Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sži/9/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: EURA, občianske

združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, v zastúpení JUDr. Vladimírom Šárnikom,

advokátom, so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti ţalovanému:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa 24. septembra 2009

a rozhodnutia č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. februára 2010, č. k. -49,

-49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15. februára 2010, č. k. -49, -49 v napadnutej časti týkajúcej

sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15. februára 2010, č. k. -49,

-49 konanie o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa

24. septembra 2009 zastavil a rozhodnutie ţalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa

28. septembra 2009 zrušil podľa a vec mu vrátil ďalšie konanie.

Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd z obsahu pripojeného

administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe dňa 7. júla 2009 ţalobca poţiadal

o sprístupnenie kópie úradného záznamu spísaného dňa 28. apríla 2009 referentkou

4. oddelenia OOUO Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ktorého

predmetom bol incident poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. zo dňa 28. apríla

2

2009 o 19:45 v podzemných garáţach NR SR; dňa 26. augusta 2009 referentka 4. oddelenia

OOUO Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky písomne oznámila, ţe nesúhlasí so sprístupnením predmetného ňou

spísaného úradného záznamu; ţaloby sa týkajúce rozhodnutie vydal v prvom stupni Úrad pre

ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. p.: KM-935-7/SI-2009 zo dňa 28. augusta 2009; rozklad proti tomuto rozhodnutiu doručil

ţalobca povinnej osobe dňa 9. septembra 2009; dňa 16. septembra 2009 odstúpil riaditeľ

Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky rozklad Osobitnej komisii ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra

o rozkladoch; rozhodnutím č. SLV-464/OLV-2009 zo dňa 28. septembra 2009 ţalovaný

zamietol rozklad ţalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil; rozhodnutie o rozklade bolo

ţalobcovi doručené dňa 29. septembra 2009.

Krajský súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného preskúmal v intenciách

ustanovení , , zákona číslo o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZSI) v spojení s § 22 ods. 1 uvedeného

zákona a včasnosť podania ţaloby proti fiktívnemu rozhodnutiu ţalovaného zo dňa

24. septembra 2009 v intenciách v spojení s a s

ods. 3 .

Konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán Úrad na ochranu ústavných činiteľov

a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je organizačnou zloţkou

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je jeho útvarom, ktorého riaditeľ je priamo

podriadený ministrovi vnútra, s poukazom na organizačný poriadok Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky a nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 117/2010

o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Krajský súd po preskúmaní fiktívneho rozhodnutia ţalovaného zo dňa 24. septembra

2009 dospel k záveru, ţe ţalobca podal ţalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia po uplynutí

dvojmesačnej lehote ustanovenej v , teda oneskorene, a preto v súlade

s konanie zastavil. Uviedol, ţe lehota na vydanie druhostupňového

rozhodnutia určená § 19 ods. 3 ZSI začala ţalovanému plynúť odo dňa doručenia rozkladu

proti prvostupňovému rozhodnutiu (č. KM-935/7/SI-2009 zo dňa 28. augusta 2009), ktorý bol

podľa obsahu spisu ţalovanému doručený dňa 9. septembra 2009, s poukazom na to,

ţe zákonná 15 dňová lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade márne uplynula dňom

24. september 2009, keďţe ţalovaný v tejto lehote rozhodnutie o rozklade nevydal, majúc za

to, ţe podľa citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 ZSI sa predpokladám, ţe ţalovaný vydal

3

rozhodnutie, ktorým rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom za deň

doručenia tohto rozhodnutia ţalobcovi sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie

rozhodnutia, teda 25. septembra 2009 a keďţe ţalobca podal ţalobu na súd osobne aţ

30. novembra 2009 je zrejmé, ţe nedodrţal dvojmesačnú lehotu podľa na

podanie ţaloby.

Podľa názoru krajského súdu pokiaľ išlo o rozhodnutie ţalovaného č. SLV-

-2009 zo dňa 28. septembra 2009, toto vzhľadom na existenciu fiktívneho

rozhodnutia uţ nemoţno povaţovať za vydané podľa práva, pretoţe ide o rozhodnutie

nadbytočné a duplicitné, z ktorých dôvodov na uvedené rozhodnutie nemoţno hľadieť ako

na individuálny správny akt, ktorým bolo rozhodnuté vo veci ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie

predmetnej informácie, keďţe v tejto veci ţalovaný rozhodol právoplatným fiktívnym

rozhodnutím zo dňa 24. septembra 2009. Krajský súd dospel k záveru, ţe vzhľadom tomu,

ţe toto rozhodnutie bolo vydané a ţalobcovi doručené a z dôvodu zachovania právnej istoty,

bolo potrebné a vhodné takéto zmätočné rozhodnutie zrušiť, pretoţe vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia dôsledkov plynutia zákonnej lehoty stanovenej v zákone o slobodnom

prístupe k informáciám pre rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa. Krajský súd dal do

pozornosti, ţe po zrušení napadnutého rozhodnutia zo dňa 28. septembra 2009 a vrátení veci

ţalovanému ( ), však prichádza do úvahy len vec odloţiť, nakoľko

konanie vo veci ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie predmetnej informácie bolo právoplatne

skončené vydaním fiktívneho rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu a bolo

potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení poţadovanej informácie (§ 30 ods. 1

písm. i/ správneho poriadku).

Krajský súd rozhodnutie o náhrade trov odôvodnil podľa tak,

ţe ţalobcovi právo na náhradu trov nepriznal, pretoţe jeho úspech v konaní bol len čiastočný

a súčasne prihliadol na to, ţe k zrušeniu rozhodnutia uvedeného vo výroku rozsudku došlo

z iných dôvodov ako namietal ţalobca v ţalobe s poukazom na to, ţe ţalovaný náhradu trov

konania neţiadal a v konaní mu ani ţiadne trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v časti, ktorou súd prvého stupňa

rozhodol o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby

odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov

celého konania v zmysle predloţeného vyčíslenia.

Ţalobca v dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne

posúdenie jeho úspechu v konaní, keď jeho úspech v konaní posúdil ako čiastočný.

4

Uviedol, ţe ţalobou napádal dve rozhodnutia, pričom de iure išlo o dva samostatné

ţalobné návrhy spísané na jednej listine a keďţe s jedným ţalobným návrhom v celom

rozsahu uspel, mala mu za tento ţalobný návrh byť priznaná plná náhrada trov konania.

Dôvodil, ţe pokiaľ prvostupňový súd uviedol, ţe dôvodom zrušenia rozhodnutia zo dňa

28. septembra 2009 č. SLV-464/OLVS-2009 bola jeho nezákonnosť a nadbytočnosť, pretoţe

bolo vydané po právoplatnom skončení konania, tak práve tento dôvod ţalobca vo svojej

ţalobe výslovne uviedol. Povaţoval za pochybenie, keď súd prvého stupňa tvrdil,

ţe rozhodnutie zrušil pre vadu, ktorú ţalobca nenamietal, pričom prvostupňový súd súčasne

uvedenú domnelú skutočnosť absencie úspešne namietanej vady vyhodnotil ako dôvod hodný

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa , aj keď

v odôvodnení to výslovne neuviedol, vysloviac názor, ţe takéto posúdenie veci je v rozpore

so zákonom a tieţ v rozpore s .

V danej súvislosti ţalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo dňa 15. decembra 2009 č. - 33 a zo dňa 14. septembra 2011 č. II. ÚS

181/11 – 35, ktorých právne vety citoval.

Poukázal na to, ţe účelom náhrady trov konania je kompenzovať účastníkovi konania

výdavky, ktoré musel vynaloţiť v dôsledku protiprávneho konania, proti ktorému sa musel

brániť súdnou cestou, resp. kompenzovať mu výdavky, ktoré musel vynaloţiť v dôsledku

neoprávneného podania návrhu. Dôvodil, ţe úprava náhrady trov konania je podľa

zaloţená na zásade úspechu v konaní a nie na zásade

zásluhovosti. S poukazom na to, ţe úspešným je vo veci ten účastník konania, ktorého

meritórnemu návrhu bolo vyhovené, pričom meritórnym návrhom je to, čoho sa účastník

domáhal a nie argumenty a dôvody, o ktoré svoj návrh opieral, vyslovil názor, ţe v konaní

mal ţalobca úspech, keď v danom prípade sa ţalobou domáhal zrušenia rozhodnutia

ţalovaného a súd prvého stupňa rozhodol v súlade s návrhom a rozhodnutie ţalovaného

zrušil, pričom na jeho úspechu v konaní, by nič nemenilo ani to, ak by prvostupňový súd

rozhodnutie zrušil z iného dôvodu, neţ aký by ţalobca uviedol v ţalobe.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p v spojení

s § 246c ods.1) preskúmal rozhodnutie krajského súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní ţalobcu (212 ods. 1 v spojení s ) postupom bez

nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. a dospel

5

k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je moţné potvrdiť a ani

zmeniť.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu

v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ktorým súd prvého stupňa zastavil

konanie o ţalobe, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu zo dňa 24. septembra 2009 a súčasne jeho zrušenia a vrátenia

veci mu na ďalšie konanie. Súčasne prvostupňový súd zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutie

ţalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, ktorým ţalovaný zamietol

rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorými bola

zamietnutá ţiadosť o sprístupnenie informácie. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

tak, ţe účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, najmä z toho pohľadu, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal so ţalobným

návrhom ţalobcu a s jeho ţalobnými námietkami a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil úspešnosť ţalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí

ţalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup

ţalovaného správneho orgánu, ktorými rozhodnutiami ţalovaný rozhodol s konečnou

platnosťou o zamietnutí ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona

č. .

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu

proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo

6

rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi

prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom

alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového

rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil

od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene

skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil

všetky trovy súdneho konania.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti

rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je

prípustný.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému

sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do

troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa druhej hlavy piatej časti ustanovujúcej správne

súdnictvo súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava

zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje

zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní

7

v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada k tým procesným

vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Posudzuje splnenie

zákonných podmienok pre súdny prieskum v zmysle v spojení s ,

. Výsledkom súdneho prieskumu v merite veci je rozhodnutie súdu rozsudkom tak,

ţe ţalobu zamietne alebo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a podľa okolností

aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie

konanie ( , , ). V rozhodnutí vo veci samej spravidla súd prvého stupňa

rozhodne aj o náhrade trov konania postupom podľa ,

Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s v spojení

s § 157 ods. 2, tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých

podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané

a ktoré nie a z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri

hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na

najdôleţitejšie namietané otázky, ako aj vysporiadal sa s námietkami, ktorými ţalobca

v ţalobe namietal hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu. Takéto

odôvodnenie sa týka všetkých výrokov rozhodnutia súdu.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti

týkajúcej sa náhrady trov konania dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţite

nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď z odôvodnenia rozsudku

prvostupňového súdu týkajúceho sa náhrady trov konania nevyplýva, v akom rozsahu súd

prvého stupňa posudzoval úspešnosť ţalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti

napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci, keď

v odôvodnení rozhodnutia uviedol bez ďalšieho zdôvodnenia, ţe úspech ţalobcu bol

v konaní len čiastočný a súčasne, ţe prihliadol na to, ţe k zrušeniu rozhodnutia uvedeného

vo výroku rozsudku došlo z iných dôvodov ako namietal ţalobca v ţalobe. Súd prvého

stupňa v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa náhrady trov konania náleţite nevyhodnotil,

z akých dôvodov povaţoval úspech ţalobcu v preskúmavacom konaní za čiastočný a súčasne

pre posúdenie úspešnosti ţalobcu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyhodnotil námietky

ţalobcu uvedené v ţalobe. Ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa časti

týkajúcej sa náhrady trov konania namietal nesprávne právne posúdenie prvostupňovým

súdom jeho úspech v preskúmavacom konaní.

8

Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky

otázkam týkajúcim sa nutnosti náleţitého odôvodnenia rozhodnutia ( a to všetkých jeho

výrokov) uţ venoval značnú pozornosť vo svojej rozsiahlej judikatúre. ( napr. sp. zn. I. ÚS

243/07, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. II. ÚS

174/04, sp. zn. , sp. zn. )

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,

ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým

princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z a nasl. Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným

z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje

rozhodnutia odôvodniť ( a , m. m. ), spôsobom

zakotveným v ustanovení . Z odôvodnenia totiţ

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na

strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pritom súd starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre súčasne konštatuje, ţe súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho

celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery,

ku ktorým na základe týchto premís, dospel boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť

prijateľné racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má

obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať

odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd musí súčasne

vychádzať z toho, ţe je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonností tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov ( ).

Taktieţ Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozsiahlej judikatúre venoval veľkú

pozornosť problematike náleţitostí odôvodnenia rozhodnutí, v ktorej zdôrazňoval,

9

ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi strán (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B,

s. 49, § 30).

Povinnosť súdu náleţite odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj z rozsiahlej

judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu

v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov, keďţe z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúceho sa náhrady trov

konania, nevyplýva ako súd posudzoval úspešnosť ţalobcu vzhľadom k rozsahu a dôvodom

ţaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu

ţalovaného správneho orgánu, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú

odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa úspešnosti ţalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia

krajského súdu tak v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je nezrozumiteľné,

nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok

dôvodov.

Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým rozsudok krajského

súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie podľa , veta druhá v spojení s a s

písm. f/ .

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru

odvolacieho súdu a vo veci náhrady trov konania opäť rozhodnúť. Povinnosťou súdu prvého

stupňa bude v novom rozhodnutí podľa v spojení s

rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, ţe pri opise rozsudku došlo

k zrejmej chybe v písaní, keď v rozhodnutí je uvedený dátum: dňa 15. februára 2010, pričom

k vyhláseniu uvedeného rozhodnutia došlo dňa 15. februára 2012.

10

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1.mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. mája 2013

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ing. Dagmar Lojová