Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 415/2015
PDF · 356.88 KB
No categories available
III. ÚS 415/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE
ELECTRICIDAD S.A. Rut 91.081.000 6, Santa Rosa 76, Santiago, Chile, zastúpenej
Allen & Overy Bratislava, s. r. o., Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, v mene ktorej
koná advokát a konateľ Mgr. Martin Magál, LL.M., ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 64/2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A.
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD
S.A. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“ alebo aj „Endesa“) doplnená
podaním doručeným ústavnému súdu 17. decembra 2014, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.1 ústavy a práva na
spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“),
v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 64/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doplnenej podaním doručeným ústavnému súdu
17. decembra 2014 namietala, že okresný súd postupom v napadnutom konaní porušil ňou
označené práva, pretože jej nepriznal procesné postavenia účastníka konania s možnosťou
uplatniť odvolanie proti rozhodnutiu o vydaní predbežného opatrenia, na základe ktorého
bola „blokovaná výplata bankových záruk“ v prospech sťažovateľky.
Sťažovateľka v sťažnosti a jej prílohách okrem iného uviedla, že
«na Okresnom súde Bratislava I prebieha pod spisovou značkou 32 Cb/64/2013 konanie
vo veci návrhu spoločnosti , so sídlom
, , zapísanej v obchodnom registri
Okresného súdu Nitra, (ďalej len Navrhovateľ), proti spoločnosti
, konajúcej prostredníctvom
, so sídlom
, zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, (ďalej len Odporca).
ide o jedno zo štyroch konaní, v ktorých sa Navrhovateľ (resp. v treťom z týchto konaní
jeho majoritný akcionár) domáha v zásade identického predbežného opatrenia, ktorým súd
zakáže Odporcovi plniť spoločnosti Endesa z určitých bankových záruk. Vo všetkých štyroch
prípadoch tunajší súd navrhované predbežné opatrenie na prvom stupni vydal.
odhliadnuc od skutočnosti, že opakované vydávanie v zásade identických predbežných
opatrení bolo zrejme v rozpore so zásadami lis pendens a res iudicata, je pozoruhodné aj
to, že boli vydané bez účastí spoločnosti Endesa. Inými slovami, súd zasiahol do
hmotnoprávneho vzťahu medzi Odporcom a spoločnosťou Endesa bez toho, aby spoločnosť
Endesa bola účastníkom konania.
tri zo štyroch predbežných opatrení boli odvolacím súdom zrušené. Všetky štyri predbežné
opatrenia sa inštančným postupom dostali pred Najvyšší súd Slovenskej republiky. V
prípade „prvého“ predbežného opatrenia najvyšší súd potvrdil, že spoločnosť Endesa mala
mať v konaní procesné práva, vrátane práva podať odvolanie proti takémuto predbežnému
opatreniu (sp. zn. 5 Obdo 24/2013). Rozhodnutie najvyššieho súdu de facto potvrdil aj
Ústavný súd Slovenskej republiky, keď ústavnú sťažnosť podanú Navrhovateľom odmietol
ako zjavne neopodstatnenú (sp. zn. I. ÚS 713/2013).
tak isto aj v prípade „tretieho“ predbežného opatrenia najvyšší súd judikoval, že
spoločnosť Endesa „možno považovať za účastníka pre daný úsek konania“ (sp. zn. 4 Obdo
4/2014).
o „štvrtom“ predbežnom opatrení najvyšší súd ešte nerozhodol.
rozhodnutie najvyššieho súdu aj rozhodnutie ústavného súdu vo veci „prvého“
predbežného opatrenia, ktoré potvrdzujú procesné práva spoločnosti Endesa sme doložili
do spisu v tunajšom konaní a konajúcej sudkyni tak musia byť známe.
v tunajšom konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/64/2013 bol procesný vývoj osobitne
komplikovaný, dovolíme si ho preto stručne zhrnúť. V tomto konaní tunajší súd vydal
„druhé“ predbežné opatrenie, ktoré bolo následne na odvolanie Odporcu a spoločnosti
Endesa odvolacím súdom zrušené (sp. zn. 8 Cob/6/2013). Na dovolanie Navrhovateľa
najvyšší súd odvolacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
(sp. zn. 3 Obdo 50/2013). V ďalšom konaní odvolací súd predbežné opatrenie v hlavnej
časti potvrdil (sp. zn. 2 Cob/299/2013).
predmetné predbežné opatrenie blokuje výplatu bankových záruk a spoločnosti Endesa tak
každým dňom spôsobuje spoločnosti Endesa majetkovú ujmu. Proti potvrdzujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu preto spoločnosť Endesa podala dňa 24. marca 2014
dovolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia.».
Vzhľadom na to, že dovolanie sťažovateľky podané proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Cob 299/2013 510 z 11. decembra 2013 nebolo
okresným súdom predložené na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“), sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane základných práv a slobôd a právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní č. 32 Cb/64/2013
porušené bolo.
II. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
32 Cb/64/2013 bez zbytočného odkladu predložiť dovolanie podané sťažovateľom dňa
24. marca 2014 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/299/2013 510
zo dňa 11. decembra 2013 na rozhodnutie dovolaciemu súdu.“
Okrem toho sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti podľa § 25 ods.1 zákona
o ústavnom súde ústavný súd zo sťažnosti, jej doplnenia, pripojených príloh a na okresnom
súde zistil, že dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k. 2 Cob 299/2013
510 z 11. decembra 2013 najvyšší súd vrátil okresnému súdu na ďalší procesný postup 4.
apríla 2014.
Ústavný súd ďalej zistil, že navrhovateľ v napadnutom konaní sp. zn. 32 Cb 64/2013
vzhľadom na to, že sa s odporcom dohodol na „mimosúdnom vyriešení sporu“, vzal svoj
návrh na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu späť.
Na základe uvedeného okresný súd uznesením z 11. júna 2015 konanie vedené pod
sp. zn. 32 Cb 64/2013 zastavil a uznesenie zo 4. apríla 2013, ktorým bolo nariadené
predbežné opatrenie, zrušil. Uznesenie okresného súdu z 11. júna 2015 nadobudlo
právoplatnosť 24. júla 2015.
Keďže napadnuté konanie, v ktorom sťažovateľka namietala porušenie ňou
označených práv z dôvodu, že jej okresný súd nepriznal v tomto konaní procesné postavenie
jeho účastníka, právoplatne skončilo 24. júla 2015, bolo už bez právneho významu
o sťažnosti rozhodovať, a preto ju ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími nárokmi v nej
uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2015