Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2TdoV/9/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Harabina a členov JUDr. Daniela Hudáka, JUDr. Viliama Dohňanského, JUDr. Jany Serbovej

a JUDr. Libora Duľu, na neverejnom zasadnutí 28. júna 2013 v Bratislave, v trestnej veci

proti obvinenému Ing. P. Ď. , vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. ,

prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. P. Ď., prostredníctvom obhajcu JUDr. D. D.,

advokáta v Bratislave, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra

2008, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného Ing. P. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2007, sp. zn. , bol

obvinený Ing. P. Ď. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“)

sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom

základe, ţe

ako konateľ spoločnosti C., s.r.o., so sídlom na H. ul. č. X. v Bratislave v období od

27. mája 1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov D.Ú., B. a neoprávnene sa obohatiť

podal D.Ú., B. so sídlom na Ţ. ul. č. X v B. daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty,

27. mája 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 1996, 3. júna 1996 za zdaňovacie obdobie

mesiaca máj 1996, 1. júla 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996, 2. augusta 1996 za

zdaňovacie obdobie mesiaca júl 1996, 4. septembra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca

august 1996 a 30. októbra 1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorým

uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1996

2

v sume 460.944 Sk, za mesiac máj 1996 v sume 6.902.116 Sk, za mesiac jún 1996 v sume

477.036 Sk, za mesiac júl 1996 v sume 463.778 Sk, za mesiac august 1996 v sume 465.303

Sk a za mesiac september 1996 v sume 6.903.937 Sk, pričom tieto nároky na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných

zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval ako realizáciu zmlúv o dielo z 20. apríla 1996 a z 1.

júna 1996 uzavretých medzi spoločnosťami C., s.r.o., a P., a.s., hoci v skutočnosti takto

vykazované zdaniteľné plnenia neboli realizované a na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty podľa ustanovení o dani z pridanej hodnoty

nemala spoločnosť C., s.r.o., nárok. Celkovo si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov apríl aţ september 1996 v sume

15.673.114 Sk, z tejto sumy D.U., B. vyplatil spolu 8.769.177 Sk ako vrátenie uplatneného

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl aţ august 1996 poukázaním

platieb na účty spoločnosti C., s.r.o., na účet č. X. vedený v IRB., a.s. 20. júna 1996 v sume

460.944,- Sk a na účet č. X. vedený vo VUB, a.s., 28. júna 1966 v sume 6.902.116 Sk, 31.

júla 1996 v sume 477.036 Sk, 2. septembra 1966 v sume 463.778 Sk a 4. októbra 1996

v sume 465.303 Sk. Zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september

1996 v sume 6.903.937 Sk D.Ú., B. na základe kontroly uplatneného nároku nevyplatil. Na

ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak Ing. P. Ď. spôsobil škodu spolu vo výške

8.769.177 Sk a pokiaľ by D.Ú., B. vyplatil aj zostávajúcu časť uplatneného nadmerného

odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6.903.937 Sk, spôsobil by tak Ing. P. Ď. na ťarchu

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky celkovo škodu vo výške 15.673.114 Sk.

Krajský súd mu za to uloţil podľa §250 ods. 4, § 35 ods. 2, § 39a ods. 3 Tr. zák.

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením na jeho výkon do

I. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa §§ 49 ods. 1, 50 ods. 1 Tr. zák. mu uloţil aj trest zákazu

činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Zároveň zrušil

rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2005, sp. zn. , v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. , vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 228

ods. 1 o trestnom konaní súdnom () v znení účinnom do

1. januára 2006 (ďalej len „“) uloţil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej

strane, D.Ú., B. Š. X., B., sumu 8.740.000 Sk.

3

Najvyšší súd rozsudkom z 30. októbra 2008, sp. zn. , podľa § 258 ods. 1

písm. d/, e/ na podklade odvolania obvineného zrušil rozsudok krajského súdu

v celom rozsahu a na základe uznal obvineného za vinného zo spáchania

pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. sčasti dokonaného,

sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom základe, za čo

mu podľa § 250 ods. 5, § 35 ods. 2, § 39a ods. 3 Tr. zák. uloţil súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 53

ods. 1, § 54 ods. 3 Tr. zák. mu uloţil aj peňaţný trest vo výmere 1.000.000 Sk spolu

s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere jeden rok pre prípad, ţe by výkon tohto

trestu mohol byť úmyselne zmarený. Zároveň mu podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák.

uloţil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov.

Zrušil tieţ rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2005, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. ,

vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa uloţil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej strane, D. Ú.

B. Š. X., B., sumu 8.740.000 Sk.

Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému, rovnako ako aj jeho obhajcovi,

Mgr. R.B., doručený 10. decembra 2008.

Krajský súd 24. mája 2012 predloţil dovolaciemu súdu dovolanie, ktoré podal

obvinený prostredníctvom obhajcu 27. februára 2012, proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn. , v ktorom uplatnil dovolacie

dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ zák.

č. (ďalej len „“) v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Predchádzalo tomu vlastné písomné podanie obvineného označené ako dovolanie, osobne

podané na Krajskom súde v Bratislave 12. decembra 2011. Po obsahovej stránke je totoţné

s dovolaním podaným prostredníctvom obhajcu.

V dovolaní obvinený namieta neprimeranú dĺţku konania. Z tvrdenia odvolacieho

súdu, ţe „na dĺţke súdneho konania nesie určitú vinu aj samotný obţalovaný častými

ospravedlneniami a výmenou obhajcov“, vyvodil zaujatosť sudcov tohto súdu. Vo vzťahu

k dovolaciemu dôvodu podľa argumentuje tým, ţe „JUDr. P.

Szabo mal byť vylúčený z prejednávania veci v odvolacom konaní, keďže nemohol nezaujato

4

posudzovať odvolacie námietky“. V tejto spojitosti poukázal na námietku zaujatosti voči

všetkým členom senátu 4T Krajského súdu v Bratislave, o ktorej „nebolo rozhodnuté“.

Porušenie práva na zákonného sudcu obvinený videl v tom, ţe kým „prvé odvolanie bolo

pridelené senátu 5 To, ktorý vrátil spis ako predčasne predložený, po opätovnom predložení

vo veci rozhodoval senát 4 To.“ Vytýka viacero porušení práva na obhajobu. V tomto smere

uvádza, ţe „odvolací súd napriek oznámeniu dovolateľa o zvolení obhajcu verejné zasadnutie

o odvolaní neodročil, čím de facto znemožnil, aby bol v konaní zastúpený iným než

ustanoveným obhajcom“. Taktieţ „zo strany konajúcich súdov nebol riadne poučený

o svojich právach, najmä o práve vznášať námietky zaujatosti, zvoliť obhajcu, podávať

opravné prostriedky“. Porušenie práva na obhajobu dovolateľ vidí aj v postupe krajského

súdu, ktorý „dvakrát rozhodol o oslobodení ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovať,

čím porušil princíp ne bis in idem.“ Za zásadnú povaţuje skutočnosť, ţe „mu bolo odopreté

právo vypovedať na hlavnom pojednávaní“. Namieta, ţe odvolací súd porušil zákaz

reformatio in peius, keď „len na podklade odvolania obvineného posúdil skutok podľa

prísnejšieho ustanovenia “. Podľa dovolateľa neboli splnené podmienky na

uloţenie peňaţného trestu, pretoţe „dovolateľ konal ako štatutárny orgán spoločnosti C. spol.

s r. o., ktorá získala a použila sporné finančné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť“.

Dovolací dôvod podľa vidí v „nedostatočne zistenom skutkovom

stave, v dôsledku čoho nebolo preukázané úmyselné zavinenie ani objektívna stránka

trestného činu podvodu“. Výhrady uplatňuje aj ku spôsobeniu škody ako zákonného znaku

skutkovej podstaty trestného činu podvodu, lebo „v konaní nebolo preukázané, komu vznikla

škoda a kto je oprávnený uplatňovať si nárok na jej náhradu“. Vo vzťahu k dovolaciemu

dôvodu podľa uvádza nesplnenie podmienok na prečítanie

zápisníc o výpovediach svedkov Ing. Š., Ing. V. a Ing. K. Odvolávajúc sa na porušenie

základných zásad trestného konania podľa § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 11,

ods. 13 a zásady „in dubio pro reo“ navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté

rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a prikázal Krajskému súdu v Bratislave

vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Prokurátor v zmysle sa nestotoţnil s námietkami dovolateľa. Zdôraznil,

ţe otázkou primeranosti dĺţky konania sa zaoberal aj odvolací súd pri ukladaní trestu.

K právu na zákonného sudcu uviedol, ţe spôsob prideľovania vecí vychádza z rozvrhu práce.

Spochybnil tvrdenia o porušení práva na obhajobu. Za zvolenie obhajcu zodpovedá sám

obvinený, ktorý mal v tomto smere dostatočný časový priestor. Neobstoja ani výhrady

dovolateľa vo vzťahu k riadnemu poučeniu. Obvinený niekoľkokrát vyuţil právo vznášať

5

námietky zaujatosti, bol poučený o práve zvoliť si obhajcu, o práve podávať opravné

prostriedky dokonca po vyhlásení konkrétnych rozhodnutí. Zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní z 5. decembra 2005 vyplýva, ţe bol výslovne poučený o práve namietať

protokoláciu zápisnice. K porušeniu princípu „ne bis in idem“ uviedol, ţe súd rozhodol

o oslobodení JUDr. L. 5. decembra 2005, pričom písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia

bolo obvinenému doručené 17. decembra 2005. Neobstojí ani tvrdenie dovolateľa o porušení

zákazu reformatio in peius. Pôvodný trest odňatia slobody vo výmere

8 rokov odvolací súd nahradil trestom odňatia slobody vo výmere 5 rokov a peňaţným

trestom.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, ţe dovolanie je prípustné (

ods. 1, ods. 2 písm. h/ ), bolo podané oprávnenou osobou ( Tr.

por.), na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr.

por. v znení účinnom do 31. augusta 2011). Jednou z podmienok na podanie tohto

mimoriadneho opravného prostriedku je aj jeho včasné podanie. Podľa

v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, musí sa

podať najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

Dovolací súd zo spisového materiálu zistil, ţe obvinený si dovolaním napadnutý

rozsudok osobne prevzal 10. decembra 2008 v Sabinove, čo potvrdil vlastnoručným

podpisom (doručenka opatrená pečiatkou Ústavu na výkon väzby, Ul. kpt. Nálepku, Prešov

z 10. decembra 2008, nachádzajúca sa v zbernom spise Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. ). Lehota na podanie dovolania mu začala plynúť

11. decembra 2008 a skončila v nedeľu 11. decembra 2011. S prihliadnutím na § 63 ods. 5

sa za posledný deň lehoty povaţuje najbliţší budúci pracovný deň, teda

pondelok 12. december 2011. Obvinený doručil písomné podanie označené ako dovolanie

osobne na Krajský súd v Bratislave 12. decembra 2011. Zákonom ustanovená lehota troch

rokov na podanie dovolania bola zachovaná.

Dovolací súd nezistil ţiaden z uplatnených dovolacích dôvodov podľa

v znení účinnom do 31. augusta 2011, pre ktorý by zrušil napadnuté rozhodnutie, ako

aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ako sa toho domáha dovolateľ.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v rámci trestného konania

je spôsobilé privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto

6

ho moţno aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závaţnosťou pochybenia

napadnutého rozhodnutia súdu. Aj Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti plne

akceptuje, ţe dovolací súd nie je uţ na základe samotného vymedzenia dovolacích dôvodov v

predurčený k úplnému prieskumu rozhodnutí nižších súdov činných v rámci

trestného konania. Dôvody dovolania sú, v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie

rozsudku v odvolacom konaní, podstatne užšie.

Obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa Toto

ustanovenie predpokladá rozhodnutie vo veci súdom, ktorý nebol vecne alebo miestne

príslušný. V danom prípade sa to nestalo. Obţaloba bola podaná na krajský súd

24. februára 2005, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti Podľa

účinného od 1. januára 2006 konanie v prvom stupni vykonáva príslušný

krajský súd v zmysle doterajších predpisov, t. j. podľa účinného

do 1. januára 2006 (ďalej len „“). Príslušnosť súdu sa posudzuje podľa ustanovení

- Podľa veta druhá o trestnom čine podvodu, ktorým

je spôsobená škoda veľkého rozsahu, koná v prvom stupni krajský súd ako vecne príslušný.

V tomto smere neobstojí tvrdenie dovolateľa, ţe konajúce súdy sa nevysporiadali s námietkou

vecnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave. V zmysle účinného do 1.

januára 2006 bolo povinnosťou predsedu senátu, aby po podaní obţaloby túto preskúmal

a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdil, či ju treba predbeţne prejednať

na zasadnutí senátu alebo či môţe nariadiť o nej hlavné pojednávanie. Dôvody

pre predbeţné prejednanie obţaloby sú pri tom taxatívne uvedené v Predseda

senátu nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné obţalobu predbeţne prejednať a následne

rozhodnúť podľa , preto dal odpis obţaloby doručiť oprávneným osobám

a v zmysle nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Uplatnený dovolací dôvod v zmysle predpokladá

rozhodnutie súdu v nezákonnom zloţení. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, ţe

nezákonne zloţeným dovolacím súdom je súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami

určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Obsadenie súdu je

v a v vymedzené od samosudcu aţ po rozmanité

rozhodovacie útvary (senáty) zloţené z troch a viacerých sudcov. Na toto kritérium nadväzuje

zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami

obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Obvinený namietal porušenie

7

práva na zákonného sudcu v konaní vedenom na Najvyššom súde tým, ţe 6. augusta 2007

bolo odvolanie pridelené senátu 5 To, ktorý ho prípisom z 13. augusta 2007 vrátil ako

predčasne predloţené. Po vrátení veci mala byť vec znovu zapísaná senátu 5 To. Dovolací súd

preskúmal argumenty dovolateľa a zistil, ţe ani tento dôvod dovolania nie je naplnený.

Zohľadnil pri tom aj existujúcu judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej je zásada

zákonného sudcu ústavnou zárukou pre kaţdého, ţe v jeho veci bude rozhodovať súd

a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom

rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby

bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený výber súdov

a sudcov „ad hoc“ (nález Ústavného súdu SR z 26. októbra 2005, sp. zn. ;

uznesenie Ústavného súdu SR z 18. októbra 2007, sp. zn. ). Rozhodovanie veci

zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok

spravodlivého procesu zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Základné právo na zákonného sudcu vyplývajúce z má za cieľ

zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený

spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto

základné právo je v posudzovanom prípade konkretizované v

a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. Dovolací súd

skúmal, či bola rešpektovaná zásada prideľovania vecí jednotlivým senátom v súlade

s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2008 a spôsobom, ktorý určuje zákon.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom

súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie

prejednávanej veci. Za zákonného sudcu treba povaţovať podľa viacerých právnych

prameňov sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto funkcie, bol

natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla

a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami

sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Zo spisového materiálu je zrejmé, ţe odvolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 27. júna 2007, sp. zn. , napadlo na najvyšší súd

6. augusta 2007 a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti SR bolo pridelené senátu 5T v zloţení

JUDr. Kliment, JUDr. Hatala a JUDr. Szabo. Tento senát prípisom z 13. augusta 2007 vrátil

vec ako predčasne predloţenú krajskému súdu. V zbernom spise odvolacieho súdu

8

sa nachádza pokyn predsedu trestnoprávneho kolégia z 28. septembra 2007, adresovaný

elektronickej podateľni. V ňom na základe časti IV., článku II., bodu 5 Rozvrhu práce

Najvyššieho súdu SR na rok 2007 určil na rozhodnutie o sťaţnosti obvineného vo veci

senát 4T (predseda senátu JUDr. Bdţoch). Vychádzal pri tom zo zistenia, ţe

sťaţnosť obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. augusta 2007,

predloţená najvyššiemu súdu 7. septembra 2007, je iným predmetom rozhodovania, ako

rozhodovanie o odvolaní tohto obvineného proti rozsudku krajského súdu. Po odstránení

formálnych chýb krajským súdom bolo 22. februára 2008 odvolanie obvineného opätovne

predloţené najvyššiemu súdu. V tomto štádiu však došlo k chybe pri jeho zápise

v elektronickej podateľni. V zbernom spise odvolacieho súdu sa nachádzajú všetky úpravy

súvisiace s touto chybou v zápise (list predsedu senátu 4T JUDr. Bdţocha z 19. marca 2008,

v ktorom upozorňuje na mylný zápis, pokyn predsedu kolégia z toho istého dňa na postup

podľa jeho úpravy z 28. septembra 2007, ako aj úradný záznam pracovníčky elektronickej

podateľne o tom, ţe 22. februára 2008 zastupujúca pracovníčka p. Š. vykonala mylný zápis).

Na základe pokynu predsedu kolégia bolo 19. marca 2008 odvolanie obvineného výnimkou

prevedené do senátu oprávnenému o ňom rozhodnúť, t.j. senátu v zloţení

JUDr. Kliment, JUDr. Hatala a JUDr. Szabo. Na podklade uvedeného je evidentné, ţe

dovolací dôvod podľa naplnený nebol.

Dovolateľ vytýkal porušenie práva na obhajobu, konkrétne práva na zastúpenie

zvoleným obhajcom a absenciu riadneho poučenia; porušenie práva oboznámiť

sa s vyšetrovacím spisom a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom;

nevysporiadanie sa s podaním z 29. marca 2005; porušenie princípu ne bis in idem pri

rozhodovaní o oslobodení ustanoveného obhajcu JUDr. L. od povinnosti obhajovať;

nerozhodnutie o žiadosti obvineného o oslobodenie ustanoveného obhajcu Mgr. B.

od povinnosti obhajovať; opomenutie vykonať výsluch obvineného. Dovolací súd nezistil,

ţe by v predmetnej veci bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu tak, ako to

vyţaduje Dovolateľ si jednotlivé ustanovenia Trestného

poriadku vykladá nesprávne. Za porušenie ustanovení §, ods. 3 označil

skutočnosť, ţe odvolací súd neodročil verejné zasadnutie o odvolaní po tom, čo mu listom

z 22. októbra 2008 oznámil, ţe si zvolil obhajcu. V tomto smere sa dovolací súd stotoţnil

s názorom prokurátora, ţe dovolateľ na uplatnenie svojich obhajobných práv mal dostatočne

dlhú dobu od podania odvolania v júli 2007 aţ do konania verejného zasadnutia v októbri

2008, ako aj s názorom odvolacieho súdu, ţe zmena obhajcu v zásade nie je dôvodom pre

9

odvolanie uţ nariadených úkonov, o ktorých boli riadne upovedomení obţalovaný i jeho

doterajší obhajca. Keďţe zvolenie advokáta za obhajcu nie je jednostranným úkonom,

ale nutne vyţaduje, aby advokát obhajobu prijal, dovolací súd zdôrazňuje, ţe k zvoleniu

obhajcu v danom prípade nedošlo z dôvodu absencie prijatia obhajoby obhajcom. Obvinený

totiţ na verejnom zasadnutí pri predloţení vlastnoručne spísaného splnomocnenia pre

advokáta JUDr. H. uviedol, ţe ten jeho obhajobu dosiaľ neprevzal, lebo o tom nemá

vedomosť. Tvrdenie dovolateľa o absencii riadneho poučenia zo strany konajúcich súdov

nemá oporu v spise. Poučovacia povinnosť v zmysle totiţ nie je

neohraničená, t.j. ţe by súd oboznámil obvineného so všetkými právami a povinnosťami, bez

zreteľa k tomu, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje práva v konaní realizovať, vôbec

nastane. Podstatné je, aby bol obvinený poučený v čase, kedy je to podľa stavu konania pre

neho potrebné. V zmysle judikatúry ESĽP by absencia poučenia o moţnosti podať opravný

prostriedok mohla znamenať porušenie práva na prístup k súdu, v danom prípade však takýto

stav nenastal. Vo všetkých troch dovolateľom namietaných rozhodnutiach (,

, ) bol obvinený riadne a správne poučený. V rozsudku

o tom, ţe proti nemu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok,

a vo zvyšných dvoch o tom, ţe proti týmto uzneseniam nie je sťaţnosť prípustná. Ako

neopodstatnené vyhodnotil dovolací súd aj námietky uvedené v časti I. písm. G dovolania. Vo

vyšetrovacom spise sa nachádzajú zápisnice o úkonoch uskutočnených po začatí trestného

stíhania, pričom obvinený rovnako ako aj jeho obhajca mal v zmysle moţnosť

vyšetrovací spis preštudovať a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Z nepochopenia

jednotlivých ustanovení o sťaţnosti a nariadení hlavného pojednávania a ich nesprávneho

výkladu pramení aj námietka dovolateľa, ţe konajúce súdy sa nevysporiadali so sťaţnosťou

proti rozhodnutiu o prijatí obţaloby a nariadení hlavného pojednávania. Sťaţnosť je totiţ

riadnym opravným prostriedkom proti uzneseniu, pričom uznesenie súdu moţno sťaţnosťou

napadnúť len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci

v prvom stupni (, ). Nariadenie hlavného pojednávania je zase

rozhodnutím organizačno-technickej povahy, ktorého výsledkom je predvolanie, resp.

upovedomenie o termíne hlavného pojednávania. Rovnaký záver o nesprávnej interpretácii

platí aj pokiaľ ide o namietané porušenie princípu zákazu rozhodnutia dvakrát v tej istej veci.

Ústavná zásada zákazu ne bis in idem v SR má svoje vyjadrenie v

ods. 1 písm. e/, písm. f/, písm. h/ Podľa nej nikoho nemoţno trestne stíhať za čin,

za ktorý bol uţ právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obţaloby. Táto zásada

nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

10

Porušením práva na obhajobu nie je ani to, ţe predsedníčka senátu neoslobodila ustanoveného

obhajcu Mgr. B. od povinnosti obhajovať, pričom túto skutočnosť obvinenému oznámila

v liste. Povinnosťou súdu je totiţ zaoberať sa návrhmi a ţiadosťami obvineného a nie

povinnosť im vyhovieť. Podľa dovolateľa mu bolo odopreté vypovedať, čo označil za hrubý

zásah do práva na obhajobu. Zo zápisnice z hlavného pojednávania však jednoznačne

vyplýva, ţe dovolateľ v postavení obţalovaného mal moţnosť sa vyjadriť ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich.

V spojitosti s dovolacím dôvodom podľa , ktorý

zabezpečuje nestrannosť a nezaujatosť trestného konania ako celku, ako aj jednotlivých

úkonov vykonávaných v rámci trestného konania, dovolateľ namietal, ţe JUDr. Szabo mal

byť vylúčený z konania a rozhodovania o odvolaní, pretoţe sa zúčastnil na rozhodovaní

o sťaţnosti proti uzneseniu o oprave rozsudku krajského súdu. K vylúčeniu sudcu priamo

zo zákona dochádza v prípade, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor,

vyšetrovateľ, policajný orgán, spoločenský zástupca, obhajca alebo splnomocnenec

zúčastnenej osoby alebo poškodeného ( ). Z rozhodovania na súde vyššieho

stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde niţšieho

stupňa, a naopak ( ). Ani jedna z týchto situácii v danom prípade nenastala.

JUDr. Szabo sa zúčastnil na rozhodovaní na súde rovnakého stupňa, navyše vo veciach

s iným predmetom rozhodovania. V súvislosti s týmto dovolacím dôvodom obvinený vytýkal,

ţe o námietke zaujatosti, ktorú vzniesol proti všetkým členom senátu krajského súdu, nebolo

dosiaľ rozhodnuté. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe námietku zaujatosti obvinený vzniesol aţ po

tom, čo senát krajského súdu vyhlásil rozsudok, t. j. po skončení veci na súde prvého stupňa.

Je pri tom povinnosťou procesnej strany, aby vzniesla námietku zaujatosti bezodkladne, len

čo sa dozvedela o dôvodoch na jej vznesenie ( ), inak sa o nej nekoná (

ods. 7 ). Obvinený sa o dôvodoch odročenia hlavného pojednávania dozvedel

uţ 23. februára 2006, a námietku zaujatosti voči členom senátu krajského súdu vzniesol

aţ 27. júna 2007, čiţe uvedenú povinnosť si nesplnil. Napriek tomu sa stala predmetom

preskúmania odvolacieho súdu aj námietka o zaujatosti senátu krajského súdu, ktorú obvinený

odôvodnil tým, ţe pri odročení hlavného pojednávania na neurčito do právoplatnosti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. , vo veci konajúci senát vopred prejudikoval

jeho vinu. Podľa názoru odvolacieho súdu však námietky vznesené obvineným nespĺňali

dôvody podľa V posudzovanom prípade obvinený nastolil otázku vylúčenia

sudcov senátu, ktorý bol povolaný vo veci rozhodnúť, aţ po tom, čo tento senát vo veci

11

rozhodol, preto sa odvolací súd správne uvedenými námietkami zaoberal v rámci odvolacieho

konania.

Dovolací dôvod podľa predpokladá, ţe rozhodnutie

je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Zákonným

spôsobom získania dôkazu podľa účinného do 1. januára 2006 je splnenie

formálnych (t. j. procesných) podmienok vyţadovaných na vykonanie

konkrétneho dôkazu za súčasného splnenia materiálnych (obsahových) podmienok. Obvinený

namietal porušenie tým, ţe neboli splnené podmienky na prečítanie

zápisníc o výpovediach svedkov Ing. Š., Ing. V. a Ing. K. Súd prvého stupňa postupoval

v súlade s ustanoveniami . Príčinou na postup podľa

pri týchto svedkoch bol fakt, ţe sa od svojich skorších výpovedí odchýlili práve z dôvodu, ţe

si pre odstup času na okolnosti, ktoré vypovedali v prípravnom konaní, nepamätali.

Ako dovolací dôvod obvinený uplatnil aj , podľa ktorého

dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V tejto súvislosti obvinený namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nepreukázanie

subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu, neexistenciu škody, ako aj rozpor skutkovej

vety s vykonaným dokazovaním.

Pokiaľ ide o nepreukázanie úmyslu spáchať trestný čin, je potrebné poukázať

na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010 (porovnaj stanovisko č. 3/2011, Zbierka stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 1/2011), podľa ktorého

dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu

skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ preto nemôţe napĺňať ani poukaz na to, ţe nebola v konaní preukázaná

vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiţ predstavuje vnútorný

vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo, ale len

sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom

skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

potom môţe byť uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku

12

v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné

skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť.

Podstata správnej právnej kvalifikácie spočíva v tom, ţe skutok ustálený súdmi

niţšieho stupňa je subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú

v . Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia, odôvodňuje naplnenie

dovolacieho dôvodu podľa

Vychádzajúc z prezumpcie správnosti a úplnosti skutku v skutkovej vete rozhodnutia

ustálenej súdom druhého stupňa uvedený skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty

trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006,

sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006. Obvinený svojím konaním spôsobil škodu veľkého rozsahu v zmysle

kritérií uvedených v § 89 ods. 13 Tr. zák.

Dovolací súd posúdil i námietku dovolateľa, či boli splnené podmienky na uloţenie

peňaţného trestu odvolacím súdom. Preskúmal aj zásadu zákazu reformatio in peius.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd (na podklade odvolania obvineného) uloţil

obvinenému tieţ peňaţný trest vo výške 1.000.000 Sk spolu s náhradným trestom odňatia

slobody vo výmere 1 rok, lebo sa trestnou činnosťou snaţil získať neoprávnený majetkový

prospech a zníţil mu trest odňatia slobody z 8 na 5 rokov. V prípade nariadenia výkonu

i náhradného trestu odňatia slobody by jeho výmera bola niţšia neţ tá, ktorú uloţil súd prvého

stupňa. Uloţenie aj peňaţného trestu za súčasného podstatného zníţenia trestu odňatia

slobody znamená zmiernenie postihu dovolateľa. Porovnanie reálnej miery postihu

obvineného jednoznačne ukazuje, ţe trest uloţený odvolacím súdom je miernejší ako ten,

ktorý uloţil krajský súd. Dovolací súd na podklade vyjadreného ani v tomto smere nezistil

naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/, ani porušenie zákazu reformatio

in peius.

V danej veci podmienky dovolania obvineného Ing. P. Ď. neboli prítomné, preto ho na

neverejnom zasadnutí podľa musel dovolací súd odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

13

V Bratislave, 28. júna 2013

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová