Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/81/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého R.

K., narodeného X., bývajúcej u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Námestie

slobody č. 5, dieťa rodičov M. Č., bývajúcej vo V. a JUDr. PhDr. B. K., bývajúceho v B., o

návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom

súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaniach otca proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 13. júla 2012 sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 27. septembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

o d m i e t a dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 13. júla 2012 sp. zn.

,

o d m i e t a dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012

sp. zn. vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Vranov nad

Topľou z 27. júna 2012 č.k. -98,

z a s t a v u j e konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra

2012 sp. zn. vo výroku, ktorým rozhodol o nevylúčení sudkyne Okresného

súdu Vranov nad Topľou JUDr. R. V. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto

súde pod sp. zn. .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

2

O d ô v o d n e n i e

Matka maloletého návrhom zo 17. mája 2012 podaným na Okresnom súde Vranov

nad Topľou žiadala, aby súd zveril maloletého R. K., narodeného X. do jej starostlivosti,

otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 200 €

a upravil styk otca s maloletým podľa návrhu v jej prítomnosti a v mieste jej trvalého

bydliska.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 25. mája 2012 č.k. -9

ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad

Topľou. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákon

č. ) tým, že v konaní nemôže zastupovať maloletého žiaden z rodičov, pretože

by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, preto maloletému

ustanovil kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude v konaní zastupovať.

Krajský súd v Prešove na odvolanie otca maloletého uznesením z 13. júla 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil

tým, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 3. apríla 2012, odkedy matka

s maloletým po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti žije v mieste svojho trvalého bydliska

vo Vranove nad Topľou. Vzhľadom na vek dieťaťa a skutočnosti týkajúce sa odsťahovania

matky s dieťaťom maloletý má v súčasnosti bydlisko v obvode Okresného súdu Vranov nad

Topľou; z tohto dôvodu námietku miestnej nepríslušnosti tohto súdu vznesenú otcom a tiež

aj námietku týkajúcu sa ustanovenia kolízneho opatrovníka miestne nepríslušným súdom

považoval za neopodstatnenú. Zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele

vyplýva, že vo veciach úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je na konanie

príslušný úrad, v obvode ktorého má maloletý bydlisko. V danej veci k založeniu miestnej

príslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou došlo vydaním uznesenia o predbežnej

úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v konaní vedenom na Okresnom súde

Vranov nad Topľou pod sp. zn. . Zároveň poukázal aj na to, že otec maloletého

dieťaťa podal 24. apríla 2012 návrh na úpravu práv a povinností k maloletému R. na Okresný

súd Bratislava V, ktorý jeho návrh postúpil z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu

3

Vranov nad Topľou. Preto za nedôvodný považoval aj návrh otca na postúpenie veci

na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava V.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu (z 13. júla 2012 sp. zn.

) podal otec maloletého dovolanie. Uviedol, že protizákonným a protiústavným

postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a v dôsledku prejednávania a rozhodovania

veci Krajským súdom v Prešove mu bola odňatá možnosť konať pred súdom legitímnym,

t.j. vecne a miestne príslušným súdom podľa , ktorý má jedine

súdnu právomoc ustanoviť kolízneho opatrovníka maloletému na zastupovanie v súdnom

konaní a ktorým je v danom prípade Okresný súd Bratislava V. Takýmto postupom došlo tiež

k zásahu do jeho práva na zákonného sudcu v zmysle

(ďalej len „Ústava“). Miestne príslušným súdom na ustanovenie kolízneho opatrovníka

maloletému dieťaťu na zastupovanie v súdnom konaní je podľa

súd, v obvode ktorého má bydlisko maloleté dieťa na základe dohody rodičov alebo

rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností. V čase začatia súdneho konania

na základe návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia (vedeného na Okresnom súde

Vranov nad Topľou pod sp. zn. ) miestna príslušnosť súdu na konanie o návrhu

matky vo veci samej (ktorý bol doručený Okresnému súdu Vranov nad Topľou 17. mája 2012

na základe povinnosti, ktorú matke dieťaťa uložil Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením

zo 16. apríla 2012 č.k. , bola určená na základe uvedenej právnej skutočnosti

– bydliska dieťaťa na základe dohody rodičov. V čase začatie predmetného súdneho konania

neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by určovalo bydlisko maloletého v obvode

Okresného súdu Vranov nad Topľou. Poukázal na to, že maloletý R. K. sa narodil X.

v Bratislave, na základe dohody rodičov sa stálym bydliskom dieťaťa stalo miesto spoločnej

domácnosti otca a matky dieťaťa na V. ul. č. X. v B. (okres Bratislava V). K dohode rodičov

o zmene stáleho bydliska dieťaťa nedošlo ani únosom dieťaťa matkou 2. apríla 2012.

Dovolateľ zdôraznil, že nelegitímne a nezákonné rozhodnutie súdu o návrhu matky na

nariadenie predbežného opatrenia nezakladá miestnu príslušnosť súdu na konanie o návrhu vo

veci samej „ex post facto“, t.j. spätne po tom, ako bola založená na základe právom uznaných

skutočností v čase začatia konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré súd

nerešpektoval. Zastával názor, že rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia nemá

právne účinky založenia miestnej príslušnosti súdu „ex tunc“ vo vzťahu k miestnej

príslušnosti súdu na konanie vo veci samej. K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj

postupom krajského súdu tým, že nenariadil podľa ústne a verejné

súdne pojednávanie, napriek tomu, že bolo potrebné doplniť a zopakovať dokazovanie, ktoré

vôbec nevykonal súd prvého stupňa. Tým došlo súčasne k odňatiu základných procesných

práv účastníka konania zaručených , , o súdoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), , garantovaných

ods. 1 v spojení s , ako aj medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

– čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd v Prešove

si voči dovolateľovi nesplnil povinnosť zaslať potvrdenie o prevzatí a pridelení veci

(predmetného odvolania) podľa v spojení

vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské

súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bolo

porušené právo účastníka konania na zákonného sudcu zaručené ,

ods. 3 Dovolateľ tiež namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu nemá náležitú formálnu úpravu v zmysle v spojení s

Uviedol, že na rovnopisoch uznesenia nie sú vlastnoručné podpisy sudcov a jednotlivé

listy rozhodnutia nie sú správne spojené. Podľa jeho názoru by sa malo postupovať podľa

zaužívanej a záväznej praxe úpravy verejnej istiny vyžadovanej napríklad od notára ako

súdneho komisára v zmysle v znení neskorších predpisov

a v zmysle § 11 ods. 3 Kancelárskeho poriadku pre notárstvo; spojenie listov by malo byť

vykonané spôsobom preloženia ľavého horného rohu listov, zopnutím a odtlačením príslušnej

úradnej pečiatky. Podľa názoru dovolateľa konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), keď odvolací súd

nezistil dostatočne skutkový stav veci nevyhnutný na určenie miestnej príslušnosti súdu pred

začatím konania, neobjasnil dokazovaním právne skutočnosti nevyhnutné na určenie miestnej

príslušnosti súdu, nevykonal, resp. odmietol vykonať dovolateľom navrhnuté dôkazy

na preukázanie právne významných skutočností na určenie miestnej príslušnosti súdu

a neodôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

aj na nesprávnom právnom posúdení veci ( , keď nesprávne

aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov upravujúcich miestnu príslušnosť súdu

( ) na posúdenie skutkového stavu o návrhu matky vo veci samej,

5

nedostatočne sa zaoberal odvolacími dôvodmi, a „rezignoval na aplikáciu príslušných

ustanovení právnych predpisov“. Namiesto toho odvolací súd nesprávne argumentoval

viazanosťou súdu rozhodnutím vydaným v konaní začatom na základe návrhu matky dieťaťa

na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Vranov nad Topľou

pod sp. zn. . Námietky dovolateľa smerovali aj proti postupu odvolacieho súdu,

ktorý vo veci rozhodol bez toho, aby prejudiciálne vyriešil otázku právnej účinnosti

iniciovania predmetného súdneho konania, ktoré sa začalo 17. mája 2012 na základe návrhu

matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému R., ktorý doručil advokát matky

JUDr. R. H. miestne nepríslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou. K uvedenému

návrhu na začatie konania advokát nepripojil plnomocenstvo, návrh nebol podpísaný na

príslušnom mieste za textom návrhu ani matkou a ani advokátom. Napriek tomu, že návrh

nemal náležitosti v zmysle , súd začal konať na základe neúčinného návrhu

na začatie konania a nepostupoval podľa Uvedený nedostatok neodstránil ani

odvolací súd, ktorý rozhodoval o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Dovolateľ

tiež vytýkal odvolaciemu súdu, že nepostupoval v zmysle , keď mu priamo

nedoručil dovolaním napadnuté uznesenie, ale uznesenie bolo doručované prostredníctvom

súdu prvého stupňa. Zároveň vytýkal, že rozhodnutie nebolo vyhotovené a odoslané v lehote

10 dní od jeho vyhlásenia, čo bolo v rozpore s v spojení s

Zo všetkých uvedených dôvodov žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie

krajského súdu spolu s uznesením okresného súdu a zároveň aby vec postúpil Okresnému

súdu Bratislava V ako súdu miestne príslušnému podľa

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 27. júna 2012 č.k. -98

zamietol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou vznesenú

otcom maloletého 15. júna 2012 podľa Rozhodol tak po zistení, že Okresný súd

Vranov nad Topľou uznesením z 11. apríla 2012 sp. zn. predbežným opatrením

dočasne zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, v prevyšujúcej časti (o určenie

vyživovacej povinnosti otca a o úpravu styku otca s maloletým) návrh zamietol a uložil matke

povinnosť podať na „tunajší“, t.j. Okresný súd Vranov nad Topľou, návrh na úpravu práv a

povinností rodičov k maloletému dieťaťu do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Matka

maloletého podala takýto návrh na Okresný súd Vranov nad Topľou 17. mája 2012. Okresný

6

súd majúc preukázané z opisu skutkových okolností, listinných dôkazov nachádzajúcich sa

v spise, že maloletý R. sa v súčasnosti spoločne s matkou zdržiava v obci V., okres Vranov

nad Topľou, dospel k záveru, že je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad

Topľou na konanie v danej veci. S poukazom na až 3 a

písm. c/ námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou

vznesenú otcom ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Prešove na odvolanie otca uznesením z 27. septembra 2012 sp. zn.

: 1. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, 2. sudkyňu

JUDr. R. V. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde

Vranov nad Topľou pod sp. zn. . Pri posudzovaní otázky miestnej

(ne)príslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou vychádzal zo zistenia, že matka

maloletého 17. mája 2012 podala na Okresnom súde Vranov nad Topľou návrh na úpravu

práv a povinností rodičov k maloletému R. a že v čase podania návrhu sa matka spoločne

s maloletým R. zdržiavala v mieste jej trvalého bydliska v obci V., teda v obvode Okresného

súdu Vranov nad Topľou. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v zmysle § 88 ods. 1 písm.

c/ naďalej trvá miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou, pretože

maloletý má na základe rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko v obvode tohto súdu. Touto

rozhodujúcou okolnosťou bolo presťahovanie sa matky spoločne s maloletým R. do

rodinného domu jej rodičov po predchádzajúcich nezhodách s otcom maloletého. Poukázal aj

na to, že súčasné bydlisko maloletého a jeho matky rešpektoval Okresný súd Vranov nad

Topľou aj v ďalších konaniach vedených na tomto súde pod sp. zn. (konanie

o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia) a sp. zn. (konanie

o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia). Keďže Okresný súd Vranov nad Topľou,

v obvode ktorého sa maloletý súčasne zdržiava, je súdom miestne príslušným na

rozhodovanie o uplatnenom návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému,

odvolací súd námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú otcom spolu s návrhom na

postúpenie veci na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava V, považoval za

neopodstatnenú a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ). Pokiaľ ide

o výrok uznesenia krajského súdu o nevylúčení sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou

JUDr. R. V. z prejednávania a rozhodovania danej veci odvolací súd v odôvodnení uviedol, že

z obsahu otcom vznesenej námietky zaujatosti, z obsahu spisu a ani z vyjadrenia namietanej

sudkyne nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o jej

zaujatosti. Keďže nebolo preukázané a ani pravdepodobnené, že by konajúca sudkyňa mala

skutočne k veci, či k účastníkom konania alebo ich zástupcom taký vzťah, ktorý sa

predpokladá ako podmienka vylúčenia sudcov v zmysle rozhodol tak, že

uvedenú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania uvedenej právnej veci nevylúčil.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012 sp. zn.

napadol otec maloletého dovolaním v celom rozsahu a žiadal uznesenia oboch súdov nižších

stupňov zrušiť a vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava V ako miestne príslušnému súdu.

Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, dovolateľ uviedol,

že obsahom petitu jeho námietky miestnej nepríslušnosti podanej podľa

ani jeho odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zamietnutí námietky miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou nebol návrh na vylúčenie sudkyne

JUDr. R. V. z prejednávania a rozhodovania veci. Prejednanie a rozhodovanie o protiprávnom

konaní uvedenej sudkyne považoval za bezpredmetné z dôvodu, že predmetom konania bola

základná podmienka súdneho konania, a to miestna príslušnosť súdu. Keďže v danej veci

koná miestne nepríslušný Okresný súd Vranov nad Topľou, tak vo veci koná aj nezákonná

sudkyňa tohto súdu JUDr. R. V.. V ďalšej časti dovolania namietal protiprávne konanie

JUDr. V., z ktorého nadobudol dôvodné podozrenie z úmyselného porušovania práv

a záujmov chránených a je podľa jeho názoru dostatočným dôvodom na

jej vylúčenie z ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Pokiaľ ide o výrok

uznesenia odvolacieho súdu o nevylúčení sudkyne JUDr. R. V. z prejednávania

a rozhodovania danej veci, dovolateľ dovolanie v podstatnej časti odôvodnil dôvodmi

týkajúcimi sa dovolania proti potvrdzujúcemu výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.

Matka maloletého vo vyjadrení k dovolaniam otca uviedla, že postup súdov, ktoré

v konaní rozhodovali, je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a aj medzinárodnými

dohovormi. Námietky otca ohľadom miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad

Topľou sú nedôvodné, pretože nájomná zmluva ani jej prechodný pobyt nie sú relevantným

dôkazom skutočnosti, že by miestom trvalého pobytu maloletého R. bola Bratislava.

Dovolania otca navrhla ako neprípustné odmietnuť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniam otca uviedol, že ponecháva

rozhodnutie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

1. Najvyšší súd Slovenskej skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady, za splnia

ktorých môže o konať o dovolaní otca proti výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove

z 27. septembra 2012 sp. zn. , ktorým rozhodol o nevylúčení sudkyne

Okresného súdu Vranov nad Topľou JUDr. R. V..

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzal pri rozhodovaní o dovolaní na zreteľ

ustanovenie , v zmysle ktorého účastník konania môže dovolaním

napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd,

ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu

prvého stupňa ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Prešove

rozhodoval nie ako súd odvolací (po podaní odvolania niektorým z účastníkov konania proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa – viď a nasl. ), ale ako súd nadriadený

Okresnému súdu Vranov nad Topľou (viď ). Dovolaním otca je teda

napadnutý výrok rozhodnutia iného než odvolacieho súdu; takéto rozhodnutie nie

je spôsobilým predmetom dovolania.

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti

súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je pritom neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví ( v spojení

9

s ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní otca proti

výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012 sp. zn. ,

ktorým rozhodol o nevylúčení sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou JUDr. R. V. z

prejednávania rozhodovania veci vednej na tomto súde pod sp. zn. zastavil.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolania proti uzneseniam Krajského súdu v Prešove z 13. júla 2012 sp. zn.

a proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove

z 27. septembra 2012 sp. zn. (ďalej „len“ uznesenia odvolacieho súdu“)

podala včas oprávnená osoba v súlade s veta druhá , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či smerujú proti rozhodnutiam, proti

ktorým ich zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniam odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

10

Uznesenia odvolacieho súdu, ktoré napadol otec dovolaním, nemajú znaky žiadneho

z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia súdu

prvého stupňa, dovolania ale nesmerujú proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému § 239

ods. 2 písm. a/ až c/ Dovolania otca preto podľa ustanovení a

prípustné nie sú.

Prípustnosť dovolaní by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by

v konaní došlo k niektorej zo závažných procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva z

ods. 1 Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;

ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto

procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v dovolaniach v zmysle až e/

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolaní

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

2.1. Dovolateľ namieta, že súdy mu odňali možnosť pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

11

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

V oboch dovolaniach bola najzásadnejšou námietkou dovolateľa námietka týkajúca

sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie o návrhu matky

na úpravu práv a povinností k maloletému R., ktorý podala 17. mája 2012 na Okresný súd

Vranov nad Topľou. Tým, že o uvedenom návrhu matky začal konať súd, ktorý nie je súdom

miestne príslušným, došlo podľa dovolateľa k vade v zmysle

V prejednávanej veci je predmetom konania návrh matky, ktorým sa domáha zverenia

maloletého R. do svojej starostlivosti a úpravy práv a povinností otca k maloletému. Pokiaľ

ide o posúdenie miestnej príslušnosti všeobecne možno uviesť, že vo veciach starostlivosti

súdu o maloletých sa uplatňuje osobitná výlučná miestna príslušnosť podľa § 88 ods. 1

písm. c/ , podľa ktorého namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný

súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu,

prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti

o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo

maloletému.

Miestna príslušnosť sa riadi zásadou perpetuationis fori vyjadrenou v § 11 ods. l

, t.j. že miestna príslušnosť všeobecného súdu dieťaťa určená podľa okolností, ktoré

tu boli v čase prvého rozhodnutia súdu, trvá po celú dobu konania. Je preto vylúčené, aby súd,

ktorého miestna príslušnosť bola založená prvým rozhodnutím vo veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa, pri podaní ďalšieho návrhu na začatie konania reagoval na zmenu okolností,

podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť súdu, vyslovením miestnej nepríslušnosti

podľa Zmena okolností daná zmenou bydliska dieťaťa, môže byť iba dôvodom

k preneseniu príslušnosti na iný súd, ak to je v záujme dieťaťa ( ). Účelom

tejto úpravy je zabezpečenie dôslednej ochrany maloletého dieťaťa, lebo o dieťati by mal

12

vždy rozhodovať ten súd, ktorý si môže v rámci svojho obvodu zistiť o dieťati čo najviac

informácií, najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí ako opatrovníkom

dieťaťa (viď R 45/97).

Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ dňa 24. apríla 2012 podal na Okresný súd

Bratislava V samostatný návrh na úpravu práv a povinností k maloletému R. spojený

s návrhom na pozbavenie rodičovských práv matky k maloletému, ktorý jeho návrh postúpil

Okresnému súdu Vranov nad Topľou s odôvodnením, že tento súd rozhodoval už o návrhu

matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým maloletého R. zveril dočasne do jej

výchovy a opatery matky (uznesenie z 10. apríla 2012 č.k. ). Konanie o návrhu

otca sa vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. ; v tomto

konaní otec maloletého vzniesol námietku voči postúpeniu veci Okresným súdom Bratislava

V v zmysle , o ktorej Krajský súd v Prešove uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn.

podľa rozhodol tak, že vyslovil, že na konanie vo veci sp.

zn. Okresného súdu Vranov nad Topľou je príslušný Okresný súd Vranov nad

Topľou.

V priebehu dovolacieho konania dovolací súd zistil, že uznesenie Krajského súdu

v Prešove, ktorým rozhodol o príslušností Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie

vo veci sp. zn. , otec maloletého napadol dovolaním, o ktorom rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. februára 2013 sp. zn.

a konanie o dovolaní otca zastavil pre nedostatok funkčnej príslušnosti Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto dovolaní; uvedené uznesenie Krajského súdu

v Prešove teda zostalo nezmenené, je právoplatné a týmto rozhodnutím je určená miestna

príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie vo veci starostlivosti súdu

o maloletého R.. Takto založená príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou so zreteľom

na zásadu perpetuatio fori v zmysle trvá po celú dobu konania vo veci

starostlivosti súdu o maloletého (pokiaľ nedôjde k preneseniu miestnej príslušnosti súdu

postupom podľa ), a je preto vylúčené, aby pri podaní ďalšieho návrhu, tak

ako je tomu aj v posudzovanej veci, mohlo dôjsť k zmene už raz určenej miestnej príslušnosti

13

súdu vyslovením miestnej nepríslušnosti súdu podľa inak ako postupom podľa

Zo zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že ak v čase rozhodovania

dovolacieho súdu o dovolaní otca v konaní o návrhu matky maloletého, je už právoplatným

rozhodnutím Krajského súdu v Prešove uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn.

založená miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie o úpravu práv

a povinností rodičov k maloletému R., ktorá doposiaľ trvá, dovolacie námietky otca týkajúce

sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou nie sú opodstatnené, a preto

konaním pred Okresným súdom Vranov nad Topľou a Krajským súdom v Prešove a ich

rozhodnutiami nedošlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred miestne a funkčne

príslušným súdom v zmysle

S prihliadnutím na obsah dovolaní a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola

dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ) tým, že odvolací súd

vo veci nenariadil pojednávanie. Podľa dovolateľa odvolací súd bol povinný nariadiť

pojednávanie podľa z dôvodu, že bolo potrebné „doplniť

a zopakovať dokazovanie, ktoré vôbec nevykonal súd prvého stupňa“. Dovolací súd z obsahu

spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,

znemožňujúcou dovolateľovi realizáciu jeho procesných práv.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa ale

v ostatných prípadoch (než sú uvedené v ) môže odvolací súd rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania.

14

Novelou vykonanou

sa zúžili prípady, kedy je odvolací súd povinný na prejednanie odvolania nariadiť

pojednávanie. Túto povinnosť má odvolací súd len vtedy, ak ide o prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej za predpokladu uvedeného v § 214 ods. 1

písm. a/ - c/ O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie

bude odvolacie pojednávanie nariadené, rozhoduje odvolací súd podľa okolností

konkrétneho prípadu. V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaniach otca proti

uzneseniu súdu prvého stupňa 1/ o ustanovení kolízneho opatrovníka a 2/ o zamietnutí

námietky miestnej nepríslušnosti súdu. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nerozhodoval

o odvolaniach proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa vo veci samej. Pokiaľ odvolací súd

rozhodol o odvolaniach proti vyššie označeným rozhodnutiam, ktoré neboli rozhodnutiami

vo veci samej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupoval v súlade so zákonom.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že postup odvolacieho súdu nemal

za následok procesnú vadu konania v zmysle V prejednávanej veci preto

dovolateľ neopodstatnene vytýka súdom, že ním namietaný procesný postup bol nesprávny

a viedol k procesnej vade konania v zmysle

2.2. Dovolateľ ďalej namieta odňatie práva na zákonného sudcu v zmysle článku 48

ods. 1 , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedená

námietka súvisí s namietaným rozhodovaním miestne nepríslušným súdom (viď vyššie)

a dovolateľom tvrdenou vadou konania v zmysle

Ústavne garantované právo na zákonného sudcu sa výslovne spája s osobou sudcu, nie

so súdom. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté

so sústavou súdov, ktorú upravuje So sústavou súdov priamo súvisí

aj príslušnosť súdu o veci rozhodnúť upravená , a tým

aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba považovať sudcu určeného v súlade s rozvrhom

práce vecne a miestne príslušného súdu (, , ).

Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému

sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej

príslušný vecne, miestne i funkčne (viď veta prvá ). Touto námietkou

15

dovolateľ – z hľadiska obsahového ( ) – namieta, že v konaní došlo

k procesnej vade v zmysle , t.j. že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V ustanovení sú uvedené dva rovnocenné dôvody, ktoré

aj samostatne vedú k procesnej vade významnej podľa tohto ustanovenia. Týmito dôvodmi

sú: a/ rozhodovanie vylúčeným sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

So zreteľom na vyššie uvedený záver o založení miestnej príslušnosti Okresného súdu Vranov

nad Topľou uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. augusta 2012 sp. zn.

vo veci, ktorá sa vedie na uvedenom okresnom súde pod sp. zn. , podľa názoru

dovolacieho súdu spis nedáva žiadny podklad pre záver, že v konaní došlo k dovolateľom

namietanej procesnej vade – vec prejednali a rozhodli miestne, vecne a funkčne príslušné

súdy sudcami určenými rozvrhmi práce súdov, ktorých vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania nemožno vyvodiť zo žiadnej súčasti spisu. Rozhodnutiami súdov nižších

stupňov teda nedošlo k porušeniu práva otca maloletého na zákonného sudcu v zmysle čl. 48

ods. 1 .

O ustanovení kolízneho opatrovníka a o námietke miestnej nepríslušnosti Okresného

súdu Vranov nad Topľou konala a rozhodovala rozvrhom súdu určená sudkyňa súdu

príslušného rozhodnúť o návrhu matky vo veci samej (Okresného súdu Vranov nad Topľou)

a o odvolaní otca rozvrhom práce určení sudcovia senátov odvolacieho súdu (Krajského súdu

v Prešove).

V súvislosti s vadou podľa dovolací súd sa osobitne zameral tiež

na otázku, či vo veci nerozhodovala vylúčená sudkyňa. Dovolateľ v priebehu prvostupňového

konania neuplatnil námietku zaujatosti JUDr. V., urobil tak až v odvolaní proti uzneseniu

súdu prvého stupňa z 27. júna 2012 č.k. -98 (viď str. 10 odvolania) a v dovolaní

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012 sp. zn. .

O námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 27. septembra 2012 sp.

16

zn. tak, že sudkyňu JUDr. R. V. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania

veci sp. zn. Okresného súdu Vranov nad Topľou. Existencia tohto

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku

samostatne (R 59/1997).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie

sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ zaujatosť sudkyne Okresného súdu Vranov

nad Topľou JUDr. R. V. vidí v jej protiprávnom konaní, ktorým úmyselne porušuje práva

a záujmy účastníka konania – maloletého dieťaťa a dovolateľa, pretože právne skutočnosti

uvedené v jeho námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou podanej

podľa , na ktoré bola upozornená a mala o nich vedomosť od doručenia

tejto námietky (15. júna 2012), zakladajú dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti v zmysle

Vylúčenie sudkyne podľa dovolateľa zakladá aj oznámenie uvedeného

porušovania základných práv účastníka konania, ktoré bolo predmetom sťažnosti na porušenie

povinností stanovených v , trestné oznámenie pre podozrenie z

trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, podnet na disciplinárne konanie

sudkyne za závažné disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustila účelovým porušovaním

povinností sudcu v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že otec

maloletého neuviedol žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého

by sa mohla spochybniť zaujatosť sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou. Jej postup

v konaní a rozhodnutie o námietke miestnej nepríslušnosti nemožno považovať za dôvody pre

jej vylúčenie z konania a rozhodovania vedci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

( ). Dovolací súd vyššie uvedené pochybnosti otca nepovažuje za také, ktoré

by mohli mať právnu relevanciu a je toho názoru, že sú motivované tým, že nebolo

rozhodnuté podľa subjektívnych predstáv účastníka; hodnotenie správnosti súdneho konania,

resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti

o nezaujatosti sudcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia z dôvodu, že rozhodovala vylúčená

sudkyňa, nie je daná.

2.3. K námietke dovolateľa, že v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd uvádza, že

procesná vada tejto povahy je dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť iba vtedy, keď

je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Sama takáto

vada prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci viď a

).

2.4. Dovolateľ napokon tvrdí, že napadnuté uznesenia odvolacieho súdu spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania otca

maloletého). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ),

samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania

nezakladá (viď R 54/12).

18

2.5. Dovolania otca obsahujú viaceré obsahovo totožné námietky, v prípade ktorých

dovolateľ bližšie nešpecifikoval, s uplatnením ktorého dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2

písm. a/ až c/ ) tieto námietky spája.

Súdu prvého stupňa vytýkal, že začal vo veci konať na základe neúčinného návrhu

na začatie konanie, napriek tomu, že návrh neobsahoval náležitosti v zmysle § 79 ods. 1

a , nebol podpísaný v súlade so zákonom, t.j. na konci predmetného návrhu,

a nebolo pripojené ani plnomocenstvo advokáta matky maloletého. Odvolací súd uvedené

vady návrhu na začatie konania neodstránil, rozhodol o odvolaní otca bez toho, aby prešetril

legitimitu právneho zástupcu matky JUDr. H., ktorý inicioval podanie návrhu na začatie

konania. Dovolací súd uvedené námietky nepovažoval za dôvodné. Z obsahu spisu

jednoznačne vyplýva, že návrh bol podpísaný advokátom na prvej strane návrhu a bolo

k nemu pripojené aj plnomocenstvo podpísané matkou aj uvedeným advokátom (viď č.l. 1, 3

spisu). Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že by súdy konali na základe

„neúčinného návrhu“, preto otcom namietaná okolnosť nie je spôsobilá založiť prípustnosť

jeho dovolaní v zmysle Dovolací súd zároveň poukazuje na

v zmysle ktorého možno konanie vo veci starostlivosti o maloletých aj bez návrhu.

Otec v dovolaniach ďalej poukázal na to, že rovnopisy uznesení odvolacieho súdu

neboli opatrené vlastnoručným podpisom predsedníčky senátu, ktorá predmetné rozhodnutie

vydala. K tomu treba uviesť, že podpisom príslušného sudcu (predsedu senátu) sa opatruje

„prvopis“ príslušného rozhodnutia, ktorý je založený v súdnom spise (§ 61 ods. 1 vyhlášky

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy – ďalej len „Spravovací poriadok“), nie však rovnopisy

rozhodnutia zasielané účastníkom konania (§ 61 ods. 2 Spravovacieho poriadku).

Dovolateľ poukazuje na to, že jednotlivé listy rozhodnutí súdov nižších stupňov mali

byť pevne spojené (§ 58 ods. 4 Spravovacieho poriadku) a vyslovuje názor, že spojené mali

byť tak, ako je to v prípade listín vydávaných notármi. K tomu dovolací súd uvádza, že ani

v prípade opodstatnenosti tejto námietky by nešlo o žiadnu z procesných vád, ktoré

19

sú taxatívne vymenované v Dovolací súd sa preto touto argumentáciou otca

bližšie nezaoberal.

Dovolateľ uvádza, že odvolací súd v danom prípade nedodržal 10-dňovú lehotu určenú

v , v spojení s na doručenie rozhodnutí odvolacieho

súdu. Z právnej úpravy lehôt, v ktorých má byť rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom

doručené ( , , ) vyplýva, že tieto lehoty majú

(iba) poriadkový, inštruktívny charakter. Ide teda o lehoty, v rámci ktorých má byť príslušné

rozhodnutie vyhotovené a odoslané, pokiaľ je to možné. Ich nedodržanie nie je v občianskom

súdnom konaní sankcionované. Nedodržanie tejto lehoty teda nepredstavuje procesnú vadu

konania zakladajúcu prípustnosť dovolaní v zmysle

Dovolateľ napokon namieta, že súd mu nevydal potvrdenie o prevzatí a pridelení veci

v zmysle a tvrdí, že tým bolo zasiahnuté do jeho práva

na zákonného sudcu. Nevydanie takéhoto potvrdenia môže mať za následok neinformovanosť

účastníka o tom, kto je zákonným sudcom, samo nevydanie tohto potvrdenia ale nemôže viesť

k záveru, že bolo zasiahnuté do práva účastníka na zákonného sudcu. Otcom namietaná

okolnosť nie je teda spôsobilá – ani v prípade, že by mu skutočne nebolo toto potvrdenie

vydané (dovolací súd sa jeho vydaním alebo nevydaním nezaoberal) – založiť prípustnosť

dovolania v zmysle

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom (, ), nevyšli najavo ani iné procesné

vady konania vymenované v a prípustnosť podaných dovolaní nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolania otca

maloletého podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková