Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/169/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Doc. JUDr. Ing. V. L.,

CSc., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom

v Bratislave, Klincová č. 15, proti ţalovanej PETIT PRESS, a.s., so sídlom v Bratislave,

Lazaretská č. 12, IČO: 35 790 253, zastúpenej DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Mlynské Nivy č. 45, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát

JUDr. Štefan Dedák, a Advokátskou kanceláriou Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Špitálska č. 43, adresa na doručovanie Bratislava, Mlynské Nivy č. 45, v mene

ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát Mgr. Tomáš Kamenec,o ochranu osobnosti,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. apríla 2011 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. apríla

2011 sp.zn. v I. výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti,

v ktorej bola ţalovanej uloţená povinnosť uverejniť ospravedlnenie sa, v II. výroku, ktorým

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti o uverejnenie ospravedlnenia tak, ţe

uloţil ţalovanej povinnosť vloţiť do textu ospravedlnenia za tretiu odráţku odráţku štvrtú

v znení špecifikovanom v tomto výroku, v III. výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa v časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 7 000 Eur do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku

o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

I.

1. Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 18. marca 2003 (po pripustení jej

zmeny v priebehu konania) sa ţalobca domáhal voči ţalovanej ochrany proti neoprávnenému

zásahu do jeho osobnostných práv (občianskej cti), ku ktorému malo dôjsť uverejnením

nepravdivých údajov o ňom v denníku SME, ktorého vydavateľom je ţalovaná.

2. V ţalobe uviedol, ţe ide o nepravdivé údaje uverejnené vo vydaní denníka SME

z 23. septembra 2002 v článku s názvom „Milionársky klan L.“ (ďalej len „článok“), a to :

- ţe prvý veľký biznis sa L. podaril v roku 1992, keď získal štátny podnik Mlyny

a cestovinárne Piešťany. Hoci sa cena tohto mlyna odhadovala na viac neţ miliardu korún,

bývalému členovi vlády ho so štvoricou partnerov štát odklepol za pribliţne tristo miliónov

korún,

- ţe táto skupina ovládla aj gemerský mlyn, ktorý vraj získala formou nátlaku

na bývalých majiteľov. Tí mali pod psychickým nátlakom podpísať zápisnicu, ţe odstupujú

od zmluvy s Fondom národného majetku (ďalej aj „FNM“),

- ţe tieto mlyny profitovali práve vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany FNM

a ministerstiev. Kým L. so spoločníkmi kupoval obilie od štátu v hodnote tritisícšesťsto korún

za tonu, ostatní za ňu platili na voľnom trhu vyše päťtisíc,

- ţe v štatutárnych orgánoch B.S.R., s.r.o. sedí V. L. starší.

3. Poukazoval na to, ţe nikdy a nič neprivatizoval a privatizácie sa zúčastnil iba

a výlučne ako spoločník obchodnej spoločnosti, ţe nikdy nezískal štátny podnik Mlyny

a cestovinárne Piešťany, nikdy sám, ani so ţiadnou skupinou neovládol gemerský mlyn

a nevyvíjal ţiaden psychický nátlak na majiteľov gemerského mlyna pri ich odstúpení

od zmluvy s FNM, ţe nikdy sám a ani so spoločníkmi nepoţíval ţiadne a nijaké špeciálne

zaobchádzanie zo strany FNM a ministerstiev a nestalo sa tak ani pri kupovaní obilia od štátu

v hodnote tritisícšesťsto korún za tonu, lebo išlo o obchody obchodnej spoločnosti, a nikdy

nebol a ani nie je spoločníkom B.S.R., s.r.o.

4. Ţiadal, aby ţalovanej bola uloţená povinnosť ospravedlniť sa mu uverejnením

ospravedlnenia v znení špecifikovanom v petite ţaloby, a aby jej bola uloţená aj povinnosť

zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy 1 000 000 Sk (33 193,92 Eur).

II.

5. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

rozsudkom z 26. marca 2009 č.k. -344 uloţil ţalovanej povinnosť v denníku

SME na rovnakom mieste a rovnakým písmom, ako bol uverejnený článok dňa 23. septembra

2002 s názvom „Milionársky klan L.“, uverejniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku

ospravedlnenie s obsahom tohto znenia:

„Obchodná spoločnosť PETIT PRESS, a.s., ktorá je vydavateľom denníka SME

oznamuje, ţe článkom pod názvom „Milionársky klan L.“, ktorého autormi sú osoby D. M.

a R. K., boli v denníku SME dňa 23. septembra 2002 uverejnené nepravdivé údaje o pánovi

Doc. JUDr. Ing. V. L., CSc. a ich uverejnením došlo k poškodeniu občianskej cti pána Doc.

JUDr. Ing. V. L., CSc., a ide o tieto nepravdivé údaje :

- ţe prvý veľký biznis sa L. podaril v roku 1992, keď získal štátny podnik Mlyny

a cestovinárne Piešťany. Hoci sa cena tohto mlyna odhadovala na viac neţ miliardu korún,

bývalému členovi vlády ho so štvoricou partnerov štát odklepol za pribliţne tristo miliónov

korún,

- ţe táto skupina ovládla aj gemerský mlyn, ktorý vraj získala formou nátlaku

na bývalých majiteľov. Tí mali pod psychickým nátlakom podpísať zápisnicu, ţe odstupujú

od zmluvy s Fondom národného majetku,

- ţe tieto mlyny profitovali práve vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany FNM

a ministerstiev. Kým L. so spoločníkmi kupoval obilie od štátu v hodnote tritisícšesťsto korún

za tonu, ostatní za ňu platili na voľnom trhu vyše päťtisíc.

Oznamujeme nepravdivosť všetkých vyššie uverejnených údajov, lebo sú zavádzajúce

a poškodzujúce občiansku česť pána Doc. JUDr. Ing. V. L., CSc.

Preto čitateľov denníka SME ţiadame, aby na uverejnené údaje a tvrdenia vo vzťahu

k pánovi Doc. JUDr. Ing. V. L., Csc. pre ich neoprávnené uverejnenie a nepravdivosť

neprihliadli.

Vydavateľ denníka SME – spoločnosť PETIT PRESS, a.s. sa za neoprávnené

uverejnenie nepravdivých údajov pánovi Doc. JUDr. Ing. V. L., CSc. a čitateľom

ospravedlňuje.“

6. Ďalšími výrokmi súd prvého stupňa ţalobu vo zvyšku zamietol a vyslovil, ţe ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Vyhovujúci výrok odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého

vyvodil záver, ţe uverejnením článku došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv

ţalobcu, pretoţe článok obsahoval tvrdenia, ktorých pravdivosť ţalovaná nepreukázala a ktoré

boli objektívne spôsobilé poškodiť váţnosť ţalobcu v spoločnosti.

8. Zamietnutie ţaloby v časti, v ktorej sa ţalobca domáhal ospravedlnenia aj

za tvrdenie, ţe „v štatutárnych orgánoch B.S.R., s.r.o. sedí V. L. starší“ odôvodnil

nepreukázaním nepravdivosti tohto verejne dostupného údaja, a v časti nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy nepreukázaním zníţenia dôveryhodnosti a cti ţalobcu v značnej miere.

III.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej len “odvolací súd“) na odvolanie

oboch účastníkov rozsudkom zo 14. apríla 2011 sp.zn. rozhodol takto:

I. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť

uverejniť ospravedlnenie potvrdil.

II. Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti o uverejnenie ospravedlnenia

zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť do textu ospravedlnenia vloţiť za tretiu odráţku

odráţku štvrtú v znení:

„ – ţe v štatutárnych orgánoch B.S.R., s.r.o. sedí V. L. starší,“.

III. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy

zmenil tak, ţe uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 7 000 Eur do pätnástich dní

od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania 2 721,58 Eur

do rúk ţalobcu a 4 177,34 Eur ako náhradu trov právneho zastúpenia do rúk zástupcu ţalobcu,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo vyhovujúcej časti odôvodnil jeho vecnou

správnosťou konštatujúc, ţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav a vyvodil z neho

aj správny právny záver, pričom v odvolaní uvedené argumenty ţalovanej neboli spôsobilé

privodiť iné právne posúdenie veci. V plnom rozsahu sa stotoţnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa vzťahujúcimi sa k jeho vyhovujúcej časti. V súvislosti s odvolacími

námietkami ţalovanej doplnil, ţe nepreukázala, ţe by bola skutočná hodnota podniku viac

ako miliarda korún a ţe došlo k zvýhodneniu ţalobcu. K tvrdeniu ţalovanej, ţe článok bol

uverejnený z dôvodu všeobecného záujmu v čase, kedy sa vrátil syn ţalobcu I. L. z Juţnej

Afriky, uviedol, ţe toto tvrdenie je nelogické, lebo v začiatkoch konania na to ţalovaná

nepoukazovala, ale sa o tom zmienila aţ v odvolacom konaní, a z obsahu článku úmysel jeho

zverejnenia nevyplýva.

11. Zmenu prvostupňového rozsudku vo výroku o zamietnutí ţaloby v časti, predmetom

ktorej bol nárok na ospravedlnenie sa ţalovanej aj za tvrdenie, ţe „v štatutárnych orgánoch

B.S.R., s.r.o. sedí V. L. starší“, odôvodnil nesprávnosťou záverov súdu prvého stupňa, keďţe

podľa jeho názoru aj táto informácia bola nepravdivá a spôsobilá narušiť vzťahy ţalobcu

s obchodnými partnermi.

12. Ďalšiu zmenu prvostupňového rozsudku, a to vo výroku o zamietnutí ţaloby v časti

uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, ţe článok závaţne

zasiahol do rodinného a pracovného ţivota ţalobcu, a aj do jeho podnikateľskej sféry.

Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy určil sumu 7 000 Eur.

13. V odôvodnení rozsudku odvolací súd ďalej uviedol, ţe podstata sporu, ktorou bol

stret slobody prejavu s ochranou cti ţalobcu, vyţadovala dať odpoveď na otázky „Kto,

O kom, Čo, Kde, Kedy a Ako“. Odpovedajúc na tieto otázky tak, ţe ţalobca nie je osoba

verejne politicky známa (lebo v politike uţ nepôsobí viac ako desať rokov), ţe bol kritizovaný

v mienkotvornom denníku, ţe predmetom kritiky nebola otázka verejného záujmu (ak boli

kritizované skutočnosti spred viac ako desiatich rokov), ţe informácie v článku neboli

aktuálne (čerstvé) a ţe boli nepravdivé, dospel k záveru, ţe slobode prejavu nebolo moţné dať

prednosť.

IV.

14. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Dovolaním

napadla tento rozsudok v I. II, III. a v súvisiacom V. výroku. Ţiadala v tejto časti rozsudok

odvolacieho súdu zmeniť a ţalobu zamietnuť. Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať

pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci.

15. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označila nedostatočné odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu. Uviedla, ţe právny záver oboch súdov

logicky nevyplýva zo skutkových zistení, keďţe v konaní nebolo preukázané, či zverejnené

údaje boli skutočne nepravdivé a či uverejnením článku mohlo vôbec dôjsť k zásahu do práv

ţalobcu. Namietala, ţe súdy jej upreli právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia procesným

právom stanoveným spôsobom, keďţe z odôvodnenia ich rozhodnutí nie je zrejmé, prečo

a ako dospeli k záveru, ţe uverejnené údaje sú nepravdivé. Odôvodnenie rozsudkov oboch

súdov neobsahuje hodnotenie, či uverejnené údaje sú skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim

úsudkom, ani hodnotenie, či obmedzenie je práva na slobodu prejavu je v demokratickej

spoločnosti nevyhnutné a či je primerané.

16. Nesprávne právne posúdenie veci spočívalo podľa nej v nerešpektovaní konkrétne

označenej judikatúry (rozsudkov) Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“ )

týkajúcej sa interpretácie obsahu a rozsahu práva na slobodu prejavu, úlohy tlače

v demokratickej spoločnosti, novinárskej slobody, ako aj potreby reštriktívneho výkladu jej

obmedzení. Vyčítala súdom v základnom konaní nesprávne právne posúdenie veci v otázke

aktívnej legitimácie ţalobcu poukazujúc na to, ţe uverejnené údaje vo svojej podstate

konštatovali výsledky spoločností, v rámci ktorých vykonával svoju podnikateľskú činnosť

ţalobca, ďalej v otázke ţalovateľnosti nároku, keď ţalobcovi bola priznaná ochrana za údaje,

ktoré nie sú nepravdivé, a v otázke nevyhnutnosti a primeranosti obmedzenia slobody

prejavu.

17. Ţalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

V.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu

oprávnenou osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ), skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania proti napadnutým výrokom rozsudku odvolacieho súdu

(dovolaním nenapadnutým výrokom bol len IV. výrok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa vo zvyšku v zamietajúcej časti, t.j. v časti zamietnutia ţaloby o náhradu

nemajetkovej ujmy nad sumu 7 000 Eur).

19. Kým v prípade zmeňujúcich výrokov (II. a III.) bolo dovolanie bez ďalšieho

prípustné ( ), prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu výroku (I.)

pri neexistencii výnimiek upravených v a bolo potrebné skúmať

z hľadiska , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení.

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou

majúcou za následok odňatie moţnosti ţalovanej konať pred súdom. Tým bola daná nielen

prípustnosť dovolania aj proti potvrdzujúcemu výroku (I.), ale i dôvodnosť tohto

mimoriadneho opravného prostriedku. Táto vada spočíva v nedostatočnom odôvodnení

rozsudku odvolacieho súdu.

20. Ustanovenie stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo

odôvodniť rozsudok. Tejto povinnosti zodpovedá procesné právo účastníka konania na také

odôvodnenie rozsudku, ktoré spĺňa poţiadavky vyplývajúce z uvedeného ustanovenia.

Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka

na spravodlivé súdne konanie zaručené (ďalej len

„Ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „Dohovor“), pretoţe sa mu tým odníma moţnosť vnímať rozsudok ako logicky

pochopiteľný celok a súčasne moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov, a teda moţnosť riadne konať pred súdom v zmysle

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. a nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , ).

21. Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, ţe premisy uvedené v rozhodnutí,

rovnako ako aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú

(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, vzájomne bezrozporné a spravodlivé.

22. V preskúmavanej veci sa odvolací súd v súvislosti s potvrdením rozsudku súdu

prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku o povinnosti ţalovanej ospravedlniť sa ţalobcovi

obmedzil len na skonštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového rozsudku v tejto

časti. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, pokiaľ ide o jeho I. výrok, bolo preto

potrebné posudzovať v spojení s odôvodnením prvostupňového rozsudku.

23. Súd prvého stupňa svoj právny záver o opodstatnenosti ţaloby odôvodnil len tým,

ţe ţalovaná nepreukázala pravdivosť uverejnených údajov, za ktoré jej bola uloţená

povinnosť sa ospravedlniť. Takéto odôvodnenie zjavne nezodpovedá poţiadavkám

vyplývajúcim z ustanovenia Nie je z neho totiţ zrejmé, prečo a ako dospel

prvostupňový súd k záveru, ţe nebola preukázaná pravdivosť uvedených údajov, ako hodnotil

vykonané dôkazy a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V súvislosti so záverom

o nepreukázaní pravdivosti uverejnených údajov v odôvodnení prvostupňového rozsudku

celkom absentovala úvaha o tom, ktoré z nich mali povahu skutkových tvrdení a ktoré mali

povahu hodnotiacich úsudkov, resp. či sa jednalo len o skutkové tvrdenia. So zreteľom

na skutočnosť, ţe v konaní išlo o stret práva ţalovanej na slobodu prejavu a na slobodné

rozširovanie informácií garantovaného a Dohovoru s právom na ochranu

osobnosti ţalobcu zaručeného , ako aj Dohovoru, presvedčivosť

odôvodnenia rozsudku vyţadovala detailné hodnotenie miery dôleţitosti týchto práv

za účelom riešenia ich kolízie a vysporiadanie sa s výkladovými východiskami k tejto otázke

vyplývajúcimi z relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

v ich prepojení na konkrétne okolnosti danej veci.

24. Tým, ţe odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku, ktoré

nespĺňalo poţiadavky riadneho a presvedčivého odôvodnenia, bol týmto nedostatkom

postihnutý aj rozsudok odvolacieho súdu. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, ţe

odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku stručne reagoval na odvolacie námietky

ţalovanej a urobil jeho obsahom aj odpovede na otázky tzv. testu proporcionality.

Na najpodstatnejšiu z otázok testu „Ako bolo kritizované“ totiţ odpovedal, ţe všetky údaje

boli nepravdivé, a to bez akéhokoľvek bliţšieho odôvodnenia tohto záveru.

25. Nedostatkom riadneho a presvedčivého odôvodnenia bol postihnutý rozsudok

odvolacieho súdu aj pokiaľ ide o zmeňujúce výroky, ktorými bola ţalovanej uloţená

povinnosť ospravedlniť sa aj za údaj, ţe „v štatutárnych orgánoch B.S.R., s.r.o. sedí V. L.

starší“, a povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 7 000 Eur. Odvolací súd

totiţ svoj záver o nepravdivosti vyššie uvedenej informácie nijako neodôvodnil. Keďţe

v rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa nebol riadne

odôvodnený základ uplatňovaného nároku, bola týmto nedostatkom zasiahnutá aj tá časť

odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorá sa týkala nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy. V súvislosti s týmto nárokom sa odvolací súd osobitne nezaoberal jeho základom, ale

len splnením podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

26. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vo významnom rozsahu,

majúce za následok odňatie moţnosti ţalovanej konať pred súdom, zakladalo nielen

prípustnosť, ale aj dôvodnosť podaného dovolania voči všetkým ním napadnutým výrokom.

Dovolací súd preto podľa a contrario rozsudok odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutých výrokoch a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu

v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

VI.

27. Uvedený procesný dôvod zrušenia rozsudku odvolacieho súdu však nebránil

dovolaciemu súdu za účelom efektivity ďalšieho konania zaujať stanovisko k niektorým

čiastkovým právnym záverom odvolacieho súdu, aj pri stručnosti ich odôvodnenia,

a k celkovému skutkovému a právnemu stavu veci. Predovšetkým povaţuje za potrebné

uviesť, ţe podľa judikatúry ESĽP sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov

demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie

jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa

prijímajú priaznivo, resp. sa povaţujú za neuráţlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré uráţajú,

šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyţaduje si to pluralizmus,

znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemoţno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“

(Handyside v. Spojené kráľovstvo, rozsudok zo 7. decembra 1976, č. 5493/72, § 49). Sloboda

politickej diskusie je jadrom koncepcie demokratickej spoločnosti, ktorá preniká celým

Dohovorom (Lingens v. Rakúsko, rozsudok z 8. 7. 1986, č. 9815/82, § 41-42).

28. Keďţe právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako

garantované aj Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyţaduje, aby

súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zváţil význam proti sebe stojacich záujmov, a to, či

jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu v takomto

prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality, byť vyváţené a do práva na slobodu

prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné.

29. Čl. 26 ods. 4 a Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody

obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vţdy

demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti

nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môţe byť môţe byť aj „ochrana práv a slobôd

iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti

v rozsahu garantovanom v a konkretizovanom najmä v a nasl. Občianskeho

zákonníka. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vţdy zohľadnená ochrana slobody

prejavu, a to v rozsahu jej ústavných záruk, ako i záruk v zmysle Dohovoru. Uvedené

ustanovenia preto nemoţno aplikovať izolovane, ale je nutné ich

vykladať a aplikovať v súlade s a Dohovorom.

30. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obmedzenie

akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, povaţuje za ústavne

akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp.

na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia

naliehavej spoločenskej potreby, a je primerané, t.j. je v súlade so zásadou proporcionality

(porovnaj nález ústavného súdu sp.zn. z 28. októbra 2010, Zbierka nálezov

a uznesení ústavného súdu 2010, str. 884).

31. Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu

osobnosti má vo všeobecnosti v slovenskej právnej úprave zákonný podklad najmä

v ustanoveniach a nasl. a sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je

ochrana osobnosti (občianskej cti, resp. dobrej povesti). Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie

jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či

obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel

judikatúra ESĽP i ústavného súdu vyuţíva test proporcionality zaloţený na hľadaní odpovedí

na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril“, resp.

uverejnil informáciu (porovnaj okrem vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu aj nález tohto

súdu sp.zn. z 18. apríla 2013 dostupný na www.concourt.sk).

32. Pri hľadaní odpovedí na otázky testu proporcionality je potrebné dôsledne

rešpektovať relevantnú judikatúru ESĽP a ústavného súdu v jej prepojení s konkrétnymi

okolnosťami danej veci. Z judikatúry ESĽP moţno vyvodiť základné princípy a kritériá,

z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu

osobnosti (pozri v odbornej literatúre Peter Wilfling, Eva Kováčechová, Sloboda prejavu

a ţaloby na ochranu dobrej povesti, vydavateľ VIA IURIS – Centrum pre práva občana, 2011,

dostupné na www.viaiuris.sk). Ide najmä o nasledovné základné princípy a kritériá aplikované

ESĽP:

- kľúčová úloha médií, ktoré sú „strážnym psom“ demokracie („public watchdog“)

a veľmi prísne posudzovanie každého zásahu do slobody prejavu médií (Castells

v. Španielsko, rozsudok, 23. 4. 1992, č. 11798/85; Bladet Tromso a Stensaas v. Nórsko,

rozsudok veľkého senátu, 20. 5. 1999, č. 21980/93),

- zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu

(Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, 25. 6. 1992, č. 13778/88),

- väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných (Lingens v. Rakúsko,

rozsudok, 8. 7. 1986, č. 9815/82; Castells v. Španielsko, rozsudok, 23. 4. 1992, č. 11798/85;

Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, 25. 6. 1992, č. 13778/88; Thoma v. Luxembursko,

rozsudok, 29. 3. 2001, č. 38432/97; Dalban v. Rumunsko, rozsudok veľkého senátu, 28. 9.

1999, č. 28114/95; Cumpănă a Mazăre v. Rumunsko, rozsudok veľkého senátu, 17. 12. 2004,

č. 33348/96; Zakharov v. Rusko, rozsudok, 5. 10. 2006, č. 14881/03; Kobenter a Standard

Verlags GmbH v. Rakúsko, rozsudok, 2. 11. 2006, č. 60899/00),

- rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom,

a vysoká miera ochrany hodnotiacich úsudkov (Lingens v. Rakúsko, rozsudok, 8. 7. 1986,

č. 9815/82; Nilsen a Johnsen v. Nórsko, rozsudok veľkého senátu, 25. 11. 1999, č. 23118/93;

Feldek v. Slovensko, rozsudok, 12. 7. 2001, č. 29032/95),

- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu (De Haes a Gijsels

v. Belgicko, rozsudok, 24. 2. 1997, č. 19983/92; Feldek v. Slovensko, rozsudok, 12. 7. 2001,

č. 29032/95; Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, 25. 6. 1992, č. 13778/88),

- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, resp. formy,

ktorými sú vyjadrované (Handyside v. Spojené kráľovstvo, rozsudok, 7. 12. 1976, č. 5493/72;

Lingens v. Rakúsko, rozsudok, 8. 7. 1986, č. 9815/82; Prager a Oberschlick v. Rakúsko,

rozsudok 26. 4. 1995, č. 15974/90; Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, 25. 6. 1992,

č. 13778/88),

- zvýšená ochrana tvrdení urobenými v dobrej viere a právo médií na ospravedlniteľný

omyl (Sunday Times v. Spojené kráľovstvo, rozsudok, 26. 11. 1991, č. 13166/87; Bladet

Tromso a Stensaas v. Nórsko, rozsudok veľkého senátu, 20. 5. 1999, č. 21980/93; Fressoz

a Roire v. Francúzko, rozsudok veľkého senátu, 21. 1. 1999, č. 29183/95; Goodwin

v. Spojené kráľovstvo, rozsudok veľkého senátu, 27. 3. 1996, č. 17 488/90; Colombani

v. Francúzko, rozsudok, 25. 6. 2002, č. 51279/99; Prager a Oberschlick v. Rakúsko, rozsudok

26. 4. 1995, č. 15974/90; Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok, 25. 6. 1992, č. 13778/88;

Flux v. Moldavsko, rozsudok, 3. 7. 2007, č. 31001/03; Thoma v. Luxembursko, rozsudok,

29. marca 2001, č. 38432/97; Guja v. Moldavsko, rozsudok veľkého senátu, 12. 2. 2008,

č. 14277/04; Zakharov v. Rusko, rozsudok. 5. 10. 2006, č. 14881/03),

- predvídateľnosť a primeranosť sankcie za poškodenie dobrej povesti (Hachette

Filipacchi Associés v. Francúzko, rozsudok, 14. 6. 2007, č. 71111/01; Cumpănă a Mazăre

v. Rumunsko, rozsudok veľkého senátu, 17. 12. 2004, č. 33348/96; Steur v. Holandsko,

rozsudok, 28. 10. 2003, č. 39657/98; Castells v. Španielsko, rozsudok, 23. 4. 1992,

č. 11798/85; Tolstoy Miloslavski v. Spojené kráľovstvo, rozsudok , 13. 7. 1995, č. 18139/91;

Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo, rozsudok. 15. 2. 2005, č. 68416/01; Koprivica,

v. Čierna Hora, rozsudok. 2. 11. 2011, č. 41158/09; Lepojič. V. Srbsko, rozsudok,

6. 11. 2007, č. 13909/05; Karhuvaara a Iltalehti v. Fínsko, rozsudok, 16. 11. 2004,

č. 63678/00).

33. V preskúmavanej veci odvolací súd sa síce zaoberal stretom práva na slobodu

prejavu s právom na ochranu osobnosti pouţitím testu proporcionality, no jeho odpovede

na otázky „Kto bol kritizovaný (resp. O kom ...)“ a „Čo bolo kritizované“ nerešpektovali

podľa názoru dovolacieho súdu vyššie uvedené princípy a kritériá vyplývajúce z judikatúry

ESĽP, ďalšie otázky „Kto kritizuje“ a „Kde bolo kritizované“ boli v odpovediach odvolacieho

súdu nesprávne stotoţnené a odpoveď na rozhodujúcu otázku testu „Ako boli informácie

v článku formulované“ bola nepreskúmateľná, pretoţe odvolací súd sa obmedzil len

na konštatovanie, ţe všetky údaje boli nepravdivé. V dôsledku toho bol nesprávny jeho

celkový právny záver o splnení podmienok pre obmedzenie práva na slobodu prejavu

ţalovanej poskytnutím občianskoprávnej ochrany právu na ochranu osobnosti (cti) ţalobcu.

34. V súvislosti s otázkou „Kto bol kritizovaný“, resp. „O kom bola uverejnená

informácia“ sa dovolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, nestotoţňuje

so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého ţalobca nebol osobou verejne politicky známou,

lebo podľa odvolacieho súdu v čase uverejnenia článku uţ desať rokov v politike nepôsobil.

Súčasťou skutkového stavu vyvodeného z vykonaného dokazovania bolo totiţ nesporné

zistenie, ţe ţalobca bol členom poslednej prednovembrovej a prvej ponovembrovej vlády

Slovenskej republiky, v lete 1990 v politike skončil, následne robil poradcu vtedajšiemu

ministrovi financií M. K., po výmene tohto ministra začal podnikať a v roku 1992 sa

zúčastnil ako spoločník obchodnej spoločnosti s názvom Povaţské mlyny a cestovinárne,

spol. s r.o. privatizácie štátneho majetku – štátneho podniku Piešťanské mlyny a cestovinárne

Piešťany. Bol preto podľa názoru dovolacieho súdu osobou verejného záujmu, pričom tento

záujem bol v čase uverejnenia článku aktuálne umocnený tým, ţe článok priniesol aj

informáciu o tom, ţe syn ţalobcu I. L., bývalý riaditeľ SIS, disponoval podľa juhoafrického

podsvetia v zahraničí majetkom, ktorý sa vraj pohyboval od ôsmich

do desiatich miliónov dolárov, čo je asi tristošesťdesiat aţ štyristopäťdesiat miliónov

slovenských korún. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej osoby verejne

známe musia zniesť väčšiu mieru kritiky, neţ súkromné osoby, bolo preto dôvodné poskytnúť

ţalovanej vyšší stupeň ochrany jej práva na slobodu prejavu voči právu ţalobcu na ochranu

osobnosti.

35. Ani pokiaľ ide o otázky „Čo bolo kritizované“ a „Kedy bolo kritizované“ dovolací

súd nesúhlasí s odpoveďou odvolacieho súdu, ţe uverejnené informácie neboli otázkou

verejného záujmu, pretoţe kritizované skutočnosti sa udiali pred desiatimi rokmi. Tvrdenia,

ktorými malo byť zasiahnuté do osobnostných práv ţalobcu, sa týkali privatizácie majetku

štátu, na ktorej sa ţalobca zúčastnil ako spoločník obchodnej spoločnosti, výhodnosti tejto

privatizácie, získania vplyvu aj k ďalšiemu majetku pôvodne privatizovanému inou

obchodnou spoločnosťou, okolností získania tohto vplyvu a zvýhodnenia pri podnikaní

s privatizovaným štátnym majetkom. Privatizácia, t.j. proces premeny štátneho majetku

na súkromný, bola najvýznamnejšou súčasťou ekonomickej transformácie po novembri 1989.

Jej cieľom popri zmene vlastníckych vzťahov bolo vytvorenie podnikateľskej vrstvy a tým aj

podmienok pre trhovú ekonomiku. Otázky týkajúce sa tohto procesu, najmä jeho

transparentnosť, zákonnosť a férovosť, boli a sú z povahy veci predmetom verejného záujmu,

pričom diskusiu o nich treba povaţovať za neukončenú, stále aktuálnu a všeobecne

prospešnú. Ide o prospešnosť nielen z hľadiska odhalenia a nápravy nedostatkov v tomto

procese, ktoré môţu vyjsť najavo aţ po značnom časovom odstupe, ale aj z hľadiska

transparentnosti budúcej privatizácie. V prípade ţalobcu boli uverejnené informácie

predmetom verejného záujmu o to viac, ţe sa privatizácie zúčastnil ako bývalý člen vlády,

ktorá tento proces začala a významne participovala na jeho vykonávaní. Preto aj odpoveď

na tieto otázky odôvodňuje vyššiu miery ochrany práva na slobodu prejavu ţalovanej.

36. Keďţe ţalovaná („Kto kritizoval“) je vydavateľkou denníka SME, v ktorom bol

článok uverejnený, vzťahuje sa na ňu zvýšená ochrana (privilegované postavenie)

poskytovaná novinárom, resp. masmédiám. Aj keď ide o denník („Kde bolo kritizované“)

s celoslovenskou pôsobnosťou, čo zvyšuje ochranu osobnostných práv, je kritérium miesta

zaznenia sporných tvrdení nutné vnímať v spojení s kritériom ich autora. Pretoţe autorom je

ţalovaná, tak jej privilegované postavenie do určitej miery neutralizuje kritérium miesta

zaznenia sporných tvrdení.

37. Pri odpovedi na otázku „Ako bolo kritizované“ odvolací súd, ani prvostupňový súd

nevykonali rozhodujúci krok pre jej posúdenie, a to rozlíšenie, či uverejnené informácie,

ktorými malo byť zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti ţalobcu, mali povahu skutkových

tvrdení alebo hodnotiacich úsudkov, prípadne aj povahu polemických tvrdení, resp. či boli ich

kombináciou. To malo za následok, ţe súdy v základnom konaní povaţovali z hľadiska

pravdivosti za nepreukázané, resp. za nepravdivé aj informácie majúce povahu hodnotiacich

úsudkov, hoci ich pravdivosť nemoţno dokazovať a teda v tomto zmysle ani hodnotiť.

38. Podstatou informácie „prvý veľký biznis sa L. podaril v roku 1992, keď získal štátny

podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany. Hoci sa cena tohto mlyna odhadovala na viac než

miliardu korún, bývalému členovi vlády ho so štvoricou partnerov štát odklepol

za približne tristo miliónov korún“ bola účasť ţalobcu na privatizácii štátneho majetku

a výhodnosť tejto účasti. Podľa názoru dovolacieho súdu táto informácia pozostávala

z hodnotiaceho úsudku vyjadreného slovami „prvý veľký biznis sa L. podaril v roku 1992“, zo

skutkových tvrdení obsiahnutých v slovách „keď získal štátny podnik Mlyny a cestovinárne

Piešťany“ a „bývalému členovi vlády ho so štvoricou partnerov štát odklepol za približne

tristo miliónov korún“ a z polemickej informácie „hoci sa cena tohto mlyna odhadovala na

viac než miliardu korún“.

39. Hodnotiaci úsudok „prvý veľký biznis sa L. podaril v roku 1992“ poţíva z hľadiska

slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a jeho pravdivosť nemôţe byť

predmetom dokazovania. Pre jeho akceptovateľnosť je postačujúce, ak má určitý skutkový

základ. Tento základ je bez ďalšieho (teda aj bez polemického výroku) daný samotným

faktom, ţe ţalobca ako bývalý člen vlády spolu so štvoricou partnerov získal štátny podnik

Mlyny a cestovinárne Piešťany za pribliţne tristo miliónov korún. Tento fakt bol v konaní

nesporný, pričom na jeho pravdivosti nič nemení určitá miera zjednodušenia daná tým, ţe

uverejnená informácia neuvádzala výslovne s pouţitím odborne presnej právnickej

terminológie, či išlo o získanie, resp. prevod majetku štátu do vlastníctva ţalobcu ako fyzickej

osoby, alebo o prevod na obchodnú spoločnosť, v ktorej bol ţalobca spoločníkom.

40. Informácia „hoci sa cena tohto mlyna odhadovala na viac než miliardu korún“ má

polemický charakter, ktorý je daný pouţitím slov „sa cena ...odhadovala“. Tieto slová sú totiţ

z hľadiska toho, čo sa nimi chce vyjadriť, porovnateľné so slovami „cena mala približne byť“

„cena mala údajne byť“, alebo „cena mala pravdepodobne byť“. Synonymický slovník

slovenčiny, vydaný vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied VEDA, prvé vydanie,

Bratislava, 1995, vysvetľuje význam slova „odhad“ ako pribliţné určenie veľkosti, mnoţstva,

hodnoty a pod. niečoho, pričom ako synonymum tohto slova uvádza aj slovo „tip“ ako odhad

výsledku niečoho. K polemickým výrokom v súvislosti s právom na slobodu prejavu vyslovil

ústavný súd názor, ţe takéto výroky zásadne vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti

podľa a nasl. (porovnaj nález ústavného súdu sp.zn.

z 28. októbra 2010, Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu 2010,

str. 889, odkazujúci tieţ na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. ).

Pokiaľ by od ţalovanej bolo vyţadované preukázanie odhadovanej ceny v zmysle tipovanej

ceny, bolo by splnenie tejto povinnosti z povahy veci nemoţné.

41. Ani vyššie uvedený polemický výrok však nie je bez skutkového základu. V konaní

pred súdom prvého stupňa bol vykonaný dôkaz článkom uverejneným v týţdenníku

DOMINO efekt dňa 13. augusta 1993 od autora P. B. s názvom „Ako melú L. mlyny“

s podtitulkom „Podnikateľské aktivity exministra“. Z tohto dôkazu vyplynulo, ţe zdrojom

informácie o cene odhadovanej na viac neţ miliardu korún bola správa vypracovaná

vyšetrovateľmi policajného zboru Slovenskej republiky, ktorá v rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 21. marca 2000 sp.zn. (zaloţeného

do spisu ţalobcom) bola označená ako situačná informácia Úradu na ochranu ekonomických

záujmov Slovenskej republiky (zanikol k 31. augustu 1993), medzi základné úlohy ktorého

patrilo získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií, dôleţitých pre ochranu

ekonomických záujmov Slovenskej republiky v procese transformácie ekonomiky, teda aj

pri uskutočňovaní privatizácie. V tomto dokumente malo byť uvedené, ţe suma, za ktorú boli

získané nehnuteľnosti patriace štátnemu podniku Mlyny a cestovinárne Piešťany, sa javí

podhodnotenou o to viac, ţe súčasťou kúpy bolo napríklad niekoľko mlynov (v Piešťanoch,

Trnave, Sládkovičove a Senci), pričom len na jeden samotný mlyn v Trnave bolo záloţné

právo tristo miliónov korún. Uţ len tento fakt, ktorý v konaní ţalobcom spochybnený nebol,

odôvodňuje akceptovateľnosť výroku o odhadovanej cene na viac neţ miliardu korún.

Navyše, ak zdrojom informácie o odhadnej cene v spojení s uvedením faktu o záloţnom práve

bola správa orgánu štátu, mohla sa ţalovaná spoliehať na túto informáciu a šíriť ju bez toho,

aby bola povinná ju overovať. Podľa judikatúry ESĽP (Bladet Tromso a Stensaas v. Nórsko,

rozsudok veľkého senátu, 20. 5. 1999, č. 21980/93), tlač, pokiaľ prispieva k verejnej diskusii

o záleţitostiach legitímneho záujmu, by mala mať beţne právo spoliehať sa na obsah

oficiálnych správ, bez toho, aby bola povinná vykonávať nezávislý prieskum, lebo inak by

mohla byť podkopaná ţivotne dôleţitá úloha „stráţneho psa“, ktorú tlač zohráva. Aj podľa

judikatúry ústavného súdu od vydavateľa periodickej tlače nemoţno poţadovať, aby

selektoval informácie získané od štátneho orgánu (z policajného zdroja), na ktoré sa mohol

s dôverou spoliehať, pretoţe sa tým upiera právo verejnosti na úplné informácie o veciach

verejného záujmu (nález ústavného súdu sp.zn. z 28. októbra 2010, Zbierka

nálezov a uznesení ústavného súdu 2010). Z týchto dôvodov sa dovolací súd nestotoţňuje

s hodnotením uvedenej informácie v uţ spomínanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. , ktorý okolnosť, ţe bola obsahom materiálu vypracovaného

štátnym orgánom, nepovaţoval za právne významnú.

42. Podstatou ďalšej informácie „táto skupina ovládla aj gemerský mlyn, ktorý vraj

získala formou nátlaku na bývalých majiteľov. Tí mali pod psychickým nátlakom podpísať

zápisnicu, že odstupujú od zmluvy s Fondom národného majetku“ bolo získanie vplyvu

ţalobcu, resp. obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom, aj k ďalšiemu majetku

pôvodne privatizovanému inou obchodnou spoločnosťou a okolnosti získania tohto vplyvu.

Táto informácia pozostávala z hodnotiaceho úsudku „táto skupina ovládla aj gemerský mlyn“

a z polemických výrokov „ktorý vraj získala formou nátlaku na bývalých majiteľov“ a „Tí

mali pod psychickým nátlakom podpísať zápisnicu, že odstupujú od zmluvy s Fondom

národného majetku“. Polemickosť bola daná pouţitými výrazmi „vraj získala“ a „Tí mali“.

O uvedenom hodnotiacom úsudku a polemických výrokoch platia primerane závery uvedené

v bode 39 a 40. Skutkový základ hodnotiaceho úsudku potvrdil sám ţalobca predloţením

zápisnice o svojom výsluchu z pojednávania v inej veci, pri ktorom uviedol, ţe na základe

rozhodnutia Fondu národného majetku sa obchodná spoločnosť Povaţské mlyny

a cestovinárne spol. s r.o. stala správcom (mandatárom) Gemerského mlyna a o rok alebo dva

bol jej tento majetok predaný. Uţ len tento fakt bez ďalšieho robil hodnotiaci úsudok

z hľadiska novinárskej slobody ţalovanej akceptovateľným. Inak aj polemické výroky mali

svoj základ v skutočnosti, ktorá vyplynula z dôkazu vykonaného článkom I. B. publikovaným

v denníku SME s názvom „Ako sa moţno stať správcom mlyna“. V tomto článku bolo totiţ

uvedené, ţe na spísanie zápisnice o odstúpení majiteľov Gemerského mlyna od zmluvy

uzavretej s Fondom národného majetku sa mandatár (zástupcovia piešťanskej firmy) dostavil

s bezpečnostnou sluţbou a a j s členmi novej stráţnej sluţby Profi team z Topoľčian. Tento

fakt, ktorý nebol v konaní rozporovaný, označenú polemiku pripúšťal

a legitimizoval.

43. Informácia „tieto mlyny profitovali práve vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu

zo strany FNM a ministerstiev. Kým L. so spoločníkmi kupoval obilie od štátu v hodnote

tritisícšesťsto korún za tonu, ostatní za ňu platili na voľnom trhu vyše päťtisíc“ sa týkala

zvýhodnenia pri podnikaní zo štátnym majetkom. Pozostávala z hodnotiaceho úsudku „tieto

mlyny profitovali práve vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany FNM a ministerstiev“

a zo skutkových tvrdení „Kým L. so spoločníkmi kupoval obilie od štátu v hodnote

tritisícšesťsto korún za tonu“ a „ostatní za ňu platili na voľnom trhu vyše päťtisíc“. Keďţe

súčasťou skutkového stavu bolo nepochybné zistenie, ţe obchodná spoločnosť, v ktorej bol

ţalobca spoločníkom, kupovala obilie od štátu (zo štátnych hmotných rezerv) za tritisícšesťsto

korún a ţe cena obilia na voľnom trhu bola vyše päťtisíc korún, mal vyššie uvedený

hodnotiaci úsudok v týchto faktoch dostatočný skutkový základ, t.j. uţ len tieto fakty ho

umoţňovali, a to aj napriek určitej nepresnosti tvrdenia vyjadreného slovom „ostatní“.

Bez významu nie je ani to, ţe tieto informácie pochádzali od bývalého ministra pre správu

privatizáciu národného majetku I. M., ktorý v článku uverejnenom v týţdenníku DOMINO

efekt dňa 21. júna 1996 s názvom „Pomalé Boţie a rýchle L. Mlyny“ (tento článok bol tieţ

predmetom dokazovania súdmi v základnom konaní) uviedol aj konkrétne údaje o rozdelení

objemov obilia medzi slovenské mlyny. To zakladalo zo strany ţalovanej rozumný dôvod

spoliehať sa tieto informácie a hodnotiaci úsudok z nich urobený bol chránený novinárskou

slobodou ţalovanej.

44. Pokiaľ odvolací súd uloţil ţalovanej povinnosť ospravedlniť sa ţalobcovi aj

za informáciu „v štatutárnych orgánoch B.S.R., s.r.o. sedí V. L. starší“, dovolací súd

poznamenáva, ţe ani prípadná nesprávnosť tohto tvrdenia nie je z objektívneho hľadiska

spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv ţalobcu. So zreteľom na skutočnosť, ţe ide o údaj

z verejného registra a ţe je daná totoţnosť mena ţalobcu, treba tento prípadný omyl ţalovanej

povaţovať za ospravedlniteľný. Okrem toho uvedená informácia bola vytrhnutá z kontextu,

lebo v článku išlo vymenovanie firiem, v štatutárnych orgánoch ktorých sedia dve osoby, a to

V. L. starší a V. L. mladší.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová