Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 415/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE

ELECTRICIDAD S.A. Rut 91.081.000 6, Santa Rosa 76, Santiago, Chile, zastúpenej

Allen & Overy Bratislava, s. r. o., Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ Mgr. Martin Magál, LL.M., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A.

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD

S.A. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“ alebo aj „Endesa“) doplnená

podaním doručeným ústavnému súdu 17. decembra 2014, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“),

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doplnenej podaním doručeným ústavnému súdu

17. decembra 2014 namietala, že okresný súd postupom v napadnutom konaní porušil ňou

označené práva, pretože jej nepriznal procesné postavenia účastníka konania s možnosťou

uplatniť odvolanie proti rozhodnutiu o vydaní predbežného opatrenia, na základe ktorého

bola „blokovaná výplata bankových záruk“ v prospech sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti a jej prílohách okrem iného uviedla, že

«na Okresnom súde Bratislava I prebieha pod spisovou značkou konanie

vo veci návrhu spoločnosti , so sídlom

, , zapísanej v obchodnom registri

Okresného súdu Nitra, (ďalej len Navrhovateľ), proti spoločnosti

, konajúcej prostredníctvom

, so sídlom

, zapísanej v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, (ďalej len Odporca).

ide o jedno zo štyroch konaní, v ktorých sa Navrhovateľ (resp. v treťom z týchto konaní

jeho majoritný akcionár) domáha v zásade identického predbežného opatrenia, ktorým súd

zakáže Odporcovi plniť spoločnosti Endesa z určitých bankových záruk. Vo všetkých štyroch

prípadoch tunajší súd navrhované predbežné opatrenie na prvom stupni vydal.

odhliadnuc od skutočnosti, že opakované vydávanie v zásade identických predbežných

opatrení bolo zrejme v rozpore so zásadami lis pendens a res iudicata, je pozoruhodné aj

to, že boli vydané bez účastí spoločnosti Endesa. Inými slovami, súd zasiahol do

hmotnoprávneho vzťahu medzi Odporcom a spoločnosťou Endesa bez toho, aby spoločnosť

Endesa bola účastníkom konania.

tri zo štyroch predbežných opatrení boli odvolacím súdom zrušené. Všetky štyri predbežné

opatrenia sa inštančným postupom dostali pred Najvyšší súd Slovenskej republiky. V

prípade „prvého“ predbežného opatrenia najvyšší súd potvrdil, že spoločnosť Endesa mala

mať v konaní procesné práva, vrátane práva podať odvolanie proti takémuto predbežnému

opatreniu (sp. zn. ). Rozhodnutie najvyššieho súdu de facto potvrdil aj

Ústavný súd Slovenskej republiky, keď ústavnú sťažnosť podanú Navrhovateľom odmietol

ako zjavne neopodstatnenú (sp. zn. ).

tak isto aj v prípade „tretieho“ predbežného opatrenia najvyšší súd judikoval, že

spoločnosť Endesa „možno považovať za účastníka pre daný úsek konania“ (sp. zn.

4/2014).

o „štvrtom“ predbežnom opatrení najvyšší súd ešte nerozhodol.

rozhodnutie najvyššieho súdu aj rozhodnutie ústavného súdu vo veci „prvého“

predbežného opatrenia, ktoré potvrdzujú procesné práva spoločnosti Endesa sme doložili

do spisu v tunajšom konaní a konajúcej sudkyni tak musia byť známe.

v tunajšom konaní vedenom pod sp. zn. bol procesný vývoj osobitne

komplikovaný, dovolíme si ho preto stručne zhrnúť. V tomto konaní tunajší súd vydal

„druhé“ predbežné opatrenie, ktoré bolo následne na odvolanie Odporcu a spoločnosti

Endesa odvolacím súdom zrušené (sp. zn. ). Na dovolanie Navrhovateľa

najvyšší súd odvolacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

(sp. zn. ). V ďalšom konaní odvolací súd predbežné opatrenie v hlavnej

časti potvrdil (sp. zn. ).

predmetné predbežné opatrenie blokuje výplatu bankových záruk a spoločnosti Endesa tak

každým dňom spôsobuje spoločnosti Endesa majetkovú ujmu. Proti potvrdzujúcemu

rozhodnutiu odvolacieho súdu preto spoločnosť Endesa podala dňa 24. marca 2014

dovolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia.».

Vzhľadom na to, že dovolanie sťažovateľky podané proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 11. decembra 2013 nebolo

okresným súdom predložené na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“), sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý

súdny proces podľa a Dohovoru

o ochrane základných práv a slobôd a právo na zákonného sudcu podľa

Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní č.

porušené bolo.

II. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

bez zbytočného odkladu predložiť dovolanie podané sťažovateľom dňa

24. marca 2014 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.

zo dňa 11. decembra 2013 na rozhodnutie dovolaciemu súdu.“

Okrem toho sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti podľa § 25 ods.1 zákona

o ústavnom súde ústavný súd zo sťažnosti, jej doplnenia, pripojených príloh a na okresnom

súde zistil, že dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k.

510 z 11. decembra 2013 najvyšší súd vrátil okresnému súdu na ďalší procesný postup 4.

apríla 2014.

Ústavný súd ďalej zistil, že navrhovateľ v napadnutom konaní sp. zn.

vzhľadom na to, že sa s odporcom dohodol na „mimosúdnom vyriešení sporu“, vzal svoj

návrh na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu späť.

Na základe uvedeného okresný súd uznesením z 11. júna 2015 konanie vedené pod

sp. zn. zastavil a uznesenie zo 4. apríla 2013, ktorým bolo nariadené

predbežné opatrenie, zrušil. Uznesenie okresného súdu z 11. júna 2015 nadobudlo

právoplatnosť 24. júla 2015.

Keďže napadnuté konanie, v ktorom sťažovateľka namietala porušenie ňou

označených práv z dôvodu, že jej okresný súd nepriznal v tomto konaní procesné postavenie

jeho účastníka, právoplatne skončilo 24. júla 2015, bolo už bez právneho významu

o sťažnosti rozhodovať, a preto ju ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími nárokmi v nej

uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015