Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/96/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi M. H., nar. X.,

zomrelom X., naposledy bývajúceho v B., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. , , o dovolaní Mgr. J. H. proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 26. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III uznesením z 27. októbra 2009, č.k. -606

určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa sumou 157 887,57 Eur, výšku jeho dlhov sumou

2 610,44 Eur a čistú hodnotu dedičstva sumou 155 277,13 Eur. Potvrdil, že dedičstvo

pozostávajúce z nehnuteľností v katastrálnom území B. (zapísaných na LV č. X., parc. č. X.

zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria

o výmere X. m², parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², na parc. č. X.

postavený rodinný dom súp. č. X. a na parc. č. X. postavená garáž súp. č. X. v celosti, drobné

stavby – letná kuchyňa s pivnicou bez súp. č., ploty, vonkajšie úpravy), z pohľadávky dedičov

voči F. titulom splatenia dlhopisu identifikačné číslo X., IČO X., ISIN X. v sume 456,08 Eur,

ďalej z vkladnej knižky č. X. na meno (s názvom: r.č. X., H. M., B., v Č., okresná pobočka

v P., so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa spolu s úrokmi v sume 254,68 Eur), z dvoch o.,

z p. a z ostatných hnuteľných vecí (bližšie špecifikovaných v predmetnom uznesení)

patriacich poručiteľovi, nadobúdajú rodičia poručiteľa J. H. a Mgr. J. H. každý v X..

Zároveň rozhodol o tom, že notárke JUDr. M. M. priznáva odmenu a náhradu hotových

výdavkov v sume 875,88 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal každého z dedičov v jednej

polovici a uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške

165,50 Eur.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie dediča Mgr. J. H. uznesením

z 26. januára 2010, sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil s poukazom na ustanovenie K námietke odvolateľa týkajúcej sa

dedičskej nespôsobilosti dedičky J. H. uviedol, že jej dedičská nespôsobilosť v tomto konaní

nebola preukázaná a je spôsobilou dedičkou. Za opodstatnenú nepovažoval ani jeho ďalšiu

námietku ohľadne tvrdených odcudzených vecí, pretože ani v odvolacom konaní nepredložil

na takéto tvrdenie žiadne dôkazy a na námietku týkajúcu sa znaleckého dokazovania

s poukazom na ustanovenie neprihliadol.

Proti tomuto uzneseniu podal dedič Mgr. J. H. dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že

konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia odvolacieho súdu predchádzalo, je zaťažené vadou podľa

, , , ako aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

a súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom mu bude potvrdené

nadobudnutie dedičstva. Zároveň žiadal rozhodnúť, že matka poručiteľa, J. H., pre

odmietnutie dedičstva podľa § 463 ods. 1 a pre dedičskú nespôsobilosť podľa § 469

nededí a navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia

krajského súdu.

V písomnom vyjadrení k dovolaniu dedička J. H. uviedla, že s dôvodmi dovolania sa

nestotožňuje, považuje ich za neopodstatnené a dovolanie žiada v súlade s § 243b ods. 1

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) s právnickým vzdelaním (

ods. 1 veta druhá ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené

v , a , pričom v sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238 sú

podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme rozsudku

a v § 239 pre rozhodnutie vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať

podľa a

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (ods. 1 písm. a/) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (ods. 1 písm. b/). Dovolanie je prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1

a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením

( ).

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,

[t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ani proti uzneseniu,

v ktorom by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev na zaujatie stanoviska, dovolanie nebolo podané ani proti potvrdzujúcemu

uzneseniu s vyslovením prípustnosti dovolania v tejto veci, ako ani proti potvrdzujúcemu

uzneseniu vo veci návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia či vo veci uznania (neuznania) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenia

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky], dovolanie nie je podľa

prípustné.

S prihliadnutím na námietku dovolateľa a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ , dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, nepodania

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred

nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/

, dovolateľ v dovolaní nenamietal a tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto

prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolací súd osobitne skúmal

dovolaním namietané procesné vady podľa , , , t.j., či sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, či nedošlo k odňatiu možnosti

účastníka konať pred súdom a či nerozhodoval vylúčený sudca alebo súd nesprávne obsadený,

a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa týchto ustanovení, nakoľko

procesné vady podľa , , v konaní nezistil.

K procesnej vade podľa a došlo podľa dovolateľa tým, že tak

notárka Mgr. M. K., ktorá v predmetnej dedičskej veci konala predtým, než jej súd vec pre jej

zaujatosť odňal, ako i notárka JUDr. M. M., ktorej bola vec následne pridelená, a nakoniec

i samotný súd pri prejednávaní dedičstva, nepostupovali v súlade s

a dovolateľa i napriek ním vznesenej námietke spornosti dedičských práv dedičky J. H.

neodkázali na samostatné uplatnenie jeho dedičského práva na súde. Spornosť jej dedičského

práva dovolateľ pritom vidí v tom, že v konaní pred notárkou svoje dedičské právo bez

výhrad odmietla a navyše bola i nespôsobilá dediť v zmysle ,

nakoľko sa dopustila viacerých trestných činov jednak voči poručiteľovi za jeho života,

jednak voči dovolateľovi. Porušenie povinnosti vyplývajúcej z malo

podľa dovolateľa potom za následok to, že nemohol podať žalobu podľa ,

hoci táto mala byť podaná, čím došlo k naplneniu podmienky prípustnosti dovolania podľa

Ďalším nežiaducim následkom malo byť odňatie možnosti dovolateľa

konať pred súdom, pretože dedičská nespôsobilosť označenej dedičky nebola v dedičskom

konaní riešená ako predbežná otázka a súd sa s ňou vysporiadal len konštatovaním (uvedeným

v uznesení Okresného súdu Bratislava III zo 4. júla 2006, č.k. -221), že

dedičská nespôsobilosť sa v konaní nepreukázala a viac sa touto otázkou nezaoberal i napriek

tomu, že dovolateľ sa prejednania tejto otázky domáhal počas doby šiestich rokov. Existenciu

vady konania podľa dovolateľ zdôvodnil i tým, že dedičské konanie po

dobu dvoch mesiacov od jeho začatia prebiehalo bez neho, pretože notárka ho na konanie

neprizvala a vec napriek tomu prejednala a dedičské konanie s výnimkou prehlásenia dedičov

vykonala.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorej podstata spočíva

v oprávnení účastníkov konania procesnými úkonmi, ktoré sú prejavmi ich vôle, disponovať

jednak samotným konaním, teda ovplyvňovať i jeho začatie, jednak jeho predmetom.

Pokiaľ ide o začatie konania, to spravidla začína na návrh účastníka konania (§ 79

ods. 1 veta prvá ). Výnimkou sú konania v zákone výslovne uvedené, pre ktoré platí, že

môžu začať i bez návrhu, teda z podnetu súdu. Ide o konanie vo veciach starostlivosti

o maloletých, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie

o vyhlásení za mŕtveho, konanie o dedičstve, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia

alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti či ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon

( ). Ak nejde o tieto výnimky, súd konanie bez podaného návrhu začať

a vo veci konať nemôže. Ak k takejto situácii predsa len dôjde, konanie je postihnuté vadou

podľa , a je treba ho z tohto dôvodu zastaviť.

Vzhľadom na uvedené je nutné dospieť k záveru, že účelom tohto ustanovenia (§ 237

písm. e/ ) je umožniť dotknutej osobe sa dovolaním brániť proti svojvoľnému

prejednávaniu a rozhodovaniu súdu v určitej veci bez toho, aby to vyplynulo z vôle osôb,

ktorých sa to týka, t.j. bez toho, aby sa prejednania a rozhodnutia veci účastník priamo

domáhal. Keďže v prejednávanej veci nejde o prípad, kedy by súd konal nad rámec svojho

oprávnenia, dovolací súd považuje túto námietku účastníka za neopodstatnenú.

V súvislosti s námietkou dovolateľa o porušení ust. považuje

dovolací súd za dôležité poznamenať, že znenie umožňuje súdu, ktorý

dedičstvo prejednáva, aby, ak nastane situácia týmto ustanovením predpokladaná,

po dôkladnom prešetrení dedičského práva do úvahy pripadajúcich dedičov, urobil záver

o tom, s ktorými dedičmi bude ďalej konať, len na základe vlastnej úvahy, pričom nutne

nemusí uplatniť postup podľa Ak súd totiž dospeje k tomu, že dedičské

právo konkrétnych dedičov nezávisí od posúdenia sporných skutočností a je zrejmé, s kým sa

má konať ďalej, nemá povinnosť postupovať podľa a odkazovať dediča,

ktorého právo je menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou, čo je i prípad

prejednávanej veci. Naviac, dedičskú nespôsobilosť podľa súd

v rámci prejednania dedičstva skúma vždy zo svojej úradnej povinnosti (ex offo), preto táto

otázka nemusí byť riešená v osobitnom konaní na návrh účastníka.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu

v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho

procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno

zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené

podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby

bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania.

Pokiaľ ide o tvrdenie dovolateľa, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým,

že otázka dedičskej nespôsobilosti dedičky J. H. nebola prejednaná v samostatnom konaní,

treba povedať, že v prejednávanej veci sa súd po vznesení námietky jej dedičskej

nespôsobilosti dovolateľom, touto otázkou riadne zapodieval a aj sa s ňou vysporiadal.

Zo súdneho spisu vyplýva, že po vznesení predmetnej námietky sa súd zaoberal okolnosťami,

pre ktoré by označená dedička mohla byť z dedenia vylúčená. Okrem iného vzal do úvahy

i skutočnosť, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v B. z 31. mája 2005, O., bola vec

podozrenia zo spáchania trestného činu zatajenia veci podľa

a trestného činu krádeže podľa a , ktorých sa

mala dopustiť a ktoré okrem iného mali byť dôvodom jej dedičskej nespôsobilosti,

odmietnutá z dôvodu, že na základe vykonaného vyšetrovania bolo zistené, že táto nenaplnila

skutkovú podstatu ani jedného z uvedených trestných činov, ani iných trestných činov

uvedených v . Namietané nezhody medzi dedičkou a poručiteľom za jeho

života okresný súd vyhodnotil ako bežné konflikty medzi matkou a synom, ktoré nie sú

spôsobilé založiť jej dedičskú nespôsobilosť. Na základe týchto skutočností potom

Okresný súd Bratislava III dospel k záveru, že dedičská nespôsobilosť jedného z dedičov sa

nepreukázala a za účelom jednoznačného určenia okruhu dedičov vydal uznesenie zo 4. júla

2006, č.k. -221, ktorým určil, že ďalej bude konať tak s dedičkou J. H., ako

i s dedičom Mgr. J. H., nakoľko obaja sú osobami, u ktorých možno mať dôvodne za to, že

sú dedičmi po poručiteľovi. Námietka dovolateľa o tom, že mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, je preto neodôvodnená.

Pokiaľ ide o dovolací argument dovolateľa uvedený v rámci dovolacieho dôvodu

podľa , že dedičské konanie po dobu dvoch mesiacov od jeho začatia

prebiehalo bez neho, pretože notárka ho na konanie neprizvala a vec napriek tomu prejednala

a dedičské konanie s výnimkou prehlásenia dedičov vykonala, tento nepovažuje dovolací súd

za relevantný.

Po preskúmaní spisového materiálu dovolací súd zistil, že dedičské konanie

po poručiteľovi začalo vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava III z 21. októbra 2003,

č.k. -2 a uznesením z tohto istého dňa, č.k. -3, súd poveril

vykonaním potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva notárku Mgr. M. K.. Vzhľadom

k tomu, že pohreb poručiteľa vybavovala J. H., táto bola prizvaná i na predbežné vyšetrenie

v dedičskom konaní konanom 26. novembra 2003 pred notárkou, na ktorom oznámila okruh

poručiteľových dedičov a majetok, ktorý mal ku dňu smrti poručiteľ vo vlastníctve. Na

základe týchto informácií potom súdna komisárka urobila úkony smerujúce k potvrdeniu

rozsahu majetku poručiteľa, pričom v konaní bol okrem iného zabezpečený znalecký posudok

na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania, bola vykonaná lustrácia

v Notárskom centrálnom registri závetov a do konania boli prihlásené pohľadávky

poručiteľových veriteľov. Podľa záznamov v súdnom spise sa prvé dedičské

pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili obaja dedičia, uskutočnilo vzhľadom na vykonané

úkony X.. Z uvedeného je zrejmé, že v dovolateľom namietanej dobe dvoch mesiacov, kedy

sa podľa jeho názoru v dedičskej veci konalo bez neho, notárka vykonávala úkony potrebné

na zistenie rozsahu dedičstva a s dedičmi v tomto čase nekonala. Úkony si vyžiadali viac

času, nakoľko bolo potrebné zhromaždiť všetky relevantné podklady na to, aby sa vec mohla

kvalifikovane uzavrieť, preto sa počas tejto doby reálne nekonalo ani s jedným z dedičov,

teda ani s dedičkou J. H.. Prvé dedičské pojednávanie sa uskutočnilo za takmer dva mesiace

po začatí konania, boli naň však riadne predvolaní obaja dedičia, ktorí sa i dostavili a títo

mali možnosť sa k veci vyjadriť. To platí i pre ostatné dedičské pojednávania, ktoré v

predmetnej dedičskej veci prebehli. V tejto súvislosti je možné uzavrieť, že tak postup

notárky Mgr. M. K. po začatí dedičského konania až do odňatia veci, ako i postup jej

nástupkyne JUDr. M. M. po zvyšok vedenia dedičského konania, zodpovedá zákonným

ustanoveniam a tiež bežnej praxi pri prejednávaní dedičstva, preto dovolací súd dospel k

záveru, že námietka o odňatí možnosti konať v dedičskej veci vznesená dovolateľom

nemá reálny podklad.

Za nedôvodnú dovolací súd považuje i námietku dovolateľa o existencii vady

odvolacieho konania podľa spočívajúcej v tom, že konajúce notárky

Mgr. K. a JUDr. M., ako aj sudkyňa JUDr. Jeanette Kostolanská, ktorá vo veci rozhodovala

pred súdom prvého stupňa, boli podľa dovolateľa zaujaté.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti (ods. 1). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí

rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie

o dovolaní (ods. 2). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe

sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (ods. 3).

Podľa , na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane

platia až 16 O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára poveril vykonaním úkonov

súdneho komisára.

Preskúmaním obsahu spisu dovolací súd zistil, že vo veci vylúčenia sudkyne

JUDr. Jeanette Kostolanskej nebolo vydané rozhodnutie súdu. Zo súdneho spisu je zrejmé, že

po vznesení námietky zaujatosti dovolateľom z 25. novembra 2007 súd na túto neprihliadal

a pokračoval v konaní, nakoľko išlo o prípad, kedy účastník namietal len okolnosti, ktoré

spočívali v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, čo sú okolnosti, pre ktoré sudcu

vylúčiť nemožno ( ). Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní dovolateľ

neuviedol vo veci zaujatosti nové skutočnosti, dovolací súd túto otázku nemohol posúdiť inak

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp. zn.

). Uvedené sa vzťahuje i na dovolateľom vznesenú námietku zaujatosti

notárky JUDr. M. M. z 22. februára 2007.

Pokiaľ ide o zaujatosť súdnej komisárky Mgr. M. K., tejto bola prejednávaná

dedičská vec odňatá ešte pred tým, než súd vydal dedičské rozhodnutie. Súd tak urobil

opatrením z 29. apríla 2004, č.k. -124, ktorým vec zároveň pridelil JUDr. M.

M., zastupujúcej notárke.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd

postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne

nepochybil a svojím postupom nezaložil vady konania podľa , ani g/

Pokiaľ ide o dôvod dovolania dovolateľa spočívajúci v existencii inej vady konania,

ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ),

a dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci ( ), tieto

je možné preskúmať len v prípade, že dovolanie je prípustné, nakoľko tieto, ak by aj boli

dané, sami osebe nezakladajú prípustnosť dovolania, preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potrebné bolo uzavrieť, že prípustnosť dovolania

nie je daná ani podľa , ani podľa , a dovolanie teda smeruje proti

takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd

Slovenskej republiky ho preto podľa v spojení s

veta prvá odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého

rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová