Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/109/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., proti povinnému M. U., bývajúcemu vo V., o vymoženie 352 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012 sp. zn. 41 CoE

237/2012, takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

rozhodcovského rozsudku z 25. januára 2010 sp. zn. SR 22908/09 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila S. a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Veľký Krtíš uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním

exekúcie.

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 24. mája 2012 č.k. -22

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju; rozhodol tiež o trovách exekúcie. Súd prvého

stupňa po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, úverovej zmluvy a Všeobecných

2

podmienok poskytnutia úveru dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky

v zmluve o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi

právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len „Smernica“). Dospel k záveru o neprijateľnosti tejto rozhodcovskej doložky, ktorá

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávnenou a povinným

v neprospech povinného. Túto rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal

a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam

poskytnutia úveru, a teda aj ustanoveniu o rozhodcovskom konaní. I keď oprávnenou vopred

naformulovaná rozhodcovská doložka vyznievala tak, že pre prípad sporu umožňuje

povinnému možnosť voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, reálne mu tento

výber neumožňuje. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom,

ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným

súdom bude takmer vždy veriteľ. Predmetnú rozhodcovskú doložku súd posúdil ako

neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy ( ), ktorá

je podľa neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka

nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok,

ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul. Z týchto dôvodov exekučný súd

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. októbra

2012 sp. zn. : a/ návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol,

b/ napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že

v danom prípade nie sú dané predpoklady pre postup podľa Pre

úplnosť odvolací súd poukázal aj na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. V ďalšom

uviedol, že súd prvého stupňa správne skúmal, či označený rozhodcovský rozsudok

je vykonateľný exekučný titul a dospel k správnemu záveru, že exekúcia je neprípustná.

Aj podľa zhodného názoru odvolacieho súdu zakladá rozhodcovská doložka obsiahnutá

v predmetnej úverovej (svojou povahou spotrebiteľskej) zmluve značnú nerovnováhu práv

a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, ktorý bol okolnosťami donútený pristúpiť

k zmluvnému dojednaniu bez toho, aby mohol ovplyvniť jeho obsah. Dôsledky uzavretia

rozhodcovskej doložky pritom podstatným spôsobom zužujú možnosti spotrebiteľa pri

ochrane jeho práv v prípade sporu s dodávateľom. Uvedená rozhodcovská doložka

3

je neplatná, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie označeného

rozhodcovského rozsudku, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul. Odvolací

súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ( ).

Proti výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012 sp. zn.

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. októbra 2012 sp. zn. podala oprávnená dovolanie, v ktorom uviedla,

že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( ), . konali

vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ), . rozhodovali napriek

tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/

), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom ( ),

5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite

dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie

bolo prerušené podľa

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade

s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla

2013 sp. zn. a 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

4

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného

poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

II. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , zo 14. mája 2013 sp. zn. ,

, z 3. júla 2013 sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. ,

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď

aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez

návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

6

Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K tvrdeniu oprávnenej, že súd prvého stupňa bol v danom prípade so zreteľom na § 57

ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 9. augusta 2012 povinný nariadiť

pojednávanie, dovolací súd uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol 24. mája 2012, kedy

uvedenú povinnosť nemal.

K námietke dovolateľky, že preskúmanie a vyhodnotenie obsahu listín (dokazovanie)

v exekučnom konaní bolo vykonané bez jej účasti, napriek tomu, že v konaní malo byť

nariadené pojednávanie a že jej bolo odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom,

najvyšší súd uvádza, že exekučný súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový

stav na účely efektívnej ochrany spotrebiteľa a takýmto postupom nedochádza k porušeniu

práv dodávateľa na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom (viď

bližšie ). Najvyšší súd v súvislosti v touto námietkou oprávnenej poukazuje

tiež na závery, ktoré vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.

PLz. .

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd mu nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. mája 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková