Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 43 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (72)bb9/367320.cb615c.pdf
PDF · 134.65 KB
No categories available
4Cdo/96/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 96/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi M. H., nar. X.,
zomrelom X., naposledy bývajúceho v B., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 31 D 1834/2003, Dnot 80/2004, o dovolaní Mgr. J. H. proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 26. januára 2010 sp. zn. 13 CoD 93/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III uznesením z 27. októbra 2009, č.k. 31 D 1834/2003-606
určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa sumou 157 887,57 Eur, výšku jeho dlhov sumou
2 610,44 Eur a čistú hodnotu dedičstva sumou 155 277,13 Eur. Potvrdil, že dedičstvo
pozostávajúce z nehnuteľností v katastrálnom území B. (zapísaných na LV č. X., parc. č. X.
zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria
o výmere X. m², parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², na parc. č. X.
postavený rodinný dom súp. č. X. a na parc. č. X. postavená garáž súp. č. X. v celosti, drobné
stavby – letná kuchyňa s pivnicou bez súp. č., ploty, vonkajšie úpravy), z pohľadávky dedičov
voči F. titulom splatenia dlhopisu identifikačné číslo X., IČO X., ISIN X. v sume 456,08 Eur,
ďalej z vkladnej knižky č. X. na meno (s názvom: r.č. X., H. M., B., v Č., okresná pobočka
v P., so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa spolu s úrokmi v sume 254,68 Eur), z dvoch o.,
z p. a z ostatných hnuteľných vecí (bližšie špecifikovaných v predmetnom uznesení)
patriacich poručiteľovi, nadobúdajú rodičia poručiteľa J. H. a Mgr. J. H. každý v X..
Zároveň rozhodol o tom, že notárke JUDr. M. M. priznáva odmenu a náhradu hotových
výdavkov v sume 875,88 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal každého z dedičov v jednej
polovici a uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške
165,50 Eur.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie dediča Mgr. J. H. uznesením
z 26. januára 2010, sp. zn. 13 CoD 93/2009 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219 O.s.p. K námietke odvolateľa týkajúcej sa
dedičskej nespôsobilosti dedičky J. H. uviedol, že jej dedičská nespôsobilosť v tomto konaní
nebola preukázaná a je spôsobilou dedičkou. Za opodstatnenú nepovažoval ani jeho ďalšiu
námietku ohľadne tvrdených odcudzených vecí, pretože ani v odvolacom konaní nepredložil
na takéto tvrdenie žiadne dôkazy a na námietku týkajúcu sa znaleckého dokazovania
s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p. neprihliadol.
Proti tomuto uzneseniu podal dedič Mgr. J. H. dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že
konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia odvolacieho súdu predchádzalo, je zaťažené vadou podľa
§ 237 písm. e/, f/, g/ O.s.p., ako aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
a súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom mu bude potvrdené
nadobudnutie dedičstva. Zároveň žiadal rozhodnúť, že matka poručiteľa, J. H., pre
odmietnutie dedičstva podľa § 463 ods. 1 a pre dedičskú nespôsobilosť podľa § 469
Občianskeho zákonníka nededí a navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia
krajského súdu.
V písomnom vyjadrení k dovolaniu dedička J. H. uviedla, že s dôvodmi dovolania sa
nestotožňuje, považuje ich za neopodstatnené a dovolanie žiada v súlade s § 243b ods. 1
O.s.p. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním (§ 241
ods. 1 veta druhá O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené
v § 237, § 238 a § 239 O.s.p., pričom v § 237 sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238 sú
podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme rozsudku
a v § 239 pre rozhodnutie vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať
Podľa § 239 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (ods. 1 písm. a/) alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (ods. 1 písm. b/). Dovolanie je prípustné tiež proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1
a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením
Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,
[t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ani proti uzneseniu,
v ktorom by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev na zaujatie stanoviska, dovolanie nebolo podané ani proti potvrdzujúcemu
uzneseniu s vyslovením prípustnosti dovolania v tejto veci, ako ani proti potvrdzujúcemu
uzneseniu vo veci návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia či vo veci uznania (neuznania) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenia
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky], dovolanie nie je podľa
S prihliadnutím na námietku dovolateľa a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd
sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto
vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, nepodania
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred
nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/
O.s.p., dovolateľ v dovolaní nenamietal a tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto
prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolací súd osobitne skúmal
dovolaním namietané procesné vady podľa § 237 písm. e/, f/, g/ O.s.p., t.j., či sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, či nedošlo k odňatiu možnosti
účastníka konať pred súdom a či nerozhodoval vylúčený sudca alebo súd nesprávne obsadený,
a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa týchto ustanovení, nakoľko
procesné vady podľa § 237 písm. e/, f/, g/ O.s.p. v konaní nezistil.
K procesnej vade podľa § 237 písm. e/ a f/ O.s.p. došlo podľa dovolateľa tým, že tak
notárka Mgr. M. K., ktorá v predmetnej dedičskej veci konala predtým, než jej súd vec pre jej
zaujatosť odňal, ako i notárka JUDr. M. M., ktorej bola vec následne pridelená, a nakoniec
i samotný súd pri prejednávaní dedičstva, nepostupovali v súlade s § 175k ods. 2 O.s.p.
a dovolateľa i napriek ním vznesenej námietke spornosti dedičských práv dedičky J. H.
neodkázali na samostatné uplatnenie jeho dedičského práva na súde. Spornosť jej dedičského
práva dovolateľ pritom vidí v tom, že v konaní pred notárkou svoje dedičské právo bez
výhrad odmietla a navyše bola i nespôsobilá dediť v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka,
nakoľko sa dopustila viacerých trestných činov jednak voči poručiteľovi za jeho života,
jednak voči dovolateľovi. Porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 175k ods. 2 O.s.p. malo
podľa dovolateľa potom za následok to, že nemohol podať žalobu podľa § 175k ods. 2 O.s.p.,
hoci táto mala byť podaná, čím došlo k naplneniu podmienky prípustnosti dovolania podľa
§ 237 písm. e/ O.s.p. Ďalším nežiaducim následkom malo byť odňatie možnosti dovolateľa
konať pred súdom, pretože dedičská nespôsobilosť označenej dedičky nebola v dedičskom
konaní riešená ako predbežná otázka a súd sa s ňou vysporiadal len konštatovaním (uvedeným
v uznesení Okresného súdu Bratislava III zo 4. júla 2006, č.k. 31 D 1834/2003-221), že
dedičská nespôsobilosť sa v konaní nepreukázala a viac sa touto otázkou nezaoberal i napriek
tomu, že dovolateľ sa prejednania tejto otázky domáhal počas doby šiestich rokov. Existenciu
vady konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolateľ zdôvodnil i tým, že dedičské konanie po
dobu dvoch mesiacov od jeho začatia prebiehalo bez neho, pretože notárka ho na konanie
neprizvala a vec napriek tomu prejednala a dedičské konanie s výnimkou prehlásenia dedičov
vykonala.
Podľa § 237 písm. e/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.
Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorej podstata spočíva
v oprávnení účastníkov konania procesnými úkonmi, ktoré sú prejavmi ich vôle, disponovať
jednak samotným konaním, teda ovplyvňovať i jeho začatie, jednak jeho predmetom.
Pokiaľ ide o začatie konania, to spravidla začína na návrh účastníka konania (§ 79
ods. 1 veta prvá O.s.p.). Výnimkou sú konania v zákone výslovne uvedené, pre ktoré platí, že
môžu začať i bez návrhu, teda z podnetu súdu. Ide o konanie vo veciach starostlivosti
o maloletých, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie
o vyhlásení za mŕtveho, konanie o dedičstve, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia
alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti či ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon
(§ 81 ods. 1 O.s.p.). Ak nejde o tieto výnimky, súd konanie bez podaného návrhu začať
a vo veci konať nemôže. Ak k takejto situácii predsa len dôjde, konanie je postihnuté vadou
podľa § 237 písm. e/ O.s.p., a je treba ho z tohto dôvodu zastaviť.
Vzhľadom na uvedené je nutné dospieť k záveru, že účelom tohto ustanovenia (§ 237
písm. e/ O.s.p.) je umožniť dotknutej osobe sa dovolaním brániť proti svojvoľnému
prejednávaniu a rozhodovaniu súdu v určitej veci bez toho, aby to vyplynulo z vôle osôb,
ktorých sa to týka, t.j. bez toho, aby sa prejednania a rozhodnutia veci účastník priamo
domáhal. Keďže v prejednávanej veci nejde o prípad, kedy by súd konal nad rámec svojho
oprávnenia, dovolací súd považuje túto námietku účastníka za neopodstatnenú.
V súvislosti s námietkou dovolateľa o porušení ust. § 175k ods. 2 O.s.p. považuje
dovolací súd za dôležité poznamenať, že znenie § 175k ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu, ktorý
dedičstvo prejednáva, aby, ak nastane situácia týmto ustanovením predpokladaná,
po dôkladnom prešetrení dedičského práva do úvahy pripadajúcich dedičov, urobil záver
o tom, s ktorými dedičmi bude ďalej konať, len na základe vlastnej úvahy, pričom nutne
nemusí uplatniť postup podľa § 175k ods. 2 O.s.p. Ak súd totiž dospeje k tomu, že dedičské
právo konkrétnych dedičov nezávisí od posúdenia sporných skutočností a je zrejmé, s kým sa
má konať ďalej, nemá povinnosť postupovať podľa § 175k ods. 2 O.s.p. a odkazovať dediča,
ktorého právo je menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou, čo je i prípad
prejednávanej veci. Naviac, dedičskú nespôsobilosť podľa § 469 Občianskeho zákonníka súd
v rámci prejednania dedičstva skúma vždy zo svojej úradnej povinnosti (ex offo), preto táto
otázka nemusí byť riešená v osobitnom konaní na návrh účastníka.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu
v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré
mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho
procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno
zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené
podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby
bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania.
Pokiaľ ide o tvrdenie dovolateľa, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým,
že otázka dedičskej nespôsobilosti dedičky J. H. nebola prejednaná v samostatnom konaní,
treba povedať, že v prejednávanej veci sa súd po vznesení námietky jej dedičskej
nespôsobilosti dovolateľom, touto otázkou riadne zapodieval a aj sa s ňou vysporiadal.
Zo súdneho spisu vyplýva, že po vznesení predmetnej námietky sa súd zaoberal okolnosťami,
pre ktoré by označená dedička mohla byť z dedenia vylúčená. Okrem iného vzal do úvahy
i skutočnosť, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v B. z 31. mája 2005, O., bola vec
podozrenia zo spáchania trestného činu zatajenia veci podľa § 254 ods. 2 Trestného zákona
a trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 a ods. 5 písm. c/ Trestného zákona, ktorých sa
mala dopustiť a ktoré okrem iného mali byť dôvodom jej dedičskej nespôsobilosti,
odmietnutá z dôvodu, že na základe vykonaného vyšetrovania bolo zistené, že táto nenaplnila
skutkovú podstatu ani jedného z uvedených trestných činov, ani iných trestných činov
uvedených v Trestnom zákone. Namietané nezhody medzi dedičkou a poručiteľom za jeho
života okresný súd vyhodnotil ako bežné konflikty medzi matkou a synom, ktoré nie sú
spôsobilé založiť jej dedičskú nespôsobilosť. Na základe týchto skutočností potom
Okresný súd Bratislava III dospel k záveru, že dedičská nespôsobilosť jedného z dedičov sa
nepreukázala a za účelom jednoznačného určenia okruhu dedičov vydal uznesenie zo 4. júla
2006, č.k. 31 D 1834/2003-221, ktorým určil, že ďalej bude konať tak s dedičkou J. H., ako
i s dedičom Mgr. J. H., nakoľko obaja sú osobami, u ktorých možno mať dôvodne za to, že
sú dedičmi po poručiteľovi. Námietka dovolateľa o tom, že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, je preto neodôvodnená.
Pokiaľ ide o dovolací argument dovolateľa uvedený v rámci dovolacieho dôvodu
podľa § 237 písm. f/ O.s.p., že dedičské konanie po dobu dvoch mesiacov od jeho začatia
prebiehalo bez neho, pretože notárka ho na konanie neprizvala a vec napriek tomu prejednala
a dedičské konanie s výnimkou prehlásenia dedičov vykonala, tento nepovažuje dovolací súd
za relevantný.
Po preskúmaní spisového materiálu dovolací súd zistil, že dedičské konanie
po poručiteľovi začalo vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava III z 21. októbra 2003,
č.k. 31 D 1834/2003-2 a uznesením z tohto istého dňa, č.k. 31 D 1834/2003-3, súd poveril
vykonaním potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva notárku Mgr. M. K.. Vzhľadom
k tomu, že pohreb poručiteľa vybavovala J. H., táto bola prizvaná i na predbežné vyšetrenie
v dedičskom konaní konanom 26. novembra 2003 pred notárkou, na ktorom oznámila okruh
poručiteľových dedičov a majetok, ktorý mal ku dňu smrti poručiteľ vo vlastníctve. Na
základe týchto informácií potom súdna komisárka urobila úkony smerujúce k potvrdeniu
rozsahu majetku poručiteľa, pričom v konaní bol okrem iného zabezpečený znalecký posudok
na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania, bola vykonaná lustrácia
v Notárskom centrálnom registri závetov a do konania boli prihlásené pohľadávky
poručiteľových veriteľov. Podľa záznamov v súdnom spise sa prvé dedičské
pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili obaja dedičia, uskutočnilo vzhľadom na vykonané
úkony X.. Z uvedeného je zrejmé, že v dovolateľom namietanej dobe dvoch mesiacov, kedy
sa podľa jeho názoru v dedičskej veci konalo bez neho, notárka vykonávala úkony potrebné
na zistenie rozsahu dedičstva a s dedičmi v tomto čase nekonala. Úkony si vyžiadali viac
času, nakoľko bolo potrebné zhromaždiť všetky relevantné podklady na to, aby sa vec mohla
kvalifikovane uzavrieť, preto sa počas tejto doby reálne nekonalo ani s jedným z dedičov,
teda ani s dedičkou J. H.. Prvé dedičské pojednávanie sa uskutočnilo za takmer dva mesiace
po začatí konania, boli naň však riadne predvolaní obaja dedičia, ktorí sa i dostavili a títo
mali možnosť sa k veci vyjadriť. To platí i pre ostatné dedičské pojednávania, ktoré v
predmetnej dedičskej veci prebehli. V tejto súvislosti je možné uzavrieť, že tak postup
notárky Mgr. M. K. po začatí dedičského konania až do odňatia veci, ako i postup jej
nástupkyne JUDr. M. M. po zvyšok vedenia dedičského konania, zodpovedá zákonným
ustanoveniam a tiež bežnej praxi pri prejednávaní dedičstva, preto dovolací súd dospel k
záveru, že námietka o odňatí možnosti konať v dedičskej veci vznesená dovolateľom
nemá reálny podklad.
Za nedôvodnú dovolací súd považuje i námietku dovolateľa o existencii vady
odvolacieho konania podľa § 237 písm. g/ O.s.p. spočívajúcej v tom, že konajúce notárky
Mgr. K. a JUDr. M., ako aj sudkyňa JUDr. Jeanette Kostolanská, ktorá vo veci rozhodovala
pred súdom prvého stupňa, boli podľa dovolateľa zaujaté.
Podľa § 237 písm. g/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa § 14 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti (ods. 1). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí
rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie
o dovolaní (ods. 2). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (ods. 3).
Podľa § 17 ods. 2 O.s.p., na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane
platia § 14 až 16 O.s.p. O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára poveril vykonaním úkonov
súdneho komisára.
Preskúmaním obsahu spisu dovolací súd zistil, že vo veci vylúčenia sudkyne
JUDr. Jeanette Kostolanskej nebolo vydané rozhodnutie súdu. Zo súdneho spisu je zrejmé, že
po vznesení námietky zaujatosti dovolateľom z 25. novembra 2007 súd na túto neprihliadal
a pokračoval v konaní, nakoľko išlo o prípad, kedy účastník namietal len okolnosti, ktoré
spočívali v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, čo sú okolnosti, pre ktoré sudcu
vylúčiť nemožno (§ 14 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní dovolateľ
neuviedol vo veci zaujatosti nové skutočnosti, dovolací súd túto otázku nemohol posúdiť inak
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp. zn.
3 Cdo 153/1996). Uvedené sa vzťahuje i na dovolateľom vznesenú námietku zaujatosti
notárky JUDr. M. M. z 22. februára 2007.
Pokiaľ ide o zaujatosť súdnej komisárky Mgr. M. K., tejto bola prejednávaná
dedičská vec odňatá ešte pred tým, než súd vydal dedičské rozhodnutie. Súd tak urobil
opatrením z 29. apríla 2004, č.k. 31 D 1834/2003-124, ktorým vec zároveň pridelil JUDr. M.
M., zastupujúcej notárke.
Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd
postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne
nepochybil a svojím postupom nezaložil vady konania podľa § 237 písm. e/, f/ ani g/ O.s.p.
Pokiaľ ide o dôvod dovolania dovolateľa spočívajúci v existencii inej vady konania,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
a dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), tieto
je možné preskúmať len v prípade, že dovolanie je prípustné, nakoľko tieto, ak by aj boli
dané, sami osebe nezakladajú prípustnosť dovolania, preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti potrebné bolo uzavrieť, že prípustnosť dovolania
nie je daná ani podľa § 237 O.s.p., ani podľa § 239 O.s.p., a dovolanie teda smeruje proti
takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5
veta prvá O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. mája 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová