Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fcb/389605.88d6b0.pdf
PDF · 160.31 KB
No categories available
7Cdo/123/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 123/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A., bývajúcej v Ž.,
2/ M., bývajúceho v Ž., zastúpených JUDr. M., advokátkou v Ž., proti odporcom 1/ E.,
bývajúcemu v L.L., 2/ V. bývajúcemu v L.L., 3/ M., bývajúcej v G., 4/ P., bývajúcemu v L.L.,
o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18 C 113/2006,
o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súd v Žiline z 28. novembra 2012 sp. zn.
6 Co 46/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 19. mája 2011 č.k. 18 C 113/2006-366 návrh
navrhovateľov na určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného
domu, súp. číslo X., postavenom na parcele č. X., parcely č. X. – zastavaná plocha
22
vo výmere 318 m, parcely č. X. – záhrada vo výmere 576 m, katastrálne územie L. a na
určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo 14. augusta 2008 č. V. zamietol. Odporcom náhradu
trov konania nepriznal. Vychádzal z preukázania naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že navrhovatelia svoje podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
nepreukázali. Nesvedčí im vlastnícke právo vychádzajúce z komasácie a svoj návrh nemôžu
oprieť ani o pôvodný pozemno - knižný stav. Pokiaľ namietali sfalšovanie zápisov na správe
katastra, toto v konaní nebolo preukázané. Za dôvodné nepovažoval ani návrhy
navrhovateľov na vykonanie ďalšieho dokazovania. O trovách konania rozhodol súd podľa §
142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľov rozsudkom z 28. novembra 2012
sp. zn. 6 Co 46/2012 rozsudok okresného súdu potvrdil. Odporcom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal a okresnému súdu nariadil opravu záhlavia napadnutého rozsudku
v správnom označení navrhovateľov 1/, 2/ (§ 222 ods. 3 O.s.p.). V plnom rozsahu sa stotožnil
s rozhodnutím prvostupňového súdu, i keď na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že po právnej stránke bolo treba vec posúdiť inak, čo ale nemalo vplyv na správnosť
napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z uvedených skutočností konštatoval, že navrhovatelia
nemôžu mať právny záujem na požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy
zo 14. augusta 2008 č. V., ktorou H. rod. D. darovala svoj podiel na parcele č. X. – záhrady
2
vo výmere 576 modporcovi 4/. Otázka neplatnosti tejto zmluvy by sa podľa názoru
odvolacieho súdu mohla riešiť len ako otázka predbežná vo vzťahu k určovaciemu petitu,
ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Navrhovatelia v danom konaní neuniesli dôkazné bremeno a neuviedli ani žiadne skutkové
tvrdenia, ktorými by preukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Svoje
skutkové tvrdenia vyvodzovali len z toho, že A. (pôvodný navrhovateľ 1/, ktorý zomrel 10.
februára 2007) a jeho manželka A. (terajšia navrhovateľka 1/) kúpnopredajnými zmluvami č.
X. z 28. marca 1951 a č. X. z 5. marca 1951 odkúpili sporné nehnuteľnosti v celosti,
a to ako novo vykomasovanú parcelu č. X. – dom a novo vykomasovanú parcelu č. X. -
záhradu. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu v podiele, v ktorom sú zapísané na
spoluvlastníkov odlišných od navrhovateľov 1/, 2/, neboli predmetom dedenia po poručiteľovi
A. (v čase smrti nebol ich spoluvlastníkom), z ktorého dôvodu podal spolu s manželkou – A.
(nar. 19. júla 1928) pôvodný návrh na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.
Predmetný spoluvlastnícky podiel pôvodného navrhovateľa 1/ A. na sporných
nehnuteľnostiach (v prípade úspechu navrhovateľov v konaní) by patril do dedičstva v jemu
zodpovedajúcom podiele po tomto poručiteľovi a bol by predmetom dedičského konania,
ktoré nemožno v danej veci obísť. Navrhovateľ 2/ by po svojom otcovi – A. - zdedil len
spoluvlastnícky podiel, ktorý poručiteľ vlastnil za svojho života a ktorý bol zapísaný na
príslušných listoch vlastníctva tak, ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého
stupňa. Okruh účastníkov tohto konania tak musí zodpovedať § 91 ods. 2 O.s.p. Preto pri
určovacom návrhu, aký podali (pôvodní) navrhovatelia je nutné, aby v konaní vystupovali (na
strane navrhovateľov aj odporcov) právni nástupcovia po pôvodnom navrhovateľovi 1/ (A.).
Ak nemali záujem v konaní vystupovať ako navrhovatelia, bolo treba ich označiť
za odporcov. Ak teda nebol v návrhu uvedený úplný okruh účastníkov konania, nemôže byť
daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Navyše
vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. - ako parc. č. X. – záhrady vo výmere 576
2
mnebol úplný okruh účastníkov ani na strane odporcov (podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti s výškou spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka ¼ boli
J. ako neznámy vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, A., P.
a M.). Nedostatok pasívnej legitimácie v tejto časti spôsobuje tiež nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov bolo
v predmetnej veci nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie a návrh navrhovateľov bolo
treba bez ďalšieho zamietnuť a preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami
navrhovateľov ani nezaoberal. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku vo vzťahu k námietke
zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyni a vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení sa bližšie nezaoberal námietkami týkajúcimi sa
preskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Navrhli,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietali, že postupom odvolacieho súdu tým, že rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Mali
za to, že súdy nižšieho stupňa na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.). Namietali, že pri preukazovaní ich nároku súdy nesprávne posúdili
a vyhodnotili skutkový stav veci a všetky nimi predložené dôkazy, na ktoré v podrobnostiach
poukázali. Trvali na tom, že súdy neakceptovali právoplatné listiny, ktoré predložili,
ale rozhodli v prospech odporcov a zlegalizovali podvod a falšovanie listín. Takéto konanie
považovali za zmätočné a súdu dali na vedomie, že podávajú na E. a V. trestné oznámenie pre
krivé svedectvo a neoprávnené manipulovanie s úradnými dokladmi a listinami.
Odporcovia navrhli dovolanie zamietnuť. Boli toho názoru, že konajúce súdy rozhodli
vecne správne a svoje rozhodnutia náležite právne aj odôvodnili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) za splnenia podmienky
vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie
navrhovateľov nie je prípustné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu , vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p.
Dovolaním navrhovateľov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale rozsudok
odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti, vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie
proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný
právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci
sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. Z týchto dôvodov dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa ustanovenia
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou,
či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných
v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti
účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia
§ 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. navrhovatelia nenamietali a ich existenciu po preskúmaní spisu
nezistil ani dovolací súd.
Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd
sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu
bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu
konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“).
Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
(v danej veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor
dovolateľa, že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti
vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t.j., že nastali skutočnosti
v dôsledku ktorých vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí
odvolacieho súdu.
Dovolatelia vadu tejto povahy videli v tom, že odvolací súd nepostupoval podľa
ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a nenariadil pojednávanie napriek tomu, že neboli
splnené podmienky, aby mohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2012) na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný
záujem.
V ostatných prípadoch možno o dovolaní rozhodnúť aj bez pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.).
Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania
podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie
dopĺňať alebo zopakovať, odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol
28. novembra 2012 o odvolaní navrhovateľov (podaného 18. júla 2011, č.l. 378)
bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu
Občianskeho súdneho poriadku, sa preto navrhovateľom neodňala možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovatelia namietali inú vadu konania spočívajúcu
v tom, že na základe vykonaných dôkazov dospeli súdy k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.).
V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa nesprávneho vyhodnotenia dokazovania
dovolací súd uvádza, že podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne
vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne,
no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (pre úplnosť treba uviesť, že nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov
nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné –
pozri § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Aj nesprávnosť namietaných skutkových zistení by mohla
prípadne zakladať (len) tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania podľa § 237
písm. f/ O.s.p., pretože ním nie je znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka
konania). Vadu tejto povahy možno namietať len v procesne prípustnom dovolaní (čo nebol
daný prípad).
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,
(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti
by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali
by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací
súd (ne) použil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo
či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo
do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo).
Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov teda nie je ani procesnou vadou
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym
posúdením veci súd účastníkom konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného
oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,
6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010). Preto dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu
úpravu dovolacieho konania) nemohol preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov
vo vzťahu k námietkam navrhovateľov z hľadiska správnosti ich právnych záverov.
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania navrhovateľov
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody
prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľov podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
popravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní úspešným odporcom náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodali návrh na ich náhradu (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. októbra 2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová