Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/26/2008

Potvrdené rozhodnutím 17Co/338/2011
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanúskovej, v právnej veci navrhovateľky G. Y., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX Q., právne zastúpenej JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti odporkyni N. Y., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX Q., právne zastúpenej JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/26/2008-394 zo dňa 10. 10. 2011, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľky G. Y.B., T. XX.XX.XXXX, U. H. Q., K. XX, občianky SR, zastúpenej JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 20 proti odporkyni N. Y., T. XX.XX.XXXX, U. H. Q., K. XX, občianke SR, zastúpenej JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 20 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnost

rozhodol:

z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej na Katastrálnom úrade Banská Bystrica, Správa katastra W., Katastrálne územie: Q., Obec: Q., Okres: W. na LV č. XXXX, časť A: Majetková podstata parc. reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 1682/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 471 m2, parc.č. 1682/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parc. č. 1683/1 záhrady o výmere 1138 m2, parc.č. 1683/2 záhrady o výmere 4 m2, stavby: rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. 1682/2 v podiele 3 vo vlastníctve navrhovateľky a 1 vo vlastníctve odporkyne vo všeobecnej cene 89.700 Eur tak, že nehnuteľnosť v celosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporkyne N. Y., M. T., T. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXX, občianke SR.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť na úplné vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva navrhovateľke sumu 67.275 Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka doručila súdu návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku. V čase podania návrhu bola odporkyňou D. Y., T. XX.XX.XXXX, ktorá sa spolu s navrhovateľkou Osvedčením o dedičstve sp.zn. zo dňa 15.02.2008 vydaným Okresným súdom Lučenec stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1 a navrhovateľka v podiele 3 k celku. Dedičské konanie bolo prejednané po poručiteľovi I.. W. Y., manželovi navrhovateľky a otcovi odporkyne.

Navrhovateľka žiadala nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného osobného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť odporkyňu v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku zo sumy 7.468,63 Eur (225.000 Sk) z dôvodu, že nehnuteľnosť nadobudli do BSM s nebohým manželom ako rozostavanú stavbu, postupne ju dokončievali, zveľaďovali zo spoločných úspor. Všetky ich plány prekazila jeho zákerná choroba a smrť. Od kúpy nehnuteľnosti v nej po celý čas spolu bývali aj s jej synom J., ktorý pochádzal z jej predchádzajúceho manželstva.

V priebehu konania súd uznesením č. k. -51 zo dňa 25.08.2008 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2008 pripustil vystúpenie odporkyne D. Y. z konania a na jej miesto vstup odporkyne N. Y.É. do konania z dôvodu, že darovacou zmluvou ktorej vklad bol povolený pod č. V 2211/08 dňa 16.07.2008 nadobudla odporkyňa od svojej vnučky spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľnosti.

Odporkyňa s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súhlasila, ale navrhla nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu, že nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť a žiadala započítať ňou vložené finančné prostriedky do nehnuteľnosti. V priebehu konania tvrdila, že navrhovateľka s nebohým manželom nemali žiadne finančné prostriedky, preto sa v rodine dohodli, že sa predá jej dom vo Q. na H. X. XX a suma z predaja sa vloží do kúpy rozostavaného domu vo Q. na K. O.. Už v tej dobe sa nezdržiavala na území SR, preto sa dohodli, že „syn bude dohliadať na dostavbu domu a budeme v ňom spolu bývať. Od tej doby som posielala finančné čiastky.“ Po I. W. dvakrát po 10.000 USD, p. V. X. 10.000 USD, I. H. 4.000 USD, dňa 13.05.2003 odoslala na účet navrhovateľky 3.485,36 Eur (105.000 Sk), čo v konaní preukázala. Tvrdila, že sa predal aj 1- izbový byt v Y., celá suma sa vložila do výstavby domu a po dokončení rekonštrukcie navrhovateľka s odporcom predali svoj dom v Šiatorskej Bukovinke, za čo dokupovali kuchynskú linku a spotrebiče. Odporkyňa tvrdila, že životné úspory navrhovateľky a nebohého manžela boli nulové, sumu ktoré získala navrhovateľka po predaji bytu v Y., z ktorého sa vysťahoval jej bývalý manžel, vložila do BMG Invest a o úspory prišla. V konaní preukázala výšku finančných prostriedkov, ktoré posielala na územie SR. Disponibilné právo s jej účtami vo VÚB a.s. mal nebohý manžel navrhovateľky. Po jeho smrti má takéto disponibilné právo jej ďalší syn C. Y., čo v konaní preukázala. Odporkyňa najskôr začala v konaní tvrdiť, že žiada, aby zo širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola povinná vyplatiť navrhovateľke sumu 15.000 Eur (č.l. 302 spisu), neskôr tvrdenie zmenila tak, že „s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax, konkrétne nález ÚS ČR zo dňa 25.09.1997 sp.zn. podľa ktorého vyplýva, že nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení, ale je nutné pri posúdení vlastníckych a iných právnických vzťahov k stavbe vzniknutou spoločnou činnosťou viacerých osôb, vychádzať z obsahu dohody uzatvorenej medzi týmito osobami. Táto dohoda nemusí byť písomná, založí však spoločenstvo vtedy, ak z jej obsahu, prípadne s prihliadnutím na ďalšie zistené skutočnosti zrejmé, že účastníci dohody ktorí založiť spoluvlastnícky vzťah. V tejto dohode nie je potrebné, aby sa účastníci dohodli na výške podielov. O výške podielov ďalej presne uvádza (ďalej ), kde je uvedené, že ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výške podielov, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké“. Vychádzala z toho, že už pri kúpe sa stala spoluvlastníčkou 1 nehnuteľnosti a tak na svoj spoluvlastnícky podiel žiadala započítať sumu 54.569,33 Eur do podielu, ktorý patrí navrhovateľke. Na poslednom pojednávaní jej právna zástupkyňa odporkyne tvrdila, že z dokazovania vyplynulo, že do nehnuteľnosti od roku 2002 do roku 2006 odporkyňa vložila sumu okolo 109.138,66 eur (3.287,584 Sk) - výstavba domu sa podstatne preplatila, navrhovateľka ani jednou listinou nepreukázala kde dala finančné prostriedky ktoré dostali od odporkyne spolu s jej nebohým manželom a preto žiadala, aby po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne, tá nemusela navrhovateľke vyplatiť žiadnu sumu na úplné vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva. Poukázala tiež na to, že navrhovateľka nemala záujem o zrušenie podielového spoluvlastníctva dohodou, nezhodli sa s odporkyňou ani na všeobecnej cene nehnuteľnosti zistenej v dedičskom konaní, tá musela byť určená znaleckým posudkom a preto sa javí za spravodlivé, že žiadnu sumu na vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva navrhovateľke nezaplatí. Tvrdila tiež, že celá nehnuteľnosť tak, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku a jej fotodokumentácie predstavuje dve bytové jednotky, ktoré sú oddelené samostatným schodiskom z prízemia, každá bytová jednotka, či na prvom poschodí má vybavené sociálne zariadenie, aj na prízemí, či už je tam vaňa, inde sprchovací kút. Úmysel bol taký, že tá časť, ktorá je nadstavená nad garážou by mala tvoriť to miesto, v ktorom mala odporkyňa žiť.

Navrhovateľka v konaní nepoprela, že keď nadobudli nehnuteľnosť do BSM, uvažovalo sa o jej rekonštrukcii tak, že v nehnuteľnosti bude žiť aj odporkyňa. Preto v nehnuteľnosti bolo pripravené jedno nadzemné podlažie, kde sú dve izby, dve kúpeľne a kuchyňa je spoločná. Tvrdila však, že celú nehnuteľnosť v súvislosti s prestavbou financovala ona s nebohým manželom zo spoločných prostriedkov a išli tam ich celoživotné úspory. Všetko menežoval jej manžel, on prevzal aj finančné prostriedky poslané odporkyňou z USA. Poprela akúkoľvek finančnú pomoc zo strany švagrov - synov odporkyne, ktorí žili svoj vlastný život, bývali v Y.. Absolútne nemali dôvod, aby sa podieľali na financovaní nehnuteľnosti. Tvrdila, že pokiaľ odporkyňa nejaké finančné dary poskytovala, vedel o nich

len jej manžel, ona nie. Napriek tomu keď ich poskytla, vložili ich do stavby nehnuteľnosti. Nikdy neboli na dovolenke na rozdiel od ďalších synov odporkyne.

Súd v konaní vypočul svedkov I. W. - bývalú kolegyňu odporkyne, ktorá tvrdila, že v roku 2002 navštívila odporkyňu v USA a v tedy jej odporkyňa odovzdala 10.000 USD, ktoré po svojom návrate odovzdala manželovi navrhovateľky. V roku 2004 znova po nej poslala odporkyňa takú istú sumu, odovzdala tým istým spôsobom s tým, že si ju prišla prevziať s manželom aj navrhovateľka. Odporkyňa svedkyni povedala, že peniaze potrebujú na prestavbu domu.

Svedkyňa V. X. priniesla v roku 2003 z návštevy u svojej dcéry v USA od odporkyne - sesternice 10.000 USD ktoré odovzdala manželovi navrhovateľky na výstavbu nehnuteľnosti. Svedkovia C. Z. C. Y. sú synmi odporkyne a svedok C. Y. tvrdil, že jeho nebohý brat W. si chcel najskôr kúpiť prvý dom v Š.V. H. za 200-250.000 Sk. Peniaze nemal, požičal si ich od matky. Po určitej dobe sa matka rozhodla, že predá rodičovský dom vo Q. a vtedy neďaleko odtiaľ kúpila navrhovateľka s bratom ďalší rodinný dom ktorý je predmetom tohto konania. Tvrdil, že finančné prostriedky získané z predaja rodičovského domu išli všetky do kúpy nehnuteľnosti. Svedok tvrdil, že matkin úmysel bol, že bude v rodinnom dome bývať. Na prvom poschodí bola malá spálňa, vedľa malá kúpeľňa, záchod a keď sa s matku cez skype rozprávali potvrdila, že práve tá časť domu bude pre ňu a jej to úplne stačí. Bola nad garážou.

Svedok C. Y. sa bližšie vyjadriť nevedel, žil v minulosti v Y., cez neho nešli žiadne peniaze, všetko vedel len z počutia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, LV č. XXXX, žiadosti navrhovateľky o oslobodenie od SUP, potvrdenia o osobných, majetkových, zárobkových pomeroch navrhovateľky, potvrdenia o výške jej mzdy, rozhodnutia o dôchodku, potvrdenia o návšteve školy, Osvedčenie o dedičstve sp.zn. vydaného Okresným súdom Lučenec, uznesenie č.k. -33, odvolania navrhovateľky proti nemu, z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. -76, z listinných dôkazov doručených odporkyňou o poskytovaní finančných prostriedkov, z fotografií, z výpisov z účtov v peňažných ústavoch VÚB a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., z Notárskej zápisnice N 284/2003 Nz 48632/03, splnomocnenia odporkyne udeleného nebohému manželovi navrhovateľky, z dôkazov o platení platieb za plyn, poštových poukážok a dokladov o platení SIPO, príjmových pokladničných dokladov od STVaK, z výzvy na úhradu káblového rozvodu - upomienky zo dňa 04.09.2009, z daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, prečítaním znaleckého posudku znalca Ing. N. C. č. 52/2009 a kópie katastrálnej mapy, z potvrdenia MsÚ Fiľakovo, z písomných vyjadrení navrhovateľky a odporkyne ku znaleckému posudku, z protinávrhu odporkyne z 11.10.2010, zo správy z Národnej banky Slovenska, prečítaním kurzového lístku, z rozhodnutia č. F-2000/00796 z 12.06.2000 vydaného Okresným úradom Lučenec - odbor životného prostredia, pracovisko Fiľakovo, prečítaním pripojených spisov Správy katastra Lučenec č. V 89/2003, Okresného súdu Lučenec sp. zn. výsluchom navrhovateľky, zo všetkých písomných podaní navrhovateľky a odporkyne vo veci samej a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Správy katastra Lučenec č. V 89/2003 súd zistil, že v ňom sa nachádza kúpna zmluva spísaná do Notárskej zápisnice dňa 16.01.2003 pod č. Nz 2809/2003 N 20/2003 o tom, že navrhovateľka s vtedy žijúcim manželom I.. W. Y. kúpili do svojho BSM nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na LV č. 1484 vo Fiľakove rozostavaný rodinný dom, ktorého stavba bola povolená stavebným povolením vydaným bývalým MsNV vo Fiľakove pod č. Výst986/1987-Fá Q. U. a manželke dňa 23.10.1987. Dom mal jeden byt, jedno nadzemné podlažie, jedno podzemné podlažie, obytné podkrovie a viac ako polovicu podlahovej plochy všetkých miestností určenú na bývanie s príslušenstvom, t. j. oplotením, studňou, vonkajšími úpravami, pozostatkami stavby z pôvodného rodinného domu určeného na odstránenie, pozemkami, trvalými porastami (podrobne špecifikovanými v znaleckom posudku č. 190/2002) od kupujúcich Z. U. a Q. U. za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 23.235,74 Eur (700.000 Sk). V prírode išlo o rodinný dom vo Q., K. XX.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. súd zistil, že v ňom bolo vedené dedičské konanie po poručiteľovi W. Y.Č. a dňa 15.02.2008 vydané osvedčenie o dedičstve podľa ktorého nehnuteľnosť uvedenú vo výroku tohto rozsudku nachádzajúcu sa v kat. úz. Fiľakovo,

zapísanú na LV č. 4082 vo všeobecnej cene 29.874,53 Eur (900.000 Sk) nadobudli do podielového spoluvlastníctva navrhovateľka - pozostalá manželka v podiele 1 a D. Y., trvale bytom Y. - T. N., U. XXXX/XX, dcéra poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2008.

Po skončení dedičského konania navrhovateľka podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, žiadala ju prisúdiť do svojho vlastníctva s povinnosťou vyplatiť odporkyňu D. Y. tvrdiac, že nehnuteľnosť nadobudla s nebohým manželom do svojho BSM z vlastných úspor a nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť.

V priebehu konania po uzavretí darovacej zmluvy medzi D. Y. (vnučkou N. Y.) sa spoluvlastníčkou nehnuteľnosti stala odporkyňa dňom 16.07.2008, kedy bol Správou katastra Lučenec povolený vklad darovacej zmluvy č. V 2211/2008. Navrhovateľka a odporkyňa sa v konaní nedohodli na všeobecnej cene nehnuteľnosti. Odporkyňa v konaní predložila znalecký posudok č. 52/2009 znalca V.. N. C. zo dňa 04.11.2009 ktorý určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti sumou 89.700 Eur. Nehnuteľnosť je reálne nedeliteľná, čo súd v konaní zistil výsluchom znalca. Spoluvlastnícky podiel 3 z nehnuteľnosti predstavuje 67.275 Eur a 1 sumu 22.425 Eur.

Súd si v konaní závery znaleckého posudku (vrátane výsluchu znalca) osvojil, znalecký posudok netrpel vnútornými rozpormi, s jeho závermi súhlasili navrhovateľka a odporkyňa a súd z neho pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal.

Znalec popísal nehnuteľnosť ako voľne stojaci rodinný dvojpodlažný dom, čiastočne podpivničený so sedlovou strechou pokrytou škridlou, ktorý bol postavený v roku 2005 na základe stavebného povolenia č. 986/87-Fa vydaného MsNV vo Q. dňa 23.10.1987 (hrubá stavba rodinného domu bola postavená v rokoch 1987-90, ale dokončená až v roku 2005 po zmene vlastníka tejto nehnuteľnosti). Dispozične je rodinný dom riešený v suteréne: kotolňa, dreváreň, sklad a práčovňa, resp. dielňa, chodba a schodisko, na prízemí (zvýšené prízemie): predizba, kuchyňa, jedáleň, obývacia hala, schodisko, na zníženom prízemí - chodba, WC a samostatná sprcha, garáž a nedokončená práčovňa. Na poschodí schodisko (výstup na povalu resp. podkrovie, kúpeľňa s WC, 3 izby, nedokončená kuchyňa, špajza a dve lodžie. Podkrovie rodinného domu je nedokončené pre bývanie (nespĺňa možnosť bývanie zastavenej plochy - na jednej polovici domu je možnosť v budúcnosti dobudovať sušiareň a v druhej polovici domu vybudovať sklady). Dispozične rodinný dom má dve polovice, ktoré sú každá zvýšené o jedno rameno schodiska.

Od nadobudnutia nehnuteľnosti do BSM navrhovateľky a jej nebohého manžela sa v „rodine“ počítalo s tým, že odporkyňa bude v nehnuteľnosti bývať. Navrhovateľka rešpektujúc tento stav súhlasila s tým, aby po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva odporkyne v celosti. V nehnuteľnosti nebýva od júna 2009, v súčasnosti v nej býva syn odporkyne Pavol. Medzi účastníčkami konania bol spor o tom, či sa odporkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti už pri jej kúpe vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov, ktoré priebežne posielala synovi (manželovi navrhovateľky) čo v konaní preukazovala výsluchmi svedkov, výpismi zo svojich účtov v peňažných ústavoch, kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice a preto žiadala širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom nato, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

Poradie a podmienky využitia jednotlivých spôsobov zrušenia spoluvlastníctva a vyporiadania podľa sú pre súd záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštruktívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Z tohto dôvodu v rámci zrušenia spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak len na základe návrhu účastníka alebo vzájomného návrhu.

Medzi účastníkmi konania nedošlo k prvému spôsobu zrušenia a vyporiadaného podielového spoluvlastníctva dohodou a druhý spôsob reálna deľba neprichádzal do úvahy, lebo predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, to je vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Výsluchom znalca V.. N. C. mal súd preukázané, že tento spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti neprichádza do úvahy práve pre nemožnosť, aby po rozdelení vznikli samostatné veci v právnom zmysle ( ) a aby takéto rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností ( a nasl. KZ).

Tretím spôsobom je prikázanie veci za náhradu. Aj tu došlo k zhode medzi spoluvlastníkmi v tom, že súhlasili s tým, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť nadobudne odporkyňa v celosti. Cena nehnuteľnosti sporná nebola, bola určená znaleckým posudkom znalca V.. N. C. na sumu 89.690 Eur a navrhovateľka s ňou súhlasila.

Navrhovateľka je nevestou odporkyne, jej nebohý manžel bol synom odporkyne. U navrhovateľky a jej manžela išlo o druhé manželstvo, ktoré bolo bezdetné. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 12.01.2010 (č.l. 119 až 123 spisu) vyplynulo (a navrhovateľka jej tvrdenia ničím v konaní nevyvrátila), že v roku 1998 prišiel za odporkyňou syn - manžel navrhovateľky s prosbou, aby im požičala peniaze na kúpu domu v Š. H.. Požičala mu 1.659,70 Eur (50.000 Sk), lebo zvyšok do sumy 8.298,48 Eur (250.000 Sk) mali zaplatiť do roka.

Odporkyňa do USA odišla v roku 1998. Hoci sa syn s rodinou presťahovali do Š. H., doplatok kúpnej ceny nemali, hrozilo im, že sa budú musieť vysťahovať a tak im znova požičala sumu 6.638,78 Eur (200.000 Sk). Odporkyňa vo svojom vyjadrení uvádza aj ďalšie im poskytnuté pôžičky. Neskôr po telefonickom rozhovore so synom sa dozvedela, že dom v Š. H. je vlhký, navrhovateľkin syn je alergik. Nevyhovovala im dochádzka. Syn sa dopočul o predaji rozostavaného domu vo Q., K. XX (predmete konania), odporkyňa doslovne píše „Zhodli sme sa, že sa pokúsi s majiteľom dohodnúť“ (kúpna cena bola 26.555,14 Eur (800.000 Sk).

Odporkyňa tvrdila, že syn s rodinou nemal žiadne peniaze, preto odporkyňa predala svoj rodinný dom vo Q. (17.06.2003 za kúpnu cenu 26.555,14 Eur) z nej 3.319,38 Eur (100.000 Sk) prevzal pri podpise zmluvy syn a suma 23.235,74 Eur (700.000 Sk) bola z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcej poukázaná na sporožírový účet navrhovateľky a jej manžela vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 258 spisu).

Odporkyňa v konaní preukázala, že v synovi udelila splnomocnenie k vykonávaniu právnych úkonov ale aj s jej účtami vo VÚB a.s. už v roku 2002 (č.l. 163 a 252 spisu) a po jeho smrti splnomocnenie udelila synovi C. (č.l. 253 spisu). Sama odporkyňa v konaní zdôraznila, že „nakoľko som sa v tom čase nezdržiavala na území Slovenska, tak sme sa dohodli, že syn bude dohliadať na dostavbu domu a budeme v ňom spolu bývať. Od tej chvíle som posielala finančné čiastky“ a „všetky moje finančné príspevky boli mojou investíciou do môjho bývania a mojej budúcnosti nie darom“ (č.l. 119-123 spisu).

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z princípu nezávislosti súdov uvedeného v č.l. 46 . Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobil z vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a

jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskosúdnom konaní, ako to vyplýva z teórie práva, predstavuje zložitý myšlienkový proces na strane sudcu. Úvahu súdu nie je možné si zamieňať s hodnotením dôkazov, lebo táto úvaha má miesto v súlade s Je pravda, že hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, ako to vyplýva z , v zmysle ktorého súd má povinnosť v odôvodnení, okrem iného, stručne, jasne a výstižne vysvetliť ktoré skutočnosti považuje za preukázané a a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa riadil. Pri posudzovaní hodnoty pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom posudzuje uvedený dôkaz v rámci všetkých vykonaných dôkazov.

Z listu vlastníctva č. XXXX vyplývalo, že k nehnuteľnosti tam zapísanej sú podielové spoluvlastníčky navrhovateľka v podiele 3 a odporkyňa v podiele 1. V tomto konaní odporkyňa tvrdila, že na nadobudnutie nehnuteľnosti, na jej dostavbu (doteraz nie je dokončená) posielala finančné prostriedky a preto sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti už pri jej kúpe vo vyššom podiele - Nález ÚS ČR zo dňa 25.09.1997 sp.zn. (č.l. 340 spisu) a, že jej spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vzniklo už vtedy, keď sa so synom a navrhovateľkou dohodli na spoločnom užívaní stavby - NS ČR sp.zn. . V nehnuteľnosti má trvalé bydlisko - prihlásili ju syn s navrhovateľkou a „len z hľadiska uľahčenia technických otázok, ako je podpisovanie zmluvy a vykonávanie stavebných prác a súvisiacich správnych konaní nebola hneď od začiatku uvádzaná ako podielový spoluvlastník“ (č.l. 342 spisu).

Existenciu dohody o vzniku spoluvlastníctva k nehnuteľnosti už pri jej kúpe, ale ani neskôr odporkyňa v konaní nepreukázala. Je nepochybné, že už pri kúpe nehnuteľnosti boli všetci „dohodnutí“ - syn, navrhovateľka a odporkyňa uzrozumení s tým, že odporkyňa bude v nehnuteľnosti bývať, potvrdili to aj svedkovia C. a C. Y., stavebné úpravy v nehnuteľnosti sú toho tiež dôkazom. Účastníci tejto dohody - bývania odporkyne v nehnuteľnosti - neriešili otázku financovania nehnuteľnosti, lebo nemuseli. Odporkyňa tak ako pred kúpou nehnuteľnosti aj po jej kúpe sa úplne spoľahla na syna, posielala finančné prostriedky, lebo automaticky počítala s tým, že jej „bývanie a budúcnosť“ budú takto vyriešené. O tom svedčia všetky jej finančné príspevky, či už z jej účtov v peňažných ústavoch, ale aj tie, ktoré poslala po svedkyniach. V tejto dôvere vôbec neuvažovala o tom, že nehnuteľnosť mali kúpiť so synom a navrhovateľkou do podielového spoluvlastníctva (uľahčenie podpisovania zmluvy cez splnomocnenca) sú v súčasnosti len jej výhovorkou. Veď už v roku 2002 pred kúpou nehnuteľnosti udelila synovi plnú moc ku všetkým právnym úkonom, preberaniu poštových zásielok, zastupoval ju aj pri uzavretí kúpnej zmluvy dňa 17.06.2003, keď predávala svoju „zrejme poslednú“ nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve.

Odporkyňa žiadnu dohodu o vzniku spoluvlastníctva nepotrebovala, nechcela ju, nakoniec synovi nemala dôvod neveriť, v dostavbe nehnuteľnosti pokračovali tak, ako sa na úplnom začiatku dohodli. Syn na jej dostavbu dohliadal a odporkyňa posielala peniaze.

Zlom nastal smrťou syna odporkyne dňa 20.08.2007. Navrhovateľka odporkyňu spočiatku „upokojovala, že dom nepredáva“ ubezpečovala ju „veď tu máš svoj domov“ (č.l. 234 a 235 spisu). Odporkyňa zostala v právnej neistote (syn zomrel, nič z nehnuteľnosti nevlastnila a vzrástli jej obavy, či sa naplní sľub

- že v nehnuteľnosti môže dožiť po návrate z cudziny). Jej neisté právne postavenie sa zlepšilo tým, že po darovaní spoluvlastníckeho podielu 1 nehnuteľnosti vnučkou - dcérou nebohého syna z prvého manželstva sa právne dostala do vzťahu spoluvlastníctva s navrhovateľkou.

V dôsledku jej finančných príspevkov do nadobudnutia a dokončenia nehnuteľnosti začala požadovať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, ktoré predovšetkým zahŕňa otázky tzv. investícií do spoločnej veci, ktoré boli vynaložené niektorým zo spoluvlastníkov.

Najskôr protinávrhom z tohto dôvodu žiadala od navrhovateľky zaplatiť 9.719,33 Eur (č.l. 344 spisu) a neskôr v konaní tvrdila, že vzhľadom na množstvo ňou vložených finančných prostriedkov a celkové predraženie nehnuteľnosti by bolo spravodlivé, aby sa stala v celosti výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti

a navrhovateľke na úplné vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva nezaplatila žiadnu sumu.

Odporkyňa sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti dňa 16.07.2008 a preto sa úspešne nemohla domáhať úhrady súm vynaložených za trvania podielového spoluvlastníctva na investície do nehnuteľnosti (lebo také po 16.07.2008 už z jej strany neboli).

V prípade odporkyne išlo o stav, keď tretia osoba (odporkyňa) investovala do cudzej veci - syn, navrhovateľka a odporkyňa si dohodli spôsob ich úhrady tak, že odporkyňa bude v dome bývať, čo zo súdom vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo. V takom prípade išlo o majetkové právo neinvestujúceho spoluvlastníka, pri ktorom platí 3 ročná premlčacia doba od vynaloženia.

Na základe vyššie uvedeného súd protinávrh odporkyne v konaní považoval za jej obranu ktorou pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle poukazovala na ňou vykonané investície tak, že ich prostredníctvom chcela podporiť spôsob vyporiadania prikázaním veci do svojho výlučného vlastníctva. Všetky tieto skutočnosti viedli súd ku logickému záveru, že v súlade s rozsudkom NS ČR, sp.zn. v rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd musí riadne zdôvodniť, prečo kritériá výšky podielov a účelného využitia veci nie sú v konkrétnom prípade rozhodujúce. Všetky tieto skutočnosti vzal súd do úvahy a po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá nehnuteľnosť potrebuje, aby v nej mohla v budúcnosti žiť a žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastní.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke na úplné vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva sumu 67.275 Eur, t.j. výška 3 spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky z nehnuteľnosti.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je na mieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku (R 87/1966). Súd určil odporkyni povinnosť zaplatiť cenu podielu navrhovateľke z nehnuteľnosti v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Túto lehotu uvádzala sama navrhovateľka, odporkyňa od momentu, keď začala žiadať nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva musela počítať s tým, že odstupujúcu spoluvlastníčku - navrhovateľku z jej podielu vyplatí. Lehotu troch mesiacov súd považuje dostatočne dlhú na to, aby odporkyňa svoju povinnosť splnila.

Podľa v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; sa nepoužije. Ustanovenie ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.