Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/11/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. B., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v H., proti ţalovanej Slovenskej republike –

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám.

č. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde

Rimavská Sobota pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni 141,08 € trov dovolacieho konania do rúk

JUDr. J. Č., advokáta so sídlom v H., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 8. februára 2011 č.k. -61

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 3 083,89 € s 2 % úrokom z omeškania

od 17. septembra 2009 aţ do zaplatenia a nahradiť ţalobkyni trovy konania vo výške

860,10 €. Vo zvyšku ţalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa si ţalobou

uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v dôsledku trestného

stíhania pre trestný čin výtrţníctva a ublíţenia na zdraví, ktoré sa skončilo jej oslobodením

spod obţaloby rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 24. mája 2007 č.k. -472.

Pred podaním ţaloby na súd si ţalobkyňa uplatnila svoje nároky ţiadosťou o predbeţné

2

prejednanie nároku na náhradu škody u ţalovanej, ktorá ţiadosť ţalobkyne postúpila

Generálnej prokuratúre SR, ktorá následne ţalobkyni listom zo 16. septembra 2009 oznámila,

ţe jej ţiadosť povaţuje za nedôvodnú. Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa podľa

a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci (ďalej len „“) ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobkyni

3 083,89 €, ktorá suma pozostáva zo skutočnej škody vo výške 1 083,89 € a náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 €. Skutočnú škodu ţalobkyne predstavujú náklady na jej

právne zastupovanie advokátom vo výške 1 034,90 € a náklady na dopravu prostriedkami

verejnej dopravy z miesta jej bydliska do miesta uskutočňovania úkonov trestného konania

vo výške 48,99 €. Ţalobu v časti 366,27 € z titulu cestovných výdavkov súd zamietol

s poukazom na vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre súdy; ţalobkyni priznal iba cestovné výdavky zodpovedajúce výdavkom

prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, pretoţe súdu neboli preukázané okolnosti

vyţadujúce, aby cesta bola vykonaná inými dopravnými prostriedkami. Výšku nemajetkovej

ujmy určil s prihliadnutím na dĺţku trestného stíhania (takmer 3 roky), obmedzenia a dopady

trestného stíhania (účasť na úkonoch a vyţadovanie správ o ţalobkyni) a tvrdenie ţalobkyne,

ktoré súd vyhodnotil ako hodnoverné, ţe aţ do ukončenia trestného stíhania odkladala

uzavretie manţelstva, ktoré skutočne aj neskôr uzavrela. Pokiaľ ţalovaná spochybňovala

svoje oprávnenie konať v mene štátu v danej veci súd uviedol, ţe vzhľadom na pochybenie

tak vyšetrovateľa polície, ktorý začal trestné stíhanie ako aj pochybenie prokurátora, ktorý

podal obţalobu, nie je moţné jednoznačne určiť zodpovedný subjekt za vznik škody, preto

v danej veci aplikoval , ktorý sa vzťahuje práve na situácie,

v ktorých nie je moţné jednoznačne určiť zodpovedný subjekt. O úrokoch z omeškania súd

rozhodol podľa a . Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil a

Na odvolanie ţalobkyne a ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 21. júla 2011 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil, ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku

( ). Zdôraznil, ţe účelom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci je, aby kaţdá ujma spôsobená nesprávnym,

či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená a prípadoch, ak došlo

k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obţaloby, treba s prihliadnutím

3

na konkrétne okolnosti a dôvody prípadu vychádzať z toho, ţe občan čin nespáchal a trestné

stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Rovnako sa stotoţnil aj s právnym záverom súdu

prvého stupňa, ţe v danej veci nie je moţné jednoznačne určiť, či škodu spôsobil orgán

prokuratúry alebo vyšetrovateľ policajného zboru, a preto je správny aj právny záver súdu

prvého stupňa, aby v danej veci konala v mene štátu ţalovaná. Pokiaľ ţalovaná namietala

priznanie nároku na náhradu škody, vrátane nákladov ţalobkyne spojených s predbeţným

prerokovaním nároku na náhradu škody, odvolací súd poukázal na právne závery vyslovené

v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 30. marca 1999 sp. zn. , v zmysle ktorých

sa náklady na predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody povaţujú za príslušenstvo

nároku na náhradu škody. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalovaná a ţiadala napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila a Dovolací dôvod podľa , t.j. ţe

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený odôvodnila tým, ţe

na strane ţalovanej vystupoval ako účastník subjekt bez procesnej spôsobilosti (Slovenská

republika), ktorý nebol riadne zastúpený, pretoţe ţalovaná nie je oprávnená v danom spore

zastupovať štát. K odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle došlo

tým, ţe súdy nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutie v časti ustálenia orgánu oprávneného

zastupovať štát ako aj v časti nároku na náhradu nákladov spojených s predbeţným

prerokovaním nároku na náhradu škody.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť, pretoţe súdy svoje

rozhodnutia náleţite odôvodnili a štát ako účastník konania bol správne v zmysle § 4 ods. 2

zastúpený ţalovanou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) prostredníctvom zamestnanca

s právnickým vzdelaním ( ), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Prípustnosť dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu upravuje v ustanovení

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Prípustnosť dovolania ţalovanej z aţ 3 nevyplýva, pretoţe

dovolaním napadnutým rozsudkom bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom

odvolací súd vo výrokovej časti nevyslovil prípustnosť dovolania a napadnutému rozsudku

odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu, od právneho názoru ktorého

sa odvolací súd preto ani nemohol odchýliť.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle , , , a

nenamietala a ţiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Preto ani z vyššie

uvedených ustanovení nevyplýva prípustnosť dovolania ţalovanej.

Podľa názoru dovolateľky konanie je postihnuté vadou konania podľa § 237 písm. c/

(účastník konania na strane ţalovanej (štát) nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený). Tento dovolací dôvod je daný, ak sú súčasne splnené dve podmienky, a to vtedy,

ak ten, kto v konaní vystupuje ako účastník konania nemá procesnú spôsobilosť v zmysle § 20

a zároveň tento účastník (práve vzhľadom na nedostatok spôsobilosti samostatne pred

súdom konať) nie je riadne zastúpený.

V danom prípade na strane ţalovanej vystupoval štát, ktorý ak je účastníkom

občianskoprávnych vzťahov, povaţuje sa za právnickú osobu ( ).

Štát ako účastník občianskoprávnych vzťahov má aj v rozsahu, v akom môţe vlastnými

úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, procesnú spôsobilosť, teda spôsobilosť

samostatne konať pred súdom; právnické osoby a štát majú procesnú spôsobilosť

v neobmedzenom rozsahu, a preto na ich strane nemôţe vzniknúť dovolací dôvod podľa § 237

písm. c/ Štát ako účastník konania je teda subjektom s procesnou spôsobilosťou,

za ktorý koná buď štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,

alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu ( ).

V prejednávanej veci nebol naplnený uţ prvý predpoklad úspešného uplatnenia dovolacieho

dôvodu podľa , t.j. ţe v konaní vystupoval účastník, ktorý nemá procesnú

spôsobilosť, pretoţe štát ako účastník konania má procesnú spôsobilosť. Druhý predpoklad

tohto dovolacieho dôvodu nebol rovnako naplnený, pretoţe účelom tohto dovolacieho dôvodu

je náprava chýbajúceho, absentujúceho zastúpenia toho, kto nemohol pred súdom samostatne

konať (napr. maloletý účastník) a ktorý zároveň nebol v príslušnom konaní zastúpený.

V danom prípade bol štát zastúpený ţalovanou a ţalovanou spochybňované oprávnenie

zastupovať v danej veci štát, je otázkou právneho posúdenia tejto otázky (vecnej legitimácie)

a nie vadou konania podľa Zároveň dovolací súd dodáva, ţe otázkou,

či súdy správne právne posúdili otázku oprávnenia ţalovanej v danej veci zastupovať štát,

sa dovolací súd môţe zaoberať iba v procesne prípustnom dovolaní; ani prípadná nesprávnosť

posúdenia tejto otázky prípustnosť dovolania ţalovanej podľa sama

osebe nezakladá.

Ţalovaná v dovolaní ďalej namietala naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237

písm. f/ Podľa jej názoru súdy nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutie v časti

6

ustálenia orgánu oprávneného zastupovať štát, ako aj v časti nároku na náhradu nákladov

spojených s predbeţným prerokovaním nároku na náhradu škody.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva

na spravodlivý proces je tieţ právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, ţe

majú význam pre rozhodnutie (). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama

osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou

intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv (, ,

).

Nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

(tzv. nepreskúmateľnosť), na ktorom dovolateľka prípustnosť dovolania zaloţila, nie je vadou

konania podľa ods. f/ Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej

vady konania v zmysle (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu

z 28. augusta 1997 sp. zn. , uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Takáto procesná vada

je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd len pre úplnosť

dodáva, ţe kritériom pre posúdenie (ne) preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náleţitostí

odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

teda nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (). Navyše zo spisu

vyplýva, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal práve s námietkami

ţalovanej týkajúcimi sa jej oprávnenia zastupovať v danej veci štát (str. 4 odsek 3

odôvodnenia rozsudku) ako aj nároku na náhradu škody vrátane nákladov na predbeţné

prejednanie nároku na náhradu škody (str. 6 ods. 3). Tu vyslovené právne závery odvolací súd

primerane vysvetlil (pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal).

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľka spája ňou tvrdené nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu aj s nesprávnym právnym posúdením veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Súd ale právnym

posúdením veci nezakladá procesnú vadu konania v zmysle I keď je nesprávne

právne posúdenie veci relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď tieţ

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1

aţ 3 ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jej dovolanie

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia

dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Ţalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd ţalobkyni priznal náhradu

trov konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 4. januára 2012 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 10 ods. 1 vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty predmetu sporu 3 083,89 €, vo výške

111,21 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 €)] a 20% DPH

z odmeny a náhrady výdavkov [§ 18 ods. 3 vyhlášky (t.j. 22,24 €)], predstavuje spolu

141,08 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júna 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková