov konania. V ďalšom žalobkyňa vysvetľovala, čo je obsahom oprávnenej

dôvery v právo (prípustnosť práva, poznateľnosť práva a predvídateľnosť práva) a jednotlivé

jeho atribúty podrobne rozviedla. Žalobkyňa v dôvodoch svojho dovolania v súvislosti

s právom na spravodlivý proces ďalej poukázala na -48 a v nadväznosti na ne na

rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že právo na spravodlivý proces môže

byť naplnený len tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po korektnom výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie

sú svojvoľné, neudržateľné alebo neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd jej síce zásadne

priznal náhradu trov konania, ale pri výpočte postupoval právne nekorektne. Odvolaciemu

súdu vyčítala nesprávnosť jeho postupu, keď jej nepriznal náhradu za úkony (v dôvodoch

dovolania konkrétne rozvedené) vykonané advokátom v plnom rozsahu. Žiadala, aby dovolací

súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu (v jeho napadnutom výroku) tak, že jej prizná náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

Žalovaní nepovažovali dovolanie žalobkyne za opodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou, skúmal

4

najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Žalobkyňa dovolaním napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania.

Dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu,

ale má charakter uznesenia a tento nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí

a je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho

súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúcemu posudzovať nie

podľa ustanovení, ktoré vymedzujú prípustnosť dovolania proti rozsudku ( ), ale

podľa ustanovení, ktoré vymedzujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením ( ).

Žalobkyňa v prejednávanej veci napadla dovolaním výrok o trovách konania, avšak

v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania. Dovolanie žalobkyne

by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej

z procesných vád, ktoré sú uvedené v

So zreteľom na druhá veta dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle až g/ dovolateľka nenamietala

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Pri posudzovaní dovolania podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je v ňom námietka

žalobkyne, že odvolací súd nesprávne posúdil zistený skutkový stav a pri aplikácii ustanovení

vzťahujúcich sa na trovy konania dospel k nesprávnemu

záveru o nesplnení podmienok na priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu.

Dovolateľka teda namietala, že týmto dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

(iba výskyt ktorej v konaní na súde nižšieho stupňa by v danej veci mohol založiť prípustnosť

dovolania žalobkyne). Nesprávne právne posúdenie veci ( ),

6

rovnako ako postihnutie konania inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) sú relevantnými dovolacími, ktorými

možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie. Samo nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež

niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. ).

Za právne posúdenie veci (v preskúmavanej veci) treba považovať činnosť

odvolacieho súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďoval pod skutkovú podstatu

právnej normy (v danom prípade § 224 ods. 1 a 2, § 142 ods. 3 a § 146 ods. 2 veta druhá

), na základe čoho dospel k záveru o nepriznaní práva na náhradu trov konania

v požadovanom rozsahu. Odvolací súd svoje skutkové a právne závery aj náležite zdôvodnil

(, , , ). Len zo skutočnosti, že sa dovolateľka

s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemožno vyvodiť porušenie jej práva na spravodlivý

proces.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

procesnú prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ani z

Vzhľadom na to jej dovolanie odmietol podľa a

So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaným v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

7

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková