Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-40-2021.pdf
PDF · 203.1 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zast.: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého č. 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101873083/2020 zo dňa 01.12.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím č. 101071669/2020 zo dňa 22.06.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok alebo DP) vyrubil daňovému subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. rozdiel dane v sume 84.300,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 24.01.2017 10.902,18 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 95.202,18 Eur, rozdiel dane v sume 84.300,00 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva skutočnosť vykonania daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 u daňového subjektu na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100459542/2019 zo dňa 18.02.2019, ktoré bolo daňovému subjektu doručené 21.02.2019. V lehote 8 dní určenej v Oznámení o daňovej kontrole zo dňa 18.02.2019 daňový subjekt správcovi dane žiadne doklady nepredložil. Správca dane z daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100599297/2020 zo dňa 04.03.2020, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 06.03.2020. Správca dane na základe daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH zo zaúčtovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. č. 3012201601, interné č. 2016/186, dátum dodania 30.12.2016, v sume celkom 4.920,00 Eur, z toho 20% DPH vo výške 820,00 Eur za prenájom strojov na mesiac november a december 2016: centrála, hutniaca doska 250 kg, rezačka na asfalt, hutniace kopyto (s prílohou - objednávka č. 01112016 zo dňa 01.11.2016) a č. 3012201602, interné č. 2016/187, dátum dodania 30.12.2016, v sume celkom 8.400,00 Eur, z toho 20% DPH vo výške 1.400,00 Eur za zabezpečenie skutočného vyhotovenia dokumentácie na stavbách pre SSE (bez príloh). Správca dane poukázal na právne nástupníctvo obchodnej spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 01.07.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť THE PALACEVIEW s.r.o., so sídlom Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, ktorá taktiež zanikla dňa
01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosti XIREN s.r.o., so sídlom Bratislava, IČO: 48 209 848 (ďalej len XIREN s.r.o.). V účtovníctve daňového subjektu sa nachádzala Rámcová zmluva o dielo č. RZ-JUN/2015 zo dňa 01.06.2016, uzatvorená medzi zhotoviteľom M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom, na realizáciu stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa. Podľa zmluvných podmienok bol zhotoviteľ povinný, okrem iného, odovzdať dielo bez vád a nedorobkov a viesť v zmysle Stavebného zákona stavebný (montážny) denník a táto povinnosť mu končila dňom odovzdania a prevzatia diela. Cena bola stanovená na základe položkovitého rozpočtu, ktorý pre zhotoviteľa na každú realizovanú stavbu mal vypracovať objednávateľ alebo dohodnutou hodinovou zúčtovacou sadzbou, pričom cena za zhotovenie diela mala byť uhrádzaná objednávateľom na základe mesačnej faktúry, najneskôr po uhradení faktúry objednávateľovi vyšším investorom. Faktúra mala byť vystavená zhotoviteľom na základe objednávateľom odsúhlaseného mesačného súpisu vykonaných prác alebo odsúhlasených hodinových zúčtovacích sadzieb. V súvislosti s preverovaním účtovníctva M-TRADE SK, s.r.o. vykonal správca dane i šetrenie vo vzťahu ku subjektu XIREN s.r.o., teda právnemu nástupcovi subjektu M-TRADE SK, s.r.o. prostredníctvom miestne príslušného správcu dane, pričom touto cestou bolo zistené, že výzva miestne príslušného správcu dane, adresovaná subjektu XIREN s.r.o. na predloženie písomností a listín, sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, rovnako ako opakovaná výzva na predloženie písomností a listín. Výzva bola zaslaná aj na adresu jediného konateľa spoločnosti XIREN s.r.o. pána I. s rovnakým výsledkom. Z miestneho zisťovania za účelom preverenia adresy sídla subjektu XIREN s.r.o. vyplýva, že na preverovanej adrese sa nachádzalo množstvo budov, v ktorých sa nachádzali obchodné a skladové priestory rôznych obchodných spoločností, predovšetkým čínskeho pôvodu a na žiadnej z budov sa nenachádzalo obchodné meno spoločnosti XIREN s.r.o.. Subjekt XIREN s.r.o. teda podľa konštatovania správcu dane neposkytol správcovi dane súčinnosť a nespolupracoval s ním, takže nebolo možné preveriť, či predmetom účtovníctva daňového subjektu M- TRADE SK, s.r.o. sú i preverované faktúry. Vypočuť I. S., od 27.06.2015 jedného zo spoločníkov a od 27.06.2015 jediného konateľa spoločnosti XIREN s.r.o., sa správcovi dane nepodarilo, pričom nebol predvedený ani príslušníkmi PZ na základe žiadosti správcu dane zo dňa 05.11.2019. Správca dane vykonal úkony na zabezpečenie prítomnosti svedka pána D. L., ktorý mal byť jedným zo spoločníkov a jedným z konateľov subjektu M-TRADE SK, s.r.o. i preverovanom období. Tento v rámci jeho výpovede, o ktorej bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, uviedol, že predmetom činnosti M-TRADE SK, s.r.o. bolo v období január 2015 až december 2015 v prevažnej miere poskytovanie stavebných prác a práce v lese, M-TRADE SK, s.r.o. nemal žiadnych zamestnancov, práce boli zabezpečované subdodávateľsky, pričom po nahliadnutí do poznámok, ktoré mal, uviedol názvy subdodávateľov, napr. UniBizGROUP, s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., DREVOS SV, s.r.o., WINDLOW VENTURES, s.r.o., WiloFood, s.r.o. Zadanie prác za Stavoinvest - SK s.r.o. dostával od L. Spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. vlastnila len osobný automobil ŠKODA Octavia, mala sídlo na adrese Tallerova 4, Bratislava, žiadne iné priestory spoločnosť nevlastnila a ani nemala v prenájme, účtovníctvo spoločnosti bolo vedené externe, pričom účtovníctvo odovzdal svedok pri prevode obchodného podielu novému majiteľovi, a to konateľovi spoločnosti THE PALACEVIEW s.r.o. Spoločnosť daňového subjektu je mu známa, boli obchodnými partnermi v roku 2015, konkrétne dodávali tejto spoločnosti stavebné práce a práce v lese. Myslí, že bola medzi uzatvorená rámcová zmluva, ale nemôže konkretizovať, či boli vyhotovené aj nejaké doklady okrem preverovaných faktúr a nespomínal si, či v tomto obchodnom vzťahu prebiehala nejaká e-mailová komunikácia. Vyjadril sa i k rámcovej zmluve o dielo zo dňa 01.06.2015, pritom na otázku správcu dane, aké evidencie a podklady viedla/vyhotovila spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. pre účely stanovenia správnej výšky fakturovanej sumy za jednotlivé plnenia a akým spôsobom boli doručované faktúry pre odberateľa Stavoinvest-SK, s.r.o., uviedol, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. evidencie potrebné pre vyhotovenie jednotlivých faktúr viedol on osobne a tieto písomnosti sú súčasťou odovzdaného účtovníctva. Fakturácia bola taká, ako je uvedené na jednotlivých faktúrach. Na otázku správcu dane, akými dôkazmi vie správcovi dane preukázať, že skutočne boli práce vykonané v takom rozsahu, pokiaľ ide o hodiny a metre, nakoľko podľa údajov na faktúrach je počet hodín a metrov, ktoré sa prepočítavali jednotlivými sadzbami, uvedený rádovo v niekoľko tisíckach hodín alebo tisíckach metrov, uviedol, že to nemá ako dokázať vzhľadom na to, že nemá k dispozícii svoje účtovníctvo, môže potvrdiť, že práce boli vykonané a on zaplatil svojim dodávateľom. Z dôvodu vzniknutých pochybností správcu dane o tom, že plnenia, ktoré sú uvedené v predmete fakturácie v preverovaných faktúrach, boli vo všetkých prípadoch reálne a v takom množstve skutočne poskytnuté spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. pre žalobcu, správca dane preveroval bonitu a daňovú
spoľahlivosť dodávateľov označených svedkom D. L. ako subjekty, ktoré reálne v zmysle jeho tvrdení mali vykonať stavebné práce na verejne dostupných registroch a nahliadnutím do administratívneho informačného systému, ktorý vedie správca dane. Konkrétne išlo o dodávateľov UNI BizGROUP s.r.o., so sídlom Parková 45, Bratislava, IČO: 44 834 233, GOLDEA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Komenského 5872/11E, Dunajská Streda, IČO: 45 498 075 a WiloFood, s.r.o., so sídlom Pekárska 14, Trnava, IČO: 44 111 797. Z údajov, ktoré správca dane získal nahliadnutím do verejne prístupných registrov a do administratívneho systému vedeného správcom dane je zrejmé, že tieto spoločnosti sú pre správcu dane nekontaktné. Na základe vykonaných preverovaní správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH dňom poskytnutia plnenia. Správcom dane bolo ďalej zistené, že v zdaňovacom období december 2016 si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane aj zo zaúčtovaných dodávateľských faktúr, ktoré mala vystaviť spoločnosť STAFI SK, s.r.o. a to konkrétne z 19 dodávateľských faktúr, ktoré sú špecifikované na stranách 13 a 14 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť STAFI SK, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia od 15.06.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MAINLUX SK s.r.o., Žilina, IČO: 47 524 014, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je český občan L. F., L. XXX, S. M. P. XXX XX, N. republika. Výzvu správcu dane zo dňa 06.08.2019, aby poskytol správcovi dane účtovné a daňové doklady súvisiace s poskytnutím služieb, ktorá mala v zdaňovacích obdobiach roku 2016 a 2017 dodať spoločnosť STAFI SK, s.r.o. pre spoločnosť Stavoinvest
- SK, s.r.o., sa správcovi dane vrátila poštou s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“. Správca dane dňa 04.09.2019 spísal úradný záznam č. 102080945/2019, ktorého predmetom je prevzatie dokumentu/dôkazu, ktorý správca dane využil pri daňovej kontrole v zmysle § 24 ods. 4 DP, pričom miestnym zisťovaním dňa 26.04.2017 bolo zistené, že na adrese registrovaného sídla tejto spoločnosti sa na budove nenachádzalo označenie spoločnosti MAINLUX SK, s.r.o., teda sídlo tam už nemala. Ďalej správca dane v odôvodnení zosumarizoval odpoveď daňového subjektu na výzvu správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 01.10.2019, ktorá mu bola doručená dňa 07.10.2019, výpoveď svedka A. F. na ústnom pojednávaní dňa 15.01.2020, ktorý mal byť od 23.06.2016 do 14.06.2017 spoločníkom a od 15.06.2016 do 14.06.2017 konateľom spoločnosti STAFI SK, s.r.o.. Výpoveď tohto svedka správca dane podrobne zaznamenal na stranách 16 až 19 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pričom preveroval aj hlavných dodávateľov daňového subjektu STAFI SK, s.r.o. v obdobiach roku 2016 (jún až december), a to spoločnosti T&H Slovakia, s.r.o., Bíňa 103, IČO: 44 288 930 a S-CORP s.r.o., so sídlom Popradská 71, Bratislava, IČO: 46 224 751, v ktorých posledným spoločníkom a jediným konateľom sú v prvom prípade maďarský občan U. U. a rumunský občan P. R.. Uvedené spoločnosti so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné, majú zrušenú registráciu DPH z úradnej moci. Na základe vykonaných preverovaní správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom poskytnutia plnenia. Ďalej si daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v sume 2.985,60 Eur z dodávateľskej faktúry od spoločnosti STAFI SK, s.r.o. č. 2912201603 (interné číslo 2016/183), dátum dodania 29.12.2016 v sume celkom 14.928,00 Eur, 0% DPH za vykonané práce a dodávky, pričom správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. pri tomto plnení porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH tým, že nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody (stavebné práce) použil na účely svojho podnikania, t.j. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. V súvislosti s preverením uskutočnenia zdaniteľných obchodov podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na miesto dodania tovaru a hlavne služby podľa ustanovení § 13 a § 15 zákona o DPH v nadväznosti na dodanie tovaru a služby podľa ustanovení § 8 a § 9 zákona o DPH a predmet DPH podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH na základe zaúčtovaných odberateľských faktúr pre odberateľov, ako aj v nadväznosti na odpoveď splnomocneného zástupcu daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. na výzvu správcu dane zo dňa 22.10.2019, vykonal správca dane tiež šetrenie v súvislosti s odberateľskými faktúrami za dodanie služieb - za poskytovanie služieb v lesníctve pre spoločnosť VIA SLOVAKIA,
spol. s r.o., prílohou ktorých boli súpisy vykonaných prác a ktoré správca dane špecifikoval na strane 26 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ďalej u spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. v súvislosti s odberateľskými faktúrami, identifikovanými na strane 29 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj šetrenie v súvislosti s odberateľskými faktúrami, ktoré daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o v zdaňovacom období 2016 vyhotovil za dodanie služieb pre spoločnosť TELETANDEM GM, s.r.o., ktoré správca dane konkretizoval na strane 32 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Správca dane vykonanými šetreniami, ktoré zosumarizoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. nepreukázal v prípade preverovaných faktúr, vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. resp. STAFI SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › TELETANDEM GM, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane pritom poukázal na znenie ustanovení § 19 ods. 2, § 69 ods. 1, 5 a § 71 zákona o DPH s tým, že preveroval skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane, z čoho vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení. Správca dane nespochybnil skutočnosť, že mohli byť vykonané nejaké služby/práce, ale spochybnil skutočnosť, že služby/práce boli vykonané tak, ako boli deklarované v preverovanom obchodnom reťazci. Skutočnosť, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. vyhotovil faktúru neznamená, že mu vznikla daňová povinnosť, ale nakoľko faktúru vyhotovil a uviedol na nej daň, je povinný túto daň do štátneho rozpočtu odviesť - je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepreukázal správcovi dane v prípade preverovaných faktúr splnenie zákonných povinností pre vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Na základe všetkých zistení, ktoré správca dane v podrobnostiach rozviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, vyčíslil celkový rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 84.300,00 Eur. Správca dane tiež poukázal na ustanovenia § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. s tým, že postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a poskytol mu poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z., o čom svedčia aj vyhotovené dokumenty počas výkonu daňovej kontroly. Správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 DP), v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 DP) a dodržaním zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 DP).
2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101873083/2020 zo dňa 01.12.2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako ho zistil prvostupňový správny orgán a tak ako správca dane dospel k záveru, že v prípade faktúry od dodávateľov M-TRADE SK, s.r.o. a STAFI SK, s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH (vznikla len povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH) a následne u odvolávajúceho sa (žalobcu) nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Zistenia v súvislosti s vystavenými odberateľskými faktúrami pre odberateľov PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nemali vplyv na správcom dane určený rozdiel dane. Odvolacie námietky daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. S poukazom na ustanovenie § 46 DP konštatoval, že zákonná úprava daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane začínal jedným oznámením výkon daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia alebo za viaceré druhy daní. Ustanovenie § 47 DP určuje náležitosti protokolu z daňovej kontroly, pričom táto úprava tiež nevylučuje, aby protokol obsahoval kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za viaceré zdaňovacie obdobia. Správca dane musí vydať rozhodnutie samostatne za každé zdaňovacie obdobie, keďže podľa § 68 ods. 4 písm. b) DP daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania a správca dane vyrubuje rozdiel oproti vyrubenej dane z podaného daňového priznania daňového subjektu. K nesprávnemu rozloženiu dôkazného bremena žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 DP s tým, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly neprenášal na daňový subjekt neobmedzené dôkazné bremeno, ak od neho nemohol očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemohol disponovať, resp. ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu, a teda si ich nemohol overiť alebo zistiť. Nestotožnil sa len s tvrdeniami daňového subjektu, ale dôkazné bremeno znášal sám a preveril obchodné prípady v súlade s možnosťami, ktoré mu umožňuje daňový poriadok. Odvolávajúci počas celej daňovej kontroly nevzniesol žiadne námietky k postupu správcu dane ani k neúmernému zaťažovaniu v rámci jeho dôkaznej povinnosti. Správca
dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal z dokladov, písomností, evidencií, záznamov, ktoré boli KÚFS zabezpečené u daňového subjektu a následne doručené správcovi, z dokladov a informácií, ktoré mu poskytol daňový subjekt a informácií a dôkazov, ktoré si zabezpečili bez súčinnosti s daňovým subjektom. Konštatoval, že splnomocnený zástupca sa na prerokovanie pripomienok k protokolu bez ospravedlnenia nezúčastnil. V rozhodnutí správca dane odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ohľadom dodávateľských vzťahov bolo vykonané dokazovanie, ktoré správca dane riadne vyhodnotil. Podľa žalovaného rozsudky, na ktoré odvolávajúci sa poukazuje, nemajú merito veci totožné, resp. obdobné s predmetným obchodným prípadom preverovaným v reťazci Dodávatelia › M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o.. Skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. ktoré sú vyhodnotené v protokole, nenastali v týchto spoločnostiach „až následne“, tzn. po dodaní služieb (od 30.04.2016 do 30.12.2016), ale niektoré zmeny týkajúce sa spoločníkov resp. konateľov nastali ešte pred dátumom 30.04.2016. Všetky tieto subdodávateľské spoločnosti sú nekontaktné, zo správcom dane nespolupracujú, ide o spoločnosti UNI BizGROUP, s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o. a WiloFood, s.r.o.. Skutočnosť, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. podľa vyjadrenia jej bývalého konateľa D., nezabezpečila práce pre spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. priamo svojimi zamestnancami, ale subdodávateľsky prostredníctvom spoločností ním uvedených, a bonita týchto spoločností (subdodávateľov) nepriamo vplýva aj na daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. a správca dane sa musel zaoberať a vysporiadať aj s týmito informáciami, aby skutočnosti pre účely správy daní zistil čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka D. na ústnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2019, skutočnosť, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. zanikla bez likvidácie v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou THE PALACEVIEW s.r.o. a všetky účtovné doklady a písomnosti odovzdal novému právnemu nástupcovi. Spoločnosť THE PALACEVIEW s.r.o. zanikla 01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť XIREN s.r.o.. Podľa žalovaného znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Medzi všeobecné povinnosti konateľa patrí aj vykonávanie jeho pôsobností s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. V podnikateľskej činnosti sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu a jeho povinnosť zistiť si informácie o subjekte, od ktorého zamýšľa nadobúdať tovar alebo službu, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti a dôveryhodnosti. Znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku v súvislosti s čím žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/42/2012, z ktorého citoval. Konštatoval, že odvolávajúci sa nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu. Správca dane nespochybnil vykonanie prác, ale dodávateľa - poskytovateľa preverovaných služieb (M-TRADE SK, s.r.o.). Konštatoval, že správca dane poukázal na rozporuplné vyjadrenia A., ktorý bol vypočutý ako svedok na ústnom pojednávaní dňa 15.01.2020 a obsah jeho výpovede. Konateľ spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. mal pri výbere svojho dodávateľa zohľadniť kritéria, na ktoré žalovaný poukázal, a ktorých splnenie by malo za následok, že práce budú dodávateľom vykonané resp. zabezpečené tak, aby to bolo jednoznačne preukázateľné na všetkých úrovniach obchodného reťazca. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/42/2012 z ktorého citoval a uviedol, že odvolávajúci sa nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu. Správca dane pritom nespochybnil vykonanie prác, ale dodávateľa - poskytovateľa preverovaných služieb. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly na výzvu správcu dane nepredložil žiadne ďalšie doklady, pričom doklady spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. boli zaistené KÚFS dňa 26.09.2018 a správcovi dane odovzdané dňa 23.01.2019. Dodatočne predložené dôkazy uvádzané odvolávajúcim sa medzi nimi neboli. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka A., konateľa spoločnosti STAFI SK, s.r.o. a I.. I. F. Z., bývalej konateľky spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. v období, kedy mali byť poskytnuté preverované služby s tým, že výpoveď tejto svedkyne bolo potrebné konfrontovať s vyjadreniami spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu v súvislosti s dožiadaním zo dňa 22.09.2019 resp. so stanoviskom súčasného konateľa spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., podľa ktorého boli zistené určité podozrenia v spojení s niektorými faktúrami vystavenými spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o.. Spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nespochybňovala všetky vystavené faktúry od spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o., len ich časť, a to konkrétne faktúry č. 2016/119, č. 2016/123 a č. 2016/124. Podľa žalovaného správca dane vzal do úvahy aj ďalšie vyjadrenia súčasného konateľa spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. I.. W. W., ktorý tiež uviedol, že ak daňový úrad alebo OČPK na základe dokazovania zistia, že došlo k porušeniu práva vo väčšom rozsahu, ako predpokladali, budú to akceptovať a spoločnosť ako poškodený subjekt si uplatní svoje nároky voči zodpovedným osobám. Žalovaný súčasne zaujal
stanovisko aj k platobným rozkazom zo dňa 24.06.2020 sp. zn. 3Up/1023/2020 s tým, že žalobcom na platobnom rozkaze je spoločnosť Stavoinvest - EU, s.r.o., Krasňany a nie odvolávajúci sa, k Oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2017 má spoločnosť Stavoinvest - EU, s.r.o. a 2x Uznanie dlhu spoločnosťou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. zo dňa 19.05.2017, ktoré sú podpísané bývalou konateľkou spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. I.. I. F. Z., pričom predmetné faktúry spochybňuje súčasný konateľ spoločnosti. Pokiaľ daňový subjekt dodatočne predložil Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2019, žalovaný konštatoval, že tieto dodatočne predložené doklady sa medzi dokladmi daňového subjektu, ktoré boli zaistené KÚFS dňa 26.09.2018 nenachádzali. Žalovaný súčasne zaujal stanovisko aj k dodatočne predloženým dokladom, a to k Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.03.2019, sp. zn. 27Up/175/2019, k výpisu z bankového účtu o úhrade istiny v sume 54.000,00 Eur a konštatoval, že uvedený dôkaz nepreukazuje, že práce boli reálne poskytnuté tak, ako sú deklarované v dokladoch predložených správcovi dane v obchodom reťazci STAFI SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. a tiež sa vyjadril k dôkazom, ktoré odvolávajúci sa pripojil k pripomienkam k protokolu zo dňa 27.03.2020 v súvislosti so spoločnosťou PONGRÁCZ, s.r.o., ktoré sa medzi dokladmi zaistenými KÚFS dňa 26.09.2018 nenachádzali. Správca dane podľa žalovaného nespochybnil vykonanie služieb/ prác, ale spochybnil skutočnosť, že fakturované práce/služby boli vykonané tak, ako boli deklarované v preverovanom obchodnom reťazci. Správca dane vykonanými šetreniami preukázal, že daňový subjekt Stavoinvest nepreukázal v prípade preverovaných faktúr, vyhotovených v obchodom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. resp. STAFI SK - Stavoinvest - SK, s.r.o. - PONGRÁCZ, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Záverom opätovne poukázal na výpoveď svedkyne I.. I. F. Z., ktorú je potrebné konfrontovať so stanoviskom I.. W. W., súčasného konateľa spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o., ktorý sa k niektorým okolnostiam prípadu nevedel vyjadriť, keďže so spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o. v období 2014 - 2017 nebol v kontakte a na Slovensku sa v čase vykonania prác nezdržiaval, on sám od spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. žiadne práce neprevzal ani neobjednával, kontrola vykonaných prác priamo v teréne sa nikdy nevykonala. Záverom žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/42/2012, z ktorého opätovne citoval a konštatoval, že odvolávajúcemu sa bol poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. Poukázal tiež na ustanovenie § 24 ods. 1 DP a tiež skutočnosť, že správca dane nemá povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2020 ako i prvostupňového rozhodnutia zo dňa 22.06.2020. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zistenie skutkového stavu správcom dane, resp. žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, zároveň v dôkazoch v ňom nemá oporu v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Namieta, že žalovaný správny orgán opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu - spoločnosti, ktorá však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Ako obchodný partner nemá spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. možnosť ovplyvňovať vnútorné záležitosti spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. a ani vzťah k tejto spoločnosti s jej subdodávateľmi a už vôbec nie zmluvy a dohody, ktoré mala táto spoločnosť so svojimi subdodávateľmi uzatvorené resp. dohodnuté. Nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia, teda vykonania prác podľa faktúry môže jednoznačne a bez rozporov preukázať konateľ spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ktorá práce vykonala resp. dodala a vystavila faktúru a tiež konateľ žalobcu. Vo vzťahu k spoločnosti STAFI SK, s.r.o. žalobca rovnako poukázal na skutočnosť, že ako obchodný partner nemá spoločnosť Stavoinvest
- SK, s.r.o. možnosť ovplyvňovať vnútorné záležitosti spoločnosti a ani vzťah tejto spoločnosti s jej subdodávateľmi a už vôbec nie zmluvy a dohody, ktoré mala táto spoločnosť so svojimi subdodávateľmi uzatvorené, resp. dohodnuté. Pre žalobcu ako objednávateľa bolo najdôležitejšie vykonanie prác, ktoré si u tejto spoločnosti objednal. Nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia, teda vykonania prác podľa faktúry môže podľa žalobcu jednoznačne a bez rozporov preukázať práve konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala resp. dodala a faktúru vystavila (STAFI SK, s.r.o.) a konateľ spoločnosti, ktorý zdaniteľné plnenie prevzal (Stavoinvest - SK, s.r.o.) čo títo konatelia aj správcovi dane potvrdili. Žalobca zdôraznil, že si svojich obchodných partnerov preveril všetkými dostupnými prostriedkami,
prostredníctvom Finančného riaditeľa SR, Sociálnej poisťovne i internetovej stránky Finstat. Žalobca ako podnikateľský subjekt nemá prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov. Pokiaľ má žalovaný správny orgán pochybnosti o dodávateľoch daňového subjektu, nemôže tieto pochybnosti a skutočnosti priznávať na úkor žalobcu, ako daňového subjektu. Vo vzťahu k spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. žalobca namieta, že žalovaný správny orgán bez jediného dôkazu z opaku a napriek námietkam žalobcu v odvolaní spochybňujú uvedené obchodné vzťahy iba na základe vlastného hodnotiace úsudku, ignorujúc tak dôkazy jasne svedčiace v prospech daňového subjektu, čo konštatuje i vo vzťahu k spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o.. K otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/17/2015 zo dňa 26.10.2015, z ktorého citoval „Nie je ďalej zrejmé, prečo žalovaný, ako aj prvostupňový súd pripísali dôvod, že spoločnosti, ktoré boli dodávateľmi žalobcu nekomunikujú so správcom dane, na ťarchu žalobcovi.“ Zhodne vyznievajú i závery ďalších žalobcom označených rozhodnutí, a to Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/14/2016 zo dňa 01.12.2016, NS SR sp. zn. 4Sžf/16/2010, sp. zn. 5Sžf/49/2010 a sp. zn. 3Sžf/1/2010, v nadväznosti na tri posledné rozhodnutia NS SR žalobca pritom zdôraznil, že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorá sa má objasniť, pričom skutočnosti, ktoré sa udiali v odlišných spoločnostiach následne a nijako neprepojených so žalobcom nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva daňového subjektu, čo má v zmysle tvrdení žalobcu z troch posledných označených rozhodnutí NS SR vyplývať. Skutočnosť, že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna a dôkazné bremeno nie je možné vykladať extenzívne vyplýva zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a rozsudkov Súdneho dvora EÚ (ďalej ESDS) C-354/03, C-355/03. Záver o tom, že pochybnosti správneho orgánu nestačia na vyvrátenie dôkaznej situácie a že správca dane má žalobcovi preukázať opak, vyplýva zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/82/2007. Žalobca tiež namieta, že ako podnikateľský subjekt nemá prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov, nemá možnosť ich kontrolovať či podávajú daňové priznania, a už vôbec nemá nijakú možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť. Ďalej žalobca má za to, že z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že tento si vopred stanovil cieľ nepriznať nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného správneho orgánu sú založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy získané počas daňového konania. Napriek záverom žalovaného správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí žalobca uvádza, že v konaní jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie predmetnou spoločnosťou nielen písomnými dokladmi v administratívnom spise vzťahujúcimi sa na vykonanie prác, ale aj výpoveďou svedka - konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. D. zo dňa 14.11.2019 a výpoveďou A. F. z 15.01.2020, ktorí vo svojich výpovediach priamo potvrdili spoluprácu s kontrolovaným daňovým subjektom a vykonanie jednotlivých prác v zmysle faktúr. Rovnako tak spolupráca so žalobcom a dodanie zdaniteľného plnenia v zmysle faktúr bola potvrdená aj p. I.. I. F. Z., vtedajšou konateľkou odberateľov žalobcu VIA SLOVAKIA spol. s r.o., a spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. a tiež súčasným konateľom týchto spoločností. Naviac samotná existencia zdaniteľného plnenia nie je žalovaným správnym orgánom ani v napadnutom rozhodnutí spochybňovaná. Podľa žalobcu žalovaný nepredložil dôkaz opaku, ktorý by tvrdenia žalobcu vyvracali, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti, pričom správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom spochybnil len svojim hodnotiacim úsudkom. Žalobca tiež zdôraznil závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž doV 1/00, podľa ktorého vo vzťahu ku zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.05.2021, v ktorom zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí, pričom všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu žiadal zamietnuť.
5. Žalobca v replike zo dňa 08.07.2021 s tvrdeniami žalovaného správneho orgánu v jeho vyjadrení nesúhlasí a má za to, že nie je správny postup žalovaného správneho orgánu, v zmysle ktorého opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, a teda spoločnosti, ktorá žiadnym spôsobom nepatrí do sféry jeho vplyvu. Žalobca sa súčasne pridržiava skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v žalobe, pričom zdôrazňuje, že tvrdenia žalovaného správneho orgánu sú založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy získané počas daňového konania. Žalobca uvádza, že v konaní jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie, čo bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi v administratívnom spise, ale aj
výpoveďami svedkov uvedenými v žalobe a vyjadrením samotného žalobcu, pričom samotnú existenciu zdaniteľného plnenia žalovaný ani nespochybňuje. Opätovne pritom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a žiada, aby konajúci súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe všeobecnej správnej žaloby v zmysle § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok alebo DP) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného
zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.
Podľa § 49 ods. 1, ods. 2, písm. a) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.12.2016 (ďalej len zákon o DPH) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 65 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
9. Správny súd na úvod konštatuje, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
10. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie však nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle zásad sú príslušné správne orgány povinný postupovať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. V tomto prípade je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva „...dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi, primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodňuje, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad
má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“.
11. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si aj postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva procesom voľného hodnotenia dôkazov, ustaľuje zistený skutkov stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.
12. Správny súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu (čo v posudzovanom prípade ani nebolo preukázané) a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/26/2014). Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal, avšak je použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
13. Správny súd tiež zdôrazňuje, že povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok a uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru správneho súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Správny súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonávaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.
14. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016. O výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty vyhotovil Protokol č. 100599297/2020 zo dňa 04.03.2020. Na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených v protokole zo dňa 04.03.2020 a výsledkov vyrubovacieho konania vydal Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutie č. 101071669/2020 zo dňa 22.06.2020,
ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 84.300,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, pričom Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101873083/2020 zo dňa 01.12.2020 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.06.2020 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva aj existencia dôkazov, ktoré produkoval daňový subjekt, ktoré boli následne predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného.
15. Námietku žalobcu, že žalovaný správny orgán opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu - spoločnosti, ktorá však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Dôkazné bremeno preukázania naplnenia podmienok práva na odpočet dane v daňovom konaní primárne ťaží daňový subjekt v nadväznosti na úpravu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočet dane, musí byť schopný v daňovom konaní spoľahlivo preukázať podmienky odpočtu, predstavované v zmysle judikatúry SD EÚ a záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018, jednak formálnymi podmienkami, a to konkrétne:
- splnenie podmienok týkajúcich sa podrobného a kontrole preukazného účtovania u zdaniteľnej osoby (napr. rozsudok SD EÚ sp. zn. C-590/13 vo veci Idexx Laboratories Italia, marginálny bod 42.),
- existenciu došlej faktúry vystavenej dodávateľom, ktorá obsahuje všetky povinné údaje a
- včas podané riadne daňové priznanie, ako aj vecnými podmienkami, konkrétne:
- vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napr. rozsudok SD EÚ zo dňa 12.01.2006, Optigen a i., spojené veci sp.zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 bod 54 alebo rozsudok zo dňa 29.03.2012 sp.zn. C-414/10 o veci Véleclair), pričom rozhodujúca je existencia zdaniteľného plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku, inak v prípade dodania tovaru vtedy, ak dodávateľ odovzdá tovar zdaniteľnej osobe (napríklad rozsudok SD EÚ sp.zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálny bod 26),
- tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, t.j. musia existovať a vykazovať výmennú hodnotu (use value) pre zdaniteľnú osobu a
- na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej registráciu, či neregistráciu (napr. rozsudok SD EÚ sp.zn. C-438/09 vo veci Dankowski, marginálne body 26 a 33; alebo rozsudok sp.zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálne body 33 a 26). V zmysle záverov bodu 41. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018: Práve vystavením dodávateľskej faktúry s hodnovernými údajmi dodávateľ nielenže na seba preberá daňovú povinnosť, ale aj signalizuje svojmu zmluvnému partnerovi, že môže začať proces smerujúci k uplatneniu práva na odpočítanie DPH. Avšak iba splnenie formálnych podmienok prostredníctvom predloženia listinných dôkazov (najmä faktúry a dodacieho listu) na záver o vzniku práva na odpočítanie DPH vo veci samej nepostačuje. Podnikateľ znáša svoje povinnosti preukázať hodnovernosť údajov faktúry (t.j. „cudzej“ listiny). Správca dane v predmetnej veci pri preverovaní realizácie zdaniteľného plnenia od dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. nemal zo strany daňového subjektu k dispozícii podklady fakturácie, ktoré by umožnili overiť vyjadrenie konateľa daňového subjektu v čase realizácie dodávok p. D. vo vzťahu k preverovaným plneniam. V tejto časti správny súd poukazuje predovšetkým na povahu fakturovaného plnenia, ktorým boli stavebné práce väčšieho rozsahu, na skutočnosť absencie príloh dodávateľskej faktúry č. 3012201602 (k faktúre č. 30122001601 bola pripojená objednávka) a tiež na všeobecnosť obsahu Rámcovej zmluvy o dielo č. RZ-JUN/2015 zo dňa 01.06.2016 (ďalej aj len rámcová zmluva o dielo), uzatvorenej medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a subjektom M-TRADE SK, s.r.o. ako zhotoviteľom, predovšetkým pokiaľ ide o dojednanie týkajúce sa vymedzenia predmetu zmluvy (článok II.) ako realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa. Vo vzťahu k rámcovej zmluve správny súd zároveň poukazuje na obsah zmluvných dojednaní týkajúcich sa povinností zhotoviteľa, okrem iného odovzdať dielo bez vád a nedorobkov a viesť v zmysle Stavebného zákona stavebný (montážny) denník, pričom táto povinnosť zhotoviteľovi končila dňom odovzdania a prevzatia diela (článok IV. body 4.3 a 4.4,), ďalej na dojednania ohľadom ceny diela, ktorá bola stanovená na základe položkovitého rozpočtu, ktorý pre zhotoviteľa na každú realizovanú stavbu mal vypracovať objednávateľ a cena bola dohodnutá hodinovou zúčtovacou sadzbou, pričom faktúru mal vystaviť zhotoviteľ na základe objednávateľom odsúhlaseného súpisu - mesačného súpisu vykonaných prác alebo odsúhlasených hodinových zúčtovacích sadzieb (článok
V.). V nadväznosti na uvedené zmluvné dojednania správca dane i žalovaný správne vychádzali z predpokladu, podľa ktorého v rámci obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom M- TRADE SK, s.r.o., mal žalobca disponovať dokladmi, ktoré by správcovi dane umožnili verifikovať vyjadrenie jeho štatutárneho zástupcu, ako aj bývalého konateľa STAFI SK, s.r.o. A. F.. Tieto doklady mali byť v dispozícii daňového subjektu, v ktorej súvislosti správny súd sám zdôrazňuje, že uvedené vyplývalo zo statusu daňového subjektu ako podnikateľa v rámci tohto obchodnoprávneho vzťahu, ktorý by takéto doklady nepochybne potreboval i napr. v súvislosti s uplatňovaním nárokov z vád realizovaného plnenia. Doklady takejto povahy daňový subjekt správcovi dane nepredložil. Zároveň správca dane podrobil dôslednému hodnoteniu i samotnú rámcovú zmluvu o dielo s vyústením do záveru, podľa ktorého táto nie je dostatočne vierohodným dôkazom vo vzťahu ku kľúčovej okolnosti preukázania realizácie zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúrach, najmä vzhľadom na jej všeobecný obsah a nespornú skutočnosť nedodržania väčšiny zmluvných dojednaní, s ktorým záverom sa správny súd stotožňuje. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje, že správca dane ani žalovaný samotný obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a subjektom M-TRADE SK, s.r.o. nespochybnili. Uvedené sa vzťahuje i na ďalšieho dodávateľa žalobcu, spoločnosť STAFI SK, s.r.o..
16. Pri preverovaní zdaniteľného plnenia dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. správca dane na základe vlastného postupu podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku zistil, že subjekt M-TRADE SK, s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia dňa 01.07.2017 a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť THE PALACEVIEW s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, ktorá taktiež zanikla dňa 01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť XIREN s.r.o., so sídlom v Bratislave. Pri zohľadnení obsahu výpovede svedka p. L. (konateľa M-TRADE SK, s.r.o. v rozhodnej dobe) o realizácii plnenia M-TRADE SK, s.r.o. pre žalobcu subdodávateľsky, správca dane odôvodnene podrobne preveroval na základe údajov z kontrolných výkazov DPH daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 realizáciu zdaniteľného plnenia. Zistil, že žalobca bol obchodným partnerom subjektu M-TRADE SK, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach máj 2015 až december 2015, pričom táto skutočnosť bola overená v kontrolných výkazoch daňového subjektu. Uvedené zistenia však bez overenia v účtovníctve subjektu M-TRADE SK, s.r.o. nebolo možné považovať za jednoznačný dôkaz o totožnosti zdaniteľných plnení uvedených v preverovaných faktúrach. Na základe toho správca dane správne uzavrel, že z dôvodu nespolupráce daňového subjektu XIREN s.r.o. sa nepodarilo správcovi dane overiť preverované faktúry v účtovníctve daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. Keďže zo svedeckej výpovede svedka p. D. L. vyplynulo, že spoločnosť M- TRADE SK, s.r.o. nevykonala stavebné svojimi zamestnancami, ale mala ich vykonanie zabezpečiť subdodávateľsky, a to obchodnými partnermi, preveroval správca dane kontrolné výkazy DPH (časť B.2) daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. a zistil, že v preverovaných obdobiach boli hlavnými dodávateľmi subjektu M-TRADE SK, s.r.o. obchodné spoločnosti: UNI BizGROUP s.r.o., so sídlom v Bratislave, GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Dunajskej Strede, WiloFood, s.r.o., so sídlom v Trnave. Z údajov, ktoré správca získal nahliadnutím do verejne prístupných registrov a z administratívneho systému vedeného správcom, bolo zrejmé, že tieto spoločnosti sú nekontaktné, ďalej že nemajú v predmete činnosti zapísaný taký druh podnikateľskej činnosti, ktorá by zabezpečila vykonanie prác, ktoré mali zabezpečiť pre spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o., niektoré majú vymazaných konateľov alebo predmet činnosti, niektorí konatelia sú príslušníci iných krajín, resp. ide o osoby bez domova. Vychádzajúc z uvedených zistení správcu dane, správca dane správne skonštatoval, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných v rozsahu uvedenom vo faktúrach osobou dodávateľa uvedeným na faktúre, konkrétne spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. V nadväznosti na to nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, podľa ktorej žalobca predložil doklady, ktoré by zdaniteľné plnenie preukazovali a ktoré objektívne mohol správcovi dane predložiť. Správny súd podotýka v zhode so správcom dane, že pokiaľ by takéto doklady boli súčasťou účtovníctva žalobcu, boli by i súčasťou dokladov, ktoré boli žalobcovi odňaté Kriminálnym úradom finančnej správy (KÚFS - poznámka správneho súdu), ku čomu došlo dňa 26.09.2018 a o čom následne svedčí Potvrdenie o odovzdaní písomností č. 47808/2019 zo dňa 23.01.2019 a zápisnica o vykonaní úkonu č. 1000274487/2019 o dňa 23.01.2019, ktoré doklady sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Uvedené správny súd konštatuje vo vzťahu ku všeobecnej námietke žalobcu v rámci prvého žalobného bodu, v ktorej žalobca poukázal práve na odňatie dokladov KÚFS. Táto námietka je v nadväznosti na to hodnotená ako účelová. Vyššie uvedené závery správneho súdu sa uplatnili i vo vzťahu k poukazu žalobcu na výpoveď konateľa žalobcu a svedka D. v spojení s rámcovou zmluvou o dielo. Osobitne k rámcovej zmluve o dielo správny súd podotýka, že táto realizáciu zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre nepreukazuje, ale svedčí výlučne a len o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi zmluvnými stranami, a teda ani v
spojení so zohľadnením výpovede konateľa žalobcu a svedka p. L. nepreukazuje realizáciu zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre.
17. K argumentácii žalobcu, podľa ktorej žalovaný správny orgán opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu - spoločnosti, ktorá však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti, správny súd uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako i rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k dodávateľovi M-TRADE, s.r.o. vyplýva jasné vymedzenie preukázaných skutočností a aplikovaného právneho rámca, z ktorého správca dane i žalovaný vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Keďže dôkazy produkované v daňovej kontrole daňovým subjektom po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní uplatneného práva na odpočet a založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnených zdaniteľných plneniach, správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 ako aj § 24 ods. 2 Daňového poriadku a preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení preverovaním skutočností vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov žalobcu a jeho priameho dodávateľa. V rámci obchodnoprávnych vzťahov žalobcu s jeho priamym dodávateľom mal žalobca pri vstupe do tohto právneho vzťahu a v jeho priebehu, a teda v čase napĺňania práv a povinností z neho vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako na podnikateľský subjekt v súlade s úpravou § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Situácia, kedy daňový subjekt pri daňovej kontrole uskutočňovanej pravidelne s časovým odstupom od doby realizácie plnenia, v rámci preverovaného obchodnoprávneho vzťahu, nie je schopný preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované predloženou faktúrou, je prejavom inštitútu podnikateľského rizika podľa označenej právnej úpravy (k tomu pozri závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 zo dňa 01.03.2012 ako i Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011 a sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011). Zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu v danom prípade zahŕňalo zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich reálnych základ, povahu overiteľného faktu, ktorými by bolo možné tvrdenie žalobcu a tiež svedka D. ako pôvodného konateľa priameho dodávateľa, overiť a zároveň prostredníctvom ktorých by bolo možné vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení dodávateľom uvedeným na faktúrach. V danom prípade malo ísť o dôkazy pochádzajúce z obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, teda z právneho vzťahu, ktorý bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane možnosti zabezpečenia budúcej potrebnej procesnej spolupráce tohto priameho dodávateľa žalobcu pri realizácii daňovej kontroly u žalobcu. Potreba zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri výbere obchodného partnera súvisí s plnením povinností štatutárnych zástupcov žalobcu konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného zákonníka. Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti jeho štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Ako už bolo vyššie uvedené, podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Správny súd tiež poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 a konštatuje, že požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle vyššie uvedených záverov a vzťahujúcej sa judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový subjekt. Všeobecná námietka žalobcu, že žalovaný opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu
- spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, pričom správny súd poukazuje tiež na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009. K obdobnému záveru dospel správny súd aj vo vzťahu k ďalšiemu dodávateľovi.
18. Správny súd zdôrazňuje, že vždy od konkrétnej situácie v tom-ktorom daňovom konaní závisí, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Na závery z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v nadväznosti na konštatovanie o nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa rozsudku NS SR 3Sžf 1/2010, 4Sžf/16/2010, 5Sžf/49/2010. Správny súd konštatuje, že so závermi týchto rozhodnutí označených žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie je. Konkrétne k veci NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery). Vo veci NS SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010, avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp, zn, 31S/144/2020 bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane. Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018 so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napr. ustanovenie § 69 Daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007, správny súd zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti posudzovanej veci sp. zn. 30S/40/2021 a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007 zistil najvyšší súd záver, podľa ktorého: Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. § 37 ods. 1 až 3 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo zákonom č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z.
19. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento si vopred stanovil ciel nepriznať nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu, správny súd konštatuje, že žiadne relevantné dôkazy o tomto tvrdení žalobca nepredložil, preto i uvedenú námietku musel správny súd vyhodnotiť ako nedôvodnú. Závery správcu dane a žalovaného sú založené na faktoch zistených správcom dane a nie na domnienkach, ako to namietal žalobca. Žalobcovi bol vytvorený priestor na preukázanie ním uvádzaných tvrdení, čo však efektívne nevyužil a tým je nevyhnutné skonštatovať správnosť a zákonnosť postupu a aj rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Správny súd konštatuje, že ich postup nebol na úkor práv žalobcu, tak ako to žalobca s poukazom na závery ním označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sždo V 1/00 namietal. Tiež správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018, podľa ktorých: „Na podporu svojich tvrdení nie je sťažovateľovi bránené, aby k nim priložil relevantnú judikatúru súdov, v ktorých však, ako vo veci samej, boli už tieto úvahy ako právne závery vyslovené. Avšak nie je možné, aby toto vykonal sťažovateľ iba sumárne, t.j. prostredníctvom jednoduchého odkazu na číselné označenie rozhodnutia všeobecného alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, a že by tento odkaz nespojil minimálne so stručnou kvalifikovanou úvahou objasňujúcou, ktoré ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav boli súdom použité a z akých dôvodov.“
20. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane vydaním 9 rozhodnutí a jedného protokolu z daňovej kontroly nepostupoval v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, takáto námietka podľa názoru správneho súdu nie je dôvodná. Postup správcu dane a žalovaného nie je v rozpore s daňovým poriadkom, ktorý upravuje postup správcu dane a nie je v rozpore ani so zásadou legality vyjadrenou v článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Podľa názoru správneho súdu postup správcu dane, keď v rámci jednej daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole a tiež jeden protokol z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti žalobcu a 9 samostatných rozhodnutí, je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku, reflektuje konkrétnu povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 1, § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 Daňového poriadku, a zároveň zohľadňuje aj hmotnoprávnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je zdaňovacie obdobie pre DPH kalendárny mesiac. Vychádzajúc z obsahu na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu, ktorý dokumentuje postup správcu dane i žalovaného v posudzovanej veci a tiež aj z uvedenej právnej úpravy, správny súd nepovažuje túto žalobnú námietku za dôvodnú.
21. Žalobca tiež namietal, že žalovaný mal vopred stanovený cieľ a tomuto prispôsobil svoju činnosť a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu, pričom sa sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. S týmto názorom sa správny súd nestotožnil, nakoľko z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva žalobcom namietaný selektívny prístup pri hodnotení dôkazov ani nezohľadnenie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, či nerešpektovanie princípu právnej istoty. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu je posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom a nie hodnotiť, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje k zisteniu alebo objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri jeho hodnotení podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku priradí, čo je na posúdení správcu dane. Správny súd zároveň konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného je v súlade s vykonanými dôkazmi a obsahuje ich náležité vyhodnotenie, ktoré je výsledkom zákonného postupu podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Skutočnosť, že závery správcu dane a žalovaného nezodpovedajú predstavám žalobcu ani jeho názoru, ako by mali vykonané dôkazy hodnotiť a aké právne závery z nich vyvodiť, je irelevantná. Podľa názoru správneho súdu k namietanému ukráteniu žalobcu na jeho právach v tejto súvislosti nedošlo a nie je možné stotožniť sa ani so záverom žalobcu, že tvrdenia žalovaného sú založené iba na domnienkach.
22. Záverom správny súd konštatuje, že odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajú atribút preskúmateľnosti, nakoľko vymedzujú dostatočné východiská prijatých záverov i úvahy, ktorými boli správne orgány vedené pri ich prijatí a spĺňajú všetky náležitosti
z hľadiska § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správne orgány zistili dostatočne skutkový stav pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý je základom ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise, a tak ako je uvedené vyššie, bol aj správne právne posúdený.
23. Na základe konštatovania nedôvodnosti námietok obsiahnutých v správnej žalobe správny súd žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
24. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.