Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/139/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. K., trvale

bývajúcej vo F., zastúpenej JUDr. J. M., advokátkou v K., proti odporkyni J. K., bývajúcej vo

F., zastúpenej JUDr. Ľ. V., advokátkou v K., o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej

na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. októbra 2012, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania

v sume 567,14 € k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. J. M., advokátky v K., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 10. októbra 2011, č.k. -394 rozhodol,

že zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej

na Katastrálnom úrade Banská Bystrica, Správa katastra Lučenec, Katastrálne územie F., na

LV č. X., časť A: Majetková podstata parc. reg. "C", evidovaná na katastrálnej mape ako parc.

č. 1682/1 - zastavané plochy a nádvoria

22

o výmere 471 m, parc. č. 1682/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m, parc.

22

č. 1683/1 - záhrady o výmere 1138 m, parc. č. 1683/2 - záhrady o výmere 4 m, stavby:

rodinný dom súp. č. 1935 na parc. č. 1682/2 v podiele ¾ vo vlastníctve navrhovateľky a ¼

vo vlastníctve odporkyne, vo všeobecnej cene 89 700 € tak, že nehnuteľnosť v celosti

prikazuje do výlučného vlastníctva odporkyne J. K., rodenej N., narodenej X., občianke SR.

Zároveň rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť na úplné vyrovnanie zaniknutého

podielového spoluvlastníctva navrhovateľke sumu 67 275 € do 3 mesiacov od právoplatnosti

2

rozsudku. Vyslovil tiež, že o náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že vychádzal z toho, že medzi účastníčkami konania nedošlo

k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pristúpil preto k skúmaniu

spôsobov a podmienok zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplývajúcich z

ustanovenia . Keďže zo znaleckého posudku a výsluchu

znalca mal preukázané, že reálne rozdelenie veci neprichádza do úvahy, po zhodnotení

všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že nehnuteľnosť je potrebné prikázať do

výlučného vlastníctva odporkyne

za primeranú náhradu. Pri rozhodovaní o náhrade za zaniknutý spoluvlastnícky podiel

navrhovateľky vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej v znaleckom posudku

č. 52/2009 znalca Ing. J. P., ktorý určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti na sumu

89 700 € a táto suma nebola v konaní spochybnená. Zaoberal sa i otázkou, či sa odporkyňa

stala podielovou spoluvlastníčkou na základe dohody o vzniku jej spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti už pri jej kúpe (eventuálne neskôr), vzhľadom na množstvo finančných

prostriedkov, ktoré investovala do prestavby predmetnej nehnuteľnosti, a ktoré posielala

synovi (manželovi navrhovateľky) so zámerom zabezpečiť si budúce bývanie po návrate

zo zahraničia. Rovnako skúmal či bol dôvodný jej návrh na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva v širšom zmysle, zahŕňajúce predovšetkým otázky tzv. investícií

do spoločnej veci, ktoré boli vynaložené niektorým zo spoluvlastníkov. Na základe

predložených a vykonaných dôkazov konštatoval, že v prípade odporkyne išlo o stav, keď

tretia osoba (odporkyňa) investovala do cudzej veci – navrhovateľka, jej nebohý manžel (syn

odporkyne) a odporkyňa si dohodli spôsob ich úhrady tak, že odporkyňa bude v dome bývať.

V takom prípade išlo o majetkové právo neinvestujúceho spoluvlastníka, pri ktorom platí

trojročná premlčacia doba od vynaloženia. Súd vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa

najskôr protinávrhom žiadala zaviazať navrhovateľku na zaplatenie sumy 9 719,33 € z titulu

úplného vyrovnania zaniknutého podielového spoluvlastníctva a neskôr vzhľadom

na množstvo ňou vložených finančných prostriedkov a celkové predraženie nehnuteľnosti

žiadala, aby súd prikázal nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti zaplatiť

navrhovateľke primeranú náhradu. Protinávrh odporkyne v konaní považoval súd za jej

obranu, ktorou pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle poukazovala

na ňou vykonané investície tak, že ich prostredníctvom chcela podporiť spôsob vyporiadania

prikázaním veci do svojho výlučného vlastníctva. V rámci posudzovania účelného využitia

veci vzal súd do úvahy všetky skutočnosti a po zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá

3

nehnuteľnosť potrebuje, aby v nej mohla v budúcnosti žiť, keďže žiadnu inú nehnuteľnosť

nevlastní. Dospel k záveru, že existenciu dohody o vzniku spoluvlastníctva k nehnuteľnosti už

pri jej kúpe (ale ani neskôr) odporkyňa v konaní nepreukázala. Vychádzajúc z uvedeného súd

v súlade s a

(ďalej len "") rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke na úplné

vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva sumu 67 275 €, t.j. výšku ¾

spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky z nehnuteľnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporkyne rozsudkom z 10. októbra

2012, sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa podľa a ako

vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovou i právnou argumentáciou

súdu prvého stupňa, ktorú považoval za vecne správnu, pričom sa stotožnil i s jeho

podrobným odôvodnením v súlade s Odvolací súd na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ( ) poukázal len na určité

najzásadnejšie aspekty, ktorými reagoval na argumenty odporkyne uvedené v odvolaní.

V prvom rade konštatoval, že je nesporné, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľnosti v podiele ¾ k celku a odporkyňa v podiele ¼ k celku, obe strany nemali záujem

na ďalšom trvaní ich spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti a keďže medzi nimi nedošlo

k dohode o zrušení a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva (§ 141 Občianskeho

zákonníka), bolo potrebné, aby o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva

rozhodol na základe návrhu navrhovateľky súd. Odvolací súd sa plne stotožnil s postupom

súdu prvého stupňa, keď v súlade s ustanovením skúmal

podmienky pre možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a takto

dospel k správnemu záveru, že s ohľadom na všetky (v odôvodnení rozhodnutia

špecifikované) okolnosti je vhodné a účelné, aby sa výlučnou vlastníčkou stala odporkyňa.

Správne bola aj určená náhrada za zanikajúci spoluvlastnícky podiel navrhovateľky.

V súvislosti s tvrdením odporkyne, že v minulosti došlo k platnému vzniku dohody o založení

spoluvlastníckeho vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že samotná skutočnosť, že

odporkyňa v období, keď navrhovateľka s nebohým manželom kupovali predmetnú

nehnuteľnosť (i v neskoršom období) poskytla nebohému manželovi navrhovateľky (svojmu

synovi) finančné prostriedky ešte sama osebe nepreukazuje, že došlo k dohode o založení jej

spoluvlastníckeho vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Logickou úvahou dospel k záveru, že

ak by v tom období odporkyňa skutočne mala vôľu nadobudnúť spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnosti, resp. ak by skutočne došlo k dohode o založení jej spoluvlastníckeho vzťahu

k predmetnej nehnuteľnosti, trvala by na zápise jej spoluvlastníckeho podielu do katastra

nehnuteľností. Argumentáciu odporkyne, prečo tak neurobila, považoval za účelovú

a zavádzajúcu, pretože v tom období udelila nebohému manželovi navrhovateľky (svojmu

synovi) plnomocenstvo k rôznym zásadným právnym úkonom v jej mene, a teda mu mohla

udeliť splnomocnenie i v tomto smere. Prísľub, že v nehnuteľnosti bude v prípade potreby

môcť bývať, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v žiadnom prípade považovať

za platné uzatvorenie dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu k predmetnej

nehnuteľnosti. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že ak nebol preukázaný vznik

dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu odporkyne k nehnuteľnosti, finančné

prostriedky, ktoré poskytla svojmu synovi (nebohému manželovi navrhovateľky) nemožno

považovať za prostriedky určené na zhodnotenie spoločnej veci, a teda neprichádza do úvahy

ani tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle, teda vyporiadanie, kedy sa prihliada

na zhodnotenie veci investíciami jedného zo spoluvlastníkov. V závere uviedol, že súd prvého

správne vyhodnotil podanie (resp. podania) odporkyne označené ako vzájomný návrh, len

za obranu, resp. za návrh na iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, o ktorom

nie je potrebné rozhodovať procesne ani samostatným výrokom vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa. V dovolaní

namietala, že rozhodnutie odvolacieho je nedostatočne odôvodnené, keďže odvolací súd len

stroho skonštatoval, že odporkyňa nepreukázala, že tu existovala dohoda vzniku

spoluvlastníckeho podielu už pred dedičským konaním a iba sa stotožnil s právnou

argumentáciou súdu prvého stupňa, ako aj jeho odôvodnením. S rozhodnutím odvolacieho

súdu nesúhlasila tiež z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci podľa V odôvodnení dovolania rozoberala

skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzala v konaní pred súdmi nižšieho stupňa.

Opätovne poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 25. septembra 1997,

sp.zn. , z ktorého vyplýva, že dohoda o založení podielového spoluvlastníctva

nemusí byť písomná a súd musí prihliadať na všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré sú

preukazované, že účastníci takúto dohodu chceli založiť. Jedným z kritérií je podľa názoru

dovolateľky aj skutočnosť, že pokiaľ viac osôb bez písomnej dohody o spoluvlastníctve

k stavbe uskutoční stavbu na účely jej spoločného užívania a podieľa sa na jej vzniku, a to

buď vlastnou prácou, dodaním materiálu alebo financovaním, sú dôkazy o tom, že tu

existovala takáto dohoda, aj keď ide o hraničný prípad a je potrebné skúmať všetky okolnosti,

a teda aj činnosti, ktoré účastníci konali. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k správnemu

právnemu posúdeniu veci, sú dané podmienky na podanie dovolania. Navrhla, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby

dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v časti o povinnosti zaplatiť

na úplné vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva navrhovateľke sumu 67 275 €

do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že nie sú dané dôvody dovolania

a ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť,

rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne, preto navrhla dovolanie odporkyne

v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení zopakovala väčšinu tvrdení uvádzaných v konaní

pred súdmi nižšieho stupňa a zotrvala na tom, že nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa vo F., kúpili

spolu s nebohým manželom výlučne z ich spoločných finančných prostriedkov a nadobudli ju

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zdôraznila, že odporkyňa pri kúpe, ani

v priebehu stavby domu, nikdy nežiadala a nemala záujem byť vedená ako podielová

spoluvlastníčka nehnuteľnosti a podielovou spoluvlastníčkou sa stala až dňa 16. júla 2008 na

základe darovacej zmluvy. Nepoprela však ústnu dohodu medzi ňou, nebohým manželom

a odporkyňou, že „odporkyňa s nimi bude bývať“, na základe ktorej následne došlo

k úradnému zápisu jej trvalého bydliska vo F.. K tvrdeniam odporkyne o značných

investíciách do predmetnej nehnuteľnosti, poukázala

na všetky svoje predchádzajúce prednesy a podania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

6

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním odporkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

odporkyne nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Takéto vady konania ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Odporkyňa namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené,

nakoľko odvolací súd len stroho skonštatoval, že odporkyňa nepreukázala, že tu existovala

dohoda o vzniku spoluvlastníckeho podielu už pred dedičským konaním a stotožnil sa len

s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa, ako aj s jeho odôvodnením.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p, rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný súd

vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak

rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah

vychádzal pri závere, že medzi odporkyňou, navrhovateľkou a jej nebohým manželom

(synom odporkyne) nedošlo k platnému vzniku dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu

k predmetnej nehnuteľnosti, resp. nevznikol spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti ešte

predtým, ako nadobudla spoluvlastnícky podiel v rozsahu ¼ k celku na základe darovacej

zmluvy. Okolnosť, že tento záver neúspešnú odporkyňu neuspokojuje, neznamená, že

odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle

za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd

prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek odporkyne.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

prvostupňového súdu poukázal len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reagoval

na argumenty odporkyne uvedené v odvolaní a náležite vysvetlil, prečo sa s nimi nestotožnil.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo tak odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany odporkyne. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru

o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu.

Odporkyňa v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia odporkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), odporkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Dovolací súd priznal navrhovateľke náhradu trov

dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokátky za jeden úkon právnej služby, ktorý

poskytla navrhovateľke vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 25. februára 2013 (§ 10

ods. 1 a ods. 5, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Základnú sadzbu tarifnej

odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 10 ods. 5 tejto vyhlášky vo výške

11

559,33 € (v predmetnej veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou

hodnotou cena požadovaného podielu vo výške 67 275 €), čo s náhradou výdavkov

na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 567,14 €. Súd

nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene

advokátky za úkon právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní,

nakoľko advokátka zastupovala navrhovateľke už pred súdmi nižších stupňov v predmetnej

veci a bola náležite oboznámená s problematikou sporu (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2011, sp.zn. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. decembra 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová