Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-51-2021.pdf
PDF · 115.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Qbond s.r.o., so sídlom Športová 687/21, 922 07 Veľké Kostoľany, IČO: 50 028 707, právne zastúpeného: Mgr. Peter Rybánsky, advokát so sídlom Farská 46, 949 01 Nitra, IČO: 44 036 213, proti žalovanému: V. G., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom H. X, pôvodne podnikajúci pod obchodným menom Igor Staňo - 1toGo, s miestom podnikania Bošáca 1, IČO: 50 899 406 (podnikateľská činnosť ukončená k 06.11.2019), právne zastúpenému: Mgr. Viliam Parák, advokát so sídlom Komenského 2700/7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 273 684, v spore o zaplatenie 2.888 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. decembra 2020, č. k. 9Cb/120/2017-210, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 577,60 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.10.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 60 %.
1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.888 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.10.2017 do zaplatenia, k zaplateniu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a k náhrade trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 28.07.2017 Zmluvu o dielo na zhotovenie ,,Sendvičovej prevetrávanej fasády RD Y. na adrese G. XX/B, XXX XX H.“. Na základe Zmluvy vystavil žalovaný faktúru na zálohovú platbu č. N8/2017 na sumu 2.888 Eur splatnú 14.08.2017, ktorú žalobca uhradil 02.08.2017. Nakoľko žalovaný v stanovenom termíne nepristúpil k vykonaniu diela ani po viacerých urgenciách a výzvach žalobcu na zhotovenie diela v dodatočnom termíne nijako nereagoval a svoju povinnosť si nesplnil ani len sčasti, bol žalobca nútený od Zmluvy odstúpiť listom zo dňa 13.10.2017, v ktorom zároveň žalovaného vyzval k vráteniu zálohovej platby vo výške 2.888 Eur. Žalovaný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu. Uviedol, že Zmluva bola uzatvorená dňa 26.07.2017 ústnou formou na čerpacej stanici v H. v prítomnosti jeho brata I. G. a známeho M. X., ktorí následne s ním dielo vykonali. K vykonaniu diela nastúpili dňa 27.07.2017, pričom na
ňom pracovali mesiac do 21.08.2017 a realizovali dohodnutých cca 160 m2 zateplenia o čom svedčí súpis odpracovaných hodín na stavbe podľa dokladov žalobcu. Po úplnej realizácii diela žalovaný oznámil žalobcovi, že odchádza na inú stavbu. Následne žalobca žalovaného telefonicky kontaktoval ohľadne ďalšej dohody na ďalšiu časť zateplenia fasády, čo však žalovaný odmietol, nakoľko už mal inú prácu a so žalobcom mal zlé skúsenosti. Žalobca od počiatku nedodržiaval dohodu, nezabezpečoval materiál na stavbe, nespolupracoval so žalovaným pri príprave materiálu, nezabezpečoval stavenisko pre žalovaného (napr. žalovaný nemohol zatepľovať stavbu pre naskladaný materiál). Žalovaný tiež uviedol, že žalobca uhradil žalovanému sumu 2.888 Eur, nešlo však o zálohovú faktúru ako tvrdí žalobca, ale o celkovú čiastku za dielo vo výmere cca 160 m2.
1.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 536, § 554 ods. 1, § 344, § 560 ods. 1 až 4, § 436 ods. 1, 2, 4, § 562 ods. 1, 2, § 548 ods. 1, § 539 ods. 1, 2, § 365 ods. 1 až 4, § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 15 a § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o dielo v ústnej podobe, pričom jej obsahom bola povinnosť žalovaného urobiť na stavbe RD Y. kotvenie, vatovanie, plachtovanie a montáž hliníkovej konštrukcie, teda dielo malo byť urobené zo strany žalovaného po tzv. raster za cenu 2.888 Eur. Napriek skutočnosti, že dátum uzatvorenia Zmluvy o dielo bol medzi stranami sporný, súdom prvej inštancie bolo zistené, že k uzatvoreniu zmluvy došlo a strany na základe zmluvy svoje záväzky plnili.
1.4. Dôvodom odstúpenia žalobcu od Zmluvy bola skutočnosť, že žalovaný v stanovenom termíne nepristúpil k vykonaniu diela, a to ani po viacerých urgenciách žalobcu a na výzvy na zhotovenie diela v dodatočnom termíne nijako nereagoval, pričom ani nijakým iným spôsobom nezabezpečil zhotovenie diela. Podľa súdu prvej inštancie tento dôvod odstúpenia od zmluvy predstavuje dôvod podľa § 344 a nasl. Obch. zák., teda ide o dostúpenie v prípade omeškania žalovaného s plnením zo zmluvy. Pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný k vykonaniu diela vôbec nepristúpil tak ako to tvrdil žalobca, súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalobca platne odstúpil od zmluvy o dielo.
1.5. Napriek skutočnosti, že žalobca v konaní preukazoval vadné vykonanie diela, svoje nároky z prípadnej zodpovednosti za vady neuplatnil včas a v súlade s Obch. zák., preto mu nebolo možné priznať ani ním požadované vrátenie poskytnutého plnenia.
1.6. Dňa 02.08.2017 došlo k zaplateniu celej ceny za dielo, hoci podľa žalovaného v celom rozsahu ani zhotovené nebolo. Žalovaný nepreukázal, že by existovali dôvody na strane žalobcu, ktoré mu vo vykonávaní prác bránili. Žalobca nepreukázal, že by reklamoval vady diela, rovnako ani žalovaný nepreukázal, že vyzýval žalobcu k súčinnosti, teda k dodaniu chýbajúceho materiálu, prípadne k zabezpečeniu staveniska tak, aby bolo možné dielo realizovať.
1.7. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný s vykonávaním diela prestal a dielo nedokončil, žalobca mu zaplatil cenu, ktorá pokrývala aj jeho prestoje, na čom však strany neboli dohodnuté, možno toto plnenie zo strany žalovaného sčasti považovať za bezdôvodné obohatenie.
1.8. V konaní nebol presne preukázaný rozsah vykonania diela, za ktoré žalobca poskytol plnenie, keďže dom ako celok je v súčasnosti už hotový a presné dôkazy o rozsahu vykonaného diela zo strany žalobcu ani žalovaného súd prvej inštancie nemal.
1.9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 20 % z celkovej pôvodne poskytnutej sumy 2.888 Eur, t.j. 577,60 Eur, pričom v presahujúcej výške žalobu zamietol. Vychádzal pritom z vyjadrenia žalovaného a svedkov, že najmenší rozsah vykonania diela bol 100 m2 zo 160 m2, t.j. 62,5 %, najväčší rozsah vykonania diela bol žalovaným a svedkom I. G. stanovený na 80 %. Žalobca je pánom sporu, jeho povinnosťou je preukázať, že dielo bolo vykonané v menšom rozsahu ako 80 %, čo však nepreukázal ani predloženými dôkazmi.
1.10. Keďže žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 2.888 Eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ktorá márne uplynula dňa 23.10.2017, od nasledujúceho dňa bol žalovaný v omeškaní, teda od 24.10.2017 priznal žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania z priznanej istiny i paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky.
1.11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 20 % a žalovaný v rozsahu 80 %, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %.
2.1. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobnému návrhu vyhovie v celom rozsahu a zároveň žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2.2. Žalobca v odvolaní uviedol, že počas konania vyplynula podstatná skutočnosť, a to že reálnym vykonávateľom diela mal byť brat žalovaného I. G., za ktorého účasti a koordinácie bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorý koordinoval všetky práce a výlučne on mal komunikovať so žalobcom. Sám žalovaný vo výpovedi de facto priznal, že osobou, ktorá komunikuje s objednávateľmi, koordinuje zhotovenie diela a dojednáva zmluvné podmienky vrátane jeho odmeny, je jeho brat. Táto skutočnosť má podľa žalobcu zásadný vplyv na právne posúdenie nároku žalovaného na zaplatenie ceny za dielo, pričom súd prvej inštancie sa týmto vôbec nezaoberal, nakoľko nebolo zistené, či brat žalovaného (I. G.) disponuje preukázateľným mandátom na dojednanie zmluvy o dielo v prospech žalovaného. Keďže žalovaný zrejme nebol reálnym zhotoviteľom diela, prijatá platba za zhotovenie diela mu nepatrí ani v časti. V zmysle uvedeného žalobca považoval odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostatočné.
2.3. Za výrazný nedostatok v posúdení skutkového stavu prvoinštančným súdom žalobca považoval osvojenie si tvrdenia žalovaného, ktorý uviedol, že dielo malo byť zhotovené na cca 70 - 80 %. Poukázal na výpoveď svedka X., ktorý objasnil nie len vykonávanie diela zo strany žalovaného, resp. jeho brata, ale aj potvrdil záznamy žalobcu o rozsahu vykonania diela v zmysle č.l. 21, čím vyvrátil tvrdenia žalovaného o rozsahu zhotovenia diela. Podľa žalobcu tiež potvrdil výpoveď svedka S., nakoľko bol prítomný na stavbe spolu so žalovaným počas zhotovovania diela.
2.4. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku opomenul zjavne podstatný dôkaz keď nespomenul zistenia na základe zabezpečeného stavebného denníka. Podľa žalobcu je nutné záznamy zo stavebného denníka vnímať ako objektivizáciu prítomnosti žalovaného na stavbe, ktoré potvrdzujú záznamy žalobcu z č.l. 21 o rozsahu vykonania diela zo strany žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na rozsah a členitosť diela nie je možné pri preukázanom počte pracovníkov (traja) zhotoviť práce v takom rozsahu ako tvrdí žalovaný. Tvrdenia žalovaného považoval žalobca s poukazom na záznamy stavebného denníka za nepreukázané, resp. spoľahlivo vyvrátené.
2.5. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie za trpiace nedostatkom odôvodnenia a ako také napĺňajúce znaky arbitrárnosti, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Namietol prílišný formalizmus a nesprávne použitý právny predpis, resp. jeho nesprávnu aplikáciu na zistený skutkový stav s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 a I. ÚS 457/2010.
3.1. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3.2. Uviedol, že žalobca počas celého konania argumentoval chaoticky, protichodne, bol v dôkaznej núdzi a svoje tvrdenia nepreukázal. Jeho právna argumentácia uvedená v odvolaní neobstojí, nemá oporu v zákone, dôvody v odvolaní sú účelové a v konečnom dôsledku aj nepravdivé, žalovaný ich považuje za neopodstatnené a nespochybňujúce závery súdu prvej inštancie.
3.3. Žalovaný mal za to, že žalobca napádal predmetný rozsudok len z dôvodu že ,,trpí nedostatkom odôvodnenia“, čo sám žalobca považoval za odvolací dôvod napriek tomu, že zákon to jednoznačne vylučuje v ustanovení § 358 CSP.
3.4. Uviedol, že žalobca svojim postupom v konaní negoval svoje tvrdenia, o ktoré opieral žalobný návrh, keď dôkazmi preukazoval rozsah stavby realizovanej žalovaným, hoci v žalobnom návrhu a v odstúpení od zmluvy tvrdil, že žalovaný na stavbu vôbec nenastúpil.
3.5. Ďalej poukázal na skutočnosť, že hoci žalobca žaloval sumu 2.888 Eur z titulu odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že žalovaný vôbec nenastúpil na stavbu, po preukázaní opaku, žalovanú sumu neznížil ani neustálil právny titul, na základe ktorého uplatnil svoj nárok. Taktiež nepreukázal rozsah vykonania diela, jeho kvalitu a ani prípadné vady.
3.6. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný výsledok sporu pre žalobcu za priaznivý a mal za to, že pri čisto formalistickom postupe súdu mala byť žaloba zamietnutá. Preto nesúhlasil so žalobcovým tvrdením o prílišnom formalizme, práve naopak, podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie aj napriek dôkaznej núdzi žalobcu snažil byť ,,spravodlivý“ a nie príliš formálny, vykonal dokazovanie aj nad rámec zákona, pričom vyhovel dôkazným návrhom oboch strán. Odôvodneniu rozsudku nemôže nič vytýkať, podľa neho je v súlade so zákonom a judikatúrou.
3.7. Čo sa týka náhrady trov konania, žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie priznal žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal v napadnutej časti preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
5. Odvolací súd preskúmajúc obsah odvolania žalobcu uzavrel, že odvolanie voči výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 577,60 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.10.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nebolo podané. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe čiastočne vyhovel a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.
7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
8. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
9. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
10. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
11. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a trpiaci nedostatkom odôvodnenia. Namietal, že prvoinštatnčný súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s okolnosťami uzatvorenia a realizácie zmluvy, ktorú mal uzatvárať brat žalovaného, ktorý bol aj vykonávateľom diela - I. G.. V ďalšom žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v záveroch súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel k stanoveniu rozsahu 80 % zhotovenia diela, že dostatočne nevyhodnotil predložený dôkaz - stavebný denník a výpoveď svedka X.. Namietal prílišný formalizmus pri rozhodovaní súdom prvej inštancie a nesprávne použitý právny predpis, resp. jeho nesprávnu aplikáciu na zistený skutkový stav. Uvedené odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
12.1. K námietke žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, resp. nedostatočne odôvodnený, uvádza odvolací súd nasledovné.
12.2. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
13. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, zdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, je dostatočne argumentačne presvedčivé a vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu.
14.1. K odvolacím námietkam žalobcu uvádza odvolací súd nasledovné. V konaní nebolo sporné, a žalobca ani v odvolaní nerozporoval, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo došlo medzi stranami sporu. Nie je relevantná argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, že vykonávateľom diela bol brat žalovaného I.. V zmysle ust. § 538 Obch. zák. zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
14.2. Ústna zmluva o dielo v tejto veci bola uzatvorená medzi stranami sporu v júli roku 2017, dielo bolo následne čiastočne realizované, žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. N8/2017, ktorá bola žalobcom uhradená, žalobca v odstúpení od zmluvy zo dňa 13.10.2017 výslovne uviedol, že odstupuje od zmluvy uzatvorenej so žalovaným a následne podal v roku 2017 žalobu voči žalovanému. V samotnej žalobe, jej prílohách, ako aj počas konania, žalobca tvrdil, že zmluva bola uzatvorená medzi stranami sporu. Zákonná sudkyňa na pojednávaní dňa 05.06.2020 v rámci predbežného právneho posúdenia vyslovila, že zmluvu považuje za uzatvorenú medzi stranami sporu. Žalobca v priebehu konania, ku skutočnosti, medzi ktorými subjektami bola zmluva uzatvorená, nenavrhol žiadne dokazovanie. V odvolaní namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti s argumentáciou, že dielo vykonala tretia osoba. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nemal pochybnosti o tom, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo došlo medzi stranami sporu a obranu žalobcu v tomto smere považuje za účelovú. Súd prvej inštancie sa otázkou uzatvorenia a platnosti zmluvy dostatočným spôsobom zaoberal v bode 9., 16. a 19. napadnutého rozsudku.
15.1. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie pri ustálení rozsahu zhotovenia diela na 80 % postupoval príliš formalisticky a nesprávne aplikoval právne predpisy na zistený skutkový stav, pričom svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, uvádza odvolací súd nasledovné.
15.2. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia. Na žalobcovi je unesenie dôkazného bremena tvrdenia. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že má nárok na vrátenie celej ceny za vykonané dielo, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Ak chcel byť žalobca v spore úspešný, musel uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach bol povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku.
15.3. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané zhotovenie diela v rozsahu 80 %, čo je rozsah ustálený z výpovedí žalovaného a svedka I. G.. Žalobca nepredložil ani v konaní neoznačil žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dôjsť dôveryhodným spôsobom k zisteniu iného rozsahu vykonania
diela. Zo stavebného denníka nebolo možné dostatočným spôsobom vyvodiť v akom rozsahu vykonal dielo žalovaný. Súpis prác, ktorými žalobca argumentuje, bol urobený ním osobne, bez overenia inou osobou. Žalovaný tento rozsah prác v priebehu konania nepotvrdil. Odvolací súd uzavrel, že ani z výpovede svedka X. nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť rozsah vykonaného diela. Rozsah prác uvádzal odhadom, vypovedal, že boli vykonané práce v rozsahu 2.888 Eur. Naviac sám žalobca v spore konal rozporne, keď sa domáhal vydania celej zaplatenej sumy za dielo, pričom sám potvrdil, že žalovaný časť diela zhotovil. Možno preto konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesol a súd prvej inštancie správne ustálil rozsah zhotovenia diela na 80 %. V konaní nebola preukázaná ani reklamácia vád diela. Odvolací súd považuje v tejto časti odôvodnenie súdu prvej inštancie za dostatočné jasné a zrozumiteľné. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie, v snahe riadne zistiť skutkový stav, vykonával dokazovanie dôsledne a podrobne sa venoval argumentácii strán sporu, ako aj vyhodnoteniu dôkazov.
16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, o ktorom rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore, teda správne priznal trovy konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 80 % - 20 % t.j. 60 %, pretože žaloba bola vo väčšej časti zamietnutá.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
18. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).