Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-5-2017.pdf
PDF · 147.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v spore žalobcu: B. Z., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX X. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Michal Treščák ml., advokát so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice proti žalovanému: X./. Š. Z., H.. X.X.XXXX, C. XXX XX X. Č.. X, právne zast.: Mgr. Martin Jankovič, advokát so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, X./. T. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. A. XX/XX, XXX XX A., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX pre okres Q., obec Ž., katastrálne územie Ž. a to parcely reg. C č. XX- záhrady o výmere 2600m2 a č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 637 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele reg. C č. XX patria do dedičstva po nebohom B. Z., Q.. Z., H.. XX.X.XXXX, Q. Č.. XXXXXX/XXX , T. M. XX.X.XXXX, H. C. XXX XX Ž. Č.. XX.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%.
III. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov konania od žalovaného 2. rade.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou osobne na tunajšom súde dňa 10.02.2017 sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre okres Q., obec Ž., katastrálne územie Ž. a to parcely reg. C č. XX- záhrady o výmere 2600m2 a č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 637 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele reg. C č. XX patria do dedičstva po nebohom B. Z., Q.. Z., H.. XX.X.XXXX, Q. Č.. XXXXXX/XXX, T. M. XX.X.XXXX, H. C. XXX XX Ž. Č.. XX. Svoj návrh odôvodnil tým, že pred smrťou poručiteľa dňa 16.06.2013, žalovaný ako kupujúci od poručiteľa ako predávajúceho nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2012, evidovanou katastrom pod č. záznamovej listiny N., nehnuteľnosti vedené v KN na LV č. XX pre okres Q., k.ú. Ž. ako parcely reg. „C“ č. XX a č. XX a rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele reg. C č. XX. V čase predaja predmetných nehnuteľností, teda uzatvorenia vyššie uvedenej kúpnej zmluvy medzi poručiteľom a žalovaným, bol poručiteľ ležiacim imobilným pacientom s diagnostikovanou „demenciou pri alzheimerovej chorobe“, dlhodobo hospitalizovaným v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v Tornali, pričom podľa záznamov zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, bola jeho osobnosť „organicky degradovaná“ a jeho „myslenie neproduktívne“. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že kúpna zmluva zo dňa 08.11.2012 uzatvorená medzi poručiteľom a žalovaným, je podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, čo má za následok, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného nikdy neprešlo a tieto patria do dedičstva po poručiteľovi. Na neplatnosť a na dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy z 08.11.2012 upozornil žalovaného výzvou zo dňa 01.02.2017, pričom zároveň navrhol mimosúdne vyriešenie veci, ktoré žalovaný 1. v odpovedi dňa 07.02.2017 odmietol. Naliehavý právny záujem osvedčoval s poukazom na Rozsudok NS SR č. 1Cdo/56/2003, podľa ktorého len rozhodnutie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý v súčasnosti nezodpovedá skutočnému právnemu stavu a zároveň len na podklade rozhodnutia súdu a následného zápisu môže byť začaté dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľovi. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nehnuteľnosti žalovaný 1. ako kupujúci nadobudol od svojho strýka, ako predávajúceho, kúpnou zmluvou zo dňa 05.10.2012 s overením podpisu predávajúceho na zmluve dňa 10.10.2012. Predávajúci B. Z. bol pri podpise zmluvy riadne pri vedomí, zmluvu, ktorú podpisoval, si riadne prečítal, bol mu pretlmočený aj obsah tohto právneho úkonu a zmluvu podpísal slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku. Ak žalobca spochybňuje zdravotný stav predávajúceho strýka strán sporu, uviedol, že sa jedná o znaleckú otázku, ktorú dokáže posúdiť len znalec z príslušného odboru zdravotníctva, ktorý objektívne stanoví diagnózu u predávajúceho ku dňu podpisu kúpnej zmluvy.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného dňa 27.06.2017 uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že nebohý bol pri podpise riadne pri vedomí, zmluvu si riadne prečítal, jej obsah mu bol pretlmočený, a že zmluvu podpísal slobodne a bez nátlaku, považuje žalobca za bezpredmetné, nakoľko uvádzané skutočnosti neboli podmienené konaním nebohého bez duševnej poruchy, teda konanie nebohého mohlo uvedené atribúty spĺňať aj v prípade jeho duševnej choroby, ktorá mu neumožňovala následky jeho konania vnímať. Žalobca uviedol, že žalovaný splnenie ním uvádzaných tvrdení o spôsobilosti nebohého na právne úkony v čase podpísania zmluvy nepodložil žiadnymi dôkazmi. Obdobne, s poukazom na uvedený argument žalovaného o vonkajšom správaní sa nebohého žalobca uviedol, že ani skutočnosť, že boli podpisy nebohého na kúpnych zmluvách overené, nijakým spôsobom nepreukazuje zdravý duševný stav nebohého v danom čase nakoľko orgán osvedčujúci pravosť podpisu nemohol poznať podrobne zdravotný a duševný stav nebohého.
4. Na uvedené vyjadrenie reagoval žalovaný v 1. rade vyjadrením zo dňa 05.09.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že okrem posúdenia zdravotného stavu strýka strán sporu B. Z. skúmať aj dobrú vôľu žalovaného pri nadobúdaní sporných nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 3. 5.2017, sp.zn. I. ÚS 151/2016 a na nadväzujúce rozhodnutia ÚS SR sp. zn I. ÚS 549/2015, ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 415/2015 a III. ÚS 247/14. Taktiež uviedol, že žalovaný v čase pobytu strýka v DD a DSS v Tornali svojho strýka navštevoval pravidelne, minimálnej 1 až 2x do týždňa, a to buď sám alebo v sprievode svojej manželky. Žalovaný sa počas návštev u svojho strýka rozprával s ním o bežných veciach, a tento sa mu mal aj ponosovať, že žalobca, B. Z., ho neprišiel ani raz navštíviť v DD a DSS v Tornali a mal na neho zlé srdce. Po dlhšom čase uskutočňovania návštev žalovaného u svojho strýka, strýko mal záujem riešiť situáciu ohľadne svojho rodinného domu, súp. č. XX a priľahlých pozemkov k tomuto domu v obci Ž.. Sám sa rozhodol, že tento dom spolu s priľahlými pozemkami prepíše na žalovaného a prikázal žalovanému, aby pripravil darovaciu alebo jej podobnú zmluvu na prepis uvedených nehnuteľností. Tak sa aj stalo, a po predchádzajúcej dohode pána B. Z. a žalovaného o tom, že žalovaný príde navštíviť svojho strýka do DD a DSS V Tornali aj spolu s matrikárkou na overenie podpisu zmluvy, žalovaný skutočne navštívil dňa 10.10.2012 v DD a DSS v Tornali pána B. Z. aj spolu s matrikárkou obce F.. Predávajúci B. Z. bol pri podpise zmluvy riadne pri vedomí, zmluvu, ktorú podpisoval, si riadne prečítal, bol mu pretlmočený aj obsah tohto právneho úkonu a zmluvu podpísal slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku, na základe predchádzajúceho slobodného rozhodnutia. Žalovaný 1. sa v plnom rozsahu finančne postaral o pohreb svojho strýka, kde na jeho pohreb neprispel žiadnou sumou žalobca.
5. Na návrh žalobcu súd uznesením č.k. 7C/5/2017-91 zo dňa 05.12.2018 pripustil, aby do konania pristúpil T. Z., ako žalovaný v 2. rade.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou a písomnými vyjadreniami strán sporu, úmrtným listom B. Z., výpisom z LV č. XX, pre k.ú. Ž., potvrdeniami z psychiatrických kontrol zo dňa 25.11.2010 a zo dňa 16.2.2011, oznámením o neplatnosti právneho úkonu, kúpnou zmluvou zo dňa 5.10.2012, lustrácie v Registri obyvateľov, čestným vyhlásením T. Z. zo dňa 26.6.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.11.2018, oznámením právneho zast. žalobcu zo dňa 4.12.2018, uznesením o pripustení vstupu do konania žalovaného 2/ zo dňa 5.12.2018, návrhom na vykonanie dôkazu zo strany žalobcu zo dňa 12.12.2018, znaleckým posudkom č. 5/2019 doručeným súdu dňa 23.4.2019, vyjadrením k znaleckému posudku právneho zast. žalobcu zo dňa 4.6.2019, odpoveďou na výzvu súdu zo strany žalobcu zo dňa 8.7.2019, ako aj ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise, obsahom dedičského spisu po poručiteľovi B. Z., sp. zn. 8D/46/2013, ako aj výsluchmi strán sporu a výsluchmi svedkov. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, okres Q., obec Ž., k.ú. Ž. súd zistil, že na predmetnom LV je ako vlastník predmetných nehnuteľností vedený žalovaný v 1. rade, ktorý vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol na základe kúpnej zmluvy evidovanej katastrom pod záznamovým č. N. z 08.11.2012. V konaní nebolo sporné, že sa jedná o zmluvu z 05.10.2012 predloženú žalovaným v 1. rade.
8. Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.10.2012 podpísanej predávajúcim B. Z. pred Obecným úradom obce F. dňa 10.10.2012 súd zistil, že nebohý strýko strán sporu uvedenou zmluvou previedol na žalovaného v 1. rade pozemky a stavby evidované na LV č. XX, pre k.ú. Ž. za kúpnu cenu 1,- Eur. 9. Z lekárskej správy z psychiatrických kontrol zo dňa 25.11.2010 a 16.02.2011 vyplýva, že nebohý strýko strán sporu bol v čase psychiatrickej kontroly 83 ročný, viac rokov v psychiatrickej starostlivosti pre organickú symptomatiku, posledný rok rozvoj demencie pri Alzheimerovej chorobe s poruchami správania, jeho aktuálny stav si vyžadoval ustavičný dohľad, bol nepresne časovo orientovaný, subjektívne si myslel že je asi august rok 2015, s lucídnym vedomím, zníženým psychomotorickým tempom, kontakt s realitou znížený. Diagnóza F00.2 Demencia pri Alzheimerovej chorobe, atypický alebo zmiešaný typ. 10. Z úmrtného listu priloženého k žalobe vyplýva, že B. Z., H.. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX v R.. 11. Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn 8D/46/2013 súd zistil, že dedičské konanie po nebohom B. Z.Z., bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení vyplýva, že súdny komisár zaznamenal ako osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľovi žalovaných v 1. a 2. rade a žalobcu, ako žijúce deti nebohého brata poručiteľa B. Z..
12. Z oznámenia o neplatnosti právneho úkonu a výzvy na mimosúdne urovnanie z 01.02.2017 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného v 1. rade, aby na neho previedol polovicu majetkového podielu na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XX pre k.ú. Ž., alebo ho z tejto časti finančne vyrovnal, nakoľko kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným 1. a strýkom strán sporu o prevode uvedených nehnuteľností považuje pre rozpor s § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon. Uviedol, že oni sú jedinými dedičmi po strýkovi, nakoľko ich brat T. Z. ako tretí z troch dedičov sa vzdal dedičstva. Rozpor s § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca videl v tom, že strýko strán sporu bol ležiacim imobilným pacientom s diagnostikovanou demenciou a v čase uzavretia zmluvy si nemohol byť vedomý právneho vzťahu, do ktorého vstúpil uzavretím zmluvy.
13. Z listu žalovaného v 1. rade adresovanému žalobcovi zo dňa 07.02.2016 vyplýva, že oznámenie žalobcu považoval žalovaný v 1. rade za neopodstatnené, požiadavku na prevod podielu na predmetných nehnuteľnostiach alebo finančné urovnanie neakceptoval, nakoľko nesúhlasil s názorom žalobcu a kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol nehnuteľnosti vedené na LV č. XX, k.ú. Ž. považuje za platnú a účinnú.
14. Z čestného vyhlásenia T. Z. zo dňa 26.06.2010 vyplýva, že žalovaný v 2. rade vyhlásil, že svoj dedičský podiel po B. Z., H.. XX.XX.XXXX nebude žiadať, ponechá ho bratovi Š.R. Z.. H.. XX.XX.XXXX. V zmysle vyhlásenia sa jedná o nehnuteľnosť v katastrálnom území Ž., parcelné číslo XX, záhrada 2600 m2 a pod parcelným č. XX zastavané plochy a nádvoria o rozlohe 637 m2, na ktorých je postavený rodinný dom so súpisným číslom XX, vo vlastníctve B. Z..
15. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 5/2019 zo dňa 16.04.2019 súd zistil, že v júli r. 2010 bol neb. opätovne ambulantne psychiatricky vyšetrený v Tornali, pred umiestnením do domova dôchodcov (DD). Objektívne v klinickom obraze ambulantný psychiater popisuje u neb. správnu orientáciu len v osobe, psychomotorické tempo je spomalené, afektivita labilná, myslenie bradypsychické, v popredí prevláda defekt pamäťových a poznávacích funkcií u osobnosti organicky deteriovanej, s odkázaním na trvalú zdravotnú a sociálnu opateru v zariadení typu DD event. DSS (Domov sociálnych služieb). Diagnosticky stav uzavrel ako Demencia pri Álzheimerovej chorobe, dg. F00.2 podľa MKCH 10. revízie a v liečbe mal odporučené antipsychotikum tiaprid a nootropikum piracetam. Táto diagnostikovaná duševná porucha poukazuje na závažné a trvalé psychiatrické ochorenie u neb. zo skupiny degeneratívnych (zánikových) mozgových ochorení. Pre toto ochorenie je charakteristický závažný a v podstatnej miere znížený úbytok kognitívnych (poznávacích) funkcií (ako sú pamäť, pozornosť, orientácia, učenie, logické schopnosti, myslenie, tvorba súdu a úsudku, asociácie a pod.), s úpadkom primárnych intelektových schopností. Progresiou tohto ochorenia došlo u neb. (vzhľadom na vyššie heteroanamnesticky uvedené) aj k významnému úbytku jeho praktických zručností, stratil schopnosť vykonávat' bežné denné rutinné úkony a zabezpečovať si bazálne potreby (stravovanie, obliekanie, hygiena a pod.). Dôsledkom tohto ochorenia býva aj emočné oploštenie, kolísanie nálad, strata sociálnych zručností a orientácia zameraná iba na uspokojovanie základných biologických potrieb. Chorý je v danej situácii nekritický, má anozognóziu (chýba mu pocit chorobnosti). Vyžaduje kontinuálnu, 24 hodinovú opateru zo strany inej dospelej osoby event. inštitúcie na to, aby prežil, v dôsledku čoho mu aj bola odporučená odkázanosť na trvalú zdravotnú a sociálnu opateru v zariadení typu DD event. DSS, kde bol aj následne umiestnený. Pri danom duševnom ochorení je schopnosť chorého pre ovládanie a rozpoznávanie znížená a to v podstatnej a závažnej miere, tj. je vymiznutá. Takto chorý jedinec nezvláda bez pomoci inej dospelej, spôsobilej osoby potrebné denné úkony, musí byť neustále vedený a usmerňovaný. Nie je schopný sa postarať sám o seba, jeho sociálne zručnosti pre to potrebné sú deficitné. Takisto nie je schopný vykonávať žiadne právne úkony pri významnom úbytku rozumových schopností. Ochorenie s obrazom demencie má tendenciu progredovat, je závažné a trvalé, nie je predpoklad úzdravy, ako ani zlepšenia zdravotného stavu jedinca. Ak by nemal zabezpečenú 24 hod. pravidelnú opateru cestou DD a DSS Tornaľa, bol by v ohrození na živote. Neb. bol umiestnený v DD a DSS Tornaľa od 03.11.2010. Následne absolvoval viaceré ambulantné kontrolné psychiatrické vyšetrenia v rámci umiestnenia v DD a DSS v r. 2010-2011, v ktorých je uvedené, že posledný rok došlo u neb. k rozvoju demencie pri Alzheimerovej chorobe s poruchami správania, jeho stav si vyžadoval nepretržitý dohľad, nedokázal vykonávať samostatne ani základy sebaobsluhy, pri väčšine úkonov (stravovanie, vyprázdňovanie, osobná hygiena, ošatenie, pohyb, orientácia) bol odkázaný na pomoc a neustály dohľad inej fyzickej osoby.
16. Znalkyňa ďalej v posudku uviedla, že B. Z. v čase od 05.10.2012 (datovanie zmluvy o prevode nehnuteľností) do 10.10.2012 (podpísanie zmluvy menovaným pred matrikárkou) trpel závažnou a trvalou duševnou poruchou, Demenciou pri Alzheimerovej chorobe, ktorá vplývala na produktivitu jeho myslenia v zmysle vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností s neschopnosťou vykonávať žiadne právne úkony. Znalkyňa v posudku taktiež konštatovala, že menovaný vzhľadom na diagnostikovanú vyššie uvedenú duševnú poruchu, Demenciu pri Alzheimerovej chorobe, nebol schopný prečítať a porozumieť obsahu kúpnej zmluvy podpísanej dňa 10.10.2012 a tiež nebol schopný pod vplyvom tejto duševnej poruchy vnímat' následky podpisu takejto zmluvy, a to aj v prípade, ak by mu bol obsah tohto právneho úkonu nahlas prečítaný.
17. Na pojednávaní konanom dňa 09.11.2018 žalobca uviedol, že on sa o strýka staral zhruba v rokoch 2000 až 2008, všetko za neho vybavoval, zabezpečoval mu drevo na zimu a on mu za to sľúbil, že bude jeho jediným dedičom. V čase, ktorý zodpovedá prevodu nehnuteľností, t.j. v roku 2012 ho už strýko nepoznal. Jeho stav pred tým než šiel do DSS sa zhoršoval, nevedel, kde dával kľúče, zabúdal určité veci, no ešte rozpoznával žalobcu a iné osoby.
18. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobca strýka počas pobytu v DD a DSS v Tornali ani raz nebol navštíviť. Žalovaný 1. za ním chodieval dvakrát do mesiaca, nosil mu všetko, čo mal rád, jedlo, ovocie. Samotný strýko žalovanému spomínal, žeby chcel na neho prepísať dom. Preto žalovaný 1. kontaktoval p. T. ohľadom toho, ako najlepšie by bolo prepísať dom. Nie je pravda, to čo tvrdí žalobca, že drevo zabezpečoval iba on. Je pravda to, že ho štiepal, ale zabezpečoval ho aj žalovaný 1. Čo sa týka zdravotného stavu strýka v čase podpisu zmluvy, žalovaný zhodne ako v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že strýko ho riadne poznal, zhovárali sa, všetko vnímal, pýtal sa aj na známych, žalovaný 1. nevedel o žiadnych lekárskych správach ohľadom jeho psychického stavu a Alzheimerovej chorobe. 19. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že on ani nemal vedomosť o takejto kúpnej zmluve, strýka nenavštevoval, staral sa o rodičov, raz ho bol pozrieť, potom čo bol druhýkrát v domove sociálnych služieb hospitalizovaný, teda umiestnený, vtedy bol pri vedomí, normálne sa rozprávali. To mohlo byť zhruba aj 2 roky pred smrťou poručiteľa. Poručiteľ sa ho spytoval, ako sa má brat, ako sa má švagriná, nezbadal na ňom, žeby bol v nejakých veciach zmätený. 20. Na pojednávaní svedkyňa M. Z., ktorá je manželkou žalovaného v 1. rade uviedla, že strýka manžela v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb (ďalej len DD a DSS) v Tornali navštevovali s manželom, keď s ním boli rozprával normálne, pýtal sa na mená, pýtal sa, kto chodil do krčmy, keďže ona bola krčmárka. Nemohol mať teda až taký stupeň demencie. Podľa svedkyne bol normálny. Pýtal sa, či manžel kosí záhradu, pýtal sa aj na švagra, ktorý ho nenavštevoval a nenavštívil ho ani potom, čo si zlomil nohu. Manžel chodil po stretnutiach so strýkom domov a tvrdil, že strýko už mu povedal, aby manžel vybavil ten prepis domu, to mohlo byť zhruba dva-tri mesiace pred podpisom tej zmluvy.
Pri podpise zmluvy vnímal danú situáciu, prítomných poznal, nikdy sa nepýtal na, kto sú, matrikárka mu tú zmluvu prečítala a on ju podpísal. Na otázku súdu na svedkyňu, či poznala lekárske diagnózy z lekárskej správy u poručiteľa, táto uviedla, že pred podpisom zmluvy ešte pred umiestnením do DD a DSS s ním boli u psychiatra, ale už si nepamätá, či videla lekársku správu, nepamätá sa, či videla jej obsah a diagnózy. Psychiater len hovoril, že poručiteľ je osamelý, nevie sa o seba dobre postarať, preto by bolo lepšie ho umiestniť do domova sociálnych služieb, konkrétne diagnózy uvedené neboli. Čo sa pohrebných nákladov poručiteľa týka, svedkyňa uviedla, že ich hradili oni s manželom, žalobca sa o to nestaral, na pohreb nepriniesol ani kyticu. 21. Svedkyňa Ľ. B., ktorá bola zdravotnou sestrou pracujúcou v zariadení, kde bol nebohý strýko strán sporu umiestnený a to v období od roku 2008 až do marca 2012 na pojednávaní konanom dňa 19.12.2018 uviedla, že si strýka strán sporu pamätá, prvýkrat s ním pracovala v roku 2011, robila dvanástky, videla ho každý druhý deň. Menovaný sa podľa nej nevedel rozhodovať, bol zmätený, dezorientovaný v čase a priestore, mal poruchy pamäte, nepamätal si čo sa dialo 5 minút dozadu, vie, že trpel demenciou, ťažkou psychickou poruchou, pokiaľ si dobre spomína tak bol v 6 zo 7 štádií demencie, museli ho odprevádzať všade, aj do postele, na raňajky aj na toaletu. Podľa svedkyne sa s ním nedalo porozprávať ani o bežných veciach. 22. Z výsluchu svedkyne O. Z. U., ktorá je manželkou žalovaného v 2. rade súd zistil, že svedkyňa bola na stretnutí s nebohým strýkom strán sporu jeden krát počas toho ako bol hospitalizovaný v DD a DSS v Tornali a počas tohto stretnutia, ktoré trvalo zhruba pol hodinu, sa správal tak ako doma, srandoval, pýtal sa ich či chodia do práce. nepamätá si, či sa stalo, že hovoril to isté viackrát. O vysporiadaní svojho majetku nebohý hovoril ešte pred hospitalizáciou. S manželom si mysleli, že je strýko hospitalizovaný preto, že sa o seba nevie postarať, bližšie informácie o jeho diagnózach nemali 23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 34 Občianskeho zákonník právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
25. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
26. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
27. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.
29. Podľa § 463 Občianskeho zákonníka dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
30. Podľa § 475 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
31. Podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu. Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa.
32. Podľa § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
33. Žalobou možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na žalovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do dedičstva vyplýva z toho, že dedičia po poručiteľovi, ktorému sporný majetok mal patriť v čase smrti, sa chcú v konaní o novoobjavenom dedičstve domáhať jeho prejednania tak, aby mohol súd vlastníctvo dedičov k tomuto majetku deklarovať. Toto konanie je v samej podstate určením vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Vyriešenie tejto otázky sa dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Predmetné konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka, t.j. či nehnuteľná vec patrí do dedičstva je vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania. Nakoľko je výrok rozsudku záväzný len pre účastníkov konania (§ 228 CSP), a teda aj výrok o tom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva (alternatívne, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti) je záväzný len pre strany v konaní a teda nie je záväzný pre prípadných dedičov, ktorí sa tohto konania nezúčastnili. Takto nemôže byť rozsudok v tomto konaní záväzný ani pre súd v dedičskom konaní, keďže by mohli títo dedičia spochybniť vlastnícke právo poručiteľa, a rozsudok v tomto konaní o určení vlastníckeho práva by pre nich nepredstavoval prekážku res iudicata. Ak teda nie sú účastníkmi tohto konania všetci známi dedičia, nemôže byť splnená podmienka naliehavého právneho záujmu, nakoľko takéto rozhodnutie by úplne neodstránilo stav právnej neistoty a nemohlo by byť spoľahlivým podkladom pre rozhodnutie v dedičskom konaní (Tento záver vyplýva tiež z rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo/585/2012). Z uvedeného teda pre toto konanie konkrétne vyplýva, že na to, aby mal žalobca na konaní naliehavý právny záujem a teda aby mohol byť v konaní úspešný, bolo potrebné aby boli účastníkmi v tomto konaní všetci známi dedičia po B. Z.. Nakoľko čestné vyhlásenie žalovaného v 2. rade T. Z. urobené ešte za života poručiteľa nemohlo mať právne účinky platného vzdania sa dedičstva (takéto vzdanie sa dedičstva je možné platne urobiť len vo forme odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní, teda po smrti poručiteľa), bolo ho preto potrebné považovať za riadneho dediča po poručiteľovi. Žalobca správne postupoval, keď T.H. Z. najprv vyzval na pristúpenie do konania na jeho strane. Nakoľko však tento neprejavil záujem pristúpiť do konania na strane žalobcu, žalobca na to, aby preukázal v konaní naliehavý právny záujem na tomto konaní, nemal inú možnosť, ako navrhnúť jeho pristúpenie na strane žalovaných. Súd preto tomuto návrhu vyhovel a na základe uvedeného teda možno taktiež konštatovať, že naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti označené v petite žaloby patria do dedičstva po strýkovi strán sporu, je u žalobcu daný.
34. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v 1. rade v záverečnej reči, že petit žaloby žalobcu, tak ako je formulovaný, je nevykonateľný, a že absentuje výrok o tom, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností. Spory vyplývajúce z dedičského práva sú bežnými spormi v súdnom konaní, v rámci ktorých sa ustálil petit takéhoto výroku, ktorým sa dedičia domáhajú určenia, že určitý (sporný) majetok patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi. Napríklad podľa uznesenia NS SR z 16.10.2010, sp.zn. 3 Cdo 154/2010, „Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Otázka, či poručiteľ bol vlastníkom veci v čase smrti sa preto zisťuje predovšetkým ako otázka predbežná, z ktorej vyplynie konečný záver, že predmetná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.
35. Základnou otázkou, ktorou sa súd musel v tomto konaní prejudiciálne zaoberať, bola otázka platnosti kúpnej zmluvy na predaj sporných nehnuteľností medzi strýkom strán sporu a žalovaným v 1. rade, a teda určenie, či nebohý strýko strán sporu pri podpise kúpnej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na takýto úkon neschopným. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, príp. ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy, má žalobca, ktorý sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu urobeného takou osobou. Neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, súd vychádza zo skutkových okolností, ktoré umožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To, či v danom prípade konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania alebo ho ovládnuť, môže najlepšie posúdiť znalec z odboru psychiatrie. Súd však musí tiež prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré súviseli s napadnutým úkonom. Obzvlášť v prípade ak bol znalecký posudok vykonaný ex post. Tiež treba podotknúť, že dôkaznú silu znaleckého posudku v porovnaní s inými dôkazmi je pri tomto type konania nutné hodnotiť aj v závislosti od toho, či ide o duševnú poruchu (chorobu) trvalú, nemennú, bez možnosti zlepšenia (akou je napríklad demencia pri alzheimerovej chorobe), alebo ide o duševné poruchy prechodné, krátkodobé a meniace sa, s možnosťou zlepšenia zdravotného stavu, pri ktorých má pacient aj dlhšie obdobia bez prejavov takej choroby (napr. schizofrénia).
36. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne a nepochybne preukázané, že B. Z. v čase podpisu kúpnej zmluvy trpel závažnou a trvalou duševnou poruchou, demenciou pri Alzheimerovej chorobe, ktorá vplývala na produktivitu jeho myslenia v zmysle vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností s neschopnosťou rozpoznať, zhodnotiť a uvedomiť si následky plynúce z podpisu kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností. Znalkyňa po dôkladnom oboznámení sa s celou zdravotnou dokumentáciou vyšetrovaného v závere znaleckého posudku jednoznačne konštatovala, že poručiteľ nebol schopný prečítať a porozumieť obsahu kúpnej zmluvy podpísanej dňa 10.10.2012 a tiež nebol schopný pod vplyvom tejto duševnej poruchy vnímať následky podpisu takejto zmluvy, a to aj v prípade, ak by mu bol obsah tohto právneho úkonu nahlas prečítaný. V posudkovej časti znaleckého posudku znalkyňa podrobne opísala priebeh choroby, ktorá bola už v roku 2010 u vyšetrovaného diagnostikovaná ako Demencia pri Alzheimerovej chorobe. Z nej jednoznačne vyplynulo, že pri danom duševnom ochorení je schopnosť chorého pre ovládanie a rozpoznávanie znížená v podstatnej a závažnej miere, t.j. je vymiznutá, toto ochorenie má tendenciu progredovať, je závažné a trvalé, nie je predpoklad úzdravy ako ani zlepšenia zdravotného stavu jedinca. Súd sa napriek jednoznačnosti záverov uvedeného znaleckého posudku pri posudzovaní uvedenej skutkovej otázky neobmedzil len na tento dôkaz, nehodnotil ho osamote, ale v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä s lekárskymi správami B. Z. a s výsluchmi strán a svedkov, ktorí sa vyjadrovali k ich vnímaniu duševného stavu menovaného v posudzovanom čase.
37. Závery znaleckého posudku vychádzajúce aj z lekárskych správ, ktoré boli obsahom súdneho spisu boli podporené výpoveďou svedkyne Ľ. B., ktorá bola zdravotnou sestrou v DD a DSS a s B. Z. pracovala od roku 2011 do marca 2012, a ktorá popísala jeho zdravotný stav z vlastného pozorovania. Možno konštatovať, že jej vnímanie zdravotného stavu menovaného sa zhodovalo s popisom priebehu choroby menovaného v znaleckom posudku. Ako uviedla, menovaný bol zmätený, dezorientovaný v čase a priestore, mal poruchy pamäte, nepamätal si čo bolo 5 minút dozadu, všade ho museli odprevádzať, nevedela sa s ním ani porozprávať o bežných veciach. Tieto skutočnosti, v spojení so záverom plynúcim zo znaleckého posudku, že priebeh choroby progreduje (rozširuje sa), nie je možnosť úzdravy ani zlepšenia, naopak choroba má zhoršujúcu sa tendenciu, nasvedčujú tomu záveru, že v čase podpisu zmluvy nemohol byť zdravotný stav poručiteľa lepší ako v svedkyňou popisovanom období, ale mohol jedine pretrvať alebo sa zhoršiť. Súd nepovažoval výpovede manželiek žalovaných v 1. a 2. rade ako svedkýň za hodnoverné. Práve pre ich blízky vzťah k žalovaným sa ich výpovede súdu javili ako tendenčné a vo viacerých bodoch aj rozporuplné. Manželka žalovaného v 1. rade M. Z. uviedla, že so strýkom manžela boli aj u psychiatra, no nepamätala si, či videla lekársku správu, či videla jeho diagnózy, ale pamätala si, že sa s psychiatrom rozprávala, vie, že jej hovoril, že strýko jej manžela je osamelý, nevie sa o seba postarať, preto ho treba umiestniť do DSS, ale konkrétne diagnózy jej neuvádzal. Keď strýka navštevovali, podľa nej bol normálny, pýtal sa jej na mená, kto chodil do krčmy, keďže bola krčmárka, nemohol preto podľa nej mať až taký stupeň demencie. Takáto výpoveď bola v rozpore so závermi znaleckého posudku ako aj s výpoveďou zamestnankyne DSS v Tornali, ktorá na rozdiel od manželky žalovaného nepochádza z rodinného prostredia strán sporu a nemá na výsledku tohto sporu žiaden záujem. Je taktiež otázne, ako si mohla svedkyňa nevšimnúť tak závažné a zjavne viditeľné príznaky choroby, akými sú zábudlivosť, dezorientácia v čase a v priestore, zmätenosť, najmä ak s manželom strýka v DD a DDS pomerne často navštevovali. Taktiež je prinajmenšom rozporuplné, že by si svedkyňa pri návšteve psychiatra, s ktorým sa navyše rozprávala a ktorý u pacienta diagnostikoval psychické ochorenie, nebola vedomá akýchkoľvek psychických problémov vyšetrovaného. Svedkyňa O. Z. U., ktorá je manželkou žalovaného v 2. rade uviedla, že na stretnutí s manželovým strýkom počas jeho hospitalizácie v DSS v Tornali bola raz, zhruba pol hodinu, počas tohto stretnutia srandoval, správal sa tak ako doma, nepôsobil zmätene. Nemala vedomosť o jeho diagnózach, myslela si, že je hospitalizovaný preto, lebo sa o seba nevie postarať, bol starý mládenec a mal doma neporiadok. Ešte pred hospitalizáciou, keď sa stretli u svokrovcov na bráne, im strýko manžela spomínal, že chce vysporiadať svoj majetok (z výpovede jej manžela vyplýva, že mu strýko hovoril, že chce aby dedil iba žalovaný v 1. rade). Súd výpoveď uvedenej svedkyne, z rovnakých dôvodov ako u predošlej svedkyne, taktiež považoval za tendenčnú. Svedkyňa je manželkou strany sporu, žalovaného v 2. rade, ktorý odmietol pristúpiť do konania na strane žalobcu, a ktorý sa (neplatne) ešte za života poručiteľa mienil vzdať svojho dedičstva po poručiteľovi práve v prospech žalovaného v 1. rade. Zároveň, odhliadnuc od jej rodinného vzťahu k žalovanému, jej výpoveď ohľadom psychického stavu strýka manžela vychádza len z jednej pol hodinovej návštevy tesne (2 týždne) po hospitalizácii v DSS, (t.j. zhruba 2 roky pred podpisom spornej zmluvy), odkedy sa v zmysle znaleckého posudku malo ochorenie rozrastať (progredovať). Zároveň tvrdenie, že v minulosti poručiteľ, keď ešte netrpel duševnou poruchou, mal (aj podľa výpovedí žalovaných) prejaviť vôľu previesť svoj majetok na žalovaného v 1. rade, nemá význam z pohľadu skúmania, či poručiteľ bol v čase podpisu spornej kúpnej zmluvy pre duševnú poruchu schopný takúto vôľu (so všetkými jej atribútmi) vôbec mať a náležite ju prejaviť.
38. Súd okrajom poznamenáva, že žalobca v konaní spočiatku navrhoval vykonanie dôkazu odborným vyjadrením ošetrujúceho lekára poručiteľa, avšak po tom, čo súd v priebehu konania vyslovil názor, že odborné vyjadrenie môže poskytnúť len nestranný odborník v oblasti psychiatrie a nie ošetrujúci lekár, ktorý by v danom prípade mohol byť vypočutý len ako svedok k otázkam jeho vnímania správania sa u vyšetrovaného, žalobca pôvodný návrh na vykonanie dôkazu modifikoval tak, že navrhoval výsluch ošetrujúceho lekára strýka strán sporu ako svedka. Žalobca však po oboznámení sa so znaleckým posudkom aj od tohto návrhu upustil.
39. Súd sa taktiež zaoberal námietkou žalovaného v 1. rade, že okrem posúdenia zdravotného stavu poručiteľa B. Z. je potrebné skúmať aj dobrú vôľu žalovaného v 1. rade pri nadobúdaní sporných nehnuteľností. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že žalovaný v 1. rade navrhoval na účely skúmania jeho dobromyseľnosti pri kúpe nehnuteľností vypočuť aj matrikárku prítomnú pri podpise zmluvy, avšak jej účasť na pojednávaniach nezabezpečil a neskôr vzal tento dôkazný návrh späť. Preto súd v zmysle prejednacej zásady už takýto dôkaz bez náležitého návrhu strany sporu vykonať nemohol. Súd však na základe vykonaného dokazovania nepochybne dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nekonal v dobrej viere a nemohol byť dobromyseľný v tom, že sporné nehnuteľnosti riadne nadobudol. Ako napríklad uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo 71/2011 z 27. feb- ruára 2013, „ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnote- ná veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na in- dividuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé.“ Príkladom, kedy možno hovoriť o nepochybnej dobromyseľnosti nadobúdateľa, je najčastejšie situácia, keď v minulosti, ešte u právnych predchodcov predávajúceho došlo z určitých dôvodov k neplatnému prevodu vlastníckeho práva k veci, ktorú predávajúci prevádza na nadobúdateľa a nadobúdateľ (po zohľadnení všetkých okolností) nemohol tušiť, že jeho vlastníctvo je postihnuté takouto vadou. Obdobne aj v rozhodnutí ústavného súdu I. ÚS 151/2016, na ktoré poukazoval žalovaný v 1 rade, ide o spomínanú situáciu, kedy podľa tohto rozhodnutia: „Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 41 C 175/2010 z 28. novembra 2012 rozhodol tak, že označené nehnuteľnosti (pozemky, stavba) patria do dedičstva po nebohom. Okresný súd rozsudok odôvodnil tým, že hoci poručiteľ ešte 29. marca 2007 previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na P. L., následne na základe sledu kúpnych zmlúv (1. júna 2007 z P. L. na R. K., 30. júna 2008 z R. K. na P. R. a 14. novembra 2008 z P. R. na sťažovateľov) bolo vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech sťažovateľov, avšak vzhľadom na vykonané dokazovanie (znalecký posudok, výsluchy znalca a svedkov) súd uzavrel, že poručiteľ konal pri podpise kúpnej zmluvy z 29. marca 2007 v takej psychickej poruche, v dôsledku ktorej nebol na tento úkon spôsobilým.“ V tomto konaní mal súd o dobromyseľnosti žalovaného v 1. rade o riadnom nadobúdaní sporných nehnuteľností značné pochybnosti. Už len skutočnosť, že žalovaný navštívil s poručiteľom psychiatra, ktorý odporučil umiestnenie poručiteľa v DSS a DD značne spochybňuje dobrú vieru žalovaného v 1. rade o tom, že bol poručiteľ plne spôsobilý vnímať následky takéhoto právneho úkonu akým je predaj nehnuteľností. Taktiež je ťažko uveriteľné, že pri diagnóze, akou poručiteľ trpel, si mohol žalovaný pri častých návštevách poručiteľa nevšimnúť akékoľvek prejavy tohto ochorenia (opísané v znaleckom posudku), ktoré by v ňom nad mieru všetkých pochybností nevyvolali pochybnosti o duševnom zdraví poručiteľa a o jeho schopnosti plne rozoznať následky svojho konania. Iná by bola situácia, ak by už žalovaný 1. predmetné nehnuteľností previedol na ďalšiu osobu, a žalobca by sa svojho nároku domáhal voči tejto osobe. V tomto konaní však súd dobrú vieru u žalovaného v 1. rade preukázanú nemal. 40. Súd teda po vyhodnotení všetkých dôkazov a riadiac sa vyššie uvádzanými úvahami dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
41. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žaloba má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mal vo veci úspech v celej časti uplatneného nároku, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
48. Súd nepovažoval za dôvodné pri rozhodovaní o povinnosti žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania aplikovať výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania zakotvenú v ustanovení § 257 CSP, na ktoré žalovaný v 1. rade poukazoval. Nakoľko použitie tohto ustanovenia má negatívny dopad na tú stranu sporu, ktorá inak má nárok na náhradu trov konania, aplikácia uvedeného ustanovenia musí byť vždy odôvodnená obzvlášť výnimočným charakterom okolností, ktoré k jej aplikácii viedli. Súd za takéto vynímočné okolnosti nepovažoval to, že príjmom žalovaného v 1. rade je dôchodok vo výške 500 Eur a že jeho manželka je nezamestnaná. V našej spoločnosti nejde o zvláštnu, netypickú okolnosť, pre ktorú by bolo možné vnímať uloženie povinnosti žalovanému uhradiť trovy žalobcu ako nespravodlivé, resp. neprimerane tvrdé. Z tohto dôvodu by bolo na mieste skôr rozhodovať o predlžení paričnej lehoty na úhradu trov, resp. povolenie splátok, o čo však žalovaný v 1. rade nepožiadal. Taktiež potreba užívania liekov na vysoký krvný tlak a tvrdený nepriaznivý zdravotný stav žalovaného neboli súdom vyhodnotené ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, nakoľko aj vzhľadom na vyšší vek žalovaného v 1. rade to nemožno považovať za obzvlášť výnimočné. 49. Na druhej strane, súd má za to, že v prípade žalovaného v 2. rade, by uloženie povinnosti na úhradu trov konania voči nemu nebolo spravodlivé, vzhľadom na jeho špecifické procesné postavenie. Aj z odbornej literatúry vyplýva, že k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii (Mazák, J., Šoltýs, Ľ. Trovy konania v civilnom procese. Bratislava: Bulletin slovenskej advokácie, str. 54 a 55, Slovenská advokátska komora 1997). Žalovaný v 2. rade svojím konaním nijako „nevyvolal vznik tohto konania“ na rozdiel od žalovaného v 1. rade. Do konania bol pribratý rozhodnutím súdu o jeho pripustení na stranu žalovaných len z dôvodu tzv. uzavretia okruhu účastníkov. Sám žalobca jeho pristúpenie na strane žalovaných navrhol len z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nesúhlasil s pristúpením do konania na strane žalobcu a bez jeho účasti v konaní by absentoval naliehavý právny záujem žalobcu na tomto konaní. Súd preto v súlade s § 257 CSP žalobcovi nepriznal náhradu trov konania od žalovaného v 2. rade. 50. K argumentácii žalovaného v 1. rade, že nie je spravodlivé ho zaviazať na úhradu trov konania za obdobie, kým do konania nepristúpil aj žalovaný 2/, dokedy podľa žalovaného v 1. rade žaloba nemohla byť dôvodná, súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách konania vychádza z celkového úspechu vo veci, ktorý sa posudzuje podľa stavu v čase konečného rozhodnutia vo veci, teda podľa toho, ako sa konanie skončí, nie podľa toho, ako sa stav konania javil v jednotlivých štádiách konania stranám sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).