Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/6/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému P. B., bývajúcemu

v R., o vymoženie 798 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.

, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 18. apríla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku z 9. decembra 2009 sp. zn. SR X. Stáleho rozhodcovského súdu,

ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením zo 14. decembra 2011 č. k. -14 Okresný súd Lučenec

exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. R. K. pod sp. zn. EX X. vyhlásil za

neprípustnú a zastavil [ o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“)]. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bola uzavretá zmluva

o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom

(oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského

práva. V spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná

podmienka v zmysle a nasl. , lebo nebola individuálne

2

dojednaná, vopred bola zaradená do formulárovej zmluvy spôsobom, pri ktorom spotrebiteľ

nemal náležitú možnosť oboznámiť sa so zmluvou a jej dôsledkami. Poukázal na judikatúru

Európskeho súdneho dvora, v zmysle ktorej „povaha a význam verejného záujmu, z ktorého

vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že

vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo

dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie

k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby

mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat

Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva

spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľom, ktorý s predajcom

alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej

povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je

odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie

(rozsudok Cofidis, C-473/00, Zb. s. I- 0875)“. S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. V závere odôvodnenia uviedol, že o trovách

konania rozhodne osobitným uznesením.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 18. apríla 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne

( a ). V odôvodnení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi

závermi súdu prvého stupňa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v danom prípade

uzavretá zmluva o úvere, ktorá obsahovala neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Podľa jeho

názoru, pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet

žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a v takom

prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukázal na to, že

dodatkom v rozhodcovskej doložke oprávnená vylúčila možnosť (spotrebiteľa) domáhať sa

práva na všeobecnom súde občana v prípade, ak „pred podaním žaloby na všeobecnom súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd“. Ďalej dodal, že rozhodcovský súd je napriek

výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán

a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Súkromný záujem na existencii

rozhodcovských súdov sa zakladá na požiadavke subjektov súkromného práva -

3

podnikateľov, aby ich spor súvisiaci s podnikaním bol rýchlo rozhodnutý a neobmedzoval ich

v ďalšom podnikaní. Preto je nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli

súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim

verejnou mocou. Na záver odvolací súd poukázal na to, že obchádzanie zákona spočíva aj

vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami osebe nie sú

zákonom zakázané v dôsledku čoho vzniknutý stav sa z hľadiska pozitívneho práva javí ako

nenapadnuteľný. Ak je ale výsledkom konania postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale

tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou formou nepredvídaný a nežiaduci, ide

o nedovolené konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. S poukazom na vyššie uvedené

odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle

potvrdil.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, ktoré doplnila

podaním zo 16. júla 2013 „Doplnenie dovolania o právnu argumentáciu – porušenie práva EÚ

a interpretácie práva EÚ Súdnym dvorom EÚ“. V dovolaní uviedla, že súdy: rozhodli „nad

rámec zverenej právomoci“ ( ); konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne

rozhodlo ( ); rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ); oprávnenej odňali možnosť

konať ( ); sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), lebo nesprávne zistili skutkový

stav a nevykonali dokazovanie; napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Oprávnená poukázala na argumentáciu

použiteľnú vo vzťahu k dovolacím dôvodom, ktorá je uvedená v podanom odvolaní v tejto

veci, pričom nepovažoval za potrebné tieto dôvody duplikovať. Z týchto dôvodov oprávnená

žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V doplnení dovolania poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Spolkového súdneho dvora

a Ústavného súdu Českej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či oprávnenou podané

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že :

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

5

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam.

6

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2013 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu Jarmila Uhlířová

7