Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zast.: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého č. 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101872556/2020 zo dňa 01.12.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím č. 101069689/2020 zo dňa 22.06.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) vyrubil daňovému subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. rozdiel dane v sume 9.959,60 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.06.2016 176,55 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 10.136,15 Eur, rozdiel dane v sume 9.959,60 Eur. Z odôvodnenia vyplýva skutočnosť vykonania daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 u daňového subjektu na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100459542/2019 zo dňa 18.02.2019, ktoré bolo daňovému subjektu doručené 21.02.2019. V lehote 8 dní určenej v Oznámení o daňovej kontrole zo dňa 18.02.2019 daňový subjekt správcovi dane žiadne doklady nepredložil. Správca dane z daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100599297/2020 zo dňa 04.03.2020, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 06.03.2020. Správca dane na základe daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa TENAS GROUP s.r.o. č. 2016006, dátum dodania 31.05.2016, za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly, fakturovaná suma 26.800,- Eur, bez DPH, s prenesením daňovej povinnosti a dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. z faktúry č. 3105201601, dátum dodania 31.05.2016, v sume celkom 27.597,60 Eur, z toho 20% DPH vo výške 4.599,60 Eur za údržbu a čistenie lesných ciest a zvážnic (bez príloh). V súvislosti s faktúrou od dodávateľskej spoločnosti TENAS GROUP s.r.o. daňový subjekt priznal DPH z dôvodu prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH a zároveň si túto daň aj odpočítal. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05.09.2019, spísanej s konateľom spoločnosti TENAS GROUP s.r.o. Ing. K. M. okrem iného vyplýva, že sídlo spoločnosti je virtuálne na Betliarskej 12 v Bratislave, v roku 2016 boli všetky stroje u zákazníkov, takže nepoužívali ďalšie priestory. Spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. bola ich zákazníkom v zdaňovacích obdobiach apríl 2016 - október 2016, uvedené odberateľské faktúry vystavila, išlo o výstavbu protipožiarnej cesty s istými

parametrami, trasa bola vytýčená, robili výstavbu samotnej cesty a nerobili ťažbu, išlo o výstavbu telesa so zhutneným povrchom - štrkom a odvodnením, fakturácia bola 20,- Eur bez DPH za bežný meter cesty. Odberateľské faktúry za spoločnosť TENAS GROUP s.r.o. podpisoval on osobne. Vo veciach technických a stavebných za TENAS GROUP s.r.o. jednal v tom čase konateľ J. E., ktorý bol priamo na stavbe, v ekonomických veciach on osobne, za spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. mu bolo známe iba meno pán W.. Predpokladá, že vlastníkom lesnej cesty bola firma VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.. Technicky vykonané služby odovzdával pán E., dokumentovo to odovzdával on osobne a na druhej strane bol vždy pán W.. Faktúry boli uhradené bankovým prevodom, práce boli vykonané vlastnými zamestnancami, tieto vykonali pán J. E., bývalý konateľ a tiež zamestnanci pochádzajúci z N. S. S., O. Z. O., A. S. a E. H.. Z vyjadrenia prijatého dňa 13.01.2020 od splnomocneného zástupcu daňového subjektu vyplynulo, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. vzhľadom na odstup času nevie uviesť, akým spôsobom s ním nadviazal dodávateľ TENAS GROUP s.r.o. obchodnú spoluprácu, pri obchodných rokovaniach zastupoval spoločnosť TENAS GROUP s.r.o. pán M. a pán E., daňový subjekt zastupoval konateľ pán J. W.. Všetky doklady boli zaistené KÚFS, fakturované služby boli vykonané v k. ú. Q., išlo o stavbu - prístup k lesnej pôde, išlo o lesnú cestu Slatina, čiastočne spevnenej, podľa parametrov na lesnú cestu iba z miestneho materiálu, daňový subjekt nič nedovážal. Realizácia výstavby lesnej cesty pozostávala z vytýčenia trasy podľa projektu vlastníka pozemku, výrubu stromov a krovín vlastníka pozemku, následne prebehli výkopové práce bagrom, úprava terénu bagrom a čiastočné spevnenie z kameniva vybagrovaného z výkopov, na miestach, kde sa nachádzal kameň, následne boli osadené prietokové rúry, finálne práce súvisiace s násypom štrkodrvy a zahutnenia, rozšírených plôch na obchádzanie áut však neboli ukončené, nakoľko štát nepodpísal zmluvu s investorom VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.. Vlastníkom lesnej cesty v lokalite Necpaly je spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., fakturované služby vykonávali zamestnanci alebo subdodávatelia TENAS GROUP s.r.o., daňový subjekt nemá k dispozícii evidenciu osôb a nemá vedomosť, či takáto evidencia osôb existuje alebo nie, strojné mechanizmy zabezpečovali dodávatelia TENAS GROUP s.r.o.. Faktúry boli uhradené prevodom cez účet. K fakturovanej výstavbe lesnej cesty sa vyjadrila aj bývalá konateľka spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Z.. Z. T. B. dňa 26.11.2019, keď na ústnom pojednávaní na otázku správcu dane, či bola v roku 2016 v lokalite LHC Necpaly realizovaná výstavba lesnej protipožiarnej cesty odpovedala, že bol začiatok nejakých činností, ale veľmi málo, už si presne nespomína. V účtovníctve daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. za zdaňovacia obdobia roku 2016 sa nenachádzali odberateľské faktúry, ktorými by daňový subjekt fakturoval výstavbu lesnej cesty spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. t.j. konečnému odberateľovi. Faktúry sa nenachádzali ani v zdaňovacích obdobiach roku 2017 a 2018 (január až august), ktoré sú taktiež predmetom samostatných daňových kontrol. Na základe uvedeného nebolo preukázané, že spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. prijaté stavebné práce použije na účely svojho podnikania, resp. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, preto jej nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Dňa 13.01.2020 bola správcovi dane doručená písomná odpoveď Okresného úradu Martin zo dňa 07.01.2020, v ktorej správny orgán Okresný úrad Martin k vydávaniu rozhodnutí o užívaní lesných ciest uviedol, že v uvedenom roku 2016 v daných lokalitách nevydalo žiadne takéto rozhodnutie. Podľa vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 18.02.2020 konečný odberateľ spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. mala práce/služby (výstavbu lesnej cesty) financovať z verejných dotácií, o čom sa však daňový subjekt dozvedel až následne po vykonaní prác/služieb, keď ho spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. požiadala o odklad fakturácie do doby, kedy bude mať finančné prostriedky z verejných dotácií k dispozícií. Keď však zistila, že tieto nebude mať k dispozícií, daňový subjekt požiadala, aby viac služby spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. neposkytoval, z uvedeného dôvodu sa v účtovníctve daňového subjektu za zdaňovacie obdobia roku 2016 nenachádzali odberateľské faktúry, uvedenú situáciu daňový subjekt rieši s príslušným účtovníkom a právnikom. V súvislosti s dodávateľskou spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. správca dane zistil, že v účtovníctve daňového subjektu sa nachádzala Rámcová zmluva o dielo č. RZ-jún/2015 zo dňa 01.06.2016 uzavretá so zhotoviteľom M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom, predmetom ktorej bola realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa. Podľa zmluvných podmienok bol zhotoviteľ povinný, okrem iného, odovzdať dielo bez vád a nedorobkov a viesť v zmysle Stavebného zákona stavebný (montážny) denník a táto povinnosť mu končila dňom odovzdania a prevzatia diela. Cena bola stanovená na základe položkovitého rozpočtu, ktorý pre zhotoviteľa na každú realizovanú stavbu mal vypracovať objednávateľ alebo dohodnutou hodinovou zúčtovacou sadzbou, pričom cena za zhotovenie diela mala byť uhrádzaná objednávateľom na základe mesačnej faktúry, najneskôr po uhradení faktúry objednávateľovi vyšším investorom. Faktúra

mala byť vystavená zhotoviteľom na základe objednávateľom odsúhlaseného mesačného súpisu vykonaných prác alebo odsúhlasených hodinových zúčtovacích sadzieb. Správca dane poukázal na právne nástupníctvo obchodnej spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 01.07.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť THE PALACEVIEW s.r.o., so sídlom Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, ktorá taktiež zanikla dňa 01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosti XIREN s.r.o., so sídlom Bratislava, IČO: 48 209 848 (ďalej len XIREN s.r.o.). V súvislosti s preverovaním účtovníctva M-TRADE SK, s.r.o. vykonal správca dane i šetrenie vo vzťahu ku subjektu XIREN s.r.o., teda právnemu nástupcovi subjektu M-TRADE SK, s.r.o. prostredníctvom miestne príslušného správcu dane, pričom touto cestou bolo zistené, že výzva miestne príslušného správcu dane, adresovaná subjektu XIREN s.r.o. na predloženie písomností a listín, sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, rovnako ako opakovaná výzva na predloženie písomností a listín. Výzva bola zaslaná aj na adresu jediného konateľa spoločnosti XIREN s.r.o. pána Z. M. s rovnakým výsledkom. Z miestneho zisťovania za účelom preverenia adresy sídla subjektu XIREN s.r.o. vyplýva, že na preverovanej adrese sa nachádzalo množstvo budov, v ktorých sa nachádzali obchodné a skladové priestory rôznych obchodných spoločností, predovšetkým čínskeho pôvodu a na žiadnej z budov sa nenachádzalo obchodné meno spoločnosti XIREN s.r.o.. Subjekt XIREN s.r.o. teda podľa konštatovania správcu dane neposkytol správcovi dane súčinnosť a nespolupracoval s ním, takže nebolo možné preveriť, či predmetom účtovníctva daňového subjektu M- TRADE SK, s.r.o. sú i preverované faktúry. Ďalej správca dane poukázal na výpoveď svedka N. J., ktorý bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 14.11.2019 a mal byť jedným zo spoločníkov a jedným z konateľov subjektu M-TRADE SK, s.r.o. aj v preverovanom období. Tento okrem iného uviedol, že v preverovaných obdobiach rokov 2015 a 2016 spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, práce boli zabezpečované subdodávateľsky, po nahliadnutí do svojich poznámok uviedol názvy subdodávateľov, napríklad spoločnosť , s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., DREVOS SV, s.r.o., WINDLOW VENTURES, s.r.o., WiloFood, s.r.o. Zadanie prác za Stavoinvest - SK s.r.o. dostával od J. W.. Spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. vlastnila len osobný automobil ŠKODA Octavia, mala sídlo na adrese Tallerova 4, Bratislava, žiadne iné priestory spoločnosť nevlastnila a ani nemala v prenájme, účtovníctvo spoločnosti bolo vedené externe, pričom účtovníctvo odovzdal svedok pri prevode obchodného podielu novému majiteľovi, a to konateľovi spoločnosti THE PALACEVIEW s.r.o. Spoločnosť daňového subjektu je mu známa, boli obchodnými partnermi v roku 2015, konkrétne dodávali tejto spoločnosti stavebné práce a práce v lese. Myslí, že bola medzi uzatvorená rámcová zmluva, ale nemôže konkretizovať, či boli vyhotovené aj nejaké doklady okrem preverovaných faktúr a nespomínal si, či v tomto obchodnom vzťahu prebiehala nejaká e-mailová komunikácia. Vyjadril sa i k rámcovej zmluve o dielo zo dňa 01.06.2015, pritom na otázku správcu dane, aké evidencie a podklady viedla/vyhotovila spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. pre účely stanovenia správnej výšky fakturovanej sumy za jednotlivé plnenia a akým spôsobom boli doručované faktúry pre odberateľa Stavoinvest-SK, s.r.o., uviedol, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. evidencie potrebné pre vyhotovenie jednotlivých faktúr viedol on osobne a tieto písomnosti sú súčasťou odovzdaného účtovníctva. Fakturácia bola taká, ako je uvedené na jednotlivých faktúrach. Na otázku správcu dane, akými dôkazmi vie správcovi dane preukázať, že skutočne boli práce vykonané v takom rozsahu, pokiaľ ide o hodiny a metre, nakoľko podľa údajov na faktúrach je počet hodín a metrov, ktoré sa prepočítavali jednotlivými sadzbami, uvedený rádovo v niekoľko tisíckach hodín alebo tisíckach metrov, uviedol, že to nemá ako dokázať vzhľadom na to, že nemá k dispozícii svoje účtovníctvo, môže potvrdiť, že práce boli vykonané a on zaplatil svojim dodávateľom. Svedok počas ústneho pojednávania predložil správcovi dane originál Zmluvy o prevzatí majetku spoločnosti vrátane záväzkov a pohľadávok zo dňa 05.06.2017, v zmysle ktorej ku dňu 05.06.2017 odovzdal kompletné písomné podklady spoločnosti R. T. (THE PALACEVIEW s.r.o.) vrátane účtovných dokladov. Zoznam dokladov nie je druhovo špecifikovaný. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 01.10.2019 splnomocnený zástupca v súvislosti s fakturáciou od spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. okrem iného uviedol, že obchodná spolupráca vznikla na podnet konateľa daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o., trvala v období rokov 2014, 2015 a 2016 a bola ukončená pre nezaplatenie faktúry zo strany daňového subjektu. Predmetom obchodnej spolupráce boli stavebné práce, sprostredkovanie a práce v lese, za spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. vystupoval pán Matušík a za daňový subjekt vystupoval pán J. W., úhrady predmetných faktúr sa realizovali bezhotovostným prevodom na bankový účet, niektoré neboli uhradené v plnej výške. Konečným odberateľom uvedených fakturovaných prác/služieb bola spoločnosť TELETANDEM GM, s.r.o., spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a spoločnosť PONGRÁCZ, s.r.o..

Správca dane vykonal počas výkonu daňovej kontroly preverovania v súvislosti s reálnosťou plnení, ktoré boli predmetom obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom Stavoinvest - SK, s.r.o. a dodávateľskou spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o.. Súčasťou tohto obchodného vzťahu mali byť aj faktúry, ktorých predmetom mali byť služby, ktoré mal Stavoinvest - SK, s.r.o. následne fakturovať spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.. Preverovaním v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. nebolo preukázané, že daňový subjekt M-TRADE SK, s.r.o. reálne vykonal zdaniteľné plnenia a že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt Stavoivnest - SK, s.r.o. nepreukázal v prípade preverovaných faktúr, vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Súčasne správca dane nespochybňuje skutočnosť, že mohli byť vykonané nejaké práce, ale spochybňuje skutočnosť, že práce boli vykonané tak, ako boli deklarované v preverovanom obchodnom reťazci. Daňovým subjektom bola dodatočne predložená vystavená faktúra č. 2020/001 zo dňa 03.03.2020 pre odberateľa VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., dátum dodania 03.03.2020 v sume celkom 171.178,81 Eur, DPH vo výške 0,00 Eur s textom „Na základe vykonaných stavebných prác na stavbe Prístup k lesnej pôde - lesná cesta Slatina Vám fakturujeme podľa doložených súpisov vykonaných prác“ s poznámkou na faktúre „PRENESENIE DAŇOVEJ POVINNOSTI“, pričom prílohou tejto faktúry boli krycí list súpisu vykonaných prác (bez uvedenia dátumov), rekapitulácia súpisu (bez uvedenia dátumu), súpis vykonaných prác (bez uvedenia dátumu). Ani na jednej z príloh nie je uvedený žiadny konkrétny dátum vykonania prác, t.j. nie je zrejmé kedy boli vykonané. Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie marec 2020 dňa 25.04.2020 negatívne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a dňa 25.04.2020 podal aj kontrolný výkaz DPH, v ktorom uviedol predmetnú faktúru č. 2020/001 zo dňa 03.03.2020. Správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní ďalšie dokazovanie, pričom dňa 04.05.2020 mu bola prostredníctvom splnomocneného zástupcu spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. doručená odpoveď na výzvu správcu dane, v ktorej bolo uvedené, že faktúru od spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. č. 2020/001 zo dňa 03.03.2020 neeviduje v účtovníctve spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., táto spoločnosť si od daňového subjektu žiadne takéto popisované práce neobjednala, ani jej takéto práce neboli dodané. Zo strany spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. bolo teda podľa správcu dane spochybnené vykonanie fakturovaných prác, z preverovania vykonaného správcom dane vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že predmetné prijaté plnenia (dodávateľské faktúry za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly) daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. použil na účely podnikania, t.j. že tieto plnenia použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Správca dane tiež poukázal na skutočnosť, že z dokladov daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie máj 2016 vyhotovil odberateľskú faktúru za dodanie služieb č. 2016/035 zo dňa 13.06.2016, dátum dodania 31.05.2016, na sumu 5.378,40 Eur, z toho DPH vo výške 896,40 Eur, za poskytovanie služieb v lesníctve, čistenie a prerezávky na stavbe LHC Varín, Kurská dolina podľa priloženého súpisu vykonaných prác. Dožiadaním zo dňa 23.07.2019 správca dane požiadal o preverenie faktúr vystavených kontrolovaným daňovým subjektom pre spoločnosť PONGRÁCZ, s.r.o., v súvislosti s čím bol dňa 30.09.2019 vypočutý splnomocnený zástupca Ing. N. X.. Z jeho výpovede okrem iného vyplynulo, že spoločnosť nikdy nespochybňovala všetky vystavené faktúry od spoločnosti Stavoinvest a na faktúrach uvedené plnenia, len ich časť. Spoločnosť zastúpená súčasným konateľom spochybňuje faktúru vystavenú dňa 30.12.2016 č. 2016/117. Na otázku správcu dane, aké listinné dôkazy o reálnom vykonaní fakturovaných služieb (zmluvy, objednávky, cenové ponuky, faktúry, dodacie listy, prepravné doklady a pod.) má spoločnosť PONGŔACZ, s.r.o. k dispozícií a či ich vie predložiť, uviedol, že spoločnosť predložila všetko, čo má k dispozícií, t.j. faktúry, objednávky a súpis vykonaných prác. Spoločnosť odporučila zohľadniť vyjadrenia pána W. a pani T., uvedené v zápisniciach o vypočutí svedkov zo dňa 07.10.2019, týkajúce sa prebiehajúcich daňových kontrol spoločnosti na DPH za obdobia 2014 - 2017. Dňa 07.10.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, kde sa konateľ daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. J. W. vyjadril k obchodnému vzťahu so spoločnosťou PONGRÁCZ, s.r.o. aj za obdobia roku 2016, vyjadril sa aj k predmetným odberateľským faktúram, pričom správca dane dňa 07.10.2019 vykonal ústne pojednávanie aj so svedkom Z.. Z. T. B., bývalou konateľkou spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty aj za zdaňovacie obdobia roku 2016 vykonávanej GÚ Bratislava u daňového subjektu PONGRÁCZ, s.r.o.. Správca dane vykonal počas výkonu daňovej kontroly tiež preverovania v súvislosti s reálnosťou jednotlivých plnení,

ktoré boli predmetom obchodného vzťahu medzi kontrolovaným daňovým subjektom Stavoinvest - SK, s.r.o. a jeho dodávateľskou spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o.. Súčasťou tohto obchodného vzťahu mali byť aj faktúry, ktorých predmetom mali byť služby, ktoré mal daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. následne fakturovať spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o.. Preverovaním obchodného vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. nebolo preukázané, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. reálne vykonala zdaniteľné plnenia a že jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vykonaným šetrením zistil, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. nepreukázal v prípade preverovaných faktúr, vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Na základe všetkých zistení správca dane vyčíslil celkový rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2016 v sume 9.959,60 Eur. Preverovanie neprinieslo také dôkazy, resp. informácie, ktoré by mali vplyv na výsledky daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, vykonanej u daňového subjektu Stavoinvest

- SK, s.r.o. uvedené v Protokole č. 100599297/2020 zo dňa 04.03.2020. Z preverovania vykonaného správcom dane vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že predmetné prijaté plnenia (dodávateľské faktúry za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly) daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. použil na účely podnikania, t.j. že tieto plnenia použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. V dohodnutom termíne 12.06.2020 sa splnomocnený zástupca daňového subjektu na ústne pojednávanie podľa § 19 v nadväznosti na § 68 ods. 3 DP vo veci oboznámenia s výsledkami dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní o vykonanej daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 a prerokovania Pripomienok k Protokolu zo dňa 04.03.2020, ktoré podal splnomocnený zástupca daňového subjektu dňa 27.03.2020, nedostavil a ani sa neospravedlnil. V rámci Pripomienok k protokolu zo dňa 27.03.2020 splnomocnený zástupca neoznačil a nepredložil také dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správcom dane neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na závery správcu dane uvedené v protokole zo dňa 04.03.2020. Správca dane tiež poukázal na ustanovenia , a s tým, že postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a poskytol mu poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach v súlade s ustanoveniami , o čom svedčia aj vyhotovené dokumenty počas výkonu daňovej kontroly. Správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( DP), v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom ( DP) a dodržaním zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo ( DP).

2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101872556/2020 zo dňa 01.12.2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako ho zistil prvostupňový správny orgán a tak ako správca dane dospel k záveru, že v prípade faktúry od dodávateľa TENAS GROUP s.r.o. nebolo preukázané právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH a v prípade dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH (vznikla len povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH) a následne u odvolávajúceho sa (žalobcu) nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Zistenia v súvislosti s vystavenými odberateľskými faktúrami pre odberateľov PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nemali vplyv na správcom dane určený rozdiel dane. Odvolacie námietky daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. S poukazom na ustanovenie § 46 DP konštatoval, že zákonná úprava daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane začínal jedným oznámením výkon daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia alebo za viaceré druhy daní. Ustanovenie § 47 DP určuje náležitosti protokolu z daňovej kontroly, pričom táto úprava tiež nevylučuje, aby protokol obsahoval kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za viaceré zdaňovacie obdobia. Správca dane musí vydať rozhodnutie samostatne za každé zdaňovacie obdobie, keďže podľa § 68 ods. 4 písm. b) DP daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania a správca dane vyrubuje rozdiel oproti vyrubenej dane z podaného daňového priznania daňového subjektu. K nesprávnemu rozloženiu dôkazného bremena žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 DP s tým, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly neprenášal na daňový subjekt neobmedzené dôkazné bremeno, ak od neho nemohol očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemohol disponovať, resp. ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu, a teda si ich nemohol overiť alebo zistiť. Nestotožnil sa len s tvrdeniami daňového subjektu, ale dôkazné bremeno znášal sám a preveril obchodné prípady v súlade s možnosťami, ktoré mu umožňuje daňový

poriadok. Odvolávajúci počas celej daňovej kontroly nevzniesol žiadne námietky k postupu správcu dane ani k neúmernému zaťažovaniu v rámci jeho dôkaznej povinnosti. V súvislosti so spoločnosťou TENAS GROUP s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane v rozhodnutí riadne odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ohľadom dodávateľských vzťahov bolo vykonané dokazovanie, ktoré správca dane vyhodnotil. Poukázal tiež na skutočnosť, že daňový subjekt sa nevyjadril k písomnej odpovedi Okresného úradu Martin - pozemkového a lesného odboru zo dňa 07.01.2020, v ktorej správny orgán k vydávaniu rozhodnutí o využívaní lesných ciest uviedol, že v roku 2016 v daných lokalitách nevydalo žiadne rozhodnutie o využívaní lesných ciest v lokalite LHC Necpaly na ťažbu drevnej hmoty resp. iných prác súvisiacich s lesnou činnosťou, pričom bývalá konateľka spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. (vlastník LHC Necpaly) Z.. Z. T. B. pri ústnom pojednávaní 26.11.2019 sa do zápisnice vyjadrila, že v rokoch 2014 - 2017 bola vykonávaná hlavne ťažba dreva. K porušeniu procesných práv daňového subjektu žalovaný uviedol, že Daňový úrad Bratislava vykonal šetrenie na základe dožiadania zo dňa 22.07.2019 formou ústneho pojednávania, podľa § 19 DP spísaním zápisnice so súčasným konateľom spoločnosti TENAS GROUP s.r.o. a nie ako vypočutie svedka. Podľa zistenia vlastníkom lesných ciest v lokalite LHC Necpaly je spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., to znamená, že táto spoločnosť mala byť aj konečným odberateľom. Daňový subjekt predmetné stavebné práce uvedené v dodávateľských faktúrach vystavených spoločnosťou TENAS GROUP s.r.o. (výstavba lesnej cesty v lokalite Necpaly) nevyfakturoval spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. ako vlastníkovi cesty resp. vlastníkovi LHC Necpaly. Splnomocnený zástupca spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Z.. N. X. neodpovedal pri ústnom pojednávaní na žiadnu otázku správcu dane, ktorá by súvisela so spoločnosťou TENAS GROUP s.r.o., ktorá mala podľa predmetných faktúr vykonať fakturované stavebné práce, t.j. „výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly“. Vyjadroval sa výlučne k faktúram, ktoré vystavil daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. pre spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. v kontrolovanom roku 2016, faktúry za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly v uvedenom roku vystavené neboli. K prílohám faktúry č. 2020/001 zo dňa 03.03.2020 žalovaný uviedol, že ani na jednej z nich nie je uvedený žiadny konkrétny dátum vykonania prác. Z preverovania vykonaného správcom dane nebolo preukázané, že predmetné prijaté plnenia (dodávateľské faktúry za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly) odvolávajúci sa použil na účely podnikania. V daňovom konaní platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia a správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu. V rozhodnutí správca dane riadne odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ohľadom dodávateľských vzťahov bolo vykonané dokazovanie, ktoré správca dane riadne vyhodnotil. Rozsudky, na ktoré odvolávajúci sa v odvolaní poukazuje, nemajú merito totožné resp. obdobné s predmetným obchodným prípadom preverovaným v reťazci dodávatelia › M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o.. Skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ktoré sú vyhodnotené v protokole, nenastali v týchto spoločnostiach „až následne“, ako sa uvádza v odvolaní, to znamená po dodaní služieb, od 30.04.2016 do 30.12.2016. Niektoré zmeny týkajúce sa zmeny spoločníkov, resp. konateľov nastali ešte pred dátumom 30.04.2016. Všetky subdodávateľské spoločnosti sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú. Pokiaľ skutočnosť, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. podľa vyjadrenia jej bývalého konateľa N. J. nezabezpečila práce pre spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. priamo svojimi zamestnancami, ale subdodávateľsky, prostredníctvom spoločností ním uvedených, má bonita týchto spoločností (subdodávateľov) nepriamo vplyv aj na daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. a správca dane sa musel zaoberať a vysporiadať aj s týmito informáciami, aby skutočnosti pre účely správy daní zistil čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Poukázal pritom na výpoveď svedka N. J. na ústnom pojednávaní dňa 14.11.2019 a skutočnosť, že znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Poukázal tiež na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -89 z 01.03.2012 ako aj rozsudky NS SR sp. zn. z 27.10.2011 a sp. zn. z 13.09.2011. Odvolávajúci sa nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu ustanovenia zákona o DPH platia v podmienkach poctivého obchodného styku, ktorá je základnou zásadou obchodného práva. Poukázal tiež na skutočnosť, že správca dane má právo preveriť celý obchodný reťazec. Tento nespochybnil vykonanie prác, ale dodávateľa - poskytovateľa preverovaných služieb M-TRADE SK, s.r.o.. Doklady spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. boli zaistené KÚFS dňa 26.09.2018 a dodatočne predložené dôkazy daňovým subjektom sa medzi nimi nenachádzali. Doklady boli správcovi dane odovzdané dňa 23.01.2019, o čom spísal zápisnicu o vykonaní úkonu a vyzval daňový subjekt, ak disponuje ďalšími dokladmi za rok 2016, ktoré neboli zabezpečené KÚFS a budú mať vplyv na správne určenie dane, je potrebné predložiť v súlade s § 46 ods. 1 DP v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly, v ktorej lehote odvolávajúci sa žiadne ďalšie doklady správcovi dane nepredložil. Preverovaním v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. nebolo preukázané, že daňový subjekt

M-TRADE SK, s.r.o. reálne vykonal zdaniteľné plnenia a že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr, vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Konatelia spoločností resp. ich zástupcovia M-TRADE SK, s.r.o., Stavoinvest - SK, s.r.o., VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. poskytli vyjadrenia k preukázaniu skutočností, že služby boli poskytnuté tak, ako sú deklarované jednotlivými zúčastnenými osobami. Tvrdenie osoby samo o sebe ale nie je jednoznačným dôkazom, pokiaľ toto tvrdenie nie je preukázané nejakým druhom písomného dôkazu, resp. iným spôsobom. Svedok N. J., konateľ spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. v obdobiach, kedy mali byť poskytnuté preverované služby podal vysvetlenia k prerokovávanej veci a odpovedal na otázky správcu dane. Následne ďalším preverovaním neboli tieto tvrdenia svedka preukázané, pričom Ing. Z. T. B., bývalá konateľka VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., bola konateľkou v obdobiach, kedy mali byť poskytnuté preverované služby a podala vyjadrenie k obchodnej spolupráci s daňovým subjektom a k preverovaným zdaniteľným plneniam, pričom sa vyjadrila, že plnenia boli dodané spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o., nemá vedomosť, akým spôsobom ich spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. zabezpečila, t.j. či vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľsky. Výpoveď svedkyne bolo potrebné konfrontovať s vyjadreniami spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu, ktorý poskytol vyjadrenia v súvislosti s dožiadaním zo dňa 22.07.2019, resp. so stanoviskom súčasného konateľa spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Z.. F. F., pričom sama spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. podala trestné oznámenie na preskúmanie konania konateľky Ing. Z. T. B. a spoločnosti Stavoinvest

- SK, s.r.o. z dôvodu preverenia hospodárenia spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. na základe účtovných a daňových dokladov, pričom boli zistené určité podozrenia v spojení s niektorými faktúrami vystavenými spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o.. Z.. F. F. sa k niektorým okolnostiam prípadu nevedel vyjadriť, keďže so spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o. v období rokov 2014 - 2017 nebol v kontakte a na Slovensku v čase vykonania prác sa nezdržiaval. Žalovaný zaujal stanovisko aj k dodatočne predloženému Platobnému rozkazu zo dňa 24.06.2020, ktorý daňový subjekt predložil 11.08.2020 ako prílohu k odvolaniu s tým, že žalobcom na platobnom rozkaze je spoločnosť Stavoinvest - EU, s.r.o., Krasňany, IČO: 48 027 472 a nie odvolávajúci sa. K dodatočne predkladaným dokladom - k Oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2017, 2x Uznanie dlhu spoločnosťou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. zo dňa 19.05.2017 žalovaný uviedol, že všetky tri písomnosti sú podpísané bývalou konateľkou spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Z.. Z. T. B., pričom predmetné faktúry spochybňuje súčasný konateľ spoločnosti. Žalovaný sa vyjadril aj k dodatočne predloženému Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.03.2019 s tým, že zúčastnenými stranami v upomínacom konaní je žalobca Stavoinvest - EU, s.r.o., Krasňany a žalovaný, t.j. spoločnosť PONGRÁCZ, s.r.o., tento sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 09.04.2019. Doklady spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. boli zaistené KÚFS dňa 26.09.2018 a dodatočne predložené dôkazy - Oznámenie o postúpení pohľadávky z 18.05.2017 a Uznanie dlhu z 19.05.2017 sa medzi nimi nenachádzali. Žalovaný zopakoval, že správca dane nespochybnil vykonanie služieb/prác, ale spochybnil skutočnosť, že fakturované práce/služby boli vykonané tak, ako boli deklarované v preverovanom obchodnom reťazci. Správca dane vykonanými šetreniami preukázal, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. nepreukázal v prípade preverovaných faktúr, vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého citoval, tiež uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -89 z 01.03.2012 a rozsudky NS SR sp. zn. z 27.10.2011 a sp. zn. z 13.09.2011. Poukázal tiež na ustanovenie § 24 ods. 1 DP a skutočnosť, že správca dane bral do úvahy obsahové náležitostí predložených dôkazov, ktoré majú zásadný vplyv na posúdenie ich vierohodnosti a tým aj na posúdenie vzniku práva na odpočítanie príslušnej dane. Odvolávajúci sa preukázané rozpory dostatočne nevysvetlil, resp. zľahčuje ich význam. Podrobná argumentácia správcu dane je uvedená v preukázaných kontrolných zisteniach v protokole z daňovej kontroly ako aj v rozhodnutí vydanom po dokazovaní vo vyrubovacom konaní. Splnomocnený zástupca daňového subjektu v odvolaní viackrát zdôraznil nevysporiadanie sa s námietkami (pripomienkami) daňového subjektu voči protokolu, avšak na prerokovanie pripomienok v dohodnutom termíne sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich

nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu. Domáha sa ňou zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2020 ako i prvostupňového rozhodnutia zo dňa 22.06.2020. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle , zistenie skutkového stavu správcom dane, resp. žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle , skutkový stav, ktorý vzal žalovaný správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, zároveň v dôkazoch v ňom nemá oporu v zmysle a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej v zmysle . Namieta, že žalovaný správny orgán opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu - spoločnosti, ktorá však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Ako obchodný partner nemá spoločnosť Stavoinvest

- SK, s.r.o. možnosť ovplyvňovať vnútorné záležitosti spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. a ani vzťah k tejto spoločnosti s jej subdodávateľmi a už vôbec nie zmluvy a dohody, ktoré mala táto spoločnosť so svojimi subdodávateľmi uzatvorené resp. dohodnuté. Nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia, teda vykonania prác podľa faktúry môže jednoznačne a bez rozporov preukázať konateľ spoločnosti M- TRADE SK, s.r.o., ktorá práce vykonala resp. dodala a vystavila faktúru a tiež konateľ žalobcu. Podľa žalobcu z jednotlivých otázok dožiadaných správcom dane, ako aj z odpovedí vypočutých konateľov (špecifikovaných v odpovedi daňového subjektu zo dňa 17.02.2020) a splnomocneného zástupcu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Z.. N. X. je preukázané, že tieto osoby sa ústneho pojednávania zúčastnili ako osoby, ktoré podávali svedectvo, pričom dožiadaný správcovia dane znemožnili žalobcovi uplatniť si svoje procesné práva byť nielen účastný pri svedeckej výpovedi, ale aj svedkovi klásť otázky. K otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2015, z ktorého citoval „Nie je ďalej zrejmé, prečo žalovaný, ako aj prvostupňový súd pripísali dôvod, že spoločnosti, ktoré boli dodávateľmi žalobcu nekomunikujú so správcom dane, na ťarchu žalobcovi.“ Zhodne vyznievajú i závery ďalších žalobcom označených rozhodnutí, a to Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 01.12.2016, NS SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v nadväznosti na tri posledné rozhodnutia NS SR žalobca pritom zdôraznil, že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorá sa má objasniť, pričom skutočnosti, ktoré sa udiali v odlišných spoločnostiach následne a nijako neprepojených so žalobcom nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva daňového subjektu, čo má v zmysle tvrdení žalobcu z troch posledných označených rozhodnutí NS SR vyplývať. Skutočnosť, že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna a dôkazné bremeno nie je možné vykladať extenzívne vyplýva zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. a rozsudkov Súdneho dvora EÚ (ďalej ESDS) C-354/03, C-355/03. Záver o tom, že pochybnosti správneho orgánu nestačia na vyvrátenie dôkaznej situácie a že správca dane má žalobcovi preukázať opak, vyplýva zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. . Žalobca tiež namieta, že ako podnikateľský subjekt nemá prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov, nemá možnosť ich kontrolovať či podávajú daňové priznania, a už vôbec nemá nijakú možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť. Ďalej žalobca má za to, že z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že tento si vopred stanovil cieľ nepriznať nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného správneho orgánu sú založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy získané počas daňového konania. Napriek záverom žalovaného správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí žalobca uvádza, že v konaní jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie predmetnou spoločnosťou nielen písomnými dokladmi v administratívnom spise vzťahujúcimi sa na vykonanie prác, ale aj výpoveďou svedka - konateľa spoločnosti TENAS GROUP, s.r.o. K. M. zo dňa 05.09.2019 a výpoveďou svedka N. J. - konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. zo dňa 14.11.2019, ktorí vo svojich výpovediach priamo potvrdili spoluprácu s kontrolovaným daňovým subjektom a vykonanie jednotlivých prác v zmysle faktúr. Naviac samotná existencia zdaniteľného plnenia nie je žalovaným správnym orgánom ani v napadnutom rozhodnutí spochybňovaná. Podľa žalobcu žalovaný nepredložil dôkaz opaku, ktorý by tvrdenia žalobcu vyvracali, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti, pričom správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom spochybnil len svojim hodnotiacim úsudkom. Žalobca tiež zdôraznil závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž doV

1/00, podľa ktorého vo vzťahu ku zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.05.2021, v ktorom zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí, pričom všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu žiadal zamietnuť.

5. Žalobca v replike zo dňa 07.08.2021 s tvrdeniami žalovaného správneho orgánu v jeho vyjadrení nesúhlasí a má za to, že nie je správny postup žalovaného správneho orgánu, v zmysle ktorého opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, a teda spoločnosti, ktorá žiadnym spôsobom nepatrí do sféry jeho vplyvu. Žalobca sa súčasne pridržiava skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v žalobe, pričom zdôrazňuje, že tvrdenia žalovaného správneho orgánu sú založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy získané počas daňového konania. Žalobca uvádza, že v konaní jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie, čo bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi v administratívnom spise, ale aj výpoveďami svedkov uvedenými v žalobe a vyjadrením samotného žalobcu, pričom samotnú existenciu zdaniteľného plnenia žalovaný ani nespochybňuje. Opätovne pritom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. a žiada, aby konajúci súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej len ) a contrario v spojení s . Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe všeobecnej správnej žaloby v zmysle a nasl. v zmysle žalobných bodov (, ), pričom zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov.

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , , , o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok alebo DP) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.

Podľa , , o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.05.2016 (ďalej len zákon o DPH) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 65 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

9. Správny súd na úvod konštatuje, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

10. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie však nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle zásad sú príslušné správne orgány povinný postupovať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. V tomto

prípade je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -17 zo dňa 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva „...dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi, primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodňuje, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“.

11. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si aj postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva procesom voľného hodnotenia dôkazov, ustaľuje zistený skutkov stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

12. Správny súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu (čo v posudzovanom prípade ani nebolo preukázané) a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. ). Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal, avšak je použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

13. Správny súd tiež zdôrazňuje, že povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok a uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru správneho súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej,

uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Správny súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonávaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.

14. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016. O výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty vyhotovil Protokol č. 100599297/2020 zo dňa 04.03.2020. Na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených v protokole zo dňa 04.03.2020 a výsledkov vyrubovacieho konania vydal Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutie č. 101069689/2020 zo dňa 22.06.2020, ktorým bol podľa žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 9.959,60 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, pričom Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101872556/2020 zo dňa 01.12.2020 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.06.2020 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva aj existencia dôkazov, ktoré produkoval daňový subjekt, ktoré boli následne predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného. 15. Námietku žalobcu, že žalovaný správny orgán opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu - spoločnosti, ktorá však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Dôkazné bremeno preukázania naplnenia podmienok práva na odpočet dane v daňovom konaní primárne ťaží daňový subjekt v nadväznosti na úpravu podľa Daňového poriadku. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočet dane, musí byť schopný v daňovom konaní spoľahlivo preukázať podmienky odpočtu, predstavované v zmysle judikatúry SD EÚ a záverov rozsudku NS SR sp. zn. , jednak formálnymi podmienkami, a to konkrétne:

- splnenie podmienok týkajúcich sa podrobného a kontrole preukazného účtovania u zdaniteľnej osoby (napr. rozsudok SD EÚ sp. zn. C-590/13 vo veci Idexx Laboratories Italia, marginálny bod 42.),

- existenciu došlej faktúry vystavenej dodávateľom, ktorá obsahuje všetky povinné údaje a

- včas podané riadne daňové priznanie, ako aj vecnými podmienkami, konkrétne:

- vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napr. rozsudok SD EÚ zo dňa 12.01.2006, Optigen a i., spojené veci sp.zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 bod 54 alebo rozsudok zo dňa 29.03.2012 sp.zn. C-414/10 o veci Véleclair), pričom rozhodujúca je existencia zdaniteľného plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku, inak v prípade dodania tovaru vtedy, ak dodávateľ odovzdá tovar zdaniteľnej osobe (napríklad rozsudok SD EÚ sp.zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálny bod 26),

- tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, t.j. musia existovať a vykazovať výmennú hodnotu (use value) pre zdaniteľnú osobu a

- na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej registráciu, či neregistráciu (napr. rozsudok SD EÚ sp.zn. C-438/09 vo veci Dankowski, marginálne body 26 a 33; alebo rozsudok sp.zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálne body 33 a 26). V zmysle záverov bodu 41. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. : Práve vystavením dodávateľskej faktúry s hodnovernými údajmi dodávateľ nielenže na seba preberá daňovú povinnosť, ale aj signalizuje svojmu zmluvnému partnerovi, že môže začať proces smerujúci k uplatneniu práva na odpočítanie DPH. Avšak iba splnenie formálnych podmienok prostredníctvom predloženia listinných dôkazov (najmä faktúry a dodacieho listu) na záver o vzniku práva na odpočítanie DPH vo veci samej nepostačuje. Podnikateľ znáša svoje povinnosti preukázať hodnovernosť údajov faktúry (t.j. „cudzej“ listiny). Správca dane v predmetnej veci pri preverovaní realizácie zdaniteľného plnenia od dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. nemal zo strany daňového subjektu k dispozícii podklady fakturácie, ktoré by umožnili overiť vyjadrenie konateľa daňového subjektu a pôvodného konateľa subjektu M-

TRADE SK, s.r.o. v čase realizácie dodávok p. N. J. vo vzťahu k preverovaným plneniam. V tejto časti správny súd poukazuje predovšetkým na povahu fakturovaného plnenia, ktorým boli stavebné práce väčšieho rozsahu, na skutočnosť absencie príloh faktúr a tiež na všeobecnosť obsahu Rámcovej zmluvy o dielo č. RZ-JUN/2015 zo dňa 01.06.2015 (ďalej aj len rámcová zmluva o dielo), uzatvorenej medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a subjektom M-TRADE SK, s.r.o. ako zhotoviteľom, predovšetkým pokiaľ ide o dojednanie týkajúce sa vymedzenia predmetu zmluvy (článok II.) ako realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa. Vo vzťahu k rámcovej zmluve správny súd zároveň poukazuje na obsah zmluvných dojednaní týkajúcich sa povinností zhotoviteľa, okrem iného odovzdať dielo bez vád a nedorobkov a viesť v zmysle Stavebného zákona stavebný (montážny) denník, pričom táto povinnosť zhotoviteľovi končila dňom odovzdania a prevzatia diela (článok IV. body 4.3 a 4.4,), ďalej na dojednania ohľadom ceny diela, ktorá bola stanovená na základe položkovitého rozpočtu, ktorý pre zhotoviteľa na každú realizovanú stavbu mal vypracovať objednávateľ a cena bola dohodnutá hodinovou zúčtovacou sadzbou, pričom faktúru mal vystaviť zhotoviteľ na základe objednávateľom odsúhlaseného súpisu - mesačného súpisu vykonaných prác alebo odsúhlasených hodinových zúčtovacích sadzieb (článok V.). V nadväznosti na uvedené zmluvné dojednania správca dane i žalovaný správne vychádzali z predpokladu, podľa ktorého v rámci obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom M- TRADE SK, s.r.o., mal žalobca disponovať dokladmi, ktoré by správcovi dane umožnili verifikovať vyjadrenie jeho štatutárneho zástupcu, ako aj svedka p. J.. Tieto doklady mali byť v dispozícii daňového subjektu, v ktorej súvislosti správny súd sám zdôrazňuje, že uvedené vyplývalo zo statusu daňového subjektu ako podnikateľa v rámci tohto obchodnoprávneho vzťahu, ktorý by takéto doklady nepochybne potreboval i napr. v súvislosti s uplatňovaním nárokov z vád realizovaného plnenia. Doklady takejto povahy daňový subjekt správcovi dane nepredložil. Zároveň správca dane podrobil dôslednému hodnoteniu i samotnú rámcovú zmluvu o dielo s vyústením do záveru, podľa ktorého táto nie je dostatočne vierohodným dôkazom vo vzťahu ku kľúčovej okolnosti preukázania realizácie zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúrach, najmä vzhľadom na jej všeobecný obsah a nespornú skutočnosť nedodržania väčšiny zmluvných dojednaní, s ktorým záverom sa správny súd stotožňuje. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje, že správca dane ani žalovaný samotný obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a subjektom M-TRADE SK, s.r.o. nespochybnili.

16. Aj všeobecnú námietku žalobcu, že nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia, teda vykonania prác podľa faktúry môže jednoznačne a bez rozporov preukázať práve konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala resp. dodala a faktúru vystavila (M-TRADE SK, s.r.o.) a konateľ spoločnosti žalobcu, ktorý zdaniteľné plnenie prevzal, čo správcovi dane potvrdili, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri preverovaní zdaniteľného plnenia dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. správca dane na základe vlastného postupu podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku zistil, že subjekt M-TRADE SK, s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia dňa 01.07.2017 a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť THE PALACEVIEW s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, ktorá taktiež zanikla dňa 01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť XIREN s.r.o., so sídlom v Bratislave. Pri zohľadnení obsahu výpovede svedka p. J. (konateľa M-TRADE SK, s.r.o. v rozhodnej dobe) o realizácii plnenia M-TRADE SK, s.r.o. pre žalobcu subdodávateľsky, správca dane odôvodnene podrobne preveroval na základe údajov z kontrolných výkazov DPH daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 realizáciu zdaniteľného plnenia. Zistil, že žalobca bol obchodným partnerom subjektu M-TRADE SK, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach máj 2015 až december 2015, pričom táto skutočnosť bola overená v kontrolných výkazoch daňového subjektu. Uvedené zistenia však bez overenia v účtovníctve subjektu M-TRADE SK, s.r.o. nebolo možné považovať za jednoznačný dôkaz o totožnosti zdaniteľných plnení uvedených v preverovaných faktúrach. Na základe toho správca dane správne uzavrel, že z dôvodu nespolupráce daňového subjektu XIREN s.r.o. sa nepodarilo správcovi dane overiť preverované faktúry v účtovníctve daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. Keďže zo svedeckej výpovede svedka p. N. J. vyplynulo, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. nevykonala stavebné svojimi zamestnancami, ale mala ich vykonanie zabezpečiť subdodávateľsky, a to obchodnými partnermi, preveroval správca dane kontrolné výkazy DPH (časť B.2) daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. a zistil, že v preverovaných obdobiach boli hlavnými dodávateľmi subjektu M-TRADE SK, s.r.o. obchodné spoločnosti: DREVOS SV s.r.o., so sídlom v Bratislave, WINDLOW VENTURES SK, s.r.o. so sídlom v Bratislave, UNI BizGROUP s.r.o., so sídlom v Bratislave, GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Dunajskej Strede, WiloFood, s.r.o., so sídlom v Trnave. Z údajov, ktoré správca získal nahliadnutím do verejne prístupných registrov a z administratívneho systému vedeného správcom, bolo zrejmé, že tieto spoločnosti sú nekontaktné, ďalej že nemajú v predmete činnosti zapísaný taký druh

podnikateľskej činnosti, ktorá by zabezpečila vykonanie prác, ktoré mali zabezpečiť pre spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o., niektoré majú vymazaných konateľov alebo predmet činnosti, niektorí konatelia sú príslušníci iných krajín, resp. ide o osoby bez domova. Vychádzajúc z uvedených zistení správcu dane, správca dane správne skonštatoval, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných v rozsahu uvedenom vo faktúrach osobou dodávateľa uvedeným na faktúre, konkrétne spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. V nadväznosti na to nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, podľa ktorej žalobca predložil doklady, ktoré by zdaniteľné plnenie preukazovali a ktoré objektívne mohol správcovi dane predložiť. Správny súd podotýka v zhode so správcom dane, že pokiaľ by takéto doklady boli súčasťou účtovníctva žalobcu, boli by i súčasťou dokladov, ktoré boli žalobcovi odňaté Kriminálnym úradom finančnej správy (KÚFS - poznámka správneho súdu), ku čomu došlo dňa 26.09.2018 a o čom následne svedčí Potvrdenie o odovzdaní písomností č. 47808/2019 zo dňa 23.01.2019 a zápisnica o vykonaní úkonu č. 1000274487/2019 o dňa 23.01.2019, ktoré doklady sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Uvedené správny súd konštatuje vo vzťahu ku všeobecnej námietke žalobcu v rámci prvého žalobného bodu, v ktorej žalobca poukázal práve na odňatie dokladov KÚFS. Táto námietka je v nadväznosti na to hodnotená ako účelová. Vyššie uvedené závery správneho súdu sa uplatnili i vo vzťahu k poukazu žalobcu na výpoveď konateľa žalobcu a svedka p. Matušíka v spojení s rámcovou zmluvou o dielo. Osobitne k rámcovej zmluve o dielo správny súd podotýka, že táto realizáciu zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre nepreukazuje, ale svedčí výlučne a len o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi zmluvnými stranami, a teda ani v spojení so zohľadnením výpovede konateľa žalobcu a svedka p. Matušíka nepreukazuje realizáciu zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre.

17. K argumentácii žalobcu, podľa ktorej žalovaný správny orgán opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu - spoločnosti, ktorá však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti, správny súd uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako i rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k dodávateľovi M-TRADE, s.r.o. vyplýva jasné vymedzenie preukázaných skutočností a aplikovaného právneho rámca, z ktorého správca dane i žalovaný vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Keďže dôkazy produkované v daňovej kontrole daňovým subjektom po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní uplatneného práva na odpočet a založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnených zdaniteľných plneniach, správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 ako aj § 24 ods. 2 Daňového poriadku a preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení preverovaním skutočností vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov žalobcu a jeho priameho dodávateľa. V rámci obchodnoprávnych vzťahov žalobcu s jeho priamym dodávateľom mal žalobca pri vstupe do tohto právneho vzťahu a v jeho priebehu, a teda v čase napĺňania práv a povinností z neho vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako na podnikateľský subjekt v súlade s úpravou . Situácia, kedy daňový subjekt pri daňovej kontrole uskutočňovanej pravidelne s časovým odstupom od doby realizácie plnenia, v rámci preverovaného obchodnoprávneho vzťahu, nie je schopný preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované predloženou faktúrou, je prejavom inštitútu podnikateľského rizika podľa označenej právnej úpravy (k tomu pozri závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 01.03.2012 ako i Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2011 a sp. zn. zo dňa 13.09.2011). Zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu v danom prípade zahŕňalo zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich reálnych základ, povahu overiteľného faktu, ktorými by bolo možné tvrdenie žalobcu a tiež svedka Róberta Matušíka ako pôvodného konateľa priameho dodávateľa, overiť a zároveň prostredníctvom ktorých by bolo možné vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení dodávateľom uvedeným na faktúrach. V danom prípade malo ísť o dôkazy pochádzajúce z obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, teda z právneho vzťahu, ktorý bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane možnosti zabezpečenia budúcej potrebnej procesnej spolupráce tohto priameho dodávateľa žalobcu pri realizácii daňovej kontroly u žalobcu. Potreba zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri výbere obchodného partnera súvisí s plnením povinností štatutárnych zástupcov žalobcu konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa . Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti jeho štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu. Ako už bolo vyššie uvedené, podnikateľský

subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Správny súd tiež poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a konštatuje, že požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle vyššie uvedených záverov a vzťahujúcej sa judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový subjekt. Všeobecná námietka žalobcu, že žalovaný opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu

- spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, pričom správny súd poukazuje tiež na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

18. Vo vzťahu k spoločnosti TENAS GROUP s.r.o. a namietanému tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v odvolaní riadne nevysporiadal, keď uviedol, že ohľadom dodávateľských vzťahov bolo vykonané dokazovanie, ktoré správca dane vyhodnotil, správny súd považuje takéto tvrdenie za irelevantné a za podstatné považuje zistenie správcu dane, že vlastníkom (obhospodarovateľom) predmetného lesa LHC Necpaly, kde sa mala zrealizovať výstavba lesnej cesty je spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a konečným odberateľom fakturovaných prác (služieb) bola spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. čo nespochybnil ani samotný žalobca. V účtovníctve žalobcu za zdaňovacie obdobia roku 2016 sa však nenachádzali žiadne odberateľské faktúry, ktorými by žalobca fakturoval výstavbu lesnej cesty spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. t.j. konečnému odberateľovi. Faktúry sa u žalobcu nenachádzali ani v zdaňovacích obdobiach roku 2017 a 2018 (január až august), ktoré sú predmetom samostatných daňových kontrol. V zmysle ustanovenia § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH daňová povinnosť dodania tovaru alebo služby v tuzemsku je prenesená z dodávateľa tovaru alebo služby na osobu, ktorej bol tovar dodaný alebo služba poskytnutá. Príjemca plnenia (odberateľ), ktorý je osobou povinnou platiť daň, uplatní tzv. samozdanenie, t.j. k cene dodaného tovaru alebo služby uplatní DPH, ktorú uvedie v daňovom priznaní a priznanú daň odvedie do štátneho rozpočtu v SR. Príjemca plnenia, platiteľ dane, má právo ním uplatnenú daň odpočítať v súlade s podmienkami podľa § 49 až 51 zákona o DPH. Samozdanenie prijatých stavebných prác platiteľom dane však neznamená automaticky nárok na odpočítanie dane. Ak platiteľ dane prijaté stavebné práce nepoužije na účely svojho podnikania, resp. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nárok na odpočítanie dane nemá. Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor poskytol dňa 07.01.2020 vyjadrenie, že v roku 2016 nevydalo žiadne rozhodnutie o využívaní lesných ciest v daných lokalitách na ťažbu drevnej hmoty, resp. iných prác súvisiacich s lesnou činnosťou. Pri predmetných stavebných prácach - výstavbe lesnej cesty tak žalobca nemal právo uplatniť si odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal, že prijaté plnenia použil na účely podnikania. Aj samotný žalobca potvrdil, že konečným odberateľom fakturovaných stavebných prác vykonaných v LHC Necpaly mala byť spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nakoľko je vlastníkom uvedeného LHC. Pokiaľ správca dane a žalovaný vyvodili právny záver, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v sume 5.360,00 Eur zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody (stavebné práce) použil na účely svojho podnikania, t.j. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s uvedeným záverom sa správny súd stotožnil a považuje ho za správny, zodpovedajúci stavu veci a zákonu ako i obsahu administratívneho spisu.

19. Pokiaľ žalobca v žalobe s poukazom na svoje písomné podanie zo dňa 17.02.2020 namietal, že postupom správcu dane, ktorý použil zápisnicu o výsluchu svedkyne Z.. Z. T. B. zo dňa 26.11.2019, došlo k porušeniu procesných práv žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedkyne a klásť jej otázky, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže správca dane použiť ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom môže ísť o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Ako je zrejmé z ustanovenia § 24 daňového poriadku, dokazovanie vedie správca dane a rozsah dôkazov, ktoré možno použiť v rámci daňového konania je obšírny. V rámci dokazovania v daňovom konaní je potrebné rozlíšiť, či ide o svedeckú výpoveď, ktorá bola v konkrétnom daňovom konaní získaná výsluchom svedka v súlade s § 25 Daňového poriadku, alebo ide o dôkaz listinou. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102722364/2019 zo dňa 26.11.2019, na ktorom bola vypočutá svedkyňa Ing. Z. T. B. v súvislosti s daňovou kontrolou u daňového subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. ako aj zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 07.10.2019 bola použitá v konaní týkajúcom sa žalobcu ako listinný dôkaz a s týmito listinnými dôkazmi žalobca mal

možnosť sa v priebehu daňovej kontroly oboznámiť, preto ich nie je možné vyhodnotiť ako nezákonné. Jeho námietky o porušení procesných práv v rámci dokazovania preto nie sú dôvodné. V tej súvislosti správny súd poukazuje aj na úradný záznam č. 102916127/2019, ktorý vyhotovil správca dane dňa 17.12.2019. Pokiaľ ide o Z.. N. X., tento na základe dožiadania správcu dane zo dňa 22.07.2019 č. 101783386/2019 bol vypočutý dožiadaným Daňovým úradom Bratislava na ústnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2019 ako svedok. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102253238/2019 zo dňa 30.09.2019 vyplýva, že bol za daňový subjekt VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto vypočutý za túto spoločnosť ako splnomocnenec v daňovom konaní a nie v procesnom postavení svedka, ako to namieta žalobca. Ing. N. X. naviac pri ústnom pojednávaní neodpovedal na žiadnu otázku správcu dane, ktorá by súvisela so spoločnosťou TENAS GROUP s.r.o., ktorá mala podľa predmetných faktúr vykonať fakturované stavebné práce, t.j. „výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly“. Tento sa vyjadroval výlučne k faktúram, ktoré vystavil daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. pre spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. v kontrolovanom roku 2016, pričom faktúry za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly v uvedenom roku ani vystavené neboli. Naviac žalobca vo svojom podaní zo dňa 17.02.2020 vôbec nepoukázal na upretie procesných práv v súvislosti s vykonaným ústnym pojednávaním so splnomocneným zástupcom spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Ing. N. X., a teda proti postup správcu dane žiadne námietky neuplatnil. Ing. K. M. na základe dožiadania správcu dane č. 101783009/2019 zo dňa 22.07.2019 o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu TENAS GROUP s.r.o., Bratislava - mestská časť Petržalka, bol vypočutý podľa Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102087427/2019 zo dňa 05.09.2019 dožiadaným Daňovým úradom Bratislava ako konateľ spoločnosti TENAS GROUP, s.r.o., Bratislava - mestská časť Petržalka, a nie v procesnom postavení svedka. Správny súd v súvislosti s tým uvedenú námietku žalobcu, že nemohol klásť svedkovi otázky, čím boli porušené jeho procesné práva, hodnotil ako nedôvodnú.

20. Pokiaľ žalobca odmieta tvrdenia správcu dane a žalovaného správneho orgánu, podľa ktorých nebolo medzi subjektmi M-TRADE SK, s.r.o. a Stavoinvest - SK, s.r.o. realizované zdaniteľné plnenie, pričom má za to, že toto bolo riadne preukázané, žalobca žiadne relevantné nespochybniteľné dôkazy o tejto skutočnosti nepredložil. Žalobca v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. - Stavoinvest - SK, s.r.o. - VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nepreukázal vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako i rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane nespochybnil skutočnosť, že mohli byť nejaké práce vykonané, ale spochybnil práve skutočnosť, že práce boli vykonané tak, ako boli deklarované žalobcom v preverovanom obchodnom reťazci.

21. Správny súd zdôrazňuje, že vždy od konkrétnej situácie v tom-ktorom daňovom konaní závisí, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Na závery z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v nadväznosti na konštatovanie o nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa rozsudku NS SR , , . Správny súd konštatuje, že so závermi týchto rozhodnutí označených žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie je. Konkrétne k veci NS SR sp.zn. správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery). Vo veci NS SR sp.zn. NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch

činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp, zn, bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane. Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napr. ustanovenie § 69 Daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , správny súd zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp. zn. a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. zistil najvyšší súd záver, podľa ktorého: Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. až 3 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle

22. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento si vopred stanovil ciel nepriznať nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu, správny súd konštatuje, že žiadne relevantné dôkazy o tomto tvrdení žalobca nepredložil, preto i uvedenú námietku musel správny súd vyhodnotiť ako nedôvodnú. Závery správcu dane a žalovaného sú založené na faktoch zistených správcom dane a nie na domnienkach, ako to namietal žalobca. Žalobcovi bol vytvorený priestor na preukázanie ním uvádzaných tvrdení, čo však efektívne nevyužil a tým je nevyhnutné skonštatovať správnosť a zákonnosť postupu a aj rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Správny súd konštatuje, že ich postup nebol na úkor práv žalobcu, tak ako to žalobca s poukazom na závery ním označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sždo V 1/00 namietal. Tiež správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorých: „Na podporu svojich tvrdení nie je sťažovateľovi bránené, aby k nim priložil relevantnú judikatúru súdov, v ktorých však, ako vo veci samej, boli už tieto úvahy ako právne závery vyslovené. Avšak nie je možné, aby toto vykonal sťažovateľ iba

sumárne, t.j. prostredníctvom jednoduchého odkazu na číselné označenie rozhodnutia všeobecného alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, a že by tento odkaz nespojil minimálne so stručnou kvalifikovanou úvahou objasňujúcou, ktoré ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav boli súdom použité a z akých dôvodov.“

23. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane vydaním 9 rozhodnutí a jedného protokolu z daňovej kontroly nepostupoval v súlade s úpravou podľa Správneho poriadku a článkom 2 ods. 2 SR, pretože správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 SR, takáto námietka podľa názoru správneho súdu nie je dôvodná. Postup správcu dane a žalovaného nie je v rozpore s daňovým poriadkom, ktorý upravuje postup správcu dane a nie je v rozpore ani so zásadou legality vyjadrenou v článku 2 ods. 2 SR. Podľa názoru správneho súdu postup správcu dane, keď v rámci jednej daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole a tiež jeden protokol z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti žalobcu a 9 samostatných rozhodnutí, je v súlade s ustanovením Daňového poriadku, reflektuje konkrétnu povinnosť správcu dane postupovať podľa , , Daňového poriadku, a zároveň zohľadňuje aj hmotnoprávnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia zákona o DPH, podľa ktorého je zdaňovacie obdobie pre DPH kalendárny mesiac. Vychádzajúc z obsahu na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu, ktorý dokumentuje postup správcu dane i žalovaného v posudzovanej veci a tiež aj z uvedenej právnej úpravy, správny súd nepovažuje túto žalobnú námietku za dôvodnú.

24. Žalobca tiež namietal, že žalovaný mal vopred stanovený cieľ a tomuto prispôsobil svoju činnosť a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu, pričom sa sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. S týmto názorom sa správny súd nestotožnil, nakoľko z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva žalobcom namietaný selektívny prístup pri hodnotení dôkazov ani nezohľadnenie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, či nerešpektovanie princípu právnej istoty. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu je posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom a nie hodnotiť, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje k zisteniu alebo objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri jeho hodnotení podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku priradí, čo je na posúdení správcu dane. Správny súd zároveň konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného je v súlade s vykonanými dôkazmi a obsahuje ich náležité vyhodnotenie, ktoré je výsledkom zákonného postupu podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Skutočnosť, že závery správcu dane a žalovaného nezodpovedajú predstavám žalobcu ani jeho názoru, ako by mali vykonané dôkazy hodnotiť a aké právne závery z nich vyvodiť, je irelevantná. Podľa názoru správneho súdu k namietanému ukráteniu žalobcu na jeho právach v tejto súvislosti nedošlo a nie je možné stotožniť sa ani so záverom žalobcu, že tvrdenia žalovaného sú založené iba na domnienkach.

25. Záverom správny súd konštatuje, že odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajú atribút preskúmateľnosti, nakoľko vymedzujú dostatočné východiská prijatých záverov i úvahy, ktorými boli správne orgány vedené pri ich prijatí a spĺňajú všetky náležitosti z hľadiska § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správne orgány zistili dostatočne skutkový stav pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý je základom ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise, a tak ako je uvedené vyššie, bol aj správne právne posúdený.

26. Na základe konštatovania nedôvodnosti námietok obsiahnutých v správnej žalobe správny súd žalobu postupom podľa ako nedôvodnú zamietol.

27. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.