Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/74/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému M. H.,

bývajúcemu v B., o vymoženie 1 133,90 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 15. januára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe rozhodcovského rozsudku z 1. októbra 2008 sp. zn. S. Stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením zo 14. septembra 2012 č. k. -54 Okresný súd Bánovce nad

Bebravou zastavil exekúciu v časti o vymoženie istiny 634,67 € s úrokom z omeškania

vo výške 0,25 % denne a v časti o vymoženie úroku z omeškania prevyšujúceho 8,5 % ročne

zo sumy 489,28 € od 20. júna 2008 do zaplatenia s poukazom na uznesenie Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou č. k. -30 z 18. januára 2010, ktorým súd vyhovel

námietkam povinného proti exekúcii v časti o vymoženie istiny 634,67 € s úrokom

2

z omeškania vo výške 0,25 % denne a v časti o vymoženie úroku z omeškania prevyšujúceho

8,5 % ročne zo sumy 489,28 € od 20. júna 2008 do zaplatenia. Okresný súd v tejto časti

poukázal na ust. § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak je rozhodnutie, ktorým

sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Ďalšími výrokmi okresný súd

exekúciu zastavil, vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa .O.O. do konania ako

vedľajšieho účastníka nepripustil, návrh Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa .O.O.,

na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. R. K., doručený Okresnému súdu Bánovce nad

Bebravou 16. augusta 2011 zamietol a rovnako zamietol aj návrh Združenia na ochranu

finančného spotrebiteľa .O. na zastavenie exekúcie zo 16. augusta 2011. V odôvodnení

uviedol, že oprávnená ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli 1. apríla 2008

Zmluvu o úvere (vo formulárovej podobe), ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy

s poukazom na znemie a nasl. . Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, ktoré v článku 17. upravujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere budú riešené pred určeným stálym

rozhodcovským súdom, ak žalobu podá žalujúca strana. Okresný súd ďalej konštatoval, že

dojednanie takejto rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou

podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Na základe uvedeného okresný súd

exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením

zastavil. V ďalšom okresný súd uviedol, že združenie

na ochranu finančného spotrebiteľa .O. sa návrhom podaným na Okresnom súde Bánovce nad

Bebravou zo 16. augusta 2011 domáhalo zastavenia exekúcie pre jej neprípustnosť a

vylúčenia súdneho exekútora pre jeho zaujatosť. S poukazom na ust. a

ods. 1 Exekučného poriadku okresný súd nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka

Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa .O., nakoľko v zmysle Exekučného poriadku

mu nie je priznaná možnosť byť účastníkom konania, keďže Exekučný poriadok striktne

vymedzuje účastníkov konania už uvedeným ustanovením § 37 Exekučného poriadku. Návrh

Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa .O. na vylúčenie súdneho exekútora ako aj jeho

návrh na zastavenie exekúcie súd zamietol s poukazom na ustanovenie § 30 Exekučného

poriadku, keď uvedené združenie nie je účastníkom konania, a teda nie je oprávnené

na podanie takýchto návrhov.

Uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo 14. septembra 2012 č.k.

-54 napadla oprávnená odvolaním, v ktorom navrhla aj prerušenie konania podľa

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 15. januára 2013 sp.

zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II., ktorým súd

prvého stupňa exekúciu zastavil, potvrdil ako vecne správne ( ). V ďalšom

výroku návrh oprávnenej na presušenie konania zamietol. V odôvodnení uviedol, že

predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovení . Ďalej uviedol,

že súd prvého stupňa vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka (rozhodcovská

doložka) v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach

inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná

a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní,

bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol

byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku pritom ide aj vtedy, ak spotrebiteľ

podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel

zabrániť rozhodcovskému konaniu tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Odvolací súd

na základe uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil ako

vecne správne. V závere tohto rozhodnutia odvolací súd k návrhu oprávnenej na prerušenie

konania uviedol, že podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon

neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt

a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle cit. zákonného ustanovenia nebolo možné návrhu oprávnenej na prerušenie konania,

ktorý oprávnená (právny zástupca Fridrich Paľko, s.r.o.) v odvolaní predložila vyhovieť, a

preto odvolací súd tento návrh zamietol. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že výroky III.,

IV. a V. uznesenia z vyplývajúceho obsahu odvolania odvolaním napadnuté neboli, a preto v

tejto časti nadobudli právoplatnosť a nie sú dotknuté týmto rozhodnutím. Rovnako aj výrok I.

predmetného rozhodnutia nadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu nie je prípustné

odvolanie v zmysle ust. § 50 ods. 5 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15. januára 2013 sp. zn.

podala oprávnená dovolanie z 5. marca 2013, ktoré doplnila podaním

zo 16. júla 2013 označeným ako „Doplnenie dovolania o právnu argumentáciu – porušenie

práva EÚ a interpretácie práva EÚ Súdnym dvorom EÚ“, v ktorom uviedla, že súdy: rozhodli

„nad rámec zverenej právomoci“ ( ), lebo nesprávne interpretovali

ods. 2 Exekučného poriadku a a o rozhodcovskom

konaní (ďalej len „“); konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne

rozhodlo ( ), lebo vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku

už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie; rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný ( ); oprávnenej odňali možnosť konať (

) tým, že s ňou nekomunikovali o jej právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ

jej námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jej právo, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe

Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“; sa v konaní dopustili inej vady konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), lebo

nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie; napadnuté rozhodnutie založili

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), základom ktorého je

nesprávna aplikácia a interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. , a tiež Smernice. Oprávnená ďalej

namietla, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď tak boli podľa

zákona povinné učiniť (ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku). Tvrdila, že slovenské

znenie ustanovenia čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice Rady 93/13/EHS je nesprávne.

Poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Spolkového súdneho dvora, Ústavného súdu

Českej republiky ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. Namietala nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby

dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby

dovolacie konanie bolo prerušené podľa a dovolací súd aby

Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala

v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 30. apríla 2013 sp. zn. , z 24. mája 2013 sp. zn.

, z 26. júna 2013 sp. zn. , ,

a z 26. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj Smernica,

z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného poriadku).

Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že :

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako

správne poznamenala oprávnená, účinným od 9. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľka namietala, že pokiaľ

súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil,

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľky je však mylné. Súd

prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danej veci

exekúciu zastavil uznesením podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení

s , a nie podľa ustanovenia alebo k/

Exekučného poriadku. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením

, ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej

veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov v zmysle písm. b/ a c/

uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť

pojednávanie; nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov rovnako nie je dôvodná.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávnenej, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice nie

je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti

nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia

v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3

o úradnom vestníku Európskej únie).

Doplnenie dovolania oprávnenej o dôležité dôvody vyplývajúce z odôvodnenia

uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2012 sp. zn. ,

najvyšší súd vzal na vedomie a poznamenáva, že v predmetnom rozhodnutí bol vyslovený

právny názor senátu krajského súdu v individuálnej veci. Krajský súd zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa a vrátil vec na nové konanie najmä z dôvodu absencie riadneho zdôvodnenia

uznesenia súdu prvého stupňa. Právne otázky, ktorými sa uznesenie Krajského súdu

v Bratislave z 30. novembra 2012 sp. zn. zaoberalo sú v súčasnej dobe

široko judikované v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

9

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová