Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/24/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S., a. s., T., IČO:

X., zast. Advokátska kancelária K. a P., s. r. o., V., proti odporcovi: C., Q., vo veci

organizačnej zložky C. S. A., pobočka zahraničnej banky, N., IČO: X., o nariadenie

predbežného opatrenia, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.:

, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo 14. marca 2013, č. k.: -469, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozhodol uznesením zo dňa 31. októbra 2012, č. k.:

-351 tak, že uložil odporcovi povinnosť zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek

plnení v prospech spoločnosti E., R. na základe záručných listín vystavených odporcom č.

LGIO7109753 na sumu 14 250 221,60 USD v znení jej dodatku a č. B200498 na sumu

4 690 073,24 USD v znení jej dodatkov zabezpečujúcich porušenie povinností navrhovateľa

vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. CTCB-O11 uzatvorenej dňa 25. júla 2007

so spoločnosťou E., R., a to až do právoplatného skončenia konania v právnej veci

navrhovateľov S., a. s. a I. proti odporcovi E. vedenej pred Medinárodnou obchodnou

komorou v Paríži.

2

Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol a navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, navrhovateľ a osoba dotknutá E., Rut

91.081.000-6 so sídlom S.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol o odvolaniach uznesením zo dňa

14. marca 2013, č. k.: -469 tak, že odvolanie odporcu odmietol, uznesenie

Okresného súdu Bratislava I., č. k.: -351 zo dňa 31. októbra 2012 zrušil

a konanie vo veci zastavil.

Odporcovi a spoločnosti E. trovy prvostupňového ani odvolacieho konania nepriznal.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odporca vo svojom odvolaní

žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil a návrh

zamietol.

Odvolací súd konštatoval, že odporcovi bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

doručené 09. novembra 2012,odporca podal odvolanie dňa 27. novembra 2012, pričom

zákonná 15 - dňová lehota na podanie odvolania odporcovi uplynula dňom 26. novembra

2012, keďže tento deň bol pracovným dňom.

Odvolací súd preto odvolanie odporcu podľa ust. ako

oneskorene podané odmietol.

Navrhovateľ odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa

trov konania. Žiadal priznať trovy prvostupňového a odvolacieho konania, keďže mal zato, že

nebol dôvod postupovať podľa ust.

Odvolací súd preto preskúmal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v časti trov

konania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Ak by aj nebol

dôvod na použitie ust. - okolnosti hodné osobitného zreteľa -, je nesporné, že

navrhovateľ nebol úspešný, lebo konanie vo veci bolo zastavené pre nedostatok právomoci

konať pred slovenskými súdmi.

3

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla odvolaním aj osoba ním dotknutá - spoločnosť

E.E.. Jeho právne postavenie odvolací súd posúdil ako postavenie dotknutého účastníka na

strane odporcu v zmysle ust. s poukazom na jeho oznámenie o vstupe do

konania v zmysle jeho podania z 12. novembra 2012. Predpokladom účasti dotknutého

účastníka je existencia právneho záujmu na výsledku konania, t. j., že jeho právne postavenie

bude výsledkom sporu ovplyvnené. Odvolací súd mal za nesporné, že výrokom súdu prvého

stupňa o nariadení predbežného opatrenia, sú priamo dotknuté práva horeuvedenej

spoločnosti,teda táto spoločnosť je osobou oprávnenou na podanie odvolania. Dotknutá osoba

podala odvolanie včas - dňa 26. novembra 2012 - v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote

a preto odvolací súd pristúpil k prejednaniu dôvodov jeho odvolania podľa ust. § 212 ods. 1

a

Odvolanie osoby dotknutej smeruje do výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým

bolo vyhovené v časti návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na znenie ust. , 76 a 150 , ako aj

čl. 31 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 Brusel I. Mal zato, že navrhovateľ osvedčil naliehavosť

na vydanie predbežného opatrenia doloženými dokladmi, najmä tým, že dotknutá osoba si

u odporcu uplatnila vyplatenie bankových záruk, ku ktorým sa odporca zmluvne zaviazal, a

ktorý je následne oprávnený svoje plnenie regresne od navrhovateľa vymáhať.

Vo zvyšnej časti návrhu týkajúcej sa zdržania sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich

k vymáhaniu poskytnutých plnení, prvostupňový súd návrh zamietol, lebo z dokladov

nevyplynulo, že k plneniu záručných listín zo strany odporcu už došlo.

Dotknutý účastník v odvolaní poukázal na podstatu sporu a odvolania. Zdôraznil, že

navrhovateľ svoje zmluvné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo - stavbu uhoľnej

elektrárne v Čílskej republike porušil, preto si dotknutý účastník uplatnil nároky z bankových

záruk vystavených odporcom. Navrhovateľ sa už raz neúspešne pokúšal pred súdmi v Čílskej

republike dosiahnuť voči odporcovi predbežný súdny zákaz vyplatenia peňažných

prostriedkov. Túto skutočnosť však zamlčal a podal konajúcemu súdu skresľujúce informácie.

Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nemal právomoc vydať uznesenie o nariadení

predbežného opatrenia, lebo neboli splnené hmotnoprávne a ani procesnoprávne podmienky

na jeho vydanie, rozhodnutie je arbitrárne, nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné

4

a súd prvého stupňa odňal dotknutému účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odvolateľ

poukázal, že napadnuté uznesenie bolo vydané vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu

(konanie prebieha pred Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži). V takom prípade majú

slovenské súdy právomoc vydať predbežné opatrenie len pred zahájením rozhodcovského

konania, nie však v priebehu jeho konania. Vtedy môže vydať predbežné opatrenie len

konajúci súd. Poukázal na znenie ust. a V danom

prípade by išlo o postup podľa , na ktorý neboli splnené podmienky.

Po začatí konania môže vydať predbežné opatrenie iba konajúci súd v merite veci. Poukázal

aj na nesplnenie procesných podmienok pre vydanie predbežného opatrenia súdom prvého

stupňa, keďže podľa účastníkmi konania o vydanie predbežného opatrenia

sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samú. Prvostupňový súd pochybil, keď nepostupoval

podľa a tým, že navrhovateľa nevyzval na odstránenie nedostatku

návrhu, t. j. aby dotknutú osobu označil v návrhu ako odporcu v 2. rade, keďže súd je povinný

postarať sa o to, aby okruh účastníkov bol úplný.

Tiež poukázal na ust. a to, že o predbežnom opatrení už bolo

právoplane rozhodnuté súdom v Chile 24. októbra 2012, ktorým návrhu nebolo vyhovené.

Následne uviedol aká je bežná prax týkajúca sa bankových záruk a navrhol napadnuté

uznesenie prvostupňového súdu zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietnuť, alternatívne zrušiť a konanie zastaviť.

Navrhovateľ sa písomne vyjadril k odvolaniu podaného dotknutou osobou, je názoru,

že táto osoba nemá postavenie účastníka konania, a preto nie je oprávnená na podanie

odvolania. Odvolací súd sa preto nemusí zaoberať argumentáciou dotknutej osoby. Navrhol,

aby odvolací súd odvolanie osoby neoprávnenej odmietol, uznesenie prvostupňového súdu

potvrdil a priznal mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania.

Odvolací súd preto posudzoval právne postavenie spoločnosti E.E.. Poukázal na výrok

rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom prvostupňový súd práva uvedenej právnickej osoby

v zmysle návrhu navrhovateľa obmedzuje, priamo do nich zasahuje výrokom, v ktorom uložil

odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek plnení v prospech uvedenej spoločnosti

vyplývajúcich z poskytnutia bankových záruk, až do právoplatného skončenia sporu vo veci

samej, účastníkom ktorého je navrhovateľ a uvedená výrokom súdu prvého stupňa dotknutá

právnická osoba.

5

Odvolací súd preto ustálil, že ide o osobu oprávnenú na podanie odvolania v zmysle

ust. , aj keď nie je navrhovateľom označená ako účastník konania.

Za podstatnú považoval odvolací súd námietku dotknutej osoby, že vo veci rozhodol

a vydal predbežné opatrenie súd, ktorý na takéto rozhodnutie nemal právomoc.

Odvolací súd poukázal na dôvodovú správu zákona o rozhodcovskom konaní - § 2

ods. 2, v ktorom je upravený vzťah konania pred rozhodcovským orgánom a konania

na všeobecnom súde. Zákon hovorí, že niektorá zo zmluvných strán ako účastník konania

môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia na všeobecný súd. Takýto návrh nebude

v zmysle v rozpore s rozhodcovským konaním, a tým

vyjadrením princípu zakotveného v čl. 9 Modelového zákona UNCITRAL, t. j. že akékoľvek

predbežné opatrenie, ktoré môžu vydať súdy podľa procesných noriem, sú kompatibilné

s rozhodcovskou zmluvou. Vydanie predbežného opatrenia súdom však Modelový zákon,

a tiež zákon o rozhodcovskom konaní pripúšťa len pred začatím rozhodcovského konania.

V opačnom prípade by totiž došlo k situácii, že po začatí rozhodcovského konania by bola

daná právomoc dvoch rôznych orgánov na rozhodovanie o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia. Ak by účastník konania nebol úspešný na jednom orgáne, podal by ho účastník

na druhý orgán.

Súd prvého stupňa si svoju právomoc odvodil z čl. 31 Nariadenia Rady ES č. 44/2001

tzv. Brusel I. V zásade prvostupňový súd mohol vydať predbežné opatrenie, pokiaľ by aj

samotné konanie vo veci samej malo prebiehať v inom štáte, avšak len v prípade, ak takéto

konanie ešte nezačalo, t. j. nebol podaný návrh na začatie konania vo veci samej.

Ako vyplýva zo samotného návrhu navrhovateľa, v čase, kedy žiadal vydať predbežné

opatrenie, už začalo konanie vo veci samej, ktoré prebieha pred Medzinárodným arbitrážnym

súdom Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži. V tejto súvislosti je teda jediným

orgánom, ktorý má právomoc vydať predbežné opatrenie vo veci Medzinárodná obchodná

komora v Paríži.

Odvolací súd preto dospel k názoru, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil svoju

právomoc konať vo veci vydania predbežného opatrenia a toto nariadiť. Preto odvolací súd

6

v súlade s ust. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie

vo veci zastavil.

Vzhľadom na to, že súdy Slovenskej republiky nemajú v danom prípade právomoc

rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia, odvolací súd sa ďalšími námietkami odvolateľa

– dotknutej osoby nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že ich dotknutej osobe -

odvolateľovi nepriznal, keďže táto si ich nárok neuplatnila ( ).

Odporca si trovy uplatnil, tieto však nevyčíslil ( ) a naviac, jeho

dovolanie bolo ako oneskorene podané odmietnuté,a preto odvolací súd mu trovy konania

nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, a to v rozsahu

výroku, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil

a to podľa , a , keďže účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pričom konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté uznesenie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dňa 12. novembra 2012 doručila spoločnosť E. súdu prvého stupňa „Oznámenie

o vstupe do konania“, ktorým sa táto spoločnosť domáhala riadneho účastníctva v konaní ako

odporca v 2. rade. Prvostupňový súd nerozhodol o návrhu spoločnosti, aby sa stal

účastníkom konania – odporcom v 2. rade. Napriek tomuto, odvolací súd na základe

odvolania horeuvedenej spoločnosti, uznesením zrušil nariadené predbežné opatrenie

a konanie vo veci zastavil. Dovolateľ má zato, že v konaní o nariadenie predbežného

opatrenia, vo fáze odvolacieho konania došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. e/ a písm. f/

Ako prvú uviedol vadu podľa ust. , t. j. že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.:

, z ktorého vyplýva, že Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou

zásadou, ktorej podstata spočíva v oprávnení účastníka konania disponovať procesnými

7

úkonmi, ktoré sú prejavmi ich vôle disponovať jednak samotným konaním, teda ovplyvňovať

i jeho začatie, jednak jeho predmetom. Účelom ustanovenia je umožniť

dotknutej osobe sa dovolaním brániť proti svojvoľnému prejednaniu a rozhodovaniu súdu

v určitej veci bez toho, aby to vyplynulo z vôle osôb, ktorých sa to týka, t. j. bez toho, aby sa

prejednania a rozhodnutia veci účastník priamo domáhal. Rozhodnutie odvolacieho súdu

zrušilo uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré poskytovalo navrhovateľovi dočasnú ochranu,

a to výlučne na základe odvolania podaného niekým, kto nikdy, ani v čase podania odvolania

a rozhodovania o ňom, nebol účastníkom konania. Dovolateľ považuje rozhodnutie

odvolacieho súdu za zmätočné, keďže sa vo svojom odôvodnení nevysporiadal s otázkou,

na základe akého ustanovenia odvolací súd považoval spoločnosť E. za osobu oprávnenú

podať odvolanie, nakoľko pojem “dotknutý účastník na strane odporcu“ nepozná žiadne

ustanovenie .

Dovolateľ vadu konania v zmysle ust. vidí v tom, že došlo

zo strany odvolacieho súdu k nesprávnej aplikácii jednoduchého práva, keď v časti výroku

napadnutého dovolaním konal na základe odvolania spoločnosti E. bez toho, aby o jej

účastníctve v konaní rozhodol uznesením v súlade s ust. a ,

alebo ust. Ak teda chcel odvolací súd konať so spoločnosťou ako

vedľajším účastníkom konania na strane odporcu, mal uznesením rozhodnúť o prípustnosti

takéhoto vstupu spoločnosti do konania na základe nesúhlasu navrhovateľa s jej vstupom do

konania, čím odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Ďalej dovolateľ poukázal, že

odvolací súd v príkrom rozpore so závermi súdu prvého stupňa použil právny predpis, ktorý

pri doterajšom rozhodovaní súdu prvého stupňa nebol použitý, čím porušil ust. § 213 ods. 2

Navrhovateľ je názoru, že sa mu v dôsledku uvedeného nezákonného postupu

odvolacieho súdu odňala možnosť realizácie jeho procesného práva, a to práva na vyznačenie

právoplatnosti uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré nebolo napadnuté odvolaním v súlade

s ustanoveniami , nakoľko odporca podal odvolanie oneskorene a spoločnosť E. nebola

osobou oprávnenou na podanie odvolania, t. j. nenastali suspenzívne účinky uvedených

odvolaní. Preto dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté uznesenie v napadnutej

časti výroku tak, že odvolanie spoločnosti E. sa odmieta eventuálne, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Zároveň si navrhovateľ - dovolateľ uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

K dovolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca ,ako aj spoločnosť E.

8

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že odvolací súd správne konštatoval,

že súd prvého stupňa nemal právomoc rozhodovať o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia a predbežné opatrenie nemalo byť nikdy vydané. Pre posúdenie okruhu účastníkov

v konaní o vydanie predbežného opatrenia je relevantné ustanovenie ,

posledná veta, podľa ktorej “účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec

samu.“ Konaním vo veci samej v danom prípade je nepochybne Rozhodcovské konanie,

ktorého účastníkmi súd práve spoločnosť E. a navrhovateľ. Preto spoločnosť E. mala byť

účastníkom konania o vydanie predbežného opatrenia, a teda aj osobou oprávnenou na

podanie odvolania proti predbežnému opatreniu. Odporca je vlastne len treťou osobou, na

ktorú sa vzťahuje režim ustanovenia , a preto odvolanie spoločnosti E. proti

predbežnému opatreniu tak bolo podané riadnym účastníkom konania. Ďalej odporca

namietol, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas t. j. 26. novembra 2012

a jediným dôvodom, prečo odporca nepodal dovolanie je skutočnosť, že odvolací súd

v napadnutom uznesení rozhodol v súlade s odvolaním odporcu a odporca preto nemal dôvod

napádať uznesenie odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm. e/

a písm. f/ sú navrhovateľom odôvodnené zmätočne a nezmyselne. Nie je jasné, aký

návrh má navrhovateľ na mysli, keďže samotný návrh vo veci samej bol podaný na

rozhodcovskom súde, v dôsledku čoho bolo zahájené Rozhodcovské konanie. Odporca má

zato, že žiadne dôvody pre pripustenie dovolania v zmysle a

dané nie sú, a dovolanie by malo byť odmietnuté. Odporca sa plne stotožňuje so závermi

odvolacieho súdu až na posúdenie včasnosti podania odvolania odporcom a odvolacie konanie

nie je podľa jeho názoru postihnuté žiadnou vadou, práve naopak odvolací súd svojim

rozhodnutím napravil protiprávny stav, ktorý nastolil súd prvého stupňa vydaním

predbežného opatrenia, a to napriek nedostatku jeho právomoci.

Preto odporca navrhol, aby dovolací súd dovolanie navrhovateľa odmietol a uložil

navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy dovolacieho konania, alternatívne aby

dovolanie zamietol z dôvodu neexistencie dovolacích dôvodov a uložil navrhovateľovi

povinnosť nahradiť odporcovi trovy dovolacieho konania.

Spoločnosť E. v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedla, že odvolací

súd postupoval v odvolacom konaní správne a v súlade so zákonom, keď dospel k záveru, že

spoločnosť bola oprávnená na podanie odvolania. Podmienky prípustnosti dovolania podľa

9

ust. a nie sú naplnené. Ak navrhovateľ tvrdí, že v konaní nebol

podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, tak buď spochybňuje svoj

vlastný návrh na vydanie predbežného opatrenia alebo podáva dovolanie voči samotnému

zákonu, konkrétne voči ust. a Tieto ustanovenia zakladajú

účastníctvo spoločnosti v konaní a označujú ho za osobu oprávnenú podať odvolanie.

Tvrdenie navrhovateľa, že aplikácia odvolacím súdom je pre

navrhovateľa natoľko prekvapivá, že spôsobuje porušenie , a v dôsledku

toho aj odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom, považuje spoločnosť za tvrdenie,

že ak si odvolací súd dovolí dať prednosť ustanoveniam zákona pred subjektívnym želaním

navrhovateľa, predstavuje to odňatie možnosti konať pred súdom. Preto spoločnosť navrhla,

aby dovolací súd dovolanie navrhovateľa odmietol, alternatívne zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) a má

náležitosti vyžadované podľa ust. a , skôr ako pristúpil k vecnému

prejednaniu dovolania skúmal, či v predmetnej veci je daná prípustnosť dovolania.

Podľa ust. , dovolaním možno napadnuť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolateľ dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu, preto pri skúmaní

prípustnosti dovolania dovolací súd nemohol jej prípustnosť skúmať podľa ust. § 238 ods. 1,

ods. 2 a ods. 3 , keďže ustanovenie sa vzťahuje na rozsudky odvolacieho

súdu.

Dovolanie je však prípustné aj proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa ust. § 239

ods. 1 a ods. 2 v ust. ale stanovuje, že ust.

a neplatia, ak ide o uznesenie o predbežnom opatrení.

Dovolací súd preto prípustnosť dovolania nemohol vyvodiť ani z ust. § 239 ods. 1

a ods. 2 vzhľadom na odsek 3 , keďže dovolaním je napadnuté

uznesenie o predbežnom opatrení.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z ust. a

10

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

pripúšťa podľa vyššie citovaného ust.

možnosť napadnúť dovolaním každé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu

predmetného konania len vtedy, ak trpí niektorou vadou vymenovanou v písm. a/ až písm. g/.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237

prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti zisťuje

jej existenciu bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil.

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol

vo veci, o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán.

Podľa ust. , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky možno charakterizovať ako podmienky (predpoklady),

bez splnenia ktorých nemôže súd vo veci konať a rozhodovať vo veci samej. Ak podmienky

konania nie sú splnené, musí vykonať také opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia

súdu vo veci konať, a ak to nie je možné, súd konanie zastaví. Prekážky, ktoré bránia súdu

vo veci konať rozlišujeme na odstraniteľné alebo neostraniteľné.

K neodstrániteľným prekážkam patria:

- nedostatok právomoci súdu (, ),

- prekážku rozhodnutej veci - res iudicata ( )

11

Podľa ust. , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú

a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Navrhovateľ a spoločnosť E. uzatvorili 25. júla 2007 Zmluvu č. CTCB-O11 „Dodávka

na kľúč tepelnej elektrárne na uhlie 370 MW.“ V tejto Zmluve si zmluvné strany dohodli, že

všetky spory medzi zmluvnými stranami budú riešiť arbitrážou v súlade s Arbitrážnym

poriadkom Medzinárodnej obchodnej komory. Navrhovateľ podal na Medzinárodnú

obchodnú komoru v Paríži dňa 19. októbra 2012 žalobu vo veci samej.

Podľa ust. , pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné

opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že

by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery

účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať

alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo

zabezpečí dôkaz.

Návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia došiel na súd prvého stupňa

dňa 25. októbra 2012, teda po podaní žaloby žalobcom na arbitrážny súd - Medzinárodnú

obchodnú komoru v Paríži. Navrhovateľ teda podal návrh na nariadenie predbežného

opatrenia po začatí konania na rozhodcovskom súde.

Preto odvolací súd postupoval správne,keď v predmetnej veci vychádzal pri skúmaní

právomoci slovenských súdov rozhodovať o návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného

opatrenia zo o rozhodcovskom konaní a správne aplikoval

ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovskému

konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania požaduje

od súdu vydanie predbežného opatrenia a súd takéto opatrenie vydá.

Základnou podmienkou právomoci slovenských súdov rozhodnúť o predbežnom

opatrení je, či už podľa , ale aj Nariadenia Rady ES č. 44/2001

12

(Brusel I.), že konanie vo veci samej ešte v inom štáte nezačalo, t. j. že v inom štáte nebola

podaná žaloba na súde alebo na rozhodcovskom orgáne.

V predmetnej veci takýto stav zistený nebol, naopak bolo zistené, čo navrhovateľ

nikdy nespochybnil, že na arbitrážny súd - Medzinárodnú obchodnú komoru bola podaná

žaloba vo veci samej pred podaním návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia.

Preto od 19. októbra 2012, kedy bol podaný návrh vo veci samej na rozhodcovský orgán,

stratili slovenské súdy právomoc vo veci konať, a to aj o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia. Toto vyplýva z ustanovenia ako aj

podľa ktorého, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže rozhodcovský

súd po začatí rozhodcovského konania na žiadosť účastníka rozhodcovského konania nariadiť

predbežné opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné s ohľadom na predmet sporu.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že aj rozhodcovský súd môže poskytnúť účastníkovi

rozhodcovského konania predbežným opatrením rýchlu a primeranú ochranu.

Dovolací súd k námietke dovolateľa týkajúceho sa postavenia spoločnosti E. uvádza,

že podľa ust. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu

inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. To znamená, že

povinnosť tretej osobe môže byť uložená iba „popri“ povinnosti uloženej účastníkovi konania,

nie však samostatne.

Z uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že uložil povinnosť odporcovi zdržať sa

poskytovania akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti E. do právoplatného skončenia

konania v právnej veci navrhovateľov S., a. s. a I. proti odporcovi E. vedenej

pred Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži. Takto nariadené predbežné opatrenie

práva tretej osoby spoločnosti E. obmedzuje a priamo do nich zasahuje, keďže odporca mal

povinnosť zdržať sa akýchkoľvek plnení v prospech uvedenej spoločnosti vyplývajúcich

z poskytnutia bankových záruk.

Dovolací súd preto k námietke navrhovateľa neprihliadol, rovnako neprihliadol

k námietke, že spoločnosť E. nebola účastníkom konania a preto nemohla podať odvolanie.

Dovolací súd je názoru, že ak je povinnosť uložená tretej osobe v konaní o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia, je nesporné, a to bez zreteľa na to, či jej postavenie

budeme kvalifikovať ako postavenie účastníka konania alebo zúčastnenej osoby, že môže

13

v konaní uplatňovať všetky procesné práva, pokiaľ sa týkajú jej povinnosti, t. j. môže podať

aj odvolanie.

Tento záver podporuje aj ustanovenie , podľa ktorého ak podá ten,

kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ

o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil právnym názorom odvolacieho súdu,

že súd prvého stupňa nemal v predmetnej veci právomoc konať o návrhu navrhovateľa

na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania na rozhodcovskom súde, a rozhodol

správne, keď uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil, pretože nedostatok

právomoci slovenských súdov konať o návrhu navrhovateľa je neodstrániteľnou prekážkou,

pre ktorú nemôže konať.

Dovolací súd konštatoval, že v odvolacom konaní a ani v rozhodnutí odvolacieho súdu

nedošlo k vadám uvádzaným dovolateľom, a ani k iným vadám uvedeným v ust. § 237

, pretože jedinou relevantnou vadou v danej veci by bola vada týkajúca sa právomoci

slovenských súdov. Táto zistená nebola a preto sa dovolací súd námietkami dovolateľa

nezaoberal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie navrhovateľa podľa ust. § 243b

ods. 5 v spojení s ust. odmietol, keďže smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. a , a ich náhradu účastníkom

nepriznal. Dôvodom osobitného zreteľa, pre ktorý dovolací súd takto postupoval, bola

skutočnosť, že konanie na odvolacom súde bolo zastavené pre nedostatok právomoci súdov

Slovenskej republiky, a preto o trovách konania malo byť rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1

písm. c/ Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa ust. a

, tieto účastníkom však nepriznal, čím výsledok je rovnaký ako rozhodnutie podľa

Dovolací súd ako dôvod osobitného zreteľa považoval

skutočnosť, že nemôže posúdiť dôvodnosť, resp. nedôvodnosť návrhu navrhovateľa, keďže

mu v tom bráni začaté konanie na rozhodcovskom súde, za týchto okolností miera úspešnosti,

14

resp. neúspešnosti niektorého z účastníkov konania pre spravodlivé rozhodnutie o trovách

konania, je nezistiteľná a preto dovolací súd za použitia ust. trovy dovolacieho

konania účastníkom nepriznal.

Toto uznesenie bolo prijaté dovolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky hlasovaním a to pomerom 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková