Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/197/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š. B., bývajúceho v Z.,

zastúpeného JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej T., a.s., so sídlom v T.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou N., s.r.o., so sídlom v G., o neplatnosť

výpovede a iné, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. decembra 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 7. decembra 2005 č.k. -148 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal a) určenia neplatnosti výpovede danej žalobcovi žalovanou

29. novembra 2002 podľa a b) zaplatenia náhrady mzdy.

Rozhodol tiež o trovách konania. Vychádzal z toho, že žalovaná (zamestnávateľ) dala

žalobcovi (zamestnancovi) výpoveď v zmysle

v znení účinnom v čase dania výpovede (ďalej len „“), ktorá bola

vopred – 11. novembra 2002 prerokovaná v zmysle

so ZV ZO SOZE zriadeným pri žalovanej (ďalej len „odborový orgán“) a s ktorou vopred

(14. novembra 2002) v zmysle súhlasil Inšpektorát práce,

so sídlom v T. (ďalej len „inšpektorát práce“). Súd prvého stupňa nepovažoval túto výpoveď

za neplatnú, lebo výsledky vykonaného dokazovania potvrdili splnenie hmotnoprávnych

podmienok výpovede a preukázali príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami

prebiehajúcimi u žalovanej a nadbytočnosťou žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalovaná

2

nedisponovala voľným pracovným miestom, ktoré by mohla žalobcovi ponúknuť (§ 63 ods. 2

).

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 6. septembra 2006 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku týkajúcom sa neplatnosti

výpovede zmenil tak, že výpoveď je neplatná; vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení prvostupňovému súdu vytkol, že

nevenoval dostatočnú pozornosť splneniu hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede

v zmysle a . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto

podmienky splnené neboli. Vzhľadom na to uzavrel, že výpoveď je neplatná, a preto je daný

dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku. Napadnutý rozsudok zrušil v časti, týkajúcej

sa náhrady mzdy, lebo súd prvého stupňa sa z dôvodu svojho iného právneho názoru

na platnosť výpovede vôbec nezaoberal otázkou, či žalobcovi patrí náhrady mzdy a v tomto

smere ani nevykonal žiadne dokazovanie.

Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) rozsudkom z 28. februára 2008 sp. zn. zrušil zmeňujúci

výrok uvedeného rozsudku odvolacieho súdu a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozsudku uviedol, že v posudzovanom prípade

treba mať za to, že odborový orgán prerokoval výpoveď, čím bola splnená hmotnoprávna

podmienka výpovede v zmysle . Konštatoval tiež, že inšpektorát

práce udelil predchádzajúci súhlas s výpoveďou ( ).

Krajský súd v Trnave uznesením zo 17. marca 2009 sp. zn. rozsudok

Okresného súdu Trnava zo 7. decembra 2005 č.k. -148 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že

v konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou u žalovanej

a nadbytočnosťou žalobcu. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť v ďalšom

konaní vysporiadať sa s existenciou hmotnoprávnej podmienky výpovede danej žalobcovi,

spočívajúcej v povinnosti žalovanej ponúknuť žalobcovi iné miesto.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 7. októbra 2009 č.k. -325 žalobu

zamietol a rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení konštatoval, že v danej veci bola

3

preukázaná príčinná súvislosť medzi žalovanou prijatou organizačnou zmenou a žalobcovou

nadbytočnosťou. Uviedol, že v ďalšom súd zameral dokazovanie na skutočnosť, či bola

splnená ďalšia hmotnoprávna podmienka výpovede danej žalobcovi, ktorá spočívala

v povinnosti žalovanej ponúknuť žalobcovi iné miesto. Z ustanovenia § 63 ods. 2

písm. a/ vyplýva, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej

zamestnávať, alebo ponúknuť mu inú, pre neho vhodnú, prácu ( )

aj vtedy, ak má voľné iba také pracovné miesta, ktoré zamestnanec nie je schopný vykonávať

vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo nedostatok

kvalifikácie, pokiaľ kvalifikáciu nemožno získať predchádzajúcou prípravou.

pritom za predchádzajúcu prípravu považuje krátkodobé zaškolenie, resp. rekvalifikačné

kurzy. Prvostupňový súd mal za preukázané, že žalovaná mala v čase dania výpovede

žalobcovi dve voľné pracovné miesta, pre obsadenie ktorých žalobca nespĺňal kvalifikačné

predpoklady (požiadavku praxe). Voľné pracovné miesta vyžadovali znalosti v oblasti

technicko-organizačného zabezpečenia, v prípade obsadenia pozície technika investičnej

výstavby sa vyžadovali znalosti z oblasti stavebníctva, ekonómie a v prípade obsadenia

pozície sekretára riaditeľa i predpoklady komunikácie a kancelárskych zručností, ktoré

žalobca vzhľadom na svoje dosiahnuté vzdelanie a dovtedajšiu 37-ročnú prax v úplne

odlišnom odbore nebol spôsobilý vykonávať. Podľa názoru súdu prvého stupňa v prípade

žalobcu nebolo možné získať kvalifikáciu na vykonávanie uvedených pracovných pozícii

predchádzajúcou prípravou, išlo by o získanie celkom novej kvalifikácie, na čo by

nepostačovalo krátkodobé zaškolenie alebo rekvalifikačné kurzy. Na tomto základe dospel

súd prvého stupňa k záveru, že v danej veci boli pri výpovedi z pracovného pomeru splnené

všetky zákonom požadované podmienky. So zreteľom na to nedôvodnú žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 14. decembra 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( );

rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa

zistil v potrebnom rozsahu všetky rozhodujúce skutočnosti a vec správne právne posúdil.

V celom rozsahu sa stotožňujúc s odôvodnením napadnutého rozsudku ( )

odkázal na správne a presvedčivé odôvodnenie prvostupňového rozsudku. O trovách konania

rozhodol v zmysle v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Za nesprávny označil právny názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého sa nemohol „zaoberať

námietkami žalobcu v odvolaní pokiaľ išlo o posudzovanie Príkazu generálneho riaditeľa

č. 16/2002 a či tento bol podpísaný oprávnenou osobou“. Podľa jeho názoru odvolací súd

nerozhodol správne ani potiaľ, pokiaľ sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o príčinnej

súvislosti medzi organizačnou zmenou prebiehajúcou u žalovanej a nadbytočnosťou žalobcu

a o jemu danej ponuke inej vhodnej práce. So zreteľom na to, že po vrátení veci na ďalšie

konanie boli preukázané nové skutočnosti, sa mal odvolací súd bez ohľadu na svoj skorší

právny názor zaoberať dôsledne odvolacími námietkami žalobcu. Išlo pri tom o skutočnosti,

ktoré mali z hľadiska hmotnoprávneho zásadný význam. Dovolateľ ďalej namietal, že súdy

nižších stupňov prehliadli tú podstatnú skutočnosť, že žalobca zastával u žalovanej funkciu

zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v zmysle osobitných

právnych predpisov. Žalobca teda činnosti realizované u žalovanej nespochybniteľne poznal

tak z hľadiska prevádzky, ako aj technológie. Podľa jeho názoru žalovaná nepreukázala

existenciu písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene z dôvodu zníženia

stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce (teda Príkazu generálneho riaditeľa

č. 16). So zreteľom na to neboli splnené hmotnoprávne podmienky výpovede v zmysle § 63

ods. 1 písm. b/ . Nesprávny je záver súdov, že žalovaná nemala možnosť

ďalej žalobcu zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani

v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave (§ 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka

práce v znení účinnom do 30. júna 2003). Žalobca z týchto dôvodov žiadal dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a určiť, že výpoveď je neplatná a žalovaná

je povinná zaplatiť mu do 3 dní náhradu mzdy 59 238 € do 3 dní.

Žalovaná navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas

účastník konania ( ) zastúpený v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4

Prípustnosť dovolania žalobcu z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva. Napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ale jeho potvrdzujúci rozsudok, ktorý však nevykazuje znaky uvedené v

ods. 3

Vzhľadom na to, že najvyšší súd už v danej veci rozhodoval a vyslovil záväzný právny

názor (viď rozsudok z 28. februára 2008 sp. zn. ), bolo potrebné osobitne

vyriešiť otázku, či dovolanie žalobcu nie je prípustné podľa

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo

zrušené, koná ďalej o veci; v zmysle je preň záväzný právny názor súdu,

ktorý rozhodoval o dovolaní. Odvolací súd je viazaný názorom dovolacieho súdu vyjadreným

v jeho zrušujúcom rozhodnutí tak pri posudzovaní otázok hmotného práva (aká právna norma

a akým spôsobom má byť aplikovaná), ako aj pri aplikácii procesných predpisov (v čom

spočívali vady konania, z akého dôvodu je rozhodnutie nesprávne a v čom sa nesprávnosť

prejavuje). Zmyslom tejto záväznosti je zabrániť tomu, aby sa odvolací súd po zrušení jeho

skoršieho rozhodnutia dopustil znova rovnakých pochybení. Ak by právny záver najvyššieho

6

súdu vyslovený v jeho zrušujúcom rozhodnutí nebol v ďalšom konaní súdom nižšieho stupňa

rešpektovaný, zakladalo by to prípustnosť dovolania podľa

Zo spisu nevyplýva, že by sa súdy v preskúmavanej veci neriadili záväzným právnym

názorom, ktorý najvyšší súd zaujal v rozsudku z 28. februára 2008 sp. zn. ,

resp. že by znovu došlo k tej istej nesprávnosti, so zreteľom na ktorú bolo skoršie rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušené. Dovolací súd preto uzatvára, že prípustnosť dovolania žalobcu

nemožno vyvodiť ani z ustanovenia

So zreteľom na vyššie uvedené by dovolanie žalobcu mohlo byť procesne prípustné,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobca v dovolaní netvrdil, že v konaní došlo k procesným vadám uvedeným

v a existencia týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť

dovolania preto nevyplýva ani z tohto ustanovenia.

Dovolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci ide síce o relevantný dovolací dôvod

( ), tento dovolací dôvod ale možno úspešne uplatniť iba

v procesne prípustnom dovolaní. Samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť

dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovení § 238

ani , odmietol najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková