Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3c4/391740.876397.pdf
PDF · 97.52 KB
No categories available
2ECdo/158/2013
Najvyšší súd 2 ECdo 158/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne,
so sídlom v Bratislave, pobočka Svidník, Sovietskych Hrdinov 121, proti povinnému
M. M., bývajúcemu v S., o vymoženie 17,92 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Svidník pod sp. zn. 3 Er 417/2010, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. R. T., so sídlom
Exekútorského úradu v R. (ďalej len „súdny exekútor“), proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 31. októbra 2012 sp. zn. 20 CoE 186/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Svidník uznesením zo 6. októbra 2011 č.k. 3 Er 417/2010-23 exekučné
konanie zastavil. Oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi na trovách exekučného
konania sumu 116,86 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Krajský súd v Prešove na odvolanie oprávnenej uznesením z 31. októbra 2012 sp. zn.
20 CoE 186/2012 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie tak, že
oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 37,86 €
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd
nerozhodol správne, keď priznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného
záložného práva (2 x 33,19 €). Vychádzajúc zo znenia § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (ďalej len
„vyhláška“) patrí odmena exekútorovi za zriadenie exekučného záložného práva len v prípade
zexekvovania nehnuteľnosti, na ktorú bolo zriadené exekučné záložné právo. V tomto prípade ale
nehnuteľnosti zexekvované neboli a došlo k zastaveniu exekúcie. Taktiež zo systematického
umiestnenia § 6 vyhlášky (odmeny za zriadenia exekučného záložného práva) vyplýva, že toto
ustanovenie nie je zahrnuté do § 14 - § 16 vyhlášky, kde je upravená odmena pri vylúčení
súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Za zriadenie exekučného
záložného práva preto v tomto prípade súdnemu exekútorovi odmena nepatrí. Z tohto dôvodu
odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti (t.j. vo výroku o trovách exekúcie) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie, prípustnosť ktorého
odôvodnil § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. Uviedol, že nesúhlasí
s právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyjadreným v odôvodnení dovolaním
napadnutého uznesenia. Na podporu svojho tvrdenia uviedol rozsiahlu právnu argumentáciu.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil, a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Oprávnená sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr, či dovolanie súdneho
exekútora ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny opravný prostriedok [§ 37 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov] smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej exekučnej veci smeruje dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má
procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu
sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 O.s.p. v predmetnej veci síce prichádza
do úvahy, avšak v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. to neplatí, ak ide – okrem iných vymenovaných
uznesení – o uznesenie o trovách konania. To znamená, že procesná prípustnosť dovolania je
v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť dovolania aj
z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo
vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,
nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
osadeným súdom). Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť
jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Obsah dovolacích námietok smeroval k spochybneniu správnosti právneho posúdenia
veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd
ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných
práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 50/2002 uverejnené časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné
dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo (ani
prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožnil
realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,
5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010).
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho exekútora podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Dovolací súd oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh
na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania a v dovolacom konaní jej zjavne ani
žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová