Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
adb/391478.b3af0e.pdf
PDF · 142.41 KB
No categories available
2Cdo/18/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 18/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne,
so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, vo veci pobočky Sociálnej poisťovne Senica,
Hollého č. 1219, proti povinnej A., so sídlom v S., o vymoženie 2 228,34 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 3 Er 662/2008, o dovolaní súdnej exekútorky
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2012 sp. zn. 9 CoE 280/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica uznesením z 23. marca 2011 č.k. 3 Er 662/2008-11 súdnej
exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz a preto sa exekučné konanie zastavilo zo zákona
(§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal,
nakoľko povinná bola vymazaná z obchodného registra a je v rozpore s účelom exekúcie
objektívne požadovať, aby trovy súdnej exekútorky v tomto prípade znášala oprávnená.
Krajský súd v Trnave na odvolanie súdnej exekútorky uznesením z 31. mája 2012
sp. zn. 9 CoE 280/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v prípade, ak počas exekučného konania dôjde k výmazu
obchodnej spoločnosti povinného z obchodného registra, konanie sa zastavuje. V danom
prípade nemožno klásť na ťarchu oprávnenej, že došlo k zániku povinnej, a preto súd
nepriznal trovy exekúcie súdnej exekútorke voči oprávnenej. Ďalej uviedol, že pri
rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia
exekúcie nie je nemajetnosť povinnej, ale strata jej spôsobilosti byť účastníkom exekučného
konania, dôvod výmazu nie je rozhodujúci. Uvedený názor podporuje i uznesenie Ústavného
súdu SR z 24. januára 2008 č.k. IV. ÚS 27/08-12, kde Ústavný súd odmietol sťažnosť
súdneho exekútora pre porušenie jeho práv rozhodnutím súdu o nepriznaní náhrady trov
exekučného konania. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka a žiadala
napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila § 237 písm. f/ O.s.p. v spojitosti s § 241 ods. 2
O.s.p., keďže v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 O.s.p. a súčasne rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dovolaní uviedla, že
napadnutými rozhodnutiami súdov nižšieho stupňa bolo porušené jej právo na právnu istotu
podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základné právo vlastniť
majetok a právo na ochranu pred vyvlastnením podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, právo na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), právo
na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru a tiež právo
na náhradu trov exekúcie ako odmenu za vykonanú prácu (čl. 36 ods. 1 ústavy). Pokiaľ ide
o nesprávne právne posúdenie veci, dovolateľka poukázala na to, že v danom prípade došlo
k zastaveniu exekúcie ex lege, keďže bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej. Spoločnosť
bola zrušená 24. apríla 2010, právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie konkurzného súdu
o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, následne došlo ex offo k výmazu
26. júna 2010. Zároveň poukázala na to, že s účinnosťou od 1. januára 2012 bol zákonom
č. 348/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, novelizovaný Exekučný poriadok, bolo doplnené
ustanovenie § 203 o odsek 3, ktorý znie: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnuté trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške“. Odvolací súd rozhodoval
v čase, keď už bolo toto ustanovenie účinné, mal postupovať podľa tohto ustanovenia, keďže
novela nešpecifikuje, na aké konania sa (ne)vzťahuje.
Oprávnená sa k dovolaniu súdnej exekútorky nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.
a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) s právnickým vzdelaním, skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné,
sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie o trovách konania.
Konštantná judikatúra najvyššieho súdu považuje trovy exekúcie za trovy konania
(viď uznesenia najvyššieho súdu z 13. októbra 2010 sp. zn. 6 Cdo 80/2010, z 15. októbra
2010 sp. zn. 3 Cdo 170/2009, z 3. októbra 2011 sp. zn. 5 Cdo 170/2011 a z 13. septembra
2011 sp. zn. 6 Cdo 4/2011). Názor, že trovy exekúcie sú trovami konania, zastáva dovolací
súd aj v preskúmavanej veci. Prípustnosť podaného dovolania, ktoré smeruje proti uzneseniu
odvolacieho súdu o trovách, je vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na to by dovolanie súdnej exekútorky bolo procesne prípustné, iba
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád vedúcich k zmätočnosti. Dovolací súd skúmal
(§ 242 ods. 1 O.s.p.), či v konaní nedošlo k niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu
tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania súdnej exekútorky preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu
odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím
postupom (ne)odňal súdnej exekútorke možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu
alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.
Podľa obsahu dovolania dovolateľka zastáva názor, v zmysle ktorého jej súdy odňali
možnosť pred súdmi konať tým, že vec nesprávne právne posúdili. Pokiaľ ide o námietku
nesprávneho právneho posúdenia veci, treba preto uviesť, že ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p.
odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu
(s jeho procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednania veci súdom) a nie
s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením
veci súdom, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený
skutkový stav, a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte občianskeho súdneho konania –
v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma možnosť uplatnenia
jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovacej praxi senátov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne považované za relevantný dovolací dôvod,
ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a procesnú vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 54/2012 a tiež napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,
6 Cdo 41/2011). Nesprávnym právnym posúdením veci súd totiž neznemožňuje účastníkovi
konania realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom
konať.
Keďže prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci z ustanovení § 239 O.s.p. a § 237
O.s.p. nevyplýva, najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie súdnej exekútorky
podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní procesne úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti súdnej exekútorke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení
s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však oprávnenej náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, lebo nepodala návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2013
JUDr. Jozef Kocun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová