Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
807/388250.3f1a05.pdf
PDF · 136.59 KB
No categories available
6Sži/9/2012
Najvyšší súd 6Sži/9/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: EURA, občianske
združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, v zastúpení JUDr. Vladimírom Šárnikom,
advokátom, so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti ţalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa 24. septembra 2009
a rozhodnutia č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. februára 2010, č. k. 2S/237/2009-49,
2S/331/2010-49, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
15. februára 2010, č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15. februára 2010, č. k. 2S/237/2009-49,
2S/331/2010-49 konanie o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa
24. septembra 2009 zastavil a rozhodnutie ţalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa
28. septembra 2009 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil ďalšie konanie.
Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd z obsahu pripojeného
administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe dňa 7. júla 2009 ţalobca poţiadal
o sprístupnenie kópie úradného záznamu spísaného dňa 28. apríla 2009 referentkou
4. oddelenia OOUO Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ktorého
predmetom bol incident poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. zo dňa 28. apríla
2009 o 19:45 v podzemných garáţach NR SR; dňa 26. augusta 2009 referentka 4. oddelenia
OOUO Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky písomne oznámila, ţe nesúhlasí so sprístupnením predmetného ňou
spísaného úradného záznamu; ţaloby sa týkajúce rozhodnutie vydal v prvom stupni Úrad pre
ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. p.: KM-935-7/SI-2009 zo dňa 28. augusta 2009; rozklad proti tomuto rozhodnutiu doručil
ţalobca povinnej osobe dňa 9. septembra 2009; dňa 16. septembra 2009 odstúpil riaditeľ
Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky rozklad Osobitnej komisii ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra
o rozkladoch; rozhodnutím č. SLV-464/OLV-2009 zo dňa 28. septembra 2009 ţalovaný
zamietol rozklad ţalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil; rozhodnutie o rozklade bolo
ţalobcovi doručené dňa 29. septembra 2009.
Krajský súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného preskúmal v intenciách
ustanovení § 19 ods. 1, 2, 3 zákona číslo 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZSI) v spojení s § 22 ods. 1 uvedeného
zákona a včasnosť podania ţaloby proti fiktívnemu rozhodnutiu ţalovaného zo dňa
24. septembra 2009 v intenciách § 250b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 57 ods. 2 O.s.p. a s § 250d
ods. 3 O.s.p..
Konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán Úrad na ochranu ústavných činiteľov
a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je organizačnou zloţkou
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je jeho útvarom, ktorého riaditeľ je priamo
podriadený ministrovi vnútra, s poukazom na organizačný poriadok Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky a nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 117/2010
o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Krajský súd po preskúmaní fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa 24. septembra
2009 dospel k záveru, ţe ţalobca podal ţalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia po uplynutí
dvojmesačnej lehote ustanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p., teda oneskorene, a preto v súlade
s § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Uviedol, ţe lehota na vydanie druhostupňového
rozhodnutia určená § 19 ods. 3 ZSI začala ţalovanému plynúť odo dňa doručenia rozkladu
proti prvostupňovému rozhodnutiu (č. KM-935/7/SI-2009 zo dňa 28. augusta 2009), ktorý bol
podľa obsahu spisu ţalovanému doručený dňa 9. septembra 2009, s poukazom na to,
ţe zákonná 15 dňová lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade márne uplynula dňom
24. september 2009, keďţe ţalovaný v tejto lehote rozhodnutie o rozklade nevydal, majúc za
to, ţe podľa citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 ZSI sa predpokladám, ţe ţalovaný vydal
rozhodnutie, ktorým rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom za deň
doručenia tohto rozhodnutia ţalobcovi sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie
rozhodnutia, teda 25. septembra 2009 a keďţe ţalobca podal ţalobu na súd osobne aţ
30. novembra 2009 je zrejmé, ţe nedodrţal dvojmesačnú lehotu podľa § 250b ods. 1 O.s.p. na
podanie ţaloby.
Podľa názoru krajského súdu pokiaľ išlo o rozhodnutie ţalovaného č. SLV-
464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, toto vzhľadom na existenciu fiktívneho
rozhodnutia uţ nemoţno povaţovať za vydané podľa práva, pretoţe ide o rozhodnutie
nadbytočné a duplicitné, z ktorých dôvodov na uvedené rozhodnutie nemoţno hľadieť ako
na individuálny správny akt, ktorým bolo rozhodnuté vo veci ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie
predmetnej informácie, keďţe v tejto veci ţalovaný rozhodol právoplatným fiktívnym
rozhodnutím zo dňa 24. septembra 2009. Krajský súd dospel k záveru, ţe vzhľadom tomu,
ţe toto rozhodnutie bolo vydané a ţalobcovi doručené a z dôvodu zachovania právnej istoty,
bolo potrebné a vhodné takéto zmätočné rozhodnutie zrušiť, pretoţe vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia dôsledkov plynutia zákonnej lehoty stanovenej v zákone o slobodnom
prístupe k informáciám pre rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa. Krajský súd dal do
pozornosti, ţe po zrušení napadnutého rozhodnutia zo dňa 28. septembra 2009 a vrátení veci
ţalovanému ( § 250j ods. 2 O.s.p.), však prichádza do úvahy len vec odloţiť, nakoľko
konanie vo veci ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie predmetnej informácie bolo právoplatne
skončené vydaním fiktívneho rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu a bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení poţadovanej informácie (§ 30 ods. 1
písm. i/ správneho poriadku).
Krajský súd rozhodnutie o náhrade trov odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak,
ţe ţalobcovi právo na náhradu trov nepriznal, pretoţe jeho úspech v konaní bol len čiastočný
a súčasne prihliadol na to, ţe k zrušeniu rozhodnutia uvedeného vo výroku rozsudku došlo
z iných dôvodov ako namietal ţalobca v ţalobe s poukazom na to, ţe ţalovaný náhradu trov
konania neţiadal a v konaní mu ani ţiadne trovy nevznikli.
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v časti, ktorou súd prvého stupňa
rozhodol o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov
celého konania v zmysle predloţeného vyčíslenia.
Ţalobca v dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne
posúdenie jeho úspechu v konaní, keď jeho úspech v konaní posúdil ako čiastočný.
Uviedol, ţe ţalobou napádal dve rozhodnutia, pričom de iure išlo o dva samostatné
ţalobné návrhy spísané na jednej listine a keďţe s jedným ţalobným návrhom v celom
rozsahu uspel, mala mu za tento ţalobný návrh byť priznaná plná náhrada trov konania.
Dôvodil, ţe pokiaľ prvostupňový súd uviedol, ţe dôvodom zrušenia rozhodnutia zo dňa
28. septembra 2009 č. SLV-464/OLVS-2009 bola jeho nezákonnosť a nadbytočnosť, pretoţe
bolo vydané po právoplatnom skončení konania, tak práve tento dôvod ţalobca vo svojej
ţalobe výslovne uviedol. Povaţoval za pochybenie, keď súd prvého stupňa tvrdil,
ţe rozhodnutie zrušil pre vadu, ktorú ţalobca nenamietal, pričom prvostupňový súd súčasne
uvedenú domnelú skutočnosť absencie úspešne namietanej vady vyhodnotil ako dôvod hodný
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., aj keď
v odôvodnení to výslovne neuviedol, vysloviac názor, ţe takéto posúdenie veci je v rozpore
so zákonom a tieţ v rozpore s ústavou.
V danej súvislosti ţalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 15. decembra 2009 č. II. ÚS 351/09 - 33 a zo dňa 14. septembra 2011 č. II. ÚS
181/11 – 35, ktorých právne vety citoval.
Poukázal na to, ţe účelom náhrady trov konania je kompenzovať účastníkovi konania
výdavky, ktoré musel vynaloţiť v dôsledku protiprávneho konania, proti ktorému sa musel
brániť súdnou cestou, resp. kompenzovať mu výdavky, ktoré musel vynaloţiť v dôsledku
neoprávneného podania návrhu. Dôvodil, ţe úprava náhrady trov konania je podľa
Občianskeho súdneho poriadku zaloţená na zásade úspechu v konaní a nie na zásade
zásluhovosti. S poukazom na to, ţe úspešným je vo veci ten účastník konania, ktorého
meritórnemu návrhu bolo vyhovené, pričom meritórnym návrhom je to, čoho sa účastník
domáhal a nie argumenty a dôvody, o ktoré svoj návrh opieral, vyslovil názor, ţe v konaní
mal ţalobca úspech, keď v danom prípade sa ţalobou domáhal zrušenia rozhodnutia
ţalovaného a súd prvého stupňa rozhodol v súlade s návrhom a rozhodnutie ţalovaného
zrušil, pričom na jeho úspechu v konaní, by nič nemenilo ani to, ak by prvostupňový súd
rozhodnutie zrušil z iného dôvodu, neţ aký by ţalobca uviedol v ţalobe.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p v spojení
s § 246c ods.1) preskúmal rozhodnutie krajského súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní ţalobcu (212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1) postupom bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 a dospel
k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je moţné potvrdiť a ani
zmeniť.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ktorým súd prvého stupňa zastavil
konanie o ţalobe, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia
ţalovaného správneho orgánu zo dňa 24. septembra 2009 a súčasne jeho zrušenia a vrátenia
veci mu na ďalšie konanie. Súčasne prvostupňový súd zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutie
ţalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, ktorým ţalovaný zamietol
rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorými bola
zamietnutá ţiadosť o sprístupnenie informácie. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
tak, ţe účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, najmä z toho pohľadu, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal so ţalobným
návrhom ţalobcu a s jeho ţalobnými námietkami a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil úspešnosť ţalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí
ţalovaného.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup
ţalovaného správneho orgánu, ktorými rozhodnutiami ţalovaný rozhodol s konečnou
platnosťou o zamietnutí ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona
č. 211/2000 Z. z..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250k ods. 1, 2 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu
proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi
prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom
alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového
rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil
od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene
skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil
všetky trovy súdneho konania.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je
prípustný.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému
sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do
troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne
súdnictvo súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava
zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje
zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní
v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada k tým procesným
vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Posudzuje splnenie
zákonných podmienok pre súdny prieskum v zmysle § 248 O.s.p. v spojení s § 250d ods. 2, 3
O.s.p.. Výsledkom súdneho prieskumu v merite veci je rozhodnutie súdu rozsudkom tak,
ţe ţalobu zamietne alebo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie
konanie ( § 250j ods. 1, 2, 3 O.s.p.). V rozhodnutí vo veci samej spravidla súd prvého stupňa
rozhodne aj o náhrade trov konania postupom podľa § 250k ods. 1, 2 O.s.p.
Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 157 ods. 2, tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých
podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané
a ktoré nie a z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na
najdôleţitejšie namietané otázky, ako aj vysporiadal sa s námietkami, ktorými ţalobca
v ţalobe namietal hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu. Takéto
odôvodnenie sa týka všetkých výrokov rozhodnutia súdu.
Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţite
nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď z odôvodnenia rozsudku
prvostupňového súdu týkajúceho sa náhrady trov konania nevyplýva, v akom rozsahu súd
prvého stupňa posudzoval úspešnosť ţalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti
napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci, keď
v odôvodnení rozhodnutia uviedol bez ďalšieho zdôvodnenia, ţe úspech ţalobcu bol
v konaní len čiastočný a súčasne, ţe prihliadol na to, ţe k zrušeniu rozhodnutia uvedeného
vo výroku rozsudku došlo z iných dôvodov ako namietal ţalobca v ţalobe. Súd prvého
stupňa v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa náhrady trov konania náleţite nevyhodnotil,
z akých dôvodov povaţoval úspech ţalobcu v preskúmavacom konaní za čiastočný a súčasne
pre posúdenie úspešnosti ţalobcu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyhodnotil námietky
ţalobcu uvedené v ţalobe. Ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa časti
týkajúcej sa náhrady trov konania namietal nesprávne právne posúdenie prvostupňovým
súdom jeho úspech v preskúmavacom konaní.
Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky
otázkam týkajúcim sa nutnosti náleţitého odôvodnenia rozhodnutia ( a to všetkých jeho
výrokov) uţ venoval značnú pozornosť vo svojej rozsiahlej judikatúre. ( napr. sp. zn. I. ÚS
243/07, sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 36/2010, sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. II. ÚS
174/04, sp. zn. III. ÚS 117/07, sp. zn. III. ÚS 332/09 )
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,
ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým
princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným
z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy,
čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje
rozhodnutia odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), spôsobom
zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiţ
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pritom súd starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre súčasne konštatuje, ţe súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho
celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery,
ku ktorým na základe týchto premís, dospel boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť
prijateľné racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má
obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd musí súčasne
vychádzať z toho, ţe je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonností tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).
Taktieţ Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozsiahlej judikatúre venoval veľkú
pozornosť problematike náleţitostí odôvodnenia rozhodnutí, v ktorej zdôrazňoval,
ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi strán (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B,
s. 49, § 30).
Povinnosť súdu náleţite odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj z rozsiahlej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov, keďţe z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúceho sa náhrady trov
konania, nevyplýva ako súd posudzoval úspešnosť ţalobcu vzhľadom k rozsahu a dôvodom
ţaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu
ţalovaného správneho orgánu, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú
odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa úspešnosti ţalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia
krajského súdu tak v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je nezrozumiteľné,
nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov.
Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým rozsudok krajského
súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p..
Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru
odvolacieho súdu a vo veci náhrady trov konania opäť rozhodnúť. Povinnosťou súdu prvého
stupňa bude v novom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3
rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, ţe pri opise rozsudku došlo
k zrejmej chybe v písaní, keď v rozhodnutí je uvedený dátum: dňa 15. februára 2010, pričom
k vyhláseniu uvedeného rozhodnutia došlo dňa 15. februára 2012.
10 6Sži/9/2012
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1.mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. mája 2013
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Dagmar Lojová