Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/159/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. L., bývajúceho v P.,

zastúpeného Mgr. R. V., advokátom so sídlom v P., proti žalovanej T. a.s., so sídlom v P.,

IČO: X., zastúpenej Mgr. M. Č., advokátom so sídlom v P., za účasti S., so sídlom v B., IČO:

X., pobočka P., ako vedľajšej účastníčky na strane žalovanej, o určenie rozsahu

zodpovednosti za pracovný úraz, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. septembra

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

64,41 € do rúk Mgr. R. V., advokáta so sídlom v P..

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou z 23. apríla 2008 domáhal určenia rozsahu zodpovednosti

žalovanej za pracovný úraz, ktorý utrpel na pracovisku žalovanej 19. júla 2007. Nesúhlasil

totiž s mierou jeho zavinenia, z ktorej vychádzala Sociálna poisťovňa – pobočka Poprad

pri vydaní rozhodnutia zo 7. decembra 2007 č. 1107050065, 300-2523/2007 o priznaní

úrazového príplatku podľa až 87 o sociálnom poistení (ďalej len

„“).

Okresný súd Poprad rozsudkom z 12. januára 2010 č.k. -158 určil, že

miera zodpovednosti žalovanej za pracovný úraz žalobcu je 100 %. V odôvodnení uviedol, že

žalovaná zodpovedá v celom rozsahu za pracovný úraz žalobcu, lebo ho nepoučila o zásadách

správania sa a pohybu na inom než obvyklom pracovisku, na ktoré bol zaradený.

2

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. septembra 2010

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny

( ), spočívajúci na dostatočnom zistení rozhodujúcich skutkových okolností

a ich správnom právnom posúdení. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo vykonaným

dokazovaním preukázané, že by žalobca mal na pracovnom úraze vinu; naopak – dokazovanie

preukázalo, že žalovaná porušila predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, že

oceľové hranoly nachádzajúce sa v skladových priestoroch nezabezpečila proti posunutiu.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, v ktorom žiadala rozsudky

súdov nižších stupňov zrušiť a konanie zastaviť. Namietala, že súdy rozhodli vo veci ktorá

nepatrí do právomoci súdov ( v spojení s ),

v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

od. 2 písm. c/ O.s.p). Odvolaciemu súdu vytkla, že pri preskúmavaní prvostupňového

rozhodnutia nezohľadnil jej odvolacie námietky. Zastávala názor, že žalobca podal určovaciu

žalobu v zmysle , ktorá ale v danom prípade nie je procesne prípustným

nástrojom na vyriešenie sporu účastníkov konania.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu poprel prípustnosť a opodstatnenosť tohto

opravného prostriedku žalovanej a žiadal ho „zamietnuť“. Obdobne sa k dovolaniu vyjadrila

aj vedľajšia účastníčka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

3

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 Dovolanie žalovanej smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v a Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania žalovanej prichádzala

v danom prípade do úvahy iba vtedy, ak v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

Dovolací súd vzhľadom na obsah dovolania a tiež skúmal,

či v konaní nedošlo k procesnej vade tejto povahy. V zmysle je dovolanie

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Vady konania v zmysle až g/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovanej preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľka tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v

Podľa jej názoru totiž súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7

ods. 1 ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy

aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Žalobca sa v predmetnom občianskom súdom konaní domáhal určenia, že žalovaná

zodpovedá „v celom rozsahu“ za jeho pracovný úraz, ku ktorému došlo 19. júla 2007

pri plnení pracovných povinností vyplývajúcich mu z pracovného pomeru u žalovanej.

Podaniu tejto žaloby predchádzalo rozhodnutie S., pobočka Poprad zo 7. decembra 2007

o priznaní úrazového príplatku žalobcovi, ktoré vychádza z toho, že žalobca sa na vzniku

pracovného úrazu podieľal v rozsahu 80 % a žalovaná v rozsahu 20 %. Žalobca podal proti

tomuto rozhodnutiu odvolanie, lebo nesúhlasil s takýmto určením miery zodpovednosti za

pracovný úraz; zároveň oznámil, že žalobou na súde uplatní nárok na určenie miery

zodpovednosti žalovanej za pracovný úraz.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. , ktorý bol

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2007 uviedol, že „spor medzi zamestnancom

a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé

plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej (pozn. dovolacieho súdu:

t.j. aj za účinnosti ) za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu,

ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní“. V odôvodnení uvedeného rozsudku Najvyšší

súd Slovenskej republiky konštatoval, že i keď si sociálna poisťovňa pri rozhodovaní

v dávkových veciach v zmysle môže sama urobiť

úsudok o niektorej predbežnej otázke (teda aj pokiaľ ide o určenie rozsahu zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom), nie je oprávnená samostatným

rozhodnutím odstrániť spornosť týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

ním spôsobenú. Rozhodnúť o tejto spornej otázke môže len súd v občianskom súdom konaní;

jeho rozhodnutím súdu je potom sociálna poisťovňa viazaná.

S právnymi závermi uvedenými v predchádzajúcom odseku sa dovolací súd stotožňuje

aj v preskúmavanej veci, v ktorej spornou nebola sama zodpovednosť žalovanej za pracovný

úraz žalobcu, iba rozsah jej zodpovednosti. Pokiaľ súdy, posudzujúc rozsah zodpovednosti

žalovanej za pracovný úraz žalobcu ( až 197 ), rozhodli spor medzi

zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, je nedôvodná

námietka žalovanej o nedostatku právomoci súdov na prejednanie tejto veci.

Prípustnosť dovolania žalovanej preto nemožno vyvodiť ani z

2. Dovolateľka namieta, že v konaní došlo k inej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Z obsahu dovolania možno

vyvodiť, že za túto vadu považuje „zmätočnosť a „nevykonateľnosť rozhodnutia súdu“.

Tzv. iná (než v uvedená) vada konania je relevantný dovolací dôvod

( ), úspešne ale môže byť uplatnená len v procesne prípustnom

dovolaní. Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá.

3. Žalovaná napokon namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), pričom túto námietku spája s riešením

otázky naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení ( ).

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci sa nezakladá

procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších

stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania žalovanej). Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba)

6

procesne prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012

a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd poukazuje na poznámku redakcie časopisu

Zo súdnej praxe k rozhodnutiu uverejnenému pod č. 40/2007, v ktorej sa uvádza, že v praxi

sa môžu vyskytnúť viaceré dôvody pre vznik súdnych sporov o odškodnenie pracovného

úrazu, v ktorých sa poškodený zamestnanec môže domáhať svojich práv aj takými žalobami,

ktoré nie sú výslovne uvedené v

4. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľkou ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej

podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto aj vyčíslil.

Dovolací súd mu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon

právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 19. mája 2011 (§ 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa

§ 11 ods. 1 uvedenej vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3

tejto vyhlášky (7,41 €), predstavuje spolu 64,41 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková