Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/354/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zast.

advokátskou kanceláriou F., proti povinnej: B., o vymoženie pohľadávky 623,38 eur

(pôvodne 18 780 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves

pod sp. zn. , na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach č. k. -54 zo dňa 14. 02. 2013, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor J. žiadosťou zo dňa 31. 10. 2006 Okresnému súdu Spišská Nová Ves

ako súdu prvého stupňa doručenou dňa 03. 11. 2006 (č. l. 1) na základe návrhu oprávneného

(č. l. 2) požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky

oprávneného podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom:

Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR

2

2603/06 zo dňa 14. 07. 2006 právoplatný dňa 01. 08. 2006 a vykonateľný dňa 04. 08. 2006

(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd dňa 26. 02. 2007 v zmysle § 45 ods. 1 EP

vydal poverenie číslo: 5810 021449 * na vykonanie exekúcie proti povinnému (č. l. 16).

Následne uznesením č. k. -33 zo dňa 13. 08. 2012 exekúciu zastavil, návrh

oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a zároveň oprávnenému uložil povinnosť

zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 245,45 eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. , ,

Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona

č. o spotrebiteľských úveroch, , , , a , ,

(ďalej len „“), , , EP a smernice Rady

č. 93/13/EHS. Uviedol, že súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže kontrolovať

zákonnosť a postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, keďže mu to umožňuje

§ 45 ZoRK. Súd prvého stupňa posúdil úverovú zmluvu č. 7430201 uzavretú medzi

účastníkmi dňa 09. 02. 2006 ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle a nasl. a zákona

č. o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný

titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - neplatnej rozhodcovskej

doložky nachádzajúcej sa v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa

znenia, ktorého všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Zdôraznil, že

za neprijateľné podmienky označil aj dojednanie rozhodcovskej doložky,

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak podľa nej spotrebiteľ má

možnosť si vybrať medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ale, ak sa začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, kde spotrebiteľ nemal na výber.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ustanovení

neplatná. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto doložka, vopred vzdal

práva na účinnú procesnú obranu. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,

na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, súd vyhodnotil rozhodcovský

3

rozsudok vydaný v tomto konaní za nespôsobilý exekučný titul, preto exekúciu zastavil.

Z tohto dôvodu zamietol aj žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O trovách

exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 EP tak, že na ich

náhradu zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na jej

vykonanie na základe nespôsobilého exekučného titulu.

Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa Krajský súd

v Košiciach ako súd odvolací svojím uznesením č. k. -54 zo dňa 14. 02. 2013

odvolanie smerujúce proti výroku prvostupňového rozhodnutia o zamietnutí návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) ako neprípustné odmietol. Následne prejednajúc odvolanie

oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu zastavil a proti

výroku o trovách exekúcie v rozsahu vyplývajúcom z a bez nariadenia

pojednávania podľa rozhodnutie prvostupňového súdu vo vyššie

označených výrokoch podľa ako vecne správne potvrdil. Súčasne

s poukazom na § 36 ods. 5 EP zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

a č1. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožnil v celom rozsahu

a rovnako ako súd prvého stupňa mal za nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným

a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia

chrániace práva spotrebiteľa, teda aj smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách a ust. a nasl. . Odvolací súd sa stotožnil s posúdením

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto

formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej je

fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak

oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval

v zmluve a na výbere, ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Odvolací súd zastal názor, že, ak

rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej

zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak

závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležité naplánovať,

sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu

4

pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu

na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal

na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len

zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam a teda aj

rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Napriek formálnemu zneniu

rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu smernicou Rady 93/13/EHS

sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).

Na základe uvedeného odvolací súd skonštatoval, že rozhodcovské konanie, ktorého

výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných

strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania

neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa ,

preto rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom na vykonanie exekúcie.

K námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného

konania odvolací súd uviedol, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie mu bol predložený len exekučný titul a návrh na vykonanie

exekúcie. Až v priebehu exekúcie oprávnený predložil súdu prvého stupňa zmluvu o úvere,

z ktorej nároky boli predmetom rozhodcovského konania. Zdôraznil, že prihliadať na splnenie

podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci.

V prípade, ak súdu prvého stupňa bola v priebehu exekúcie predložená zmluva o úvere

a z tejto zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom, bol v zmysle § 58 ods. 1 EP

v spojení s § 45 ZoRK oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu.

Odvolací súd ďalej konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho

exekútora s pracovným (a iným) pomerom vyplývajúcim z § 4 EP predstavuje záruku, že

súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí

bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 EP. Súdny exekútor vykonávaním

činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže preto oprávnene vyvolať

pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania.

Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora

ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor J. bol zamestnancom účastníka

5

exekučného konania (v danom prípade oprávneného), ktorá skutočnosť vyplýva z Nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. 04. 2011 je

okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 EP, ktorú je v zmysle

§ 30 ods. 3 EP povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania

exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého

vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 EP). Z tohto dôvodu súdny exekútor J.

nemôže vykonávať predmetnú exekúciu pre oprávneného.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími

nedostatkami exekučného titulu a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku

o zastavení exekúcie podľa ako vecne správne potvrdil, pretože

predmetný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený podal

odvolanie proti napadnutému uzneseniu v celom rozsahu, nakoľko však proti výroku

o trovách exekúcie nič nenamietal, odvolací súd tento výrok tiež potvrdil podľa § 219 ods. 1

ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 03. 2013.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnený

(ďalej tiež ako „dovolateľ“) argumentujúc tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ),

c) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ),

6

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 75 – 88).

Na základe tvrdení v ňom uvedených dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho

konania. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby

dovolací súd postupoval podľa a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia

odvolacieho súdu.

Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania.

K obdobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. a , obidve zo dňa 30. 09. 2012,

sp. zn. a , obidve zo dňa 31. 10. 2013, na ktoré najvyšší súd

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj

v preskúmavanej veci. V prejednávanej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach

spomína aj Smernica Rady 93/13/EHS z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších

stupňov išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Z rozhodnutí,

ktorých zrušenia sa oprávnený podaním dovolania domáha celkom jednoznačne vyplýva, že

o zastavení exekúcie bolo rozhodnuté z dôvodu absencie riadneho exekučného titulu, nakoľko

rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky – rozhodcovskej doložky. Procesný postup súdov mal v danom prípade podklad

najmä v ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 EP a § 45 ods. 2 ZoRK. V danom prípade rozhodnutia

súdov nižších stupňov nespočívajú na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie,

z dôvodu ktorého najvyšší súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný

zamietol.

V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či dovolanie oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z príslušných ustanovení je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych

opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

ako súdu odvolacieho, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves ako

súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie.

V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu

vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak

v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ), ďalej, ak ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

8

rozhodnutia ( ) alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak

ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3

).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených

rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd síce potvrdil uznesenie Okresného súdu

Spišská Nová Ves ako súdu prvého stupňa, avšak bez toho, že by vo výrokovej časti

prípustnosť dovolania vyslovil. Rovnako sa nejedná o ďalšie prípady prípustnosti dovolania

proti uzneseniu zakotvené v , vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, že

dovolanie oprávneného v zmysle a prípustné nie je.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z ust. § 242 ods. 1 veta

druhá ukladajúce dovolaciemu súdu prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu

uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

podľa , ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesnej vade

konania v zmysle Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.

Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle pritom nie je významný predmet konania ani

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení

došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v , a nenamietal a keďže

vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vady

konania podľa , , a namietané dovolateľom.

9

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť svojho dovolania podaného v preskúmavanej veci sa najvyšší súd vyjadril

vo viacerých skôr označených súdnych rozhodnutiach, právne závery ktorých sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V predmetných ako aj ďalších rozhodnutiach zverejnených na webovom sídle

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v sekcii „Rozhodnutia“ najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná len vtedy, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť, pričom

rozhodovanie súdov v exekučných veciach vyplýva priamo zo zákona (napr. § 29,

§ 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 EP),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 13. 06. 2012),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade ale návrh na vykonanie exekúcie podaný bol,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP) vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. až ), lebo je

postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu,

5. rovnako nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu pripojený exekučný titul

je formálne aj materiálne vykonateľný nevykonal na pojednávaní za prítomnosti

oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania

dokazovania a osobnej účasti oprávneného môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania,

10

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Právne závery uvedené pod bodmi 1 až 6 zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej

veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak

prvostupňový ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj

samotný oprávnený, a to, že účinným od 09. 08. 2012 bol

novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP doplnil o odsek 5, v zmysle

ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ

namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne

ju zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie

je dôvodné. Exekučný súd exekúciu v danom prípade zastavil podľa §-u 57 ods. 2, 3 EP

v spojení s § 58 ods. 1 EP, a teda nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ (resp. k/) EP, preto nariadenie

pojednávania podľa § 57 ods. 5 EP potrebné nebolo. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu,

tento postupoval v súlade s ust. , keď o odvolaní oprávneného rozhodol

tiež bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden

z ďalších dvoch dôvodov (podľa písm. b/ a c/ ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho

súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného dôvodu bolo nariadenie pojednávania

na úvahe odvolacieho súdu.

11

Vo vzťahu k dovolateľom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. b/ (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada

konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd síce naň prihliada z úradnej povinnosti,

avšak samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti dovolania nepostačuje.

Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až

vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné, o tento prípad však

v prejednávanej veci nejde.

Dovolateľ napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu

normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav

a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo

nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Ako už dovolací súd

skôr spomenul dovolanie nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale

iba proti takému, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Pokiaľ nie sú splnené podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu,

a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by

uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť len, ak by prípustnosť dovolania

vyplývala z , v posudzovanom prípade však tomu tak nie je.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

12

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a , t. j. podľa úspechu účastníkov

v dovolacom konaní. Úspešným účastníkom dovolacieho konania bola povinná, preto by mala

právo na náhradu trov konania. Keďže jej však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací

súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. apríla 2014

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová