Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/190/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému

F. Č., bývajúcemu v Š., zastúpenému opatrovníčkou Z. M., zamestnankyňou Okresného súdu

Roţňava, o vymoženie 662,65 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod

sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 15. januára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2013

sp. zn. z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2013 sp. zn.

o d m i e t a.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Roţňava poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie [§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)] na základe

rozhodcovského rozsudku z 12. júna 2006 sp. zn. S. vydaného Stálym rozhodcovským

súdom, ktorý zriadila S. a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

2

Uznesením z 15. júla 2011 č.k. -49 Okresný súd Roţňava: 1/ návrh

na zmenu súdneho exekútora zamietol, 2/ exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil,

3/ oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi 84,53 € trov exekúcie. Vychádzal z toho,

ţe oprávnená a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorú treba povaţovať za spotrebiteľskú

zmluvu. Dospel k záveru, ţe v danom prípade treba preto aplikovať právnu úpravu

obsiahnutú v ustanoveniach a nasl. o spotrebiteľských

zmluvách. Rozhodcovská doloţka, ktorá bola súčasťou zmluvného dojednania dodávateľa

a spotrebiteľa, je neplatná, lebo nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná, splývala

vo formulárovej zmluve s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľovi

bola odopretá moţnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená

podá ţalobu na rozhodcovský súd. Neplatná rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť

právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom

na to nie je vykonateľný exekučný titul. Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu vyhlásil

za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. januára 2013

sp. zn. návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol, napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení

potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Návrh na prerušenie

odvolacieho konania zamietol s odôvodnením, ţe oprávnenou nastolené otázky, ktoré

navrhovala predloţiť na prejudiciálne posúdenie Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len

„Súdny dvor“), sú zjavne neopodstatnené a irelevantné, nemajú základ v prejednávanom

spore. Pre úplnosť odvolací súd poukázal aj na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.

Na tomto základe odvolací súd uzavrel, ţe v danom prípade nie je daný ţiadny dôvod

na prerušenie konania. V odôvodnení ďalej uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil

s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré v zmysle

poukázal. Zdôraznil, ţe exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe

ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môţe

v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania v kaţdom jeho

štádiu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v danom prípade uzavretá spotrebiteľská

zmluva, ktorá obsahovala neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Neplatná rozhodcovská

doloţka nemohla zaloţiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor oprávnenej

s povinným, preto označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.

3

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil ( ).

Proti výroku uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2013 sp. zn.

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie.

Proti tomu istému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2013 sp. zn.

podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom uviedla, ţe súdy: 1. rozhodli „nad

rámec zverenej právomoci“ ( ), . konali vo veci, v ktorej

sa uţ právoplatne rozhodlo ( ), . rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ),

4. oprávnenej odňali moţnosť konať ( ) tým, ţe nevzali na zreteľ jej

námietky a nekomunikovali s ňou o jej právnych a skutkových návrhoch, nevytýčili vo veci

ústne pojednávanie, aj keď tak boli podľa zákona povinní učiniť, 5. sa v konaní dopustili inej

vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), lebo nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie, 6. napadnuté

rozhodnutie zaloţili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Z týchto dôvodov oprávnená ţiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň ţiadala, aby dovolacie konanie bolo

prerušené podľa

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe konať o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2013 sp. zn. .

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

uţ účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podala odvolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn.

a sp. zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, ţe odvolaním

moţno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9

ods. 1 a 2 a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, ţe aj v preskúmavanej veci sa stotoţňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými. Uzatvára, ţe rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa.

Vzhľadom na to, ţe funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2013 sp. zn.

podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , skúmal,

či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa uţ najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla

2013 sp. zn. a 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, ţe s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotoţňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, ţe Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je ţiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica, z určujúceho hľadiska išlo zo strany súdov niţších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného

poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky ţiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa uţ najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , zo 14. mája 2013 sp. zn. ,

, z 3. júla 2013 sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. ,

a konštatuje, ţe právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, ţe:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekáţku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

6

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tieţ

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (ţiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôţe začať bez

návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach aţ ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môţe exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemoţňuje oprávnenému moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery (viď 1. aţ 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom, ţe v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doloţka – z dôvodov vysvetlených uţ súdmi niţších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávnenej, ţe súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, i keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, ţe

povinnosť súdu nariadiť pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/

Exekučného poriadku bola zavedená aţ od účinnosti

(t.j. od 9. augusta 2012). Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 57 ods. 5

Exekučného poriadku, lebo exekúciu zastavil uznesením z 15. júla 2011 a uvedené

ustanovenie nadobudlo účinnosť aţ od 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade

postupoval v súlade s ustanovením , ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez

nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov

v zmysle písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia; nariadenie pojednávania bolo na úvahe

odvolacieho súdu.

K námietke dovolateľky, ţe preskúmanie a vyhodnotenie obsahu listín (dokazovanie)

v exekučnom konaní bolo vykonané bez jej účasti, napriek tomu, ţe v konaní malo byť

nariadené pojednávanie a ţe jej bolo odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom,

najvyšší súd uvádza, ţe exekučný súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový

stav na účely efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom

nedochádza k porušeniu práv dodávateľa na verejné prejednanie veci a vyjadrenie

sa k vykonaným dôkazom (viď bliţšie ).

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tieţ ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní

nemala ( v spojení s a ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo nepodal

návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. marca 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková