Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/54/2013

Identifikačné číslo spisu: 8505202814 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8505202814.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom: Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti povinnému: O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom: J. o vymoženie pohľadávky oprávneného 327,96 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. -38 zo dňa 25. septembra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. -38 z 25. septembra 2012 v jeho potvrdzujúcej časti zrušuje a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, žiadosťou zo dňa 08. 11. 2005, Okresnému súdu Stará Ľubovňa ako súdu prvého stupňa doručenou dňa 10. 11. 2005 (č. l. 1), na základe návrhu oprávneného (č. l. 2) požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica sp. zn. N 2737/2005, NZ 26623/2005, napísaná dňa 12. 06. 2005 na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom (č. l. 5 - 6). Okresný súd dňa 24. 11. 2005 v zmysle vydal poverenie číslo: 5710 008817 * na vykonanie exekúcie proti povinnej (č. l. 13). Následne okresný súd uznesením č. k. -26 zo dňa 13. 10. 2011 vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 13. 08. 2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 12 000,-- Sk (398,33 eur). Keďže povinný bol s plnením svojho záväzku v omeškaní, Mgr. Tomáš Kušnír ako zástupca povinného, uznal do notárskej zápisnice v mene povinného dlh v celkovej výške 20 133,-- Sk

(668,29 eur). Zástupca povinného v notárskej zápisnici zároveň súhlasil, aby v prípade nesplnenia povinnosti zo strany povinného bola notárska zápisnica exekučným titulom podľa . Povinný odo dňa spísania notárskej zápisnice do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie zaplatil celkovo sumu 6 440,-- Sk (213,77 eur). Notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, bola notárom spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere č. 7340057 zo dňa 13. 08. 2004. Celý text splnomocnenia, vrátane osoby splnomocnenca, bol v zmluve predtlačený. Dlžník (povinný) splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra aj na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok úveru uvedeného v zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý majetok dlžníka (povinného) do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej príslušenstva. Povinný pri spísaní notárskej zápisnice prítomný nebol. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či splnomocnenec v mene splnomocniteľa konal v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie, vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu môžu vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému ( a - ďalej len „OZ“). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Týmto sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ záväzku v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný. Navyše nemožno ani predpokladať, či určité významné okolnosti (omeškania dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určuje lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, pričom dlžníka tým viaže k povinnosti splatiť dlh v lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na . Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nebolo možné o slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu, hovoriť. Tým bol spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Všetky tieto skutočnosti, každá sama osebe, mali za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Súd zdôraznil, že zákonom zamýšľané právne účinky môže vyvolať len platne udelená plná moc. Ak plná moc nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu, „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 01. 2007, sp. zn. 3Cdo/l 64/1996, R58/1997.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť (č. l. 34), bolo odvolanie podľa vety prvá a druhá (ďalej len „“) predložené Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu. Tento prejednajúc vec podľa , , bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa (, , ), bez nariadenia pojednávania podľa , svojím uznesením č. k. -38 zo dňa 25. 09. 2012, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vo výrokoch o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekúcie podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázaním na uviedol, že rozpor so záujmami zastúpeného je daný v prípade, keď vopred určený zástupca, uvedený vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve, zastupuje veriteľa opakovane aj v iných spotrebiteľských zmluvách, čo je treba

považovať za dôkaz blízkych vzťahov veriteľa a zástupcu dlžníka. Zástupca, ktorý túto funkciu vykonáva po dohode s veriteľom opakovane pri zastupovaní viacerých dlžníkov, zastupuje v konečnom dôsledku aj veriteľa a jeho záujmy, ktoré boli uvedené v obsahu plnej moci. Odvolací súd ďalej uviedol, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Poukázal aj na ďalšie spotrebiteľské zmluvy, uzavreté medzi terajším oprávneným a inými spotrebiteľmi, ktoré sú mu z jeho činnosti známe a ktoré obsahovali totožné plnomocenstvo pre toho istého právneho zástupcu.

Odvolací súd ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. 11. 2010 a uviedol, že pokiaľ notárska zápisnica ako verejná listina nemá zákonom stanovené náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom. Nespôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučným titulom v preskúmavanej veci je dôsledkom neplatnosti splnomocnenia daného povinným pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 13. 08. 2004. V tejto súvislosti odvolací súd spomenul aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ Ústavný súd SR“) č. k. -19 zo dňa 23. 11. 2011, ako aj uznesenie Najvyššíeho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 12. 2011. Do pozornosti dal aj časť odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. a a uviedol, že na správnosť predmetnej časti preskúmavaného uznesenia nemá vplyv spätná účinnosť novelizácie uskutočnenej platného a účinného od 09. 08. 2012. Vyslovil, že ust. , podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, treba vykladať tak, že sa jedná o čiastkové exekučné konanie, za ktoré je treba považovať aj konanie o neprípustnosti a zastavení exekúcie podľa (správne malo znieť „písm. g/“) započaté bez návrhu účastníka. Takéto konanie je možné zahájiť aj bez návrhu účastníka, pričom súd by mal postupovať podľa a v spojení s , a teda by mal uznesením rozhodnúť o začatí takéhoto konania. Nedodržanie takéhoto postupu však nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia o neprípustnosti a zastavení exekúcie.

Odvolací súd zdôraznil, že súdy všeobecne, a teda aj súd exekučný, rozhodujú podľa procesného práva platného a účinného v čase ich rozhodovania. Preto skutočnosť, že prvostupňový súd dňa 13. 10. 2011 nerozhodol o neprípustnosti exekúcie na nariadenom pojednávaní, nie je vadou konania, ktorá by mala mať za následok zrušenie takéhoto uznesenia. Ku dňu 13. 10. 2011, ktorý bol súčasne aj dňom začatia konania o neprípustnosti a zastavení exekúcie, zákon súdu povinnosť rozhodovať na pojednávaní neukladal.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie v tejto časti vôbec nezdôvodnil, čo má za následok odňatie práva na súdnu ochranu všetkých dotknutých subjektov, v súlade s zrušil výrok prvostupňového uznesenia, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 11. 2012.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnený (ďalej tiež ako „dovolateľ“) argumentujúc tým, že: a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení s ), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s ), vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom ( v spojení s ) okrem iného tým, že do skončenia exekučného konania nerozhodli o jeho návrhu na prerušenie konania podľa a Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý podal po podaní svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, d/ vo veci konajúce súdy boli nesprávne obsadené ( v spojení s ),

e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nesprávne interpretoval a aplikoval a , , o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS ( ).

Dovolateľ svoju argumentáciu podrobne a rozsiahlo rozvinul v písomných podaniach na č. l. 50 - 53 a 56 - 59 spisu. Na základe tvrdení, uvedených v dovolaní, dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Z príslušných ustanovení je zrejmé, že ním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev () na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ( ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci Krajský súd v Prešove ako súd odvolací síce potvrdil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení, avšak bez toho, že by vo výrokovej časti prípustnosť dovolania vyslovil. Rovnako sa nejedná o ďalšie prípady prípustnosti dovolania proti uzneseniu zakotvené v , vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, že

dovolanie oprávneného v zmysle a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v , na ktorú je dovolací súd s prihliadnutím na ust. veta druhá , povinný vždy prihliadnuť (či už to účastník namieta alebo nie). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesnej vade konania v zmysle Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle pritom nie je významný predmet konania, ani subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v , a nenamietal a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd osobitne na vadu konania podľa , namietanú dovolateľom. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Naplnenie tejto vady oprávnený vyvodzuje z toho, že odvolací súd nerešpektoval jeho návrh na prerušenie konania postupom podľa , nerozhodol o ňom a v odôvodnení svojho rozhodnutia, ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh oprávneného označený ako „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. a č1. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“ bol doručený Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 07. 09. 2012. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací napadnutým uznesením rozhodol dňa 25. 09. 2012 iba o odvolaní oprávneného zo dňa 26. 10. 2011, súdu prvého stupňa doručené dňa 08. 11. 2011 (č. l. 30 - 31), a to bez uvedenia dôvodu, prečo sa návrhom oprávneného na prerušenie konania vôbec nezaoberal.

Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že podanie oprávneného s návrhom na prerušenie konania je v spise zažurnalizované ako č. l. 44 - 46, teda za samotným napadnutým uznesením odvolacieho súdu, ktoré je zažurnalizované ako č. 1. 38. Je preto zrejmé, že Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, návrh na prerušenie konania, podaný na okresný súd dňa 07. 09. 2012, v čase svojho rozhodnutia o odvolaní (dňa 25. 09. 2012), k dispozícii nemal, pretože súd prvého stupňa mu predmetný návrh ani nedoručil na rozhodnutie o tomto návrhu. Zo samotného úradného záznamu na č. l. 49 vyplýva pochybenie súdnej tajomníčky prvostupňového súdu pri zakladaní návrhov oprávneného na prerušenie konania do súdnych spisov. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že pokiaľ o včas podanom procesnom návrhu oprávneného odvolací súd nerozhodol bez toho, aby boli splnené podmienky pre takýto postup (napr. ak by bol návrh oprávneného doručený na súd prvého stupňa po dátume, kedy bolo rozhodnuté o odvolaní oprávneného, resp. po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvého stupňa), odňal oprávnenému v dôsledku uvedeného postupu súdov možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, teda že v konaní došlo k procesnej vade podľa , je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. S poukazom na uvedené preto dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v jeho

prvom (potvrdzujúcom) výroku podľa veta prvá, veta za bodkočiarkou zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávneného, uvedenými v dovolaní.

V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu ( veta druhá ), vysporiada sa s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. . V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.