Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ebb/388284.50a0d0.pdf
PDF · 120.33 KB
No categories available
7Cdo/65/2012
Najvyšší súd 7 Cdo 65/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. F. H.,
správcu konkurznej podstaty úpadcu B., so sídlom v K., v dovolacom konaní zastúpeného
JUDr. O. K., CSc., advokátkou v K., proti osobe zaviazanej I., so sídlom v B., IČO : X.,
zastúpenej Mgr. M. H., advokátom v B., o umorenie podielových listov, vedenej na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 40 Ncd 190/2003, o dovolaní osoby zaviazanej podľa listiny proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2011 sp. zn. 9 CoD 97/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ JUDr. F. H. ako správca konkurznej podstaty úpadcu B., podal na
Okresnom súde Košice II 5. marca 2003 návrh na umorenie listín – troch podielových listov
otvoreného podielového fondu P. (špecifikovaných v návrhu), ktoré tvoria majetkovú podstatu
úpadcu B. z dôvodu, že sa v majetkovej podstate úpadcu (ani u núteného správcu – Č.)
nenachádzajú, hoci boli vydané.
Okresný súd Košice II (postupom podľa § 185i ods. 1, 2, 3, § 185j ods. 1 a 2, § 185m,
§ 185m, § 185r ods. 1 a 2 O.s.p.), uznesením z 20. októbra 2010 č.k. 40 Ncd 190/2003-225
prehlásil za umorený: 1/ podielový list VKLADOVÝ FOND, otvorený podielový fond P.,
poradové číslo podielového listu: X., forma podielového listu ako cenného papiera: na meno,
podoba podielového listu ako cenného papiera: listinná podoba, počet podielov: 23.120,
počiatočná hodnota podielu v slovenskej korune 1 213 Sk, dátum vydania podielového listu
24.10.2001, obchodné meno a sídlo správcovskej spoločnosti, ktorá vydala podielový list: P.
so sídlom v K., IČO : X., obchodné meno a sídlo podielnika: B., so sídlom v K., IČO : X.; 2/
podielový list VKLADOVÝ FOND, otvorený podielový fond P., poradové číslo podielového
listu: X., forma podielového listu ako cenného papiera: na meno, podoba podielového listu
ako cenného papiera: listinná podoba, počet podielov: 2.300, počiatočná hodnota podielu
v slovenskej korune 1 385 Sk, dátum vydania podielového listu 30.11.2001, obchodné meno
a sídlo správcovskej spoločnosti, ktorá vydala podielový list: P. so sídlom v K., IČO : X.,
obchodné meno a sídlo podielnika: B., so sídlom v K., IČO : X.; 3/ podielový list VKLADOVÝ
FOND, otvorený podielový fond P., poradové číslo podielového listu: X., forma podielového
listu ako cenného papiera: na meno, podoba podielového listu ako cenného papiera: listinná
podoba, počet podielov: 685, počiatočná hodnota podielu v slovenskej korune 1 240 Sk,
dátum vydania podielového listu 27.3.2002, obchodné meno a sídlo správcovskej spoločnosti,
ktorá vydala podielový list: P. so sídlom v K., IČO : X., obchodné meno a sídlo podielnika:
B., so sídlom v K., IČO : X. s tým, že toto uznesenie nahradzuje vyššie uvedené umorované
listiny.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané (najmä z oznámení jednotlivých
správcovských spoločností o stave konta podielnika, z vyjadrenia núteného správcu,
z potvrdenia o vlastníctve podielového listu), že umorované listiny boli vydané, do vydania
rozhodnutia súdu ich nikto nepredložil a navrhovateľ si návrh uplatnil včas v zákonnej lehote
dňa 7.4.2004. Námietkou zaviazanej (týkajúcou sa nezaplatenia kúpnej ceny za vydanie
umorovaných podielových listov) sa nezaoberal.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie osoby zaviazanej podľa listiny – I., uznesením
z 30. decembra 2011 sp. zn. 9 CoD 97/2010 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým vyhlásil za umorený podielový list VKLADOVÝ FOND uvedený pod bodom 2/
potvrdil; v prevyšujúcej časti (vo výroku, ktorým vyhlásil za umorený podielový list
VKLADOVÝ FOND uvedený pod bodom 1/ a 3/) uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd uviedol, že základným predpokladom na vydanie podielového listu ako
cenného papiera je uhradenie jeho predajnej ceny (§ 29 ods. 4 zákona č. 385/1999 Z.z.
o kolektívnom investovaní). Keďže tento predpoklad bol preukázaný iba v prípade
podielového listu pod poradovým číslom X. (bola uhradená jeho predajná cena 3 185 000 Sk
dňa 29.11.2011) rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval (v tejto časti) za vecne správne,
z ktorého dôvodu ho potvrdil (§ 219 O.s.p.). V tejto súvislosti ani nepovažoval za
dôvodnú námietku odvolateľky s odvolaním sa na § 29 ods. 1 zákona č. 385/1999 Z.z.
o kolektívnom investovaní (o rovnakej počiatočnej hodnote podielu). Odvolací súd sa
nestotožnil ani s námietkou odvolateľky týkajúcou sa nedostatku návrhu na umorenie listiny
(pre neoznačenie formy a obchodného mena podielnika), ktorý by narúšal podstatnú totožnosť
jeho znenia s uznesením z 12.3.2003 a výrokom napadnutého uznesenia, čo by malo napokon
viesť k neprípustnosti tohto návrhu (§ 103 O.s.p.). Uviedol, že návrh na umorenie bol
doplnený podaním z 11.2.2009 a spolu s uznesením z 12.3.2003 a s výrokom preskúmavaného
rozhodnutia vyplýva, že ide stále o tie isté cenné papiere, čo je podstatné pre procesnú
prípustnosť návrhu, postup a rozhodovanie súdu. U ostatných podielových listov odvolací súd
nemal preukázané uhradenie predajnej ceny podielového listu ako cenného papiera. Záver
súdu prvého stupňa (spočívajúci v tom, že uhradenie predajnej ceny podielových listov
netreba skúmať) považoval za nesprávny; preto uznesenie súdu prvého stupňa v ostatnej
časti zrušil a vec mu (v rozsahu zrušenia) vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že (v ďalšom
konaní) treba vychádzať z toho, že predajná cena sa nesmie uhrádzať inak ako na bežný účet
vedený pre otvorený podielový fond.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie osoba zaviazaná podľa
umorenej listiny. Navrhla, aby dovolací súd (vyššie označené) uznesenie Krajského súdu
v Košiciach v časti, ktorou tento súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a teda že v konaní došlo k vadám v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a že dovolaním
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že konanie súdov (obidvoch
stupňov) bolo v rozpore so zákonom (s ustanoveniami § 185i a nasl. O.s.p., § 219 ods. 1
O.s.p. a Ústavou SR, najmä článkom 46 ods. 1, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd), že dovolaním napadnuté uznesenie nebolo odôvodnené v súlade
s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Rozsiahlo (a najmä opakovane) vytýkala, že listina, ktorú
mal súd umoriť, nebola dostatočne označená spôsobom, ktorý by ju odlišoval od iných listín
(§ 28 ods. 4 zák. č. 358/1999 Z.z.), že nebola označená v súlade s ustanovením § 185l O.s.p.,
že medzi umoreným podielovým listom (uznesením Okresného súdu Košice II z 20. októbra
2010 č.k. 40 Ncd 190/2003-225) a medzi listinou označenou vo výroku uznesenia Okresného
súdu Košice II z 12.3.2003 sp. zn. 40 Ncd 190/2003 (obsahujúceho výzvu podľa § 185m
ods. 2 O.s.p.) chýba totožnosť označenia umorovanej listiny. V uznesení obsahujúcom výzvu
podľa § 185m ods. 2 O.s.p. je ako vydavateľ označený „Vkladový fond, otvorený podielový
fond P., so sídlom v K., IČO : X., chýbajú údaje o forme, či boli listiny vydané na meno
alebo doručiteľa, pričom v uznesení (napadnutom dovolaním), kde bol vyhlásený podielový
list za umorenú listinu sú uvedené aj ďalšie údaje. Odvolací súd mal (podľa jej názoru)
odstrániť túto závažnú procesnú vadu; keďže tak neurobil, bolo porušené aj ustanovenie
§ 219 ods. 1 O.s.p., nakoľko čiastočne potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré nebolo
vecne správne. Vytýkal odvolaciemu súdu, že sa nestotožnil a nevysporiadal s jeho
námietkami (najmä o nesplnení podmienok pre vydanie podielových listov) a nevykonal ani
náležité dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. Namietané vady
tak bránili v riadnom pokračovaní vo veci. Uznesenie odvolacieho súdu považovala aj za
nedostatočne odôvodnené a tým aj za nezrozumiteľné (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Uviedla, že
odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa len z dôvodu, že v prípade podielového
listu č. X. považoval za základný predpoklad vydania cenného papiera len zaplatenie jeho
predajnej ceny (3 185 000 Sk), čo ale nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nevysporiadal
sa s podstatnou námietkou nedodržania formálneho postupu pri výzve podľa § 185m ods. 2
O.s.p. a tiež s požiadavkou vyplývajúcou z ustanovenia § 29 ods. 1 zákona o kolektívnom
vyjednávaní vyplýva, že v jednom otvorenom podielovom fonde smie správcovská spoločnosť
vydávať podielové listy len s rovnakou počiatočnou hodnotou podielu a preto nemohlo dôjsť
k vydaniu troch podielových listov s rôznymi počiatočnými hodnotami podielu. Trvala
na tom, že spoločnosť B. neuhradila cenu najmenej dvoch z troch podielových listov, že
v dokumentácii podielového fondu sa nachádza doklad o tom, že bolo predaných 2300
kusov podielových listov za kúpnu cenu 3 185 000 Sk, nie však že bol predaný 1 podielový
list s podielom 2300, že zákon o kolektívnom investovaní nedovoľoval vydať podielový list
s počiatočnou hodnotou 1 385 Sk; (to by bolo v rozpore aj so štatútom vkladového fondu).
Umorený podielový list tak nemohol byť vydaný. Zaviazaná tiež namietala, že rozhodnutie
odvolacieho súdu trpí inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) spočívajúcou v tom,
že vychádza z neúplného a nesprávne zisteného skutkového stavu, lebo pri vykonávaní
dokazovania nepostupoval v súlade so zákonom. Namietala tiež nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol dovolanie
odmietnuť (ako neprípustné).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho
prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p.
Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemožno podriadiť pod žiaden
dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania
nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/ O.s.p., ods. 2. písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).
Dovolanie dovolateľky preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak totiž konanie je
postihnuté niektorou z týchto vád možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,
v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
So zreteľom na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov nižších
stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní odňatá
možnosť pred súdom konať, pričom pod „odňatím možnosti konať pred súdom“ (§ 237
písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorý je v rozpore
so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie procesných práv účastníkovi občianskeho súdneho konania, ktoré mu
platná právna úprava priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
S námietkami dovolateľky spočívajúcimi v nedostatočnom označení umorovanej listiny
(§ 185l O.s.p.), resp. s námietkami súvisiacimi s jej nedostatočnou individualizáciou sa
vysporiadal odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia. Tieto námietky
a rovnako ani bližšia identifikácia podielového listu (najmä čo do jeho formy a podoby)
uvedená vo výrokovej časti dovolaním napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu
v predmetnej veci nemajú povahu vadného postupu súdu, následkom ktorého by sa
účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., ani žiadnej inej vady vyplývajúcej z tohto procesného ustanovenia. Náležitosti
samotného podielového listu (§ 28 ods. 4 zák. č. 385/1999 Z.z.) nemožno celkom stotožňovať
s náležitosťami návrhu na umorenie, listiny (§ 185l O.s.p.), z ktorého majú (popri
všeobecných náležitostiach návrhu) vyplývať (okrem iného) označenie skutočností spôsobilých
odlíšiť ju od iných listín. V predmetnej veci návrh na začatie konania požadované náležitosti
spĺňal.
Pokiaľ dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozsudkov súdov nižších stupňov,
treba uviesť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR aj (prípadné)
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, následkom ktorého by rozhodnutie odvolacieho súdu
zostalo nepreskúmateľné, zakladá tzv. inú vadu v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p. (R 111/1998). Dovolací súd (v predmetnej veci) nemá dôvod odkloniť sa od tohto
názoru; preto aj námietku dovolateľky v tomto smere nepovažoval za dôvodnú. Zohľadnil
pritom aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý sa vo svojom náleze z 30.1.2013
sp. zn. III. ÚS 551/2012 priklonil k názoru, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku
nezakladá vadu konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu
podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Navyše, v predmetnej veci odvolací súd svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, keď (v potvrdzujúcej časti týkajúcej sa podielového listu
č. X.) uviedol, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kúpna cena zaň
(3 185 000 Sk) bola uhradená (čo bolo základným predpokladom na jeho vydanie) a aj ďalšie
predpoklady na jeho umorenie boli splnené.
Dôvody uvedené v dovolaní svedčia o tom, že dovolateľka spochybňuje tiež úplnosť
a správnosť skutkových zistení súdov, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných
dôkazov, keď v podstate zdôrazňuje skutočnosť, že podmienky pre umorenie listiny
v predmetnej veci neboli splnené, že nemohol byť vôbec vydaný, že nebol dostatočne
individualizovaný a úplný a pod. V tejto súvislosti treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok
ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale
nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré
z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.),
a nie účastníkov konania. Dovolací súd v tomto smere poukazuje na svoju ustálenú judikatúru
(R 37/1993, R 129/1999), kde jednoznačne uviedol, že nevykonanie určitého dôkazu môže mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. Rovnaký záver (že nejde o odňatie
možnosti konať pred súdom) zaujal aj v prípade ak súd v priebehu konania nevykonal všetky
navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu.
Pokiaľ dovolateľka namieta aj nesprávne hodnotenie dôkazov (ktorým sa dovolací
súd nezaoberal), treba zdôrazniť, že ani (prípadné) nesprávne hodnotenie dôkazov
nepredstavuje vadu vymenovanú v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. a teda ani nezakladá
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je
daná aj (prieskumným) charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy
nevykonávajú (§ 243a ods. 2 O.s.p.), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby
prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Ani ďalšia námietka dovolateľky
(že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) nie je dôvodná, lebo tzv. iná procesná vada konania je relevantným
dovolacím dôvodom, ale súčasne nezakladá aj prípustnosť dovolania; môže byť uplatnená len
v procesne prípustnom dovolaní (porovnaj tiež uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011).
V danom prípade bola uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.
Rovnako aj (prípadné) nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), ako činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania
(R 54/2012); predstavuje taktiež len relevantný dovolací dôvod a možno ho uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní. Pri nesprávnom právnom posúdení totiž nejde o vadu
konania vymenovanú v § 237 O.s.p., a nepredstavuje ani žiadny zo spôsobov rozhodnutia,
ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. (zakladajúci prípustnosť dovolania).
Keďže dovolateľka uplatnila tento dovolací dôvod v dovolaní, ktoré nie je procesne
prípustné, dovolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti
v ňom zaujatých právnych záverov.
Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci dovolanie nie
je procesne prípustné, preto ho v súlade s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol bez toho, aby skúmal opodstatnenosť v dovolaní
uplatnených dovolacích dôvodov.
Dovolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.), lebo navrhovateľovi, ktorému
(na rozdiel od ďalších účastníkov konania) vzniklo právo na ich náhradu, si náhradu trov
dovolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2013
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová