Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/123/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A., bývajúcej v Ž.,

2/ M., bývajúceho v Ž., zastúpených JUDr. M., advokátkou v Ž., proti odporcom 1/ E.,

bývajúcemu v L.L., 2/ V. bývajúcemu v L.L., 3/ M., bývajúcej v G., 4/ P., bývajúcemu v L.L.,

o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súd v Žiline z 28. novembra 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 19. mája 2011 č.k. -366 návrh

navrhovateľov na určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného

domu, súp. číslo X., postavenom na parcele č. X., parcely č. X. – zastavaná plocha

22

vo výmere 318 m, parcely č. X. – záhrada vo výmere 576 m, katastrálne územie L. a na

určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo 14. augusta 2008 č. V. zamietol. Odporcom náhradu

trov konania nepriznal. Vychádzal z preukázania naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení ( ). Na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že navrhovatelia svoje podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam

nepreukázali. Nesvedčí im vlastnícke právo vychádzajúce z komasácie a svoj návrh nemôžu

oprieť ani o pôvodný pozemno - knižný stav. Pokiaľ namietali sfalšovanie zápisov na správe

katastra, toto v konaní nebolo preukázané. Za dôvodné nepovažoval ani návrhy

navrhovateľov na vykonanie ďalšieho dokazovania. O trovách konania rozhodol súd podľa §

142 ods. 1

2

Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľov rozsudkom z 28. novembra 2012

sp. zn. rozsudok okresného súdu potvrdil. Odporcom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal a okresnému súdu nariadil opravu záhlavia napadnutého rozsudku

v správnom označení navrhovateľov 1/, 2/ ( ). V plnom rozsahu sa stotožnil

s rozhodnutím prvostupňového súdu, i keď na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,

že po právnej stránke bolo treba vec posúdiť inak, čo ale nemalo vplyv na správnosť

napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z uvedených skutočností konštatoval, že navrhovatelia

nemôžu mať právny záujem na požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy

zo 14. augusta 2008 č. V., ktorou H. rod. D. darovala svoj podiel na parcele č. X. – záhrady

2

vo výmere 576 modporcovi 4/. Otázka neplatnosti tejto zmluvy by sa podľa názoru

odvolacieho súdu mohla riešiť len ako otázka predbežná vo vzťahu k určovaciemu petitu,

ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Navrhovatelia v danom konaní neuniesli dôkazné bremeno a neuviedli ani žiadne skutkové

tvrdenia, ktorými by preukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Svoje

skutkové tvrdenia vyvodzovali len z toho, že A. (pôvodný navrhovateľ 1/, ktorý zomrel 10.

februára 2007) a jeho manželka A. (terajšia navrhovateľka 1/) kúpnopredajnými zmluvami č.

X. z 28. marca 1951 a č. X. z 5. marca 1951 odkúpili sporné nehnuteľnosti v celosti,

a to ako novo vykomasovanú parcelu č. X. – dom a novo vykomasovanú parcelu č. X. -

záhradu. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu v podiele, v ktorom sú zapísané na

spoluvlastníkov odlišných od navrhovateľov 1/, 2/, neboli predmetom dedenia po poručiteľovi

A. (v čase smrti nebol ich spoluvlastníkom), z ktorého dôvodu podal spolu s manželkou – A.

(nar. 19. júla 1928) pôvodný návrh na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

Predmetný spoluvlastnícky podiel pôvodného navrhovateľa 1/ A. na sporných

nehnuteľnostiach (v prípade úspechu navrhovateľov v konaní) by patril do dedičstva v jemu

zodpovedajúcom podiele po tomto poručiteľovi a bol by predmetom dedičského konania,

ktoré nemožno v danej veci obísť. Navrhovateľ 2/ by po svojom otcovi – A. - zdedil len

spoluvlastnícky podiel, ktorý poručiteľ vlastnil za svojho života a ktorý bol zapísaný na

príslušných listoch vlastníctva tak, ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého

stupňa. Okruh účastníkov tohto konania tak musí zodpovedať Preto pri

určovacom návrhu, aký podali (pôvodní) navrhovatelia je nutné, aby v konaní vystupovali (na

strane navrhovateľov aj odporcov) právni nástupcovia po pôvodnom navrhovateľovi 1/ (A.).

Ak nemali záujem v konaní vystupovať ako navrhovatelia, bolo treba ich označiť

za odporcov. Ak teda nebol v návrhu uvedený úplný okruh účastníkov konania, nemôže byť

daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ). Navyše

vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. - ako parc. č. X. – záhrady vo výmere 576

2

mnebol úplný okruh účastníkov ani na strane odporcov (podielovými spoluvlastníkmi

predmetnej nehnuteľnosti s výškou spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka ¼ boli

J. ako neznámy vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, A., P.

a M.). Nedostatok pasívnej legitimácie v tejto časti spôsobuje tiež nedostatok naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení ( ). Z týchto dôvodov bolo

v predmetnej veci nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie a návrh navrhovateľov bolo

treba bez ďalšieho zamietnuť a preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami

navrhovateľov ani nezaoberal. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku vo vzťahu k námietke

zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyni a vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení sa bližšie nezaoberal námietkami týkajúcimi sa

preskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Navrhli,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietali, že postupom odvolacieho súdu tým, že rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania im bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Mali

za to, že súdy nižšieho stupňa na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym

skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. b/, c/ ). Namietali, že pri preukazovaní ich nároku súdy nesprávne posúdili

a vyhodnotili skutkový stav veci a všetky nimi predložené dôkazy, na ktoré v podrobnostiach

poukázali. Trvali na tom, že súdy neakceptovali právoplatné listiny, ktoré predložili,

ale rozhodli v prospech odporcov a zlegalizovali podvod a falšovanie listín. Takéto konanie

považovali za zmätočné a súdu dali na vedomie, že podávajú na E. a V. trestné oznámenie pre

krivé svedectvo a neoprávnené manipulovanie s úradnými dokladmi a listinami.

Odporcovia navrhli dovolanie zamietnuť. Boli toho názoru, že konajúce súdy rozhodli

vecne správne a svoje rozhodnutia náležite právne aj odôvodnili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie

navrhovateľov nie je prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu , vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

Dovolaním navrhovateľov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale rozsudok

odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti, vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie

proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci

sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa ustanovenia

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

5

podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

až e/ a navrhovatelia nenamietali a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd

sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu

bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa

ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

(v danej veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor

dovolateľa, že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t.j., že nastali skutočnosti

v dôsledku ktorých vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí

odvolacieho súdu.

Dovolatelia vadu tejto povahy videli v tom, že odvolací súd nepostupoval podľa

ustanovenia a nenariadil pojednávanie napriek tomu, že neboli

splnené podmienky, aby mohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Podľa (v znení účinnom do 31. decembra 2012) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

6

pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie

vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem.

V ostatných prípadoch možno o dovolaní rozhodnúť aj bez pojednávania (§ 214

ods. 2 ).

Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa , lebo krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie

dopĺňať alebo zopakovať, odvolací súd v súlade s rozhodol

28. novembra 2012 o odvolaní navrhovateľov (podaného 18. júla 2011, č.l. 378)

bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu

, sa preto navrhovateľom neodňala možnosť konať pred

súdom v zmysle

Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovatelia namietali inú vadu konania spočívajúcu

v tom, že na základe vykonaných dôkazov dospeli súdy k nesprávnym skutkovým zisteniam

a nesprávne právne posúdenie veci (, ).

V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa nesprávneho vyhodnotenia dokazovania

dovolací súd uvádza, že podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

písm. f/ (pre úplnosť treba uviesť, že nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov

nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné –

pozri ). Aj nesprávnosť namietaných skutkových zistení by mohla

prípadne zakladať (len) tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania podľa § 237

písm. f/ , pretože ním nie je znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka

konania). Vadu tejto povahy možno namietať len v procesne prípustnom dovolaní (čo nebol

daný prípad).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali

by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací

súd (ne) použil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo

či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo).

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov teda nie je ani procesnou vadou

konania v zmysle , lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkom konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného

oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , , , ,

, ). Preto dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu

úpravu dovolacieho konania) nemohol preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov

vo vzťahu k námietkam navrhovateľov z hľadiska správnosti ich právnych záverov.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania navrhovateľov

nemožno vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľov podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

popravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní úspešným odporcom náhradu

trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodali návrh na ich náhradu (§ 243b

ods. 5 v spojení s , a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová