Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6aa/434829.72e4a1.pdf
PDF · 258.78 KB
No categories available
3Cdo/81/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 81/2013
Slovenskej republiky 3 Cdo 82/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého R.
K., narodeného X., bývajúcej u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Námestie
slobody č. 5, dieťa rodičov M. Č., bývajúcej vo V. a JUDr. PhDr. B. K., bývajúceho v B., o
návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8 P 168/2012, o dovolaniach otca proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 13. júla 2012 sp. zn. 4 CoP 69/2012 a uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 27. septembra 2012 sp. zn. 2 CoP 83/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
o d m i e t a dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 13. júla 2012 sp. zn.
o d m i e t a dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012
sp. zn. 2 CoP 83/2012 vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Vranov nad
Topľou z 27. júna 2012 č.k. 8 P 168/2012-98,
z a s t a v u j e konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra
2012 sp. zn. 2 CoP 83/2012 vo výroku, ktorým rozhodol o nevylúčení sudkyne Okresného
súdu Vranov nad Topľou JUDr. R. V. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto
súde pod sp. zn. 8 P 168/2012.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Matka maloletého návrhom zo 17. mája 2012 podaným na Okresnom súde Vranov
nad Topľou žiadala, aby súd zveril maloletého R. K., narodeného X. do jej starostlivosti,
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 200 €
a upravil styk otca s maloletým podľa návrhu v jej prítomnosti a v mieste jej trvalého
bydliska.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 25. mája 2012 č.k. 8 P 168/2012-9
ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad
Topľou. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákon
č. 36/2005 Z.z.) tým, že v konaní nemôže zastupovať maloletého žiaden z rodičov, pretože
by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, preto maloletému
ustanovil kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude v konaní zastupovať.
Krajský súd v Prešove na odvolanie otca maloletého uznesením z 13. júla 2012 sp. zn.
4 CoP 69/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 3. apríla 2012, odkedy matka
s maloletým po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti žije v mieste svojho trvalého bydliska
vo Vranove nad Topľou. Vzhľadom na vek dieťaťa a skutočnosti týkajúce sa odsťahovania
matky s dieťaťom maloletý má v súčasnosti bydlisko v obvode Okresného súdu Vranov nad
Topľou; z tohto dôvodu námietku miestnej nepríslušnosti tohto súdu vznesenú otcom a tiež
aj námietku týkajúcu sa ustanovenia kolízneho opatrovníka miestne nepríslušným súdom
považoval za neopodstatnenú. Zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
vyplýva, že vo veciach úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je na konanie
príslušný úrad, v obvode ktorého má maloletý bydlisko. V danej veci k založeniu miestnej
príslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou došlo vydaním uznesenia o predbežnej
úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v konaní vedenom na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9 P 129/2012. Zároveň poukázal aj na to, že otec maloletého
dieťaťa podal 24. apríla 2012 návrh na úpravu práv a povinností k maloletému R. na Okresný
súd Bratislava V, ktorý jeho návrh postúpil z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu
Vranov nad Topľou. Preto za nedôvodný považoval aj návrh otca na postúpenie veci
na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava V.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu (z 13. júla 2012 sp. zn.
4 CoP 69/2012) podal otec maloletého dovolanie. Uviedol, že protizákonným a protiústavným
postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a v dôsledku prejednávania a rozhodovania
veci Krajským súdom v Prešove mu bola odňatá možnosť konať pred súdom legitímnym,
t.j. vecne a miestne príslušným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý má jedine
súdnu právomoc ustanoviť kolízneho opatrovníka maloletému na zastupovanie v súdnom
konaní a ktorým je v danom prípade Okresný súd Bratislava V. Takýmto postupom došlo tiež
k zásahu do jeho práva na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „Ústava“). Miestne príslušným súdom na ustanovenie kolízneho opatrovníka
maloletému dieťaťu na zastupovanie v súdnom konaní je podľa § 88 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
súd, v obvode ktorého má bydlisko maloleté dieťa na základe dohody rodičov alebo
rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností. V čase začatia súdneho konania
na základe návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia (vedeného na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9 P 129/2012) miestna príslušnosť súdu na konanie o návrhu
matky vo veci samej (ktorý bol doručený Okresnému súdu Vranov nad Topľou 17. mája 2012
na základe povinnosti, ktorú matke dieťaťa uložil Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením
zo 16. apríla 2012 č.k. 9 P 129/2012-8), bola určená na základe uvedenej právnej skutočnosti
– bydliska dieťaťa na základe dohody rodičov. V čase začatie predmetného súdneho konania
neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by určovalo bydlisko maloletého v obvode
Okresného súdu Vranov nad Topľou. Poukázal na to, že maloletý R. K. sa narodil X.
v Bratislave, na základe dohody rodičov sa stálym bydliskom dieťaťa stalo miesto spoločnej
domácnosti otca a matky dieťaťa na V. ul. č. X. v B. (okres Bratislava V). K dohode rodičov
o zmene stáleho bydliska dieťaťa nedošlo ani únosom dieťaťa matkou 2. apríla 2012.
Dovolateľ zdôraznil, že nelegitímne a nezákonné rozhodnutie súdu o návrhu matky na
nariadenie predbežného opatrenia nezakladá miestnu príslušnosť súdu na konanie o návrhu vo
veci samej „ex post facto“, t.j. spätne po tom, ako bola založená na základe právom uznaných
skutočností v čase začatia konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré súd
nerešpektoval. Zastával názor, že rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia nemá
právne účinky založenia miestnej príslušnosti súdu „ex tunc“ vo vzťahu k miestnej
príslušnosti súdu na konanie vo veci samej. K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj
postupom krajského súdu tým, že nenariadil podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ústne a verejné
súdne pojednávanie, napriek tomu, že bolo potrebné doplniť a zopakovať dokazovanie, ktoré
vôbec nevykonal súd prvého stupňa. Tým došlo súčasne k odňatiu základných procesných
práv účastníka konania zaručených § 3 ods. 2, 7, 8 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.“), § 18 O.s.p., garantovaných čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy, ako aj medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
– čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd v Prešove
si voči dovolateľovi nesplnil povinnosť zaslať potvrdenie o prevzatí a pridelení veci
(predmetného odvolania) podľa § 51 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení § 139 ods. 2
vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bolo
porušené právo účastníka konania na zákonného sudcu zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy, § 3
ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. Dovolateľ tiež namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu nemá náležitú formálnu úpravu v zmysle § 158 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2
O.s.p. Uviedol, že na rovnopisoch uznesenia nie sú vlastnoručné podpisy sudcov a jednotlivé
listy rozhodnutia nie sú správne spojené. Podľa jeho názoru by sa malo postupovať podľa
zaužívanej a záväznej praxe úpravy verejnej istiny vyžadovanej napríklad od notára ako
súdneho komisára v zmysle § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
a v zmysle § 11 ods. 3 Kancelárskeho poriadku pre notárstvo; spojenie listov by malo byť
vykonané spôsobom preloženia ľavého horného rohu listov, zopnutím a odtlačením príslušnej
úradnej pečiatky. Podľa názoru dovolateľa konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), keď odvolací súd
nezistil dostatočne skutkový stav veci nevyhnutný na určenie miestnej príslušnosti súdu pred
začatím konania, neobjasnil dokazovaním právne skutočnosti nevyhnutné na určenie miestnej
príslušnosti súdu, nevykonal, resp. odmietol vykonať dovolateľom navrhnuté dôkazy
na preukázanie právne významných skutočností na určenie miestnej príslušnosti súdu
a neodôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
aj na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď nesprávne
aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov upravujúcich miestnu príslušnosť súdu
(§ 88 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na posúdenie skutkového stavu o návrhu matky vo veci samej,
nedostatočne sa zaoberal odvolacími dôvodmi, a „rezignoval na aplikáciu príslušných
ustanovení právnych predpisov“. Namiesto toho odvolací súd nesprávne argumentoval
viazanosťou súdu rozhodnutím vydaným v konaní začatom na základe návrhu matky dieťaťa
na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 9 P 129/2012. Námietky dovolateľa smerovali aj proti postupu odvolacieho súdu,
ktorý vo veci rozhodol bez toho, aby prejudiciálne vyriešil otázku právnej účinnosti
iniciovania predmetného súdneho konania, ktoré sa začalo 17. mája 2012 na základe návrhu
matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému R., ktorý doručil advokát matky
JUDr. R. H. miestne nepríslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou. K uvedenému
návrhu na začatie konania advokát nepripojil plnomocenstvo, návrh nebol podpísaný na
príslušnom mieste za textom návrhu ani matkou a ani advokátom. Napriek tomu, že návrh
nemal náležitosti v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p., súd začal konať na základe neúčinného návrhu
na začatie konania a nepostupoval podľa § 104 O.s.p. Uvedený nedostatok neodstránil ani
odvolací súd, ktorý rozhodoval o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Dovolateľ
tiež vytýkal odvolaciemu súdu, že nepostupoval v zmysle § 225 O.s.p., keď mu priamo
nedoručil dovolaním napadnuté uznesenie, ale uznesenie bolo doručované prostredníctvom
súdu prvého stupňa. Zároveň vytýkal, že rozhodnutie nebolo vyhotovené a odoslané v lehote
10 dní od jeho vyhlásenia, čo bolo v rozpore s § 158 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2
O.s.p. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie
krajského súdu spolu s uznesením okresného súdu a zároveň aby vec postúpil Okresnému
súdu Bratislava V ako súdu miestne príslušnému podľa § 88 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 27. júna 2012 č.k. 8 P 168/2012-98
zamietol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou vznesenú
otcom maloletého 15. júna 2012 podľa § 105 O.s.p. Rozhodol tak po zistení, že Okresný súd
Vranov nad Topľou uznesením z 11. apríla 2012 sp. zn. 9 P 129/2012 predbežným opatrením
dočasne zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, v prevyšujúcej časti (o určenie
vyživovacej povinnosti otca a o úpravu styku otca s maloletým) návrh zamietol a uložil matke
povinnosť podať na „tunajší“, t.j. Okresný súd Vranov nad Topľou, návrh na úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Matka
maloletého podala takýto návrh na Okresný súd Vranov nad Topľou 17. mája 2012. Okresný
súd majúc preukázané z opisu skutkových okolností, listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v spise, že maloletý R. sa v súčasnosti spoločne s matkou zdržiava v obci V., okres Vranov
nad Topľou, dospel k záveru, že je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad
Topľou na konanie v danej veci. S poukazom na § 105 ods. 1 až 3 O.s.p. a § 88 ods. 1
písm. c/ O.s.p. námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou
vznesenú otcom ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Prešove na odvolanie otca uznesením z 27. septembra 2012 sp. zn.
2 CoP 83/2012: 1. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, 2. sudkyňu
JUDr. R. V. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8 P 168/2012. Pri posudzovaní otázky miestnej
(ne)príslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou vychádzal zo zistenia, že matka
maloletého 17. mája 2012 podala na Okresnom súde Vranov nad Topľou návrh na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému R. a že v čase podania návrhu sa matka spoločne
s maloletým R. zdržiavala v mieste jej trvalého bydliska v obci V., teda v obvode Okresného
súdu Vranov nad Topľou. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v zmysle § 88 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. naďalej trvá miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou, pretože
maloletý má na základe rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko v obvode tohto súdu. Touto
rozhodujúcou okolnosťou bolo presťahovanie sa matky spoločne s maloletým R. do
rodinného domu jej rodičov po predchádzajúcich nezhodách s otcom maloletého. Poukázal aj
na to, že súčasné bydlisko maloletého a jeho matky rešpektoval Okresný súd Vranov nad
Topľou aj v ďalších konaniach vedených na tomto súde pod sp. zn. 9 P 129/2012 (konanie
o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia) a sp. zn. 9 P 145/2012 (konanie
o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia). Keďže Okresný súd Vranov nad Topľou,
v obvode ktorého sa maloletý súčasne zdržiava, je súdom miestne príslušným na
rozhodovanie o uplatnenom návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému,
odvolací súd námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú otcom spolu s návrhom na
postúpenie veci na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava V, považoval za
neopodstatnenú a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O.s.p.). Pokiaľ ide
o výrok uznesenia krajského súdu o nevylúčení sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou
JUDr. R. V. z prejednávania a rozhodovania danej veci odvolací súd v odôvodnení uviedol, že
z obsahu otcom vznesenej námietky zaujatosti, z obsahu spisu a ani z vyjadrenia namietanej
sudkyne nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o jej
zaujatosti. Keďže nebolo preukázané a ani pravdepodobnené, že by konajúca sudkyňa mala
skutočne k veci, či k účastníkom konania alebo ich zástupcom taký vzťah, ktorý sa
predpokladá ako podmienka vylúčenia sudcov v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že
uvedenú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania uvedenej právnej veci nevylúčil.
Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012 sp. zn. 2 CoP 86/2012
napadol otec maloletého dovolaním v celom rozsahu a žiadal uznesenia oboch súdov nižších
stupňov zrušiť a vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava V ako miestne príslušnému súdu.
Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, dovolateľ uviedol,
že obsahom petitu jeho námietky miestnej nepríslušnosti podanej podľa § 105 ods. 1 O.s.p.
ani jeho odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zamietnutí námietky miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou nebol návrh na vylúčenie sudkyne
JUDr. R. V. z prejednávania a rozhodovania veci. Prejednanie a rozhodovanie o protiprávnom
konaní uvedenej sudkyne považoval za bezpredmetné z dôvodu, že predmetom konania bola
základná podmienka súdneho konania, a to miestna príslušnosť súdu. Keďže v danej veci
koná miestne nepríslušný Okresný súd Vranov nad Topľou, tak vo veci koná aj nezákonná
sudkyňa tohto súdu JUDr. R. V.. V ďalšej časti dovolania namietal protiprávne konanie
JUDr. V., z ktorého nadobudol dôvodné podozrenie z úmyselného porušovania práv
a záujmov chránených Trestným zákonom a je podľa jeho názoru dostatočným dôvodom na
jej vylúčenie z ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Pokiaľ ide o výrok
uznesenia odvolacieho súdu o nevylúčení sudkyne JUDr. R. V. z prejednávania
a rozhodovania danej veci, dovolateľ dovolanie v podstatnej časti odôvodnil dôvodmi
týkajúcimi sa dovolania proti potvrdzujúcemu výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.
Matka maloletého vo vyjadrení k dovolaniam otca uviedla, že postup súdov, ktoré
v konaní rozhodovali, je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a aj medzinárodnými
dohovormi. Námietky otca ohľadom miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad
Topľou sú nedôvodné, pretože nájomná zmluva ani jej prechodný pobyt nie sú relevantným
dôkazom skutočnosti, že by miestom trvalého pobytu maloletého R. bola Bratislava.
Dovolania otca navrhla ako neprípustné odmietnuť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniam otca uviedol, že ponecháva
rozhodnutie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
1. Najvyšší súd Slovenskej skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady, za splnia
ktorých môže o konať o dovolaní otca proti výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove
z 27. septembra 2012 sp. zn. 2 CoP 83/2012, ktorým rozhodol o nevylúčení sudkyne
Okresného súdu Vranov nad Topľou JUDr. R. V..
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzal pri rozhodovaní o dovolaní na zreteľ
ustanovenie § 236 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania môže dovolaním
napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd,
ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu
prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Prešove
rozhodoval nie ako súd odvolací (po podaní odvolania niektorým z účastníkov konania proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa – viď § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako súd nadriadený
Okresnému súdu Vranov nad Topľou (viď § 16 ods. 1 O.s.p.). Dovolaním otca je teda
napadnutý výrok rozhodnutia iného než odvolacieho súdu; takéto rozhodnutie nie
je spôsobilým predmetom dovolania.
Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania
smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti
súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je pritom neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní otca proti
výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012 sp. zn. 2 CoP 83/2012,
ktorým rozhodol o nevylúčení sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou JUDr. R. V. z
prejednávania rozhodovania veci vednej na tomto súde pod sp. zn. 8 P 168/2012 zastavil.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolania proti uzneseniam Krajského súdu v Prešove z 13. júla 2012 sp. zn.
4 CoP 69/2012 a proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove
z 27. septembra 2012 sp. zn. 2 CoP 83/2012 (ďalej „len“ uznesenia odvolacieho súdu“)
podala včas oprávnená osoba v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či smerujú proti rozhodnutiam, proti
ktorým ich zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniam odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenia odvolacieho súdu, ktoré napadol otec dovolaním, nemajú znaky žiadneho
z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia súdu
prvého stupňa, dovolania ale nesmerujú proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému § 239
ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolania otca preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie sú.
Prípustnosť dovolaní by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej zo závažných procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O.s.p. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva z § 242
ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;
ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť
aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto
procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady konania v dovolaniach v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p.
netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolaní
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
2.1. Dovolateľ namieta, že súdy mu odňali možnosť pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka
občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
V oboch dovolaniach bola najzásadnejšou námietkou dovolateľa námietka týkajúca
sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie o návrhu matky
na úpravu práv a povinností k maloletému R., ktorý podala 17. mája 2012 na Okresný súd
Vranov nad Topľou. Tým, že o uvedenom návrhu matky začal konať súd, ktorý nie je súdom
miestne príslušným, došlo podľa dovolateľa k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V prejednávanej veci je predmetom konania návrh matky, ktorým sa domáha zverenia
maloletého R. do svojej starostlivosti a úpravy práv a povinností otca k maloletému. Pokiaľ
ide o posúdenie miestnej príslušnosti všeobecne možno uviesť, že vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých sa uplatňuje osobitná výlučná miestna príslušnosť podľa § 88 ods. 1
písm. c/ O.s.p., podľa ktorého namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný
súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu,
prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti
o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo
maloletému.
Miestna príslušnosť sa riadi zásadou perpetuationis fori vyjadrenou v § 11 ods. l
O.s.p., t.j. že miestna príslušnosť všeobecného súdu dieťaťa určená podľa okolností, ktoré
tu boli v čase prvého rozhodnutia súdu, trvá po celú dobu konania. Je preto vylúčené, aby súd,
ktorého miestna príslušnosť bola založená prvým rozhodnutím vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa, pri podaní ďalšieho návrhu na začatie konania reagoval na zmenu okolností,
podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť súdu, vyslovením miestnej nepríslušnosti
podľa § 105 O.s.p. Zmena okolností daná zmenou bydliska dieťaťa, môže byť iba dôvodom
k preneseniu príslušnosti na iný súd, ak to je v záujme dieťaťa (§ 177 ods. 2 O.s.p.). Účelom
tejto úpravy je zabezpečenie dôslednej ochrany maloletého dieťaťa, lebo o dieťati by mal
vždy rozhodovať ten súd, ktorý si môže v rámci svojho obvodu zistiť o dieťati čo najviac
informácií, najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí ako opatrovníkom
dieťaťa (viď R 45/97).
Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ dňa 24. apríla 2012 podal na Okresný súd
Bratislava V samostatný návrh na úpravu práv a povinností k maloletému R. spojený
s návrhom na pozbavenie rodičovských práv matky k maloletému, ktorý jeho návrh postúpil
Okresnému súdu Vranov nad Topľou s odôvodnením, že tento súd rozhodoval už o návrhu
matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým maloletého R. zveril dočasne do jej
výchovy a opatery matky (uznesenie z 10. apríla 2012 č.k. 9 P 129/2012). Konanie o návrhu
otca sa vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4 P 102/2012; v tomto
konaní otec maloletého vzniesol námietku voči postúpeniu veci Okresným súdom Bratislava
V v zmysle § 105 O.s.p., o ktorej Krajský súd v Prešove uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn.
2 CoP 69/2012 podľa § 105 ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že vyslovil, že na konanie vo veci sp.
zn. 4 P 102/2012 Okresného súdu Vranov nad Topľou je príslušný Okresný súd Vranov nad
Topľou.
V priebehu dovolacieho konania dovolací súd zistil, že uznesenie Krajského súdu
v Prešove, ktorým rozhodol o príslušností Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie
vo veci sp. zn. 4 P 102/2012, otec maloletého napadol dovolaním, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. februára 2013 sp. zn. 2 Cdo 381/2012
a konanie o dovolaní otca zastavil pre nedostatok funkčnej príslušnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto dovolaní; uvedené uznesenie Krajského súdu
v Prešove teda zostalo nezmenené, je právoplatné a týmto rozhodnutím je určená miestna
príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie vo veci starostlivosti súdu
o maloletého R.. Takto založená príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou so zreteľom
na zásadu perpetuatio fori v zmysle § 11 ods. 1 O.s.p. trvá po celú dobu konania vo veci
starostlivosti súdu o maloletého (pokiaľ nedôjde k preneseniu miestnej príslušnosti súdu
postupom podľa § 177 ods. 2 O.s.p.), a je preto vylúčené, aby pri podaní ďalšieho návrhu, tak
ako je tomu aj v posudzovanej veci, mohlo dôjsť k zmene už raz určenej miestnej príslušnosti
súdu vyslovením miestnej nepríslušnosti súdu podľa § 105 O.s.p. inak ako postupom podľa
Zo zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že ak v čase rozhodovania
dovolacieho súdu o dovolaní otca v konaní o návrhu matky maloletého, je už právoplatným
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn. 2 CoP 69/2012
založená miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému R., ktorá doposiaľ trvá, dovolacie námietky otca týkajúce
sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou nie sú opodstatnené, a preto
konaním pred Okresným súdom Vranov nad Topľou a Krajským súdom v Prešove a ich
rozhodnutiami nedošlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred miestne a funkčne
príslušným súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
S prihliadnutím na obsah dovolaní a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola
dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd
vo veci nenariadil pojednávanie. Podľa dovolateľa odvolací súd bol povinný nariadiť
pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že bolo potrebné „doplniť
a zopakovať dokazovanie, ktoré vôbec nevykonal súd prvého stupňa“. Dovolací súd z obsahu
spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,
znemožňujúcou dovolateľovi realizáciu jeho procesných práv.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ale
v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania.
Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z.
sa zúžili prípady, kedy je odvolací súd povinný na prejednanie odvolania nariadiť
pojednávanie. Túto povinnosť má odvolací súd len vtedy, ak ide o prejednanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej za predpokladu uvedeného v § 214 ods. 1
písm. a/ - c/ O.s.p. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1
O.s.p. bude odvolacie pojednávanie nariadené, rozhoduje odvolací súd podľa okolností
konkrétneho prípadu. V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaniach otca proti
uzneseniu súdu prvého stupňa 1/ o ustanovení kolízneho opatrovníka a 2/ o zamietnutí
námietky miestnej nepríslušnosti súdu. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nerozhodoval
o odvolaniach proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa vo veci samej. Pokiaľ odvolací súd
rozhodol o odvolaniach proti vyššie označeným rozhodnutiam, ktoré neboli rozhodnutiami
vo veci samej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupoval v súlade so zákonom.
Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že postup odvolacieho súdu nemal
za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V prejednávanej veci preto
dovolateľ neopodstatnene vytýka súdom, že ním namietaný procesný postup bol nesprávny
a viedol k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
2.2. Dovolateľ ďalej namieta odňatie práva na zákonného sudcu v zmysle článku 48
ods. 1 Ústavy, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedená
námietka súvisí s namietaným rozhodovaním miestne nepríslušným súdom (viď vyššie)
a dovolateľom tvrdenou vadou konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p.
Ústavne garantované právo na zákonného sudcu sa výslovne spája s osobou sudcu, nie
so súdom. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté
so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z.z. So sústavou súdov priamo súvisí
aj príslušnosť súdu o veci rozhodnúť upravená Občianskym súdnym poriadkom, a tým
aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba považovať sudcu určeného v súlade s rozvrhom
práce vecne a miestne príslušného súdu (I. ÚS 52/97, II. ÚS 87/01, III. ÚS 116/06).
Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému
sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej
príslušný vecne, miestne i funkčne (viď § 11 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Touto námietkou
dovolateľ – z hľadiska obsahového (§ 41 ods. 2 O.s.p.) – namieta, že v konaní došlo
k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., t.j. že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
V ustanovení § 237 písm. g/ O.s.p. sú uvedené dva rovnocenné dôvody, ktoré
aj samostatne vedú k procesnej vade významnej podľa tohto ustanovenia. Týmito dôvodmi
sú: a/ rozhodovanie vylúčeným sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.
So zreteľom na vyššie uvedený záver o založení miestnej príslušnosti Okresného súdu Vranov
nad Topľou uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. augusta 2012 sp. zn. 2 CoP 69/2012
vo veci, ktorá sa vedie na uvedenom okresnom súde pod sp. zn. 4 P 102/2012, podľa názoru
dovolacieho súdu spis nedáva žiadny podklad pre záver, že v konaní došlo k dovolateľom
namietanej procesnej vade – vec prejednali a rozhodli miestne, vecne a funkčne príslušné
súdy sudcami určenými rozvrhmi práce súdov, ktorých vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania nemožno vyvodiť zo žiadnej súčasti spisu. Rozhodnutiami súdov nižších
stupňov teda nedošlo k porušeniu práva otca maloletého na zákonného sudcu v zmysle čl. 48
ods. 1 Ústavy.
O ustanovení kolízneho opatrovníka a o námietke miestnej nepríslušnosti Okresného
súdu Vranov nad Topľou konala a rozhodovala rozvrhom súdu určená sudkyňa súdu
príslušného rozhodnúť o návrhu matky vo veci samej (Okresného súdu Vranov nad Topľou)
a o odvolaní otca rozvrhom práce určení sudcovia senátov odvolacieho súdu (Krajského súdu
v Prešove).
V súvislosti s vadou podľa § 237 písm. g/ O.s.p. dovolací súd sa osobitne zameral tiež
na otázku, či vo veci nerozhodovala vylúčená sudkyňa. Dovolateľ v priebehu prvostupňového
konania neuplatnil námietku zaujatosti JUDr. V., urobil tak až v odvolaní proti uzneseniu
súdu prvého stupňa z 27. júna 2012 č.k. 8 P 168/2012-98 (viď str. 10 odvolania) a v dovolaní
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012 sp. zn. 2 CoP 83/2012.
O námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 27. septembra 2012 sp.
zn. 2 CoP 86/2012 tak, že sudkyňu JUDr. R. V. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania
veci sp. zn. 8 P 168/2012 Okresného súdu Vranov nad Topľou. Existencia tohto
právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok
prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku
samostatne (R 59/1997).
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie
sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho
rozhodovaní v iných veciach.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ zaujatosť sudkyne Okresného súdu Vranov
nad Topľou JUDr. R. V. vidí v jej protiprávnom konaní, ktorým úmyselne porušuje práva
a záujmy účastníka konania – maloletého dieťaťa a dovolateľa, pretože právne skutočnosti
uvedené v jeho námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou podanej
podľa § 105 ods. 1 O.s.p., na ktoré bola upozornená a mala o nich vedomosť od doručenia
tejto námietky (15. júna 2012), zakladajú dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti v zmysle
§ 14 ods. 1 O.s.p. Vylúčenie sudkyne podľa dovolateľa zakladá aj oznámenie uvedeného
porušovania základných práv účastníka konania, ktoré bolo predmetom sťažnosti na porušenie
povinností stanovených v § 82a zákona č. 757/2004 Z.z., trestné oznámenie pre podozrenie z
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, podnet na disciplinárne konanie
sudkyne za závažné disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustila účelovým porušovaním
povinností sudcu v zmysle § 30 zákona č. 385/2000 Zb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že otec
maloletého neuviedol žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého
by sa mohla spochybniť zaujatosť sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou. Jej postup
v konaní a rozhodnutie o námietke miestnej nepríslušnosti nemožno považovať za dôvody pre
jej vylúčenie z konania a rozhodovania vedci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8 P 168/2012
(§ 14 ods. 3 O.s.p.). Dovolací súd vyššie uvedené pochybnosti otca nepovažuje za také, ktoré
by mohli mať právnu relevanciu a je toho názoru, že sú motivované tým, že nebolo
rozhodnuté podľa subjektívnych predstáv účastníka; hodnotenie správnosti súdneho konania,
resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti
o nezaujatosti sudcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. z dôvodu, že rozhodovala vylúčená
sudkyňa, nie je daná.
2.3. K námietke dovolateľa, že v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že
procesná vada tejto povahy je dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť iba vtedy, keď
je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Sama takáto
vada prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci viď § 239 O.s.p. a § 237
O.s.p.).
2.4. Dovolateľ napokon tvrdí, že napadnuté uznesenia odvolacieho súdu spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením
veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (iba výskyt ktorej v konaní
na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania otca
maloletého). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno
úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania
nezakladá (viď R 54/12).
2.5. Dovolania otca obsahujú viaceré obsahovo totožné námietky, v prípade ktorých
dovolateľ bližšie nešpecifikoval, s uplatnením ktorého dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2
písm. a/ až c/ O.s.p.) tieto námietky spája.
Súdu prvého stupňa vytýkal, že začal vo veci konať na základe neúčinného návrhu
na začatie konanie, napriek tomu, že návrh neobsahoval náležitosti v zmysle § 79 ods. 1
a § 42 ods. 3 O.s.p., nebol podpísaný v súlade so zákonom, t.j. na konci predmetného návrhu,
a nebolo pripojené ani plnomocenstvo advokáta matky maloletého. Odvolací súd uvedené
vady návrhu na začatie konania neodstránil, rozhodol o odvolaní otca bez toho, aby prešetril
legitimitu právneho zástupcu matky JUDr. H., ktorý inicioval podanie návrhu na začatie
konania. Dovolací súd uvedené námietky nepovažoval za dôvodné. Z obsahu spisu
jednoznačne vyplýva, že návrh bol podpísaný advokátom na prvej strane návrhu a bolo
k nemu pripojené aj plnomocenstvo podpísané matkou aj uvedeným advokátom (viď č.l. 1, 3
spisu). Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že by súdy konali na základe
„neúčinného návrhu“, preto otcom namietaná okolnosť nie je spôsobilá založiť prípustnosť
jeho dovolaní v zmysle § 237 O.s.p. Dovolací súd zároveň poukazuje na § 81 ods. 1 O.s.p.
v zmysle ktorého možno konanie vo veci starostlivosti o maloletých aj bez návrhu.
Otec v dovolaniach ďalej poukázal na to, že rovnopisy uznesení odvolacieho súdu
neboli opatrené vlastnoručným podpisom predsedníčky senátu, ktorá predmetné rozhodnutie
vydala. K tomu treba uviesť, že podpisom príslušného sudcu (predsedu senátu) sa opatruje
„prvopis“ príslušného rozhodnutia, ktorý je založený v súdnom spise (§ 61 ods. 1 vyhlášky
č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy – ďalej len „Spravovací poriadok“), nie však rovnopisy
rozhodnutia zasielané účastníkom konania (§ 61 ods. 2 Spravovacieho poriadku).
Dovolateľ poukazuje na to, že jednotlivé listy rozhodnutí súdov nižších stupňov mali
byť pevne spojené (§ 58 ods. 4 Spravovacieho poriadku) a vyslovuje názor, že spojené mali
byť tak, ako je to v prípade listín vydávaných notármi. K tomu dovolací súd uvádza, že ani
v prípade opodstatnenosti tejto námietky by nešlo o žiadnu z procesných vád, ktoré
sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Dovolací súd sa preto touto argumentáciou otca
bližšie nezaoberal.
Dovolateľ uvádza, že odvolací súd v danom prípade nedodržal 10-dňovú lehotu určenú
v § 158 ods. 4, § 167 ods. 2 v spojení s § 225 O.s.p. na doručenie rozhodnutí odvolacieho
súdu. Z právnej úpravy lehôt, v ktorých má byť rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom
doručené (§ 225 O.s.p., § 158 ods. 4 O.s.p., § 167 ods. 2 O.s.p.) vyplýva, že tieto lehoty majú
(iba) poriadkový, inštruktívny charakter. Ide teda o lehoty, v rámci ktorých má byť príslušné
rozhodnutie vyhotovené a odoslané, pokiaľ je to možné. Ich nedodržanie nie je v občianskom
súdnom konaní sankcionované. Nedodržanie tejto lehoty teda nepredstavuje procesnú vadu
konania zakladajúcu prípustnosť dovolaní v zmysle § 237 O.s.p.
Dovolateľ napokon namieta, že súd mu nevydal potvrdenie o prevzatí a pridelení veci
v zmysle § 51 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. a tvrdí, že tým bolo zasiahnuté do jeho práva
na zákonného sudcu. Nevydanie takéhoto potvrdenia môže mať za následok neinformovanosť
účastníka o tom, kto je zákonným sudcom, samo nevydanie tohto potvrdenia ale nemôže viesť
k záveru, že bolo zasiahnuté do práva účastníka na zákonného sudcu. Otcom namietaná
okolnosť nie je teda spôsobilá – ani v prípade, že by mu skutočne nebolo toto potvrdenie
vydané (dovolací súd sa jeho vydaním alebo nevydaním nezaoberal) – založiť prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľom (§ 237 písm. f/, g/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné
vady konania vymenované v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaných dovolaní nevyplýva
z ustanovenia § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolania otca
maloletého podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková