Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/434/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R. so sídlom v

K.,zastúpeného L. L., aokátom so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ S.L., š.p., sídlom v B.,

2/S., so sídlom v B., 3/ Slovenskej republike zastúpenej Úradom vlády S., so sídlom v

Bratislave, Námestie Slobody l, 4/ S., š.p., so sídlom v B., 5/ Š., š.p., so sídlom v B., 6/ V.,

š.p., so sídlom v B., , 7/ N., a.s., so sídlom v B., 8/ S. - Slovenskej republike, so

sídlom v B., 9/ S.M., so sídlom v B., 10/ M. S., so sídlom v B., 11/ Magistrátu hlavného

mesta S. Bratislavy so sídlom v B.,12/ M., so sídlom v B., 13/ P., so sídlom v B., 14/ Č.., so

sídlom v B., 15/ M. so sídlom v B., o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2012 , sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 9. júla 2007, č.k. -9 odmietol

podanie ţalobcu z 24. apríla 2007 z dôvodu existencie vád, pre ktoré, podľa jeho názoru,

nebolo moţné v konaní pokračovať a ktoré neboli odstránené ani potom, ako ţalobcu

uznesením z 22. mája 2007, č.k. -8 vyzval na ich odstránenie.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. augusta 2011, sp.zn.

odvolanie ţalobcu odmietol a ţalovaným 1/ aţ 15/ náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na uznesenie súdu prvého stupňa z 3. augusta 2007, č.k.

-130, v ktorom tento vyzval ţalobcu, aby v lehote 15 dní odstránil vady svojho

2

odvolania s tým, aby uviedol, v akom rozsahu napáda uznesenie súdu prvého stupňa

o odmietnutí jeho podania, v čom povaţuje toto rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny,

čoho sa konkrétne v odvolaní domáha (t.j. aké rozhodnutie odvolacieho súdu navrhuje vydať).

Zdôraznil, ţe ţalobca faxovým podaním doručeným súdu prvého stupňa 13. augusta 2007

(č.l. 132 a 133 spisu) vytýkané nedostatky odvolania neodstránil; poţiadal len o predĺţenie

lehoty na doplnenie a opravu podania z dôvodu čerpania dovolenky a 11. septembra 2007

(č.l. 134 spisu) doručil súdu prvého stupňa plnú moc na zastupovanie v konaní

pre Dr. univ. Ing. J. S., PhD., jeho odvolanie však zostalo nedoplnené. Poukázal

na ustanovenie a a z dôvodu, ţe odvolanie ţalobcu proti uzneseniu súdu

prvého stupňa o odmietnutí jeho podania nespĺňalo zákonom poţadované náleţitosti

a k odstráneniu nedostatkov odvolania nedošlo ani po výzve súdu prvého stupňa, odvolanie

ţalobcu s poukazom na ustanovenie odmietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa veta prvá s pouţitím

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu uznesením z 5. júna 2012

sp.zn. zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu výskytu vady uvedenej v ustanovení V odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu S., v zmysle ktorej

má znaky odňatia moţnosti pred súdom konať tieţ procesný postup odvolacieho súdu, ktorý

odmietne odvolanie bez splnenia podmienok uvedených v § 218

ods. 1 (R 23/1994). Podstata znemoţnenia realizácie procesných práv účastníka tu

spočíva v odňatí moţnosti domôcť sa zákonom predpísaným spôsobom (podaním odvolania)

preskúmania vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia z (neexistujúceho)

dôvodu, ktorý má základ v opravnom prostriedku (konkrétne v tom, ţe odvolanie nemá

predpísané náleţitosti alebo bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty alebo neoprávnenou

osobou alebo proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom nemoţno napadnúť).

Pri tomto vadnom procesnom postupe sa odvolací súd bez zákonného podkladu odmietne

zaoberať odvolaním, jeho opodstatnenosťou a v ňom uvádzanými odvolacími dôvodmi. Podľa

právneho názoru dovolacieho súdu odmietnutie odvolania v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1

písm. d) pre nedostatok náleţitostí odvolania prichádza do úvahy len vtedy, ak ide

o také nedostatky, pre ktoré nemoţno v odvolacom konaní pokračovať. Iný postup súdu by

mohol viesť k nadmiernemu formalizmu, a teda k nerešpektovaniu zásady zabezpečenia

spravodlivej ochrany práv účastníkov v občianskom súdom konaní, vyplývajúcej

z ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na nález

z 26. septembra 2002 (publikovaný pod č. 85/2002), v ktorom Ústavný súd Slovenskej

republiky vyslovil, ţe prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho

súdneho konania a nadmerný tlak na doplňovanie takých náleţitostí do procesných úkonov

účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný

význam pre ochranu zákonnosti, a nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého

procesu. Výklad a pouţívanie procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa

Podľa názoru dovolacieho súdu v danej veci ţalobcom podaný obsah odvolania a ním

formulovaný odvolací návrh (petit) neznemoţňoval odvolaciemu súdu pokračovať v

odvolacom konaní a o odvolaní rozhodnúť. I keď ţalobca ani na výzvu súdu prvého stupňa

výslovne nedoplnil odvolanie údajmi o tom, v akom rozsahu napadol uznesenie súdu prvého

stupňa, v čom povaţoval rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny a čoho sa domáhal, z

obsahu jeho odvolania bolo zrejmé, ţe napadol výrok uznesenia súdu prvého stupňa

o odmietnutí podania (ako jediný výrok uznesenia), ďalej ţiadal, aby sa v konaní o jeho

ţalobe pokračovalo (aby bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec mu bola vrátená

na ďalšie konanie) a rovnako ţalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s postupom súdu a jeho

záverom o tom, ţe jeho podanie nespĺňalo náleţitosti podania v zmysle § 42 ods. 3 v spojení

s

Krajský súd v Bratislave po zrušení veci dovolacím súdom uznesením z 31. júla 2012

sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovaným 1/ aţ 15/

nepriznal trovy odvolacieho konania a vyslovil, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo

na náhradu trov dovolacieho konania. Vec preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe podanie ţalobcu, doručené

prvostupňovému súdu dňa 30. apríla 2007 (č.1. 3 aţ 7 spisu), ktoré by mohlo byť podľa

svojho obsahu návrhom na začatie konania, malo také nedostatky, pre ktoré nemohol súd

prvého stupňa v konaní pokračovať, t.j. vec prejednať a rozhodnúť o nej. Prvostupňový súd sa

pritom pokúsil nedostatky ţalobcovho podania odstrániť, a to uznesením zo dňa 22. mája

2007 č.k. -8, v ktorom ţalobcovi aj uviedol, aké konkrétne nedostatky je nutné

v jeho podaní odstrániť (kto je oprávnený konať v mene ţalobcu, kto návrh podpísal, ďalej

nesprávne označenie účastníkov na strane ţalovaných a uvedenie určitého a zrozumiteľného

petitu, s označením tých nehnuteľností, ktorých navrátenia sa ţalobca v konaní domáha).

Dospel k záveru, ţe ţalobcovi nemoţno uprieť snahu o odstránenie vád, ktoré vykazovalo

jeho podanie, pokiaľ ide o oznámenie osoby oprávnenej za ţalobcu konať, ako aj označenie

účastníkov na strane ţalovaných, jeho podanie však naďalej (do rozhodnutia odvolacieho

súdu) vykazovalo nedostatok v podobe vykonateľného ţalobného petitu, t.j. uvedenia,

vydania (navrátenia) ktorých konkrétnych nehnuteľností sa ţalobca na základe zákona

č. domáha. Tieto nehnuteľnosti bol ţalobca pre účely súdneho konania povinný

konkretizovať takými identifikačnými údajmi, aké sú vyţadované pre účely prípadných

zápisov zmien v katastri nehnuteľností. Ţalobca však ţalobný petit vo svojom podaní

formuloval tak, ţe sa domáha „...vydania nehnuteľností - po ich upresnení podľa spätnej

identifikácie v katastrálnych územiach : R. - 1, 2, 3, 14, 74, 86, 319, 940, 999, 1153, 1163,

1179, J. - 202, Č. - 23, 40, 42, 47, 83, 84, 85, 87, 89, 90, 91, 131, 148, hrádza, tok, P. - 1, 14,

1754, 1757, 1763, 1773, 1777, 1835, 2073, 2300, listov vlastníctva č. X., X. a ostatných

neskôr v archívoch objavených, ako aj identifikácii parciel Správy katastra nehnuteľností,

geometrické plány, závet Š. a E. L., ako aj ďalšie nehnuteľnosti v minulosti vo vlastníctve R.

na území S. t.č. v správe ţalovaných 1/ aţ 15/, keď presnú identifikáciu dodá po obdrţaní

podkladov z katastrálnych úradov, ktoré boli poţiadané v zákonnej lehote

o vyhotovenie pozemno-kniţných vloţiek, listov vlastníctva a o spätnú identifikáciu." Z tejto

formulácie ţalobného petitu je zrejmé, ţe aj ţalobca si bol vedomý nedostatočného označenia

tých nehnuteľností, ktorých vydania sa domáha a toho, ţe je nutné ich označiť bliţšie údajmi

o katastrálnom území, parcelným číslom, druhom nehnuteľnosti, výmerou, avšak tieto

chýbajúce údaje - bez ktorých súd nemá dostatočne konkrétne vymedzený predmet konania –

ţalobca nepredloţil. Z obsahu podania ţalobcu rovnako plynie, ţe o získanie takýchto

podkladov sa aj snaţil, avšak sa mu ich do podania (neúplného) návrhu na súd nepodarilo

zadováţiť. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu však platí, ţe na základe ţalobcom

formulovaného ţalobného petitu by ani prípadný vyhovujúci rozsudok nemohol byť

podkladom pre vyznačenie zmeny v katastri nehnuteľností. Prvostupňovým súdom vytýkaná

vada návrhu, spočívajúca v neurčitom a nevykonateľnom ţalobnom petite, tak bola

opodstatnená. Nedostatočne vymedzený ţalobný petit pritom predstavuje prekáţku takej

povahy, ktorá nedovoľuje súdu v konaní o takomto ţalobnom petite ďalej pokračovať.

Odvolací súd preto dospel k záveru, ţe prvostupňový súd vyzval ţalobcu dostatočne jasným

spôsobom na odstránenie vady jeho podania, spočívajúcej v nedostatočnom vymedzení

ţalobného petitu a keďţe ţalobca uvedenú vadu neodstránil v určenej lehote (ale ani

v odvolacom konaní, resp. doposiaľ), odmietol jeho podanie v súlade s ustanovením § 43

ods. 2 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s tak, ţe v odvolacom konaní úspešným ţalovaným 1/ aţ 15/

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe im v odvolacom konaní ţiadne trovy

nevznikli. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 142 ods. 2

v spojení s tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov dovolacieho

konania právo, keď v dovolacom konaní dovolací súd na návrh ţalobcu zrušil napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu, avšak dovolateľ si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil

a ţalovaným 1/ aţ 15/ trovy dovolacieho konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca, ktorý navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným

v ustanovení a , ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Za vadu v zmysle § 237 písm. d) O.s.p povaţoval skutočnosť, ţe rovnopis rozhodnutia

Najvyššieho súdu S., ktorý rozhodoval o jeho dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

z 19. augusta 2011 sp.zn. a ktorý toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie uznesením z 5. júna 2012, mu bolo doručené aţ po opätovnom

rozhodnutí odvolacieho súdu napadnutým uznesením z 31. júla 2012 sp.zn. . Z

týchto skutočností vyvodzoval, ţe uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 19. augusta 2011 spis. zn. bolo ešte právoplatné a pokiaľ Krajský súd

v Bratislave vydal svoje nové uznesenie dňa 31. júla 2012, dopustil sa porušenia prekáţky

veci právoplatnej rozhodnutej. Pred novým rozhodnutím odvolacieho súdu v predmetom

konaní (t.j. pred vynesením jeho uznesenia zo dňa 31. júla 2012 spis. zn. ) mu

nebolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. júna.2012 spis.

zn. , ţalobca preto nemohol reagovať na vzniknutú procesnú situáciu, čím mu

bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle V ďalšej časti svojho

dovolania podrobne rozoberal, prečo neobstojí názor súdu prvého stupňa uvedený

v odôvodnení jeho písomne vyhotoveného rozhodnutia zo dňa 9. júla 2007 č.k.

-9, ţe nedostatky podania ţalobcu bránia pokračovaniu v konaní, keďţe

odvolací súd sa s týmto nesprávnym právnym názorom stotoţnil aj tým odňal ţalobcovi

moţnosť konať pred súdom, t.j. uplatňovať svoj oprávnený reštitučný nárok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), spĺňajúci podmienku osobitného

zastúpenia pre dovolacie konanie ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto (odhliadnuc

od prípustnosti dovolania v zmysle – k tomu viď ďalej) pri posudzovaní jeho prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území S.

V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa. Napadnuté (potvrdzujúce) uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ţiadneho z rozhodnutí uvedených v a , preto dovolanie proti nemu v zmysle týchto ustanovení nie je procesne prípustné.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku

a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľ netvrdí, ţe by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237

písm. a/,b/,c/, e/ a g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; namieta však, ţe konanie trpí vadou v zmysle a

Podstata jeho námietok spočíva v tom, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o jeho dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z 19. augusta 2011 sp.zn. , a ktorý toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, mu bolo doručené aţ po opätovnom rozhodnutí odvolacieho súdu napadnutým uznesením. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. augusta. 2011 spis. zn. bolo preto ešte právoplatné a tvorilo prekáţku veci právoplatnej rozhodnutej a on pred opätovným rozhodnutím odvolacieho súdu nemohol reagovať na vzniknutú procesnú situáciu, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Uvedené námietky navrhovateľa voči procesnému postupu súdu sú dôvodné.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj napr. sp.zn. , sp.zn.

, sp.zn. .

Podľa (ďalej len ) kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne S..

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov S. príslušných na poskytovanie

právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu

a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ( aţ 50

) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS

22/03).

Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

ústavný súd) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (aj dohovoru) je zaručiť kaţdému reálny prístup k súdu. Tomu

zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. ,

). Z judikatúry tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom,

porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (). Obsah práva na súdnu

ochranu v nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení

práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené

relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením

zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu

v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho

práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná

v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom

ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie završuje

poskytovanie súdnej ochrany. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý

nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné povaţovať za závaţnú vadu nenaplňujúcu

materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom

dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôleţitých

procesných práv účastníkov konania slúţiacich na ochranu ich práv a oprávnených záujmov

v občianskom súdnom konaní. Nemoţno opomenúť, ţe moţný procesný úkon účastníka

súdneho konania, ktorý môţe mať podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je potrebné

povaţovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia

tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení

v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu

postupom súdu odníma moţnosť konať pred súdom a porušuje sa jeho ústavné právo

na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Súdna ochrana sa poskytuje v materiálnom ponímaní, čo tieţ znamená, ţe nie

kaţdé procesné pochybenie súdu alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým dochádza

k odopretiu procesného práva účastníkovi konania, je povaţovaný za súčasť základného práva

na súdnu ochranu. Súdna ochrana nie je poskytovaná formálne. Dôleţitými hľadiskami sú tie,

ktoré vo svetle prípadu dávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, či procesný úkon,

z uplatnenia ktorého bol účastník vylúčený, mal podstatný vplyv na ďalšie konanie.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 5. júla 2012 sp.zn. , ktorým bolo pôvodné (v poradí prvé) uznesenie

odvolacieho súdu sp.zn. zo dňa 19. augusta 2011 zrušené, bolo ţalobcovi

(jeho právnemu zástupcovi) doručené aţ dňa 27. novembra 2012, t.j. po tom, ako súd druhého

stupňa uţ vo veci opakovane (druhýkrát) rozhodol (viď č.l. 185 spisu).

Takýto postup odvolacieho súdu, ktorý pred svojím opakovaným rozhodnutím túto

vadu konania neodstránil, bol porušením ústavného práva ţalobcu na súdnu ochranu

a spravodlivý proces v spojení s Opakované rozhodovanie odvolacieho

súdu o odvolaní účastníka konania potom, ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie

v dôsledku dovolania zrušené, bez toho, aby mu bolo toto zrušujúce rozhodnutie dovolacieho

súdu doručené a vytvorená moţnosť na vzniknutú procesnú situáciu v primeranej lehote

reagovať, je postupom súdu odnímajúcim účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom

v zmysle Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom

konaní nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom

10

na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1 )

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k nevyhnutnosti zrušiť rozhodnutie odvolacieho

súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní,

týkajúcimi sa právneho posúdenia veci a vadou konania uvedenou v ustanovení § 237

písm. d/

.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová