Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/428/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. A. S., bytom

Ţ., zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. P. K., JUDr. A. S.,

s.r.o., so sídlom v Ţ., IČO : X., proti odporkyni M. K., bytom Ţ., zastúpenej Mgr. T. B.,

advokátom v Ţ., o vypratanie pozemku a vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na

Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Ţiline z 29. marca 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina uznesením z 11. januára 2012 č.k. -136 vyhovel

ţiadosti odporkyne a ustanovil jej zástupcu z radov advokátov Mgr. T. B., advokáta v Ţ..

Krajský súd v Ţiline na odvolanie odporkyne uznesením z 29. marca 2012 sp.zn.

prvostupňové uznesenie potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom

na ustanovenie (v znení účinnom do 31. decembra 2009) uviedol, ţe

pri rozhodovaní v zmysle tohto zákonného ustanovenia je výlučne vecou súdu, ktorého

z advokátov účastníkovi ustanoví, pričom uţ z profesionálneho postavenia advokáta vyplýva

jeho povinnosť poskytnúť účastníkovi právne sluţby v súvislosti s ochranou jeho práv

a právom chránených záujmov, pričom sama odporkyňa vo svojom odvolaní neuviedla ţiadne

konkrétne dôvody, z ktorých by mohli vzniknúť pochybnosti o neprofesionálnom prístupe

zo strany ustanoveného advokáta, resp. o jeho vzťahu s navrhovateľkou.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, navrhla ho

zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie z dôvodu, ţe jej postupom

2

odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ), a to tým, ţe

odôvodnenie napadnutého uznesenia je nedostačujúce a nedáva odpoveď na všetky jej

námietky a nereflektuje priamo na jej obranu, keď uţ v odvolaní poukázala na skutočnosť, ţe

navrhovateľka vykonáva advokátsku prax, pričom spolupracovala s viacerými advokátmi

a advokátskymi spoločnosťami a viacerí z nich boli aj jej bývalí zamestnanci, s nimi udrţiava

aj priateľské vzťahy. Z toho dôvodu navrhla, aby jej bol ustanovený advokát

Mgr. JUDr. Š. B., ktorý jej prípad pozná a vie, o ňom, ţe s navrhovateľkou nikdy

nespolupracoval. Súdu preukázala opodstatnenosť svojich tvrdení uţ tým, ţe jej súd ustanovil

ako prvú JUDr. Z. H., ktorá vykonávala u navrhovateľky koncipientskú prax a doposiaľ

s navrhovateľkou udrţiava priateľské vzťahy. Odvolaciemu súdu vytkla, ţe ak nepovaţoval

jej obranu za dostatočnú, nič mu nebránilo z dôvodu zachovania právnej istoty vyzvať

ustanoveného právneho zástupcu, aby súdu podal správu o tom, či bol niekedy

v zamestnaneckom pomere s navrhovateľkou, či má s ňou pracovné alebo priateľské vzťahy.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu toto navrhla odmietnuť.

Súdom ustanovený zástupca odporkyne, advokát Mgr. T. B. vo svojom vyjadrení

prehlásil, ţe s navrhovateľkou, napriek tomu, ţe vykonáva advokátsku prax, sa pozná výlučne

po profesionálnej stránke, osobne ju nepozná, neudrţuje s ňou priateľské a ani iné vzťahy,

a teda o jeho nezaujatosti nemoţno mať najmenších pochýb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie u uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ , pričom

nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom

ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa ,

na ktoré poukazovala dovolateľka.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci

v prípade odporkyne nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľky, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom.

Nemoţno inak, ako súhlasiť s tvrdením dovolateľky, ţe vada konania vymedzená

v ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka

súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiace právo na spravodlivý proces

(, , etc.), ktoré práva zaručujú v podmienkach Slovenskej

republiky okrem zákonov aj ustanovenia a Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a v zmysle

ktorých sa účastníkovi konania garantuje nielen poskytnutie ochrany jeho ohrozených alebo

porušených práv zo strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu

a predovšetkým kvalite.

Medzi základné definičné prvky práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý

súdny proces) patrí podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a

Španielsko), Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. , ), ale

i rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006

sp.zn. , rozsudok z 30. septembra 2008 sp.zn. , etc.) právo

na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen

na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné) argumenty

jednotlivých strán. Poţiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen

z potreby účastníkov mať moţnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd

rozhodol určitým spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti

vydanému rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uţ vyslovil, ţe

všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi (, , ). Podobný

záver zaujal i Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vyslovil, ţe od súdov sa nevyţaduje, aby

na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Higgins c/a Francúzsko, porovnaj tieţ Hiro Balani c/a Španielsko,

Georgiadis c/a Grécko, etc.).

Obsah poţiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia je

v našom právnom poriadku vyjadrený v , podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa

vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne

vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé

(v spojení s toto ustanovenie platí aj pre odôvodnenie rozhodnutia

vydaného vo forme uznesenia). Keďţe ustanovenie platí primerane

i pre konanie na odvolacom súde ( ), treba rovnako dôsledne trvať

na poţiadavke úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktoré by taktieţ malo obsahovať myšlienkový postup, ktorý predchádzal

vydaniu rozhodnutia, spôsob, akým sa súd vyporiadal s odvolacími námietkami a ďalšie

rozhodujúce skutočnosti tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné v rámci opravných

prostriedkov. Na druhej strane takúto poţiadavku nemoţno chápať spôsobom, ţe zahŕňa

právo účastníka byť pred súdom úspešný, prípadne právo na vydanie rozhodnutia v súlade

s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (), prípadne s navrhovaním

a hodnotením dôkazov (), preto nie je porušením práva na súdnu ochranu, ani

práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka a jeho návrhu

nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom. Reálne uplatnenie týchto

práv totiţ nielenţe neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné

súdy preberali alebo riadili sa výkladom právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

(). Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ konštatoval, ţe postup súdu

vychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemoţno hodnotiť ako

nezákonný (, ).

Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama o sebe nemusí vţdy disponovať

potrebnou intenzitou smerujúcou k porušeniu ústavných práv účastníkov. Túto skutočnosť je

potrebné posudzovať vţdy individuálne pre konkrétny prípad a so zreteľom na charakter

konania (). Takú intenzitu zásahu, ktorá je spôsobilá privodiť porušenie

ústavných práv, dosahuje také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza ţiadnu

argumentáciu, na základe ktorej by bolo moţné zistiť rozsah porušenia práva, prípadne také,

v ktorom dôvody, na ktorých je zaloţené, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú

pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné

a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (, ).

Po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru, ţe

napadnuté uznesenie napriek stručnému odôvodneniu parametre riadne a dostatočne

6

odôvodneného rozhodnutia spĺňa, keď je z neho zrejmé, čoho sa odporkyňa domáhala, ako

rozhodol súd prvého stupňa, z akých dôvodov proti prvostupňovému rozhodnutiu podala

odporkyňa odvolanie, čoho sa v odvolacom konaní domáhala, ako aj to, z akých dôvodov

odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil a prečo odvolacie námietky odporkyne

neakceptoval. Dovolaním napadnuté rozhodnutie teda uvádza všetky podstatné skutočnosti.

Vzhľadom na uvedené, teda ţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno

vyvodiť z , nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania

v zmysle a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v O.s.p,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa v spojení

s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Aj keď podľa výsledku dovolacieho konania by navrhovateľke patrila náhrada jeho

trov ( v spojení s a ), ktorú si aj

vo vyjadrení k dovolaniu uplatnila, dovolací súd jej náhradu trov tohto konania nepriznal,

nakoľko vychádzajúc z obsahu vyjadrenia k dovolaniu, ktoré sa v podstatnej časti v zásade

obmedzuje na citáciu ustanovení , a a

a časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, trovy súvisiace s takýmto vyjadrením

nepovaţoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2013

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová