Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/177/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich

Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnej M. B., bývajúcej v J.,

o vymoženie 386,29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod

sp. zn. , o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. októbra 2012 sp. zn. z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012

sp. zn. o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe rozhodcovského rozsudku z 13. novembra 2009 sp. zn. SR 17631/09 Stáleho

2

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „označený

rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením z 15. februára 2012 č.k. -16 Okresný súd Rimavská Sobota

exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia

o zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa ako exekučný súd konštatoval, že zmluva uzavretá

medzi oprávnenou a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl.

. Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky

upravené v čl. 3 bod l sú tie, ktoré neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobia značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe

zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Uviedol, že Stály rozhodcovský súd svoju právomoc

rozhodnúť o návrhu oprávnenej vyvodil z ustanovenia bodu 18 – Rozhodcovská doložka,

tvoriaceho súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka bola

súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnená v rámci svojej podnikateľskej činnosti

používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovská

doložka, podľa svojho obsahu netvorí výhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá by

rozhodovanie o všetkých sporoch medzi zmluvnými stranami paušálne zverovala výlučne

rozhodcovskému súdu. Ide o rozhodcovskú doložku alternatívnu, ktorá zásadne pripúšťala

podanie návrhu aj na štátny súd. Napriek tomu doložku nemožno považovať za vyváženú,

pretože vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak

dodávateľ už podal svoj návrh na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj

úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred

pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Povaha zmluvy je adhézna a rozhodcovská doložka je neprijateľná podľa § 53 ods. 5

. Pokiaľ na základe neplatnej rozhodcovskej doložky došlo k vydaniu

rozhodcovského rozsudku, plnenie ním priznané považoval exekučný súd za rozporné

s dobrými mravmi.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. októbra

2012 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne

správne ( a ). V ďalšom výroku návrh oprávnenej na prerušenie konania

3

zamietol. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový

stav a svoje skutkové zistenia správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola

v danom prípade uzavretá zmluva o úvere, ktorá obsahovala neprijateľnú (neplatnú)

podmienku. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že daná rozhodcovská

doložka je neprijateľnou podmienkou v súlade s ust. ,

ktorá je podľa neplatná. Predmetná rozhodcovská doložka sa

javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody

v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnená

vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Veriteľ môže na základe

predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý

si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej

doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa

voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania

rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu,

preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba

vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii

uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Napokon odvolací súd uviedol, že v predmetnom konaní

nenastal žiadny z dôvodov prerušenia konania podľa osobitného zákona ani nie je potrebné

obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor EÚ, preto

s poukazom na uvedené odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012 sp. zn.

podala oprávnená odvolanie, ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie

v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie

Proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená aj dovolanie

z 21. januára 2013, ktoré doplnila podaním zo 16. júla 2013 označeným ako „Doplnenie

dovolania o právnu argumentáciu – porušenie práva EÚ a interpretácie práva EÚ Súdnym

dvorom EÚ“, v ktorom uviedla, že súdy: rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237

písm. a/ ), lebo nesprávne interpretovali Exekučného poriadku a

a 2 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“);

konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ), lebo

vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že

exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie; rozhodovali napriek tomu, že

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( );

oprávnenej odňali možnosť konať ( ) tým, že s ňou nekomunikovali o jej

právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jej námietky proti prejednaniu veci, konali

bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo, aby jej právna vec bola

„vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu,

súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“; sa v konaní

dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), lebo nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie; napadnuté

rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ),

základom ktorého je nesprávna aplikácia a interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

a , a tiež Smernice.

Oprávnená ďalej namietla, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj

keď tak boli podľa zákona povinné učiniť (ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku).

Tvrdila, že slovenské znenie ustanovenia čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice Rady

93/13/EHS je nesprávne. Poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Spolkového súdneho

dvora, Ústavného súdu Českej republiky. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí

súdov nižšieho stupňa. Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie

bolo prerušené podľa a dovolací súd aby Súdnemu dvoru

Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom

dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti

napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podala odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. apríla 2013 sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ako aj z 26. júna 2013 sp. zn. a z 25. júla

5

2013 sp. zn. ) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu

prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý

návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie

je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu)

a c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

nie je funkčne príslušný ( a a a ). Najvyšší súd

na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa

stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 30. apríla 2013 sp. zn. , z 24. mája 2013 sp. zn.

, z 26. júna 2013 sp. zn. , ,

a z 26. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj Smernica,

z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného poriadku).

Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

6

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že :

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov rovnako nie je dôvodná.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávnenej, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice nie

je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti

nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia

v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3

o úradnom vestníku Európskej únie).

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako

správne poznamenala oprávnená, účinným od 9. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľka namietala, že pokiaľ

súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil,

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľky je však mylné. Súd

prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danom prípade

exekúciu zastavil uznesením z 15. februára 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť

až od 9. augusta 2012. Navyše súd prvého stupňa v danej veci exekúciu zastavil uznesením

podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 ZoRK, a nie podľa

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ alebo k/. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ustanovením , ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia

9

pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov v zmysle

písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy

nariadiť pojednávanie; nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a žiadnemu z účastníkov ich

náhradu nepriznal. V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová

10