Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/11/2013

Najvyšší súd 2Obdo Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. M. P., PhD., nar.

X., bytom S., X. Š., zastúpeného JUDr. G. B., advokátom, so sídlom L., X. B.,

proti odporcovi D., s. r. o., so sídlom B., X. B., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. L. M.,

advokátom, so sídlom pri S. P., X. B., o návrhu na obnovu konania vedeného na Krajskom

súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 20. novembra 2012, č. k. – 241, takto

r o z h o d o l

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -202 z 09. 02. 2012 návrh na

povolenie obnovy konania zamietol a odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, ţe návrhom zo dňa 16. 06. 2010, doručeným súdu dňa 18. 06. 2010 sa

navrhovateľ domáhal obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou

, v ktorom bol rozsudkom č. k. - 102 zo dňa 20. 02. 2003

v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu sp. zn.

zo dňa 03. 10. 2007 právoplatne zamietnutý návrh na vyslovenie neplatnosti

uznesenia Valného zhromaţdenia odporkyne č. zo dňa 22. 05. 2011, ktorým valné

zhromaţdenie vyslovilo súhlas s prevodom obchodného podielu navrhovateľa na M. K. za

kúpnu cenu 3.000.000,- Sk. Zamietajúci rozsudok vychádzal z úvahy, ţe nie sú splnené

2

zákonné podmienky na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, nakoľko

nebolo preukázané, ţe by tvrdené porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohli

obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáhal. Nakoľko prijaté uznesenie

valného zhromaţdenia obsahujúce súhlas k prevodu obchodného podielu nie je zaväzujúce vo

vzťahu k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu a na jeho základe nie je moţné

domáhať sa prevodu, v konečnom dôsledku teda práva ţalobcu neobmedzuje, ale naopak

rozširuje o moţnosť realizovať prevod.

Navrhovateľ ţiadal povolenie obnovy konania o určení neplatnosti uznesenia valného

zhromaţdenia spoločnosti K. D., s. r. o., IČO: X., č. 1/5/2001 zo dňa 22. 05. 2001 pôvodne

vedeného pod sp. zn. z dôvodu, ţe boli preukázané skutočnosti a dôkazy,

ktoré navrhovateľ bez svojej viny nemohol pouţiť v pôvodnom konaní a ktoré môţu privodiť

pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a moţno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli

vykonať v pôvodnom konaní a ktoré môţu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie

rozhodnutie vo veci.

V pôvodnom konaní nemal moţnosť preukázať, ţe zápisnicu č. 1/5/2001 ako právny

úkon neurobil slobodne a váţne, ale pod nátlakom, čo s poukazom na ust. § 37 ods. 1

zakladá absolútnu neplatnosť napadnutého právneho úkonu. V čase

podpisu napadnutej zápisnice a uznesenia z Valného zhromaţdenia spoločnosti K. D., spol. s.

r. o. bol k tomuto úkonu prinútený vydieraním za obmedzenia jeho osobnej slobody zo strany

neznámych páchateľov, ktorých si na tieto úkony objednala M. K., ktorá je za toto stíhaná ako

spoluobţalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Pri

oboznamovaní sa s výsledkami dokazovania vykonaného v tomto trestnom konaní boli zistené

skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo

veci, ktoré bez svojej viny nemohol pouţiť v pôvodnom občiansko-právnom konaní vedenom

na tunajšom súde pod sp. zn. . Ide predovšetkým o znalecký posudok č.

20/2010 zo dňa 08. 04. 2010 vyhotovený PhDr. PaeDr. E. S., súdnou znalkyňou z odboru

písmoznalectvo, špecializácia psychológia písma, ktorá stanovila, ţe všetky porovnávané

podpisy vyhotovila jedna a tá istá osoba, podpisy označené ako stopa č. 1-4 boli vyhotovené

za iných exogénnych a endogénnych podmienok ako všetky ostatné porovnávacie podpisy a

vo vybraných podpisoch je jednoznačne moţné identifikovať rukopisné znaky napätia a

nátlaku. Tento znalecký posudok jednoznačne odstraňuje pochybnosti o dobrovoľnosti jeho

vôle pri podpise napadnutej zápisnice č. 1/5/2001. Ako ďalší dôkaz, ktorý nemohol pouţiť v

pôvodnom konaní uviedol znalecký posudok PhDr. J. a MUDr. C. č. 9/2008, podľa ktorého v

dňoch 22. a 23.05.2001, teda v čase, kedy došlo k podpisu zápisnice č. 1/5/2001, utrpel váţnu

3

zdravotnú ujmu spočívajúcu v posttraumatickej zmene osobnosti po skutku zo dňa 22. 05.

2001 s následkami aţ do súčasnosti. Po povolení obnovy konania ţiadal určiť, ţe Uznesenie

valného zhromaţdenia spoločnosti K. D., s. r. o., je neplatné.

V danej veci absentuje preukázanie zákonného dôvodu, ktorým je aspoň osvedčenie

pravdepodobnosti, ţe zohľadnenie novopredloţených dôkazov by mohlo mať vplyv na nové

rozhodnutie o pôvodne podanom návrhu.

Základným právnym záverom, o ktorý sa opieralo pôvodné rozhodnutie vo veci bol

názor, ţe napadnuté uznesenie valného zhromaţdenia, teda jeho existencia ako takého, nie je

spôsobilé obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Prijaté uznesenie

valného zhromaţdenia obsahujúce súhlas k prevodu obchodného podielu nie je zaväzujúce vo

vzťahu k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu. Na jeho základe nie je moţné

domáhať sa prevodu a v konečnom dôsledku teda práva ţalobcu neobmedzuje, ale naopak

rozširuje o moţnosť realizovať prevod. Na dôvodnosť tohto záveru nemá ţiaden vplyv

skutočnosť, či uznesenie bolo prijaté v súlade alebo v rozpore so zákonom, stanovami, či

spoločenskou zmluvou, prípadne či navrhovateľov podpis zápisnice osvedčujúcej obsah

uznesenia bol vykonaný slobodne alebo pod nátlakom. Rozhodujúce je to, ţe napadnuté

uznesenie valného zhromaţdenia nemá samo o sebe ţiadne konštitutívne účinky, dôsledkom

ktorých by mohla byť ujma na právach navrhovateľa.

Súd v konaní o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia môţe ţalobu

zamietnuť, aj v prípade ak uznesenie valného zhromaţdenia je síce v rozpore so zákonom,

spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ale neobmedzuje práva spoločníka, ktorý sa

neplatnosti uznesenia domáha. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe nové dôkazy, ktoré uvádza

ţalobca vo svojom návrhu na obnovu konania, nemôţu mať vplyv na záver o nedôvodnosti

návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia napadnutého valného zhromaţdenia, nakoľko toto

neobmedzuje práva ţalobcu. Nie sú teda ani dôvodmi spôsobilými osvedčiť splnenie

zákonných podmienok na povolenie obnovy konania. Rozhodujúca je skutočnosť, ţe

akékoľvek uznesenie valného zhromaţdenia, ktorým bol udelený súhlas na prevod

obchodného podielu samo o sebe nemôţe byť na ujmu práv účastníka, spoločníka, ktorému

bol tento súhlas daný.

S poukazom na vyššie mal súd prvého stupňa za to, ţe navrhovateľom predloţené

dôkazy uvedené v návrhu na obnovu konania nie je moţné povaţovať za dôkazy, ktoré by

4

v prípade ich zohľadnenia privodili pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci v zmysle § 228

ods. 1 písm. a) a b) , preto návrh na obnovu konania zamietol ( ),

nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jej povolenie.

Rozhodujúc o odvolaniach navrhovateľa a odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 20. novembra 2012, č. k. – 241 uznesenie Krajského súdu Trnava

č. k. -202 z 09. februára 2012 potvrdil a odvolanie odporcu odmietol.

Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uznesenia poukázal na názor krajského súdu, ţe nové dôkazy nemoţno

povaţovať za dôkazy, ktoré v prípade ich zohľadnenia by privodili pre navrhovateľa

priaznivejšie rozhodnutie veci podľa ust. / alebo b/ , pretoţe tieto

nemôţu mať vplyv na vyslovený záver súdov (krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v pôvodnom konaní sp. zn. ) o nedôvodnosti návrhu navrhovateľ

a o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia spoločnosti odporcu č.

z 22. mája 2001, keďţe navrhovateľom napadnuté uznesenie valného zhromaţdenia

spoločnosti odporcu neobmedzuje práva navrhovateľa, nakoľko za rozhodujúcu skutočnosť

tak krajský, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v pôvodnom konaní pod sp.zn.

povaţovali to, ţe akékoľvek uznesenie valného zhromaţdenia, ktorým bol

udelený súhlas na prevod obchodného podielu, samo o sebe nemôţe byť na ujmu práv

účastníka- spoločníka, ktorému bol tento súhlas daný, pretoţe uznesenie valného

zhromaţdenia spoločnosti nie je zaväzujúce vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o prevode

obchodného podielu a na jeho základe tak nie je moţné sa ani domáhať prevodu obchodného

podielu spoločníka, teda samo o sebe nemá ţiadne konštitutívne účinky, dôsledkom ktorých

by mohla byť ujma na právach navrhovateľa. Odvolací súd sa stotoţnil s takýmto posúdením

nových dôkazov- znaleckých posudkov č. 20/2010 a č. 9/2008, ktoré vzhľadom na vyššie

uvedené nemoţno povaţovať za také dôkazy, ktoré by mohli pre navrhovateľa privodiť

priaznivejšie rozhodnutie vo veci týkajúcej sa určenia neplatnosti uznesenia valného

zhromaţdenia spoločnosti odporcu č. 1/5/2001 podľa ust. alebo b/ .

Odvolací súd tieţ poukázal na to, ţe návrhom na obnovu konania nie je moţné

domáhať sa ani nápravy prípadných pochybení súdu pri právnom posúdení veci v pôvodnom

konaní alebo procesnoprávnych vád, resp. samotného hodnotenia dôkazov súdom vykonaného

podľa ust. a nasl. , keďţe k tomuto (podľa povahy rozhodnutia a povahy

namietaného pochybenia) slúţia iné opravné prostriedky, ktorými sú odvolanie, resp.

dovolanie.

5

K novým dôkazom, na ktoré sa v návrhu na obnovu konania odvolával navrhovateľ,

odvolací súd uviedol, ţe tieto boli vyhotovené v trestnom konaní pre účely tohto konania, po

právoplatnom skončení veci o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia

spoločnosti odporcu č. 1/5/2001, vedenej na Krajskom súde Trnava pod sp. zn.

, v rámci ktorého bolo (okrem iného) vykonávané aj znalecké dokazovanie

znalcom A. D. na zistenie podpisu navrhovateľa na sporných dokumentoch, vrátane

zápisnice z valného zhromaţdenia spoločnosti odporcu z 22. mája 2001 (t.j. zistenie

sporných skutočností tvrdených účastníkmi v pôvodnom konaní). Závery tohto znaleckého

dokazovania sú obsiahnuté v písomnom znaleckom posudku č. 33/2002. Z obsahu spisu

sp. zn.20Cb/28/2001 vyplýva, ţe znalecký posudok č. 33/2002 nebol navrhovateľom

spochybnený, resp. namietnutý napr. so zreteľom na okolnosti, za akých bola zápisnica a iné

dokumenty podpísané. Navrhovateľ v pôvodnom konaní tieţ nenavrhol doplnenie tohto

znaleckého posudku alebo vyhotovenie tzv. kontrolného znaleckého posudku. Znalecké

posudky č. 20/2010 a č. 9/2008, ktoré boli vyhotovené v rámci trestného konania, by sa

s poukazom na ust. , ako aj ustálenú súdnu prax, v občianskoprávnom konaní

posúdili len ako tzv. dôkazy listinou podľa ust. (a nie ako znalecké posudky),

nakoľko v občianskoprávnom konaní by súd na zistenie a objasnenie sporných skutočností

nariadil vlastné znalecké dokazovanie postupujúc podľa ust. ods. l .

Po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací

súd dospel k záveru, ţe krajský súd rozhodol správne, keď zamietol návrh navrhovateľa na

povolenie obnovy konania z dôvodov v ňom uvedených vzhľadom na neexistenciu zákonných

podmienok pre povolenie obnovy konania podľa ust. .

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý ţiadal,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením , t.j., ţe účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal,

ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( aţ c/ ).

Odňatie moţnosti konať pred súdom videl dovolateľ, v tom ţe súdy v konaní

nevykonali navrhované dôkazy a neumoţnili účastníkom konania sa k týmto dôkazom

6

vyjadriť. Konkrétne poukázal na znalecký posudok č. 20/2010 z 08. apríla 2010, vyhotovený

PhDr. PaeDr. E. S., súdnou znalkyňou z odboru písmoznalectva, špecializácie psychológia

písma a znalecký posudok PhDr. J. a MUDr. C. č. 9/2008,

z 15. júna 2008.

Dovolateľ uviedol, ţe znalecké dokazovanie môţe nariadiť len súd a účastníci ani súd

nemá také odborné znalosti, ktoré sú potrebné pre posúdenie veci. Súd takéto znalecké

dokazovanie vôbec nevykonal ani sa k návrh navrhovateľa na vykonanie znaleckého

dokazovania nevyjadril. V rozhodnutí krajský súd v Trnave neuviedol dôvod, pre ktorý

navrhovaný dôkaz nevykonal.

Z napadnutých uznesení tak prvostupňového ani druhostupňového súdu nevyplýva, ţe

by sa týmto dôkazmi zaoberali v tomto smere sú napadnuté uznesenia nepreskúmateľné.

I keď sa vo všeobecnosti nepovaţuje nevykonanie navrhnutého dôkazu, za odňatie

moţnosti konať pred súdom, v prejednávanej veci ide o výnimočnú situáciu, pretoţe znalecké

dokazovanie bolo jediným spôsobom, ktorým sa dalo overiť tvrdenie navrhovateľa.

Podľa názoru dovolateľa súd je povinný prihliadnuť k absolútnej neplatnosti právneho

úkonu aj bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti bez toho, aby vyčkával primerané procesné

iniciatívy účastníkov plynúce pre nich z ust. . Ak v prejednávanej veci súd dospel k

záveru, ţe posudzované uznesenie valného zhromaţdenia spoločnosti odporcu č. 1/5/2001 je

platné bez toho, aby prihliadol k skutočnostiam vzbudzujúcim pochybnosť o slobode vôle na

strane navrhovateľa pri podpisovaní predmetného uznesenia, teda ku skutočnostiam

podstatným pre záver o absolútnej neplatnosti tohto úkonu, nemoţno tento právny záver

povaţovať za správny.

Nesprávne právne posúdenie navrhovateľ videl v tom, ţe závery tak prvostupňového

ako aj odvolacieho súdu, ţe porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri prijatí

napadnutého uznesenia nemohlo obmedziť práva navrhovateľa ako spoločníka sú nesprávne.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

7

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie,

proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol

uznesením.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť

dovolania z nemoţno vyvodiť.

Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v Jedným z dôvodov zakladajúcich vţdy prípustnosť dovolania je aj prípad,

keď bola účastníkovi postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), ktorého sa dovoláva ţalovaný. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať

treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní

realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa dovolateľa, v konaní

súdov došlo k takémuto pochybeniu.

8

Dovolateľ videl odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe ako súd prvého stupňa

tak aj odvolací súd nevykonali ním navrhnuté dôkazy.

Skutočnosť, ţe súdy nevykonali dôkaz navrhnutý navrhovateľom, nemoţno povaţovať

za postup, ktorým by súd odňal moţnosť konať pred súdom. Nevykonanie dôkazov

navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred

súdom. Tento názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozhodnutí, uverejnenom

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993. Platí to v plnom

rozsahu aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho subjektívneho hľadiska povaţuje za

vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí

výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ). Skutočnosť, ţe súd

nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skorších

skutkových zisteniach, by mohla mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu vedúce

k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, by síce zakladala dôvodnosť dovolania, nebola by však

odňatím moţnosti pred súdom konať ( ), ktoré by zakladalo prípustnosť

dovolania.

To či skutkové a právne závery, zaloţené na dokazovaní vykonanom bez zreteľa

na navrhnuté a nevykonané dôkazy, sú správne alebo nie, moţno v dovolacom konaní posúdiť

aţ v prípade, ţe by z určitého dôvodu bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce

môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad

ale v prejednávanej veci nešlo. Navrhovateľ mohol v konaní vyuţiť svoje práva a uplatniť

procesným predpisom dovolený vplyv na priebeh konania a rozhodnutie súdu. Mal moţnosť

vyjadriť svoj názor, nato, aké skutkové zistenia sa majú z vykonaných dôkazov vyvodiť,

ako sa majú právne hodnotiť, ako sa majú príslušné predpisy hmotného práva na vec správne

aplikovať a aký konečný záver o dôvodnosti ţaloby sa má z nich vyvodiť. Skutočnosť,

ţe odvolací súd jeho skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neakceptoval, nemoţno

povaţovať za odňatie práva konať pred súdom.

Vzhľadom k uvedenému, nedošlo postupom odvolacieho súdu k takému zásahu do

procesných práv navrhovateľa, ktorého dôsledkom by bolo odňatie moţnosti konať pred

súdom.

9

Podľa názoru dovolateľa uznesenie odvolacieho súdu ale aj súdu prvého stupňa

nebolo riadne odôvodnené, keďţe neuviedli z akých dôvodov ním predloţený návrh na

vykonanie dôkazov neakceptovali.

Vzhľadom na uvedenú námietku ţalobcu bolo potrebné zaujať právny záver o tom, či

nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle

, alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle

ods. 2 písm. b/

Je potrebné uviesť, ţe vada konania uvedená v znamená vţdy

porušenie aj Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd (napr. ). To však neznačí, ţe by zároveň nevyhnutne

platil aj opak, teda to, ţe kaţdé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje aţ

intenzitu vady konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva

na súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším

procesným vadám konania, ktorú sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania ( ) a zároveň tieţ za prípustný dovolací dôvod

( ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na

rozdiel od procesných vád vymenovaných v , povaţuje síce za relevantný

dovolací dôvod ( ), nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Uvedený záver je obsiahnutý uţ v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. augusta 1997 sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 (časť právnej

10

vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“). Z tohto judikátu vychádza

dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá povaţuje

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môţe zakladať

dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa O aktuálnosti

uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj nedávne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 10. novembra 2011 sp. zn. , podľa ktorého uvedený právny názor

k výkladu povaţuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný

a neporušujúci základné práva sťaţovateľa.

Dovolací súd, vychádzajúc z uvedeného preto dospel k záveru, ţe na vytýkanú vadu

rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy,

ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu.

Zároveň je potrebné uviesť, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, ktoré účastníkmi navrhnuté dôkazy vykonal, k akým skutkovými záverom došiel,

citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie návrhu zrozumiteľne

a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv ţalobcu.

K námietke ţalobcu, ţe súdy zaťaţili konanie tzv. inou vadou konania majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd uvádza,

ţe procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno úspešne uplatniť

vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).

Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci

viď a ).

11

Z obsahu navrhovateľom podaného dovolania napokon vyplýva, ţe navrhovateľ tvrdí,

ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

(iba výskyt ktorej v konaní na súdoch niţších stupňov by v danej veci mohol zaloţiť

prípustnosť dovolania ţalobcu). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale

prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených navrhovateľom ( ), nevyšli najavo ani iné procesné

vady konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

navrhovateľa podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov tohto

konania, lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 5 : 0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 17. decembra 2013

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.