Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/35/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., B., IČO:

X., zastúpený: F., s. r. o., G., B., IČO: X., proti povinnému: L. E., nar. X., S., B., o

vymoženie 963,95 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.

zn.: , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 20. júna 2012, č. k.: -47 , takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor ţiadosťou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica 11. júla 2007

poţiadal o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na vymoţenie 29 040,- Sk

s príslušenstvom v zmysle ust. osudných exekútoroch a

exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Uviedol, ţe

exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 05. januára 2007, sp. zn.:

SR 6947/06, zriadeného zriaďovateľom S.S., a. s., K., B., IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský

rozsudok“). Okresný súd Banská Bystrica poverením zo 17. júla 2007 poveril súdneho

exekútora JUDr. R. K. vykonaním exekúcie.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 31. mája 2011, č. k.: -19

exekúciu a zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

vo výške 15,94 eur.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z pripojených listinných dôkazov, najmä

z rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere č. 62011955 (ďalej len „Zmluva o úvere“ alebo

„Zmluva“) a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, ţe oprávnený a povinný

uzavreli 02. augusta 2006 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému

úver vo výške 531,10 eur. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je upravená

rozhodcovská doloţka, v zmysle ktorej všetky spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere budú

riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou S.S., a. s. alebo

alternatívne pred všeobecným súdom, v závislosti od toho, kde ţalujúca strana podá návrh.

Uviedol, ţe je nesporné, ţe predmetná Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a

nasl. . Poukázal na znenie smernice Rady 93/13/EHS/o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. apríla 1993 (ďalej len „smernica“) a uviedol,

ţe smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá , ktorý

novelizoval . Má tzv. nepriame účinky a slúţi aj ako interpretačné

pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Ďalej poukázal na rozhodnutia

Súdneho dvora EÚ vo veciach C-40/08, C-473/00, C-168/05. Uviedol, ţe pokiaľ je zmluvná

podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa v spotrebiteľskej zmluve, niet

ţiadnych pochybností o tom, ţe taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. V

prípade ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská

doloţka a dodávateľ ju pouţije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s

dobrými mravmi. Rozhodcovská doloţka, ktorá mala v predmetnom konaní zaloţiť legitimitu

pre exekučný titul, znemoţňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym

súdom, ak by vystupoval na strane ţalovaného. Dodávateľ v nej uviedol konkrétny

rozhodcovský súd. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doloţku osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu

ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu. Dospel k záveru, ţe nakoľko neprijateľná rozhodcovská doloţka sa

prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doloţky odporuje dobrým

mravom, v danej veci boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1

písm. c/ a ods. 2 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon

o rozhodcovskom konaní“) v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

3

Na námietku oprávneného, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil Zmluvu

o úvere, ktorá je podľa dovolateľa úverovou zmluvou a riadi sa výlučne Obchodným

zákonník uviedol, ţe posúdenie či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je vzťahom

o spotrebiteľskom úvere, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a

od postavenia jeho účastníkov. Je nepochybné, ţe v danom prípade oprávnený poskytol úver

v rámci svojho podnikania a druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba nepodnikateľ.

Takýto vzťah je v zmysle a § ods. 1 a

o spotrebiteľských úveroch nepochybné spotrebiteľským úverom. Exekučný súd preto

správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský a preskúmal

exekučný titul aj bez návrhu v súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 Zákona

o rozhodcovskom konaní. K dôvodu odvolania, ţe exekučný súd posudzoval vec, o ktorej uţ

raz právoplatne rozhodol, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie z 27. januára 2007, sp. zn.: . Ďalej odvolací súd poukázal

na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Uviedol, ţe rozhodcovský rozsudok má

pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Rozhodcovskému súdu kompetencia

rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale získa ju aţ na základe dohody

medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z toho dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol

alebo nebol predloţený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol

rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ rozhodcovská

zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko

rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na jeho vydanie. Predmetnú rozhodcovskú doloţku

súd správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve. Podstatné je, ţe táto

podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia

do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere. Odvolací súd poznamenal, ţe

uţ samotná forma zmluvy napísaná drobulinkým ťaţko čitateľným textom podstatne sťaţuje

reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní. Takto vnútená podmienka je

neprijateľnou podmienkou v zmysle , a teda absolútne

neplatný právny úkon. Ďalej uviedol, ţe takéto dojednanie vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu

spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Záverom odvolací súd

poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011, č. k.:

-19.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ a § 237 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), ţe súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust.

4

, ţe v tej veci sa uţ právoplatne rozhodlo, ust. , ţe

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ust. § 237 písm. f/

, ţe súd svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom, ust.

, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal náleţité dokazovanie,

ust. , ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom dovolania, oprávnený poukázal

na argumentáciu pouţiteľnú vo vzťahu k do volacím dôvodom, ktorá je uvedená v podanom

odvolaní. Zároveň uviedol, ţe v krátkom čase súdu predloţí doplňujúcu právnu argumentáciu

k jednotlivým do volacím dôvodom. Podaním doručeným na súd prvého stupňa 16. októbra

2012 oprávnený doplnil dôvody dovolania. Uviedol, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie

na nesprávnom právnom posúdení rozhodcovskej doloţky ako neprijateľnej podmienky

v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Takéto právne

posúdenie trpí základnými vadami svojej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti, čím porušuje

právo na súdnu ochranu podľa SR. Podľa názoru dovolateľa, závery

odvolacieho súdu, ţe rozhodcovská doloţka spôsobuje hrubý nepomer v právach a

povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa, ţe ţaloby, ktorých cieľom je

uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ úverového vzťahu

na ním zvolený rozhodcovský súd, a ţe spotrebiteľ si len s ťaţkosťou mohol byť vedomý

následkov uzavretia rozhodcovskej doloţky, a preto vzhľadom na jeho úroveň informovanosti

a vyjednávaciu silu nemoţno spravodlivo poţadovať, aby porozumel jej významu, nie sú

zdôvodnené a preukázané, predstavujú nepreukázanú domnienku súdu, ktorá nemá základ

v právnych a skutkových súvislostiach. Uviedol, ţe obchodné vzťahy medzi podnikateľmi a

spotrebiteľmi sú v rôznych sektoroch sluţieb (bankovníctvo, energetika...) zaloţené

na formulárových zmluvách, obsah ktorých spotrebitelia v zásade nie sú schopný pozmeniť.

Argument, ţe akákoľvek individuálne dojednaná zmluvná podmienka je neplatná, nemá oporu

v ust. , ani v smernici Rady 93/13/EHS. Uviedol, ţe podľa

právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretoţe je adresovaná

iba členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Podľa judikatúry súdneho dvora EÚ

ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku

s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného záväzného právneho predpisu

a s presnosťou a jasnosťou poţadovanou na účely splnenia poţiadavky právnej istoty. Právo

členského štátu musí byť po uplynutí transpozičnej lehoty v súlade s ustanoveniami smernice.

Podľa dovolateľa, ak bola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne a

5

včas, je nutné aplikovať slovenskú právnu úpravu. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ

z 26. februára 1986, Marshall, samotná smernica nemôţe ukladať povinnosti jednotlivcovi,

takţe sa na ňu ako takú nemoţno proti nemu odvolávať. Uviedol, ţe súd prvého stupňa ani

odvolací súd sa najmä s judikatúrou Súdneho dvora EÚ nevysporiadali a nezdôvodnili, prečo

priamo aplikovali ust. smernice Rady 93/13/EHS. Smernica podľa dovolateľa nepovaţuje

riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie

neprimerané a opačné závery oboch súdov sú ich nepreukázanou domnienkou. Ďalej

dovolateľ poukázal na znenie smernice Rady 93/13/EHS ust. ods. 1 písm. q/ jej prílohy

v slovenskom, anglickom, českom, poľskom, nemeckom a francúzskom jazyku a uviedol, ţe

ustanovenie slovenskej verzie uvedeného ustanovenia smernice je nesprávne v rozhodujúcom

slovnom spojení „najmä vyţadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi

predpismi“. Všetky ostatné jazykové verzie ukazujú, ţe atribút „neupravenosti právnymi

predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. To znamená, ţe spotrebiteľská zmluva nesmie

od spotrebiteľa vyţadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráţe, ktorá

nie je upravená právnymi predpismi, to však podľa dovolateľa nie je prípad rozhodcovského

konania upraveného o rozhodcovskom konaní. Text úniového

predpisu je potrebné skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových verziách a vziať

do úvahy skutočný úmysel zákonodarcu a cieľ samotného predpisu. Pokiaľ je výklad

ustanovenia práva Únie v jednotlivých jazykových verziách odlišný, musí byť toto

ustanovenie vykladané podľa všeobecného významu a cieľa právnej úpravy, ktorej je

súčasťou. Dovolateľ má za to, ţe v danom prípade je nutné poţiadať o výklad pojmu „nekalá

zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Povinnosť predloţiť

prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa č1. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí pre taký

vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore, t. j. súdom, proti

ktorého rozhodnutiu nemoţno podať ţiaden opravný prostriedok. Ďalej je nutné dodať, ţe

Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príleţitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa

záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo

právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie

vnútroštátnymi súdmi SR. Je potrebné poţiadať Súdny dvoru EÚ aj o výklad č1. 17 a č1. 47

Charty základných práv EÚ, a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná

podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS, a jej následnej aplikácii exekučnými

súdmi a dopadom na existujúce právne vzťahy.

6

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odloţení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktieţ navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe č1. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predloţil prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie v dovolaní špecifikoval.

Povinný sa dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Dovolací súd preskúmal návrh oprávneného na prerušenie konanie, ktorým navrhol

dovolacie konanie postupom podľa prerušiť. Ţiadal, aby

dovolací súd predloţil Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky, ktoré v podanom dovolaní špecifikoval. Ide

o výklad písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS a č1. 17 a č1. 47 Charty základných

práv EU. Dovolací súd k tomuto návrhu uvádza, ţe ust. ukladá

povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, ţe poţiada Súdy dvor EÚ

o rozhodnutie o predbeţnej otázke, pretoţe je potrebné podať výklad komunitárneho práva,

ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť

kaţdému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu

dvoru EU na vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď

prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike,

do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia

predbeţnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť

určitý spor, ktorý nemá ţiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu

členskej krajiny. Ak súd pri priebeţnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe

výkladu komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu

nezakladá v takom prípade procesnú vadu konania v zmysle

V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal či exekučný súd je

oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doloţky uzavretej medzi účastníkmi, a či

predmetná rozhodcovská doloţka je neprijateľnou podmienkou. Posúdenie predmetnej

námietky oprávneného a j ej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu

7

bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Z obsahu spisu

vyplýva, ţe súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďţe na danú vec sa

vzťahujú právne normy platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol prenesený

obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva nebola

pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej veci

v Slovenskej republike. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na svoju ustálenú

judikatúru, kde dovolací súd k rovnakým záverom v otázke prerušenie konania v zmysle

dospel aj vo veciach , ,

.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci nie je dôvod na prerušenie dovolacieho

konania podľa , preto návrh oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti

ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené v ustanoveniach a

Podľa , je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

8

Podľa , je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním oprávneného nevykazuje

znaky uznesení uvedených v citovaných ustanoveniach. V predmetnej veci odvolací súd

napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom

potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2

písm. b/ a písm. c/ Rovnako na danú vec nemoţno aplikovať ani prípady upravené

v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania v zmysle

a ods. 2 nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, ţe by rozhodnutia

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a/ aţ

písm. g/ Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

9

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné

(R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie

je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, , a , ktorými odôvodňoval prípustnosť

dovolania.

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád.

Dovolateľ namietal, ţe v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ustanoveniach a ;

jej nedostatok sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za následok

zastavenie konania a (prípadné) postúpenie veci inému orgánu.

Dovolateľ neuviedol, akým konaním súdov niţších stupňov došlo k naplnenie tejto

vady konania. Dovolací súd dospel k záveru, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich

právomoci. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie

súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1, § 57 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na uvedené, námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a/ nie je dôvodná.

Dovolateľ ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t. j. ţe sa v tej istej veci uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

10

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v kaţdom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekáţka je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten

istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,

z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva z rovnakých skutkových okolností. Dovolateľ namietanú

vadu bliţšie nešpecifikoval.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., P., B., IČO: X., proti povinnému: L. E., nar. X., S., B., o vymoţenie 963,95 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: , na

základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok S. spoločnosti S.S., a. s. z 05. januára 2007,

sp. zn.: SR 6947/06, nepredchádzalo ţiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo

predtým rozhodnuté, preto nejde o vec rozsúdenú v zmysle ustanovenia namietaného

oprávneným. Prekáţku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný

rozhodcovský rozsudok, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma či rozhodcovský rozsudok

ako exekučný titul je materiálne vykonateľný. Rovnako ani vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie netvorí prekáţku veci rozsúdenej v zmysle Poverenie na

vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len

voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovanému súdnemu

exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môţe začať vykonávať exekúciu, a ktorým

súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu (viď uznesenie NSSR sp.

zn.: ).

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ust.

Ďalej je dovolateľ toho názoru, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v ust. § 237

písm. e/ , ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu moţno začať konanie vo veciach uvedených v ust. a Ak

11

nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Rovnako ani v prípade tejto procesnej vady dovolateľ neuviedol akým konaním súdov

došlo k jej naplneniu. Exekučný súd v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., ţe v danej veci bol návrh

na začatie exekučného konania podaný.

Námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ust. nie je

preto opodstatnená.

Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

Dovolateľ namietal, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom

posúdení rozhodcovskej doloţky ako neprijateľnej podmienky. Dovolateľ namietal aj

nesprávne a nedostatočné odôvodnenie právnych záverov oboch súdov. K naplneniu tejto

vady a k porušeniu práva podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd malo podľa názoru oprávneného

dôjsť aj tým, ţe súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil, hoci pre takéto rozhodnutie

neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

12

základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Na námietku oprávneného, ţe exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex

offo skúmať povahu rozhodcovskej doloţky, dovolací súd prihliadal iba v súvislosti

so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších stupňov oprávnenému ako účastníkovi konania

odňatá moţnosť konať pred súdom v z mysle ustanovenia O procesnú

vadu konania uvedenú v tomto ustanovení ide tieţ v prípade zastavenia exekúcie, ak pre to

neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Takým zastavením sa totiţ oprávnenému

odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe exekučný súd, a následne aj odvolací súd podmienky

na zastavenie exekúcie posúdili správne. Je potrebné uviesť, ţe v danom prípade nemalo byť

vydané ani poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného

titulu v ktoromkoľvek štádiu uţ začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné uţ začaté exekučné konanie zastaviť ().

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy

(rozhodcovskej doloţky) ().

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky súdy v exekučnom konaní

nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku t. j.

oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto

oprávnenia tkvie v tom, ţe ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide

13

o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce ţiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa

predpoklad materiálnej vykonateľnosti, (pozri aj l, ).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či uţ uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doloţky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto

interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyţaduje účel právnej úpravy

premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach zaloţených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia

ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/

tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,

ktorými môţu byť aj iné subjekty neţ spotrebiteľ. To znamená, ţe aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyuţije moţnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv

spotrebiteľa (viď uznesenie NSSR sp. zn.: ).

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a

tým aj neplatnosť rozhodcovskej doloţky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná, a ţe

spôsobovala nevyváţenosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného. Listiny predloţené oprávneným takýto záver umoţňovali. Zo Zmluvy o úvere

uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, ţe rozhodcovská doloţka bola medzi

zmluvnými stranami dohodnutá uţ podpisom zmluvy, keďţe jej súčasťou sú (ako predtlačený

formulár) Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovská doloţka

14

obsiahnutá v bode 17 týchto podmienok. Dovolací súd sa stotoţnil aj s dôvodmi, ktorými

súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváţenosť dohodnutej rozhodcovskej doloţky.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa

nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a

odvolacieho súdu.

Skutočnosť, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. , toto

ustanovenie sa primerane poţije aj na uznesenie ( ). Toto ustanovenie sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a

zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré

sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle uvedených

zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré

15

oprávneným predloţené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý

záver o nespôsobilosti exekučného titulu, a následné zastavenie exekúcie zrozumiteľne a

v potrebnom rozsahu vysvetlil. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s č1. 46 ods. 1 a

rovnako aj odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( a ). Za porušenie základného práva

zaručeného v č1. 46 ods. 1 v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.

dovolací súd dodáva, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali

by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, by prichádzalo

do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

16

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však trovy dovolacieho konania povinnému nepriznal

z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 21. októbra 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková