Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/80/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: V. V., nar. X., D., o vymoženie

840,47 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.

, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 19. decembra 2012, č. k. -37, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. decembra 2012, č. k. -37, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania sa z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

IV. Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

25 320,-- Sk s príslušenstvom v zmysle ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zo 6. mája 2008, sp. zn. SR 03803/08, zriadeného zriaďovateľom S., a.

s.., IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Revúca uvedenej žiadosti

vyhovel a súdneho exekútora JUDr. R. K. poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Revúca uznesením z 19. apríla 2012, č. k. -11 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

nepriznal.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade oprávnený navrhol

vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný

na základe Zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi oprávneným povinným. Zmluvu o úvere súd

posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle . V

všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, je upravená rozhodcovská

doložka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná

individuálne, nakoľko rozhodcovská doložka sa nachádza vo všeobecných podmienkach,

ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere a spotrebiteľ tak pri podpise zmluvy sa nemal možnosť

na ich znení s dodávateľom dohodnúť. Mohol len celú zmluvu odmietnuť, alebo podrobiť sa

všetkým všeobecným podmienkam. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, čím

povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať, bol teda nútený

podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. Takto dojednanú zmluvnú podmienku –

rozhodcovskú doložku považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú a v zmysle § 53

za neplatnú. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ ASTURCOM

a na uznesenie Ústavného súdu SR z 9. decembra 2010, č. k. -15. Na základe

uvedeného dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia

zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Uviedol, že nakoľko je predmetná exekúcia

súdnym exekútorom vykonávaná v rozpore so zákonom, súd súdnemu exekútorovi nepriznal

náhradu trov exekúcie.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,

napadnutým uznesením návrhy na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol predmetné exekučné

konanie prerušiť podľa (ďalej len

„“) pre nesúlad ustanovenia (prvá a druhá veta) Exekučného poriadku s čl.

1 ods. 1 a tiež podľa Odvolací súd

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

z 29. marca 2012, sp. zn. , v ktorom najvyšší súd riešil aj práve otázku

prerušenia konania súdom, ak rozhodol, že podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ požiada

Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Uviedol, že zmyslom riešenia

predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu

3

členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna

otázka nesme byť zjavne neopodstatnená vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Odvolací súd

pritom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 6. októbra 1982 vo veci CILFIT,

C-283/81, uznesenie súdneho dvora EÚ zo 16. novembra 2010 vo veci C-76/10. K návrhu

na prerušenie konania postupom podľa uviedol, že oprávneným

predložené otázky považoval za zjavne neopodstatnené a irelevantné, a to aj vo vzťahu

k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúce

konanie. Pre úplnosť odvolací súd poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.

Uviedol, že oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie zmluvy,

z ktorej vznikol záväzok, ktorý sa vymáha v predmetnom konaní. Je nepochybné, že v danom

prípade ide o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinným v zmysle Zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. K dôvodu odvolania, že exekučný súd

posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol, poukázal na judikatúru najvyššieho súdu,

rozhodnutie vedené pod sp. zn. a na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ vo veci

C-40/08. K námietke oprávneného, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci odvolací

súd uviedol, že rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory

neplynie priamo zo zákona, ale získa ju na základe dohody medzi účastníkmi sporu. Pokiaľ

rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, rozhodcovský rozsudok vydaný na jej

základe trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie

rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku, a teda ako neplatnú. Táto doložka nebola individuálne dohodnutá, čo

vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemal reálnu

možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Poukázal aj na odôvodnenie

uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011, č. k. -19. K ďalšej

námietke oprávneného uviedol, že návrh na začatie konania, ako to tvrdí odvolateľ, nebol

potrebný, nakoľko exekučný súd konal ex offo bez návrhu tak, ako mu to umožňuje zákon.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením a , že

súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci, pretože nesprávne interpretovali § 44 ods. 2

Exekučného poriadku a a o rozhodcovskom konaní

(ďalej len „“); ustanovením , že v tej istej veci

4

sa už právoplatne rozhodlo, pretože vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku už bola

právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie,

ustanovením , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, ustanovením , že súdy svojím postupom odňali

možnosť konať pred súdom tým, že s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych

a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho námietky proti prejednaniu veci, konali

bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec

bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho

základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“,

ustanovením , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav,

pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust. , že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne

aplikovali a interpretovali § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona č.

, a tiež Smernice Rady 93/13/EHS.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu

trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods.

1 písm. c/ a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní

Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie v dovolaní špecifikoval.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

5

právo vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

I. Najvyšší súd najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých

môže konať o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp.

zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa

6

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Vzhľadom na uvedené,

prípustnosť dovolania nie je v zmysle a proti napadnutému uzneseniu

daná.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

7

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn. ,

, 3. júla 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn. ,

6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp. zn. , a konštatuje,

že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci.

V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

8

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Uvedené právne závery dovolací súd zastáva ja v preskúmavanej veci. Námietka

oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak, ako správne poznamenal oprávnený,

, účinným od 9. augusta 2012, bol novelizovaný Exekučný

poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Oprávnený namietal, že súd

prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju zastavil, preto

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danom

prípade exekúciu zastavil uznesením z 19. apríla 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo

účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd postupoval v súlade s ust.

a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle a rovnako nebol

splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov ( a ), pre ktoré

predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že

nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako dovolací súd nevzhliadol

dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého stupňa

alebo pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že

v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného, uvedených v návrhu na

9

vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (§

122 až ), postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to

oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie

nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice

nie je správny, dovolací súd uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady č.

216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie

je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia v slovenskom jazyku

zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (

o úradnom vestníku Európskej únie).

Rovnako nie je dôvodná námietka oprávneného, týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa

v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia.

Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah

a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

10

o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

IV. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému v zmysle 243b

ods. 5 v spojení s a , nakoľko oprávnený

zavinil, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy

tohto konania. V dovolacom konaní vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania

úspešnému povinnému zmysle v spojení s a

ods. 1 , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej

republiky však žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania povinnému nepriznal

z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová