Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/168/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti o maloletých, mal. V. H.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti otca Z.. K.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, G. - K., na návrh matky Z.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Ž. Č.. XXX, zast. Z.. F. N., M. N.. N. V..Q.., G. X, XXX XX H., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o

rozhodol:

Súd z v e r u j e mal. V. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné na mal. dieťa, začínajúc dňom právoplatnosti rozsudku vo výške 180,- EUR mesačne, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Konanie o úpravu styku otca s mal. dieťaťom z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd mal. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného vo výške 200,- EUR mesačne, začínajúc právoplatnosťou rozsudku a zároveň upravil styk otca s dieťaťom tak, že tento je s oprávnený sa s maloletým stretávať počas víkendov, sviatkov a jeho dovolenky za jej prítomnosti v mieste trvalého bydliska v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod.

Podanie návrhu odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa žili v G. v prenajatom byte. Neboli manželia. V spoločnej domácnosti žili do 03.04.2012, kedy medzi nimi došlo k vzájomného konfliktu. Preto sa rozhodla s dieťaťom dňa 04.04.2012 odísť na určitý čas do miesta svojho trvalého bydliska. Otcovi dieťaťa rozhodnutie oznámila SMS správou. Vyzval ju, aby sa bezodkladne vrátila, nakoľko toto jej konanie bude považovať za trestný čin únosu a oznámi to polícii. Následne podal trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ v K.. Konanie otca viac prehĺbilo vzájomné rozpory účastníkov a ich vzájomné spolužitie nie je možné.

Vo veci starostlivosti o mal. syna obidvaja rodičia podali návrh na vydanie predbežného opatrenia na základe ktorého by bol maloletý zverený do ich osobnej starostlivosti. V konaní vedenom pod sp. zn. bol dňa 30.04.2012 návrh otca zamietnutý a v konaní vedenom pod sp. zn. zo

dňa 16.04.2012 súd návrhu matky vyhovel a zároveň jej uložil povinnosť podať do 30 dní vo veci samej návrh na začatie konania. V konaní o nariadení predbežného opatrenia boli kolíznym opatrovníkom prešetrené jej osobné, rodinné, zárobkové a bytové pomery, ktoré sa nezmenili. Aj v súčasnosti sa o dieťaťa riadne stará. Dieťa je zdravé. Podľa jej vedomostí otec dieťaťa pracuje na S. N. N. V. vo funkcii generálny štátny radca a jeho čistý mesačný príjem je 920,- EUR.

V priebehu konania matka mal. dieťaťa návrh v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom vzala späť a súd konanie o tomto návrhu s poukazom na ust. § 96, ods.1 - 3 O.s.p. zastavil.

Otec mal. dieťaťa sa vo veci samej nevyjadril. Opakovane namietal, že Okresný súd Vranov nad Topľou nie je legitímny na prejednávanie tejto veci. Zároveň označil JUDr. Ivetu Mihókovú, samosudkyňu, ako nezákonného sudcu v tejto veci. Naposledy tak urobil podaním doručeným súdu dňa 26.01.2016. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že o totožnom podaní otca už bolo rozhodnuté. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -98 zo dňa 27.06.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. -135 zo dňa 27.9.2012 bola námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou zamietnutá. Následne Najvyšší súd SR uznesením č. k. -263 zo dňa 29.4.2013 odmietol dovolanie otca proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o námietku vznesenú voči zákonnej sudkyni, otec tak urobil aj v minulosti, tunajší súd námietku predložil Krajskému súdu v Prešove, ktorý vec vrátil súdu prvého stupňa s konštatovaním, že námietky otca dieťaťa smerujú k postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci a súd na námietku zaujatosti v takomto prípade neprihliada. Keďže otec rovnaké skutočnosti namietal aj v námietke zaujatosti zákonnej sudkyne vznesenej v podaní zo dňa 26.01.2016, súd na uvedené námietku neprihliadal.

Otec dieťaťa napriek opakovaným výzvam, aby sa vyjadril k podanému návrhu, k svojim osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom, na výzvu súdu nereagoval. Tiež sa nedostavil ani na výsluch pred dožiadaným súdom a to napriek uloženiu poriadkovej pokuty a nariadeniu predvedenia.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť, zveriť mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností a možností.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom matky, oboznámením rodného listu mal. dieťaťa, listinnými dôkazmi a to uznesením tunajšieho súdu sp. zn. a , listinnými dôkazmi preukazujúcimi výšku príjmov a výdavkov rodičov dieťaťa a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný stav veci:

Podľa rodného listu sa mal. V. H. narodil XX.XX.XXXX z rodičov S. Č. a Z.. K.. G. H..

Uznesením tunajšieho súdu č. k. -8 zo dňa 16.04.2012 nariadil predbežným opatrením dočasne zveriť mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a uložil matke povinnosť podať návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedené rozhodnutia boli potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. a zo dňa 30.05.2012.

Následne Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29.04.2013 odmietol dovolanie otca proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. -73 zo dňa 30.04.2012 súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. a zo dňa 20.06.2012.

Matka vo svojej výpovedi potvrdila, že od apríla 2012 žijú s otcom mal. dieťaťa oddelene a vtedy videl syna naposledy. Otec si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plní tak, že od apríla 2012 po dobu 6 mesiacov mu dobrovoľne posielal na výživnom sumu 200,- EUR a následne 120,- EUR mesačne. Do decembra 2014 bola matka na rodičovskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na jedno dieťa. Mimo mal. V. nemá inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnej dobe pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú predložila súdu a zároveň je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie o čom predložila doklad zo dňa 16.11.2015. Od novembra 2015 sa počas pracovného

týždňa zdržiava v Košiciach, kde syn navštevuje materskú školu. V septembri 2014 uzavrela manželstvo a toho času žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý pracuje na OO PZ v E.. Mesačne uhrádza na mal. dieťa 20,- EUR na hygienické potreby, voľnočasové aktivity v priemere mesačne 30,- EUR. Od novembra 2015 poplatok za MŠ činí 50,- EUR mesačne a poistenie od narodenia syna mesačne v sume 20,- EUR. Ďalšie výdavky má na stravu, ošatenie, hygienické potreby pre syna. V rámci nepravidelných výdavkov sú to výdavky na lieky pre dieťa, ošatenie, hračky, knihy a písacie potreby, pretože maloletý má 4 roky a začali s predškolskou prípravou. Na pohonné hmoty mesačne s manželom uhradia cca 100,- EUR, poistenie matky 20,- EUR, telefón spoločne s manželom 40,- EUR. Od novembra 2015 úhrada za energie 140,- EUR a potraviny v priemere mesačne pre 3-člennú rodinu od 250,- do 300,- EUR. Úver nespláca žiadny, mimo auta nevlastní majetok väčšej hodnoty. Do novembra 2015 bývali u rodičov matky maloletého, ktorým prispievali na domácnosť sumou 100,- EUR mesačne. Otec nad rámec výživného ničím neprispieva.

Matka mal. dieťaťa je v súčasnej dobe zamestnaná, ako to vyplýva z predloženej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.11.2015. Dohoda je uzavretá na dobu určitú, t.j. na 12 mesiacov. Dohodnutá odmena za vykonanú prácu je vo výške 140,- EUR. Je zároveň odo dňa 13.11.2015 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako to súd zistil z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou.

Mal. V. navštevuje materskú školu v H.. Za január 2016 matka na školné vynaložila finančné prostriedky vo výške 17,- EUR. Maloletý navštevuje aj tanečný krúžok, kde výška mesačného poplatku je 4,- EUR. Z predložených výpisov z účtu matky dieťaťa vyplýva, že v súvislosti s návštevou škôlky v januári 2016 uhradila na poplatky sumu 40,- EUR.

Z predložených ústrižkov poštových poukážok súd zistil, že otec maloletého v období 08/2015 až 01/2016 prispieva na výživu syna sumou 120,- EUR.

Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov zo dňa 13.01.2016 uviedol, že mal. V. býva v súčasnej dobe so svojou matkou a jej manželom v H.. Manželstvo matka uzavrela dňa 05.09.2014. Maloletý má 4 roky a navštevuje materskú škôlku. Rodina sa počas pracovného týždňa zdržiava v H. a víkendy trávia u rodičov matky vo I. Ž.. Maloletý má k manželovi matky vytvorený veľmi dobrý citový vzťah. Matka sa od narodenia dieťaťa podieľa na výkone jeho osobnej starostlivosti a v súčasnosti sa o maloletého stará spolu s manželom. Otec dieťaťa sa s ním od odchodu matky so spoločnej domácnosti nestretáva, nekontaktuje ho. Po viac ako 3 a pol roku bol v mesiaci december 2015 spolu so svojimi rodičmi navštíviť syna, avšak k styku nedošlo, nakoľko sa neohlásil a matka dieťaťa o jeho príchode nevedela. Dieťa otca reálne nepozná, nemá k nemu vytvorený citový vzťah.

Otec mal. dieťa súdu napriek výzve nepreukázal svoje majetkové a zárobkové pomery, súd v rámci dokazovania zabezpečil listinné doklady z ktorých vyplýva, že otec je zamestnancom S. N. N.. Z preloženého opisu jeho mzdového listu zistil, že za obdobie 01/2015 až 12/2015 jeho priemerný hrubý mesačný príjem bol 1 418,- EUR a výška jeho priemerného čistého zárobku bola cca 1 032,- EUR.

Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, oddelenia služieb pre občanov vyplýva, že otec mal. dieťaťa nie je poberateľom ani žiadateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok.

Podľa správy Okresného úradu Bratislava, Katastrálny odbor, otec dieťaťa nie je vlastníkom nehnuteľností v aktuálnom registri vlastníkov vedených týmto katastrálnym odborom.

Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave vo svojej správe uviedlo, že otec mal. dieťaťa nie je evidovaný ako držiteľ, ani ako vlastník motorového vozidla.

Zo strany otca bola v priebehu súdneho konania predložená zmluva o nájme bytu zo dňa 19.06.2011 z ktorej je zrejmé, že otec uhrádzal v tom čase nájomné vo výške 350,- EUR mesačne.

Lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky bolo zistené, že otec dieťaťa je ženatý, jeho manželkou je S. H., rod. Y. a že dňa XX.XX.XXXX sa im narodilo dieťa a to dcéra A..

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákon o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

S poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 186/2013 Z. z. činí minimálne výživné sumu 27,13 eur.

V zmysle ust. § 132, ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že v danom prípade je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2012, spoločne finančne nehospodária a nezabezpečujú výchovu a výživu syna. Od uvedenej doby osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje jeho matka, otec maloletého sa s dieťaťom nestretáva, okrem pravidelného platenia výživného na syna vo výške 120,- EUR mesačne, pravidelný záujem o neho neprejavuje. V súčasnej dobe otec dieťaťa je ženatý a spolu s manželkou vychovávajú mal. dcéru. Matka maloletého takisto uzavrela manželstvo, v súčasnosti je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti a je vedená aj v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a spĺňa osobnostné predpoklady pre zverenie syna do svojej osobnej starostlivosti. Súd preto s prihliadnutím na tieto skutočnosti zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.

Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov, má prednosť pred inými výdavkami a povinný rodič má prvoradú povinnosť podieľať sa na zabezpečení výživy dieťaťa. Ochrana práv dieťaťa

zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.

V tomto konaní mal súd za preukázané, že priemerný čistý zárobok otca je 1 032,- EUR mesačne, od roku 2015 má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére A.. Na pravidelných mesačných výdavkoch sa otec podieľa spolu s manželkou. Matka dieťaťa je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti a výška jej príjmu zo zamestnania je 140,- EUR mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ktoré v súčasnej dobe navštevuje materskú škôlku, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady spojené s výživou a výchovou dieťaťa, ktoré spočívajú vo výdavkoch na nákup oblečenia, stravy a hygienických potrieb pre dieťaťa, ďalšie náklady na strane dieťaťa vznikajú s rozvojom jeho voľnočasových aktivít, nakoľko mal. V. navštevuje tanečný krúžok a súd zobral tiež v úvahu schopností a možností otca dieťaťa, prihliadol na príjem matky a jej osobnú starostlivosť o dieťa a vzhľadom na tieto skutočnosti otca zaviazal na platenie výživného vo výške 180,- EUR mesačne. Takto určené výživné považuje súd toho času za primerané.

Pokiaľ ide o návrh matky v časti požadovanej výšky výživného nad vyššie určenú sumu, súd tento návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.