Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/13/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. P. K., správcu

konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,

Trnava“, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, zastúpeného splnomocnenkyňou In Medias

Res, s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, proti ţalovaným X./ I. M., bývajúcemu

v T.X.T., 2/ K. M., bývajúcej v T.X.T., zastúpeným JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou

v Trnave, Hlavná 44, o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. júna 2013,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania

67,88 € na účet JUDr. Barbory Šrutekovej do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 7. februára 2012, č. k. –159 ţalobu,

ktorou sa ţalobca domáhal uloţenia povinnosti ţalovaným 1/, 2/ vypratať byt č. X.,

nachádzajúci sa na X.. nadzemnom podlaţí bytového domu X., na C., súp. č. X., postavený

2

na parcele č. X.X., druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m,

katastrálne územie T., pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva,

zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalovaným náhradu

trov konania v sume 195,14 € k rukám právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe základným predpokladom rozhodnutia o ţalobe bolo

vyriešenie otázky existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, ţe vlastníkom resp. osobou oprávnenou nakladať so sporným

bytom boli – Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, so

sídlom v Trnave a od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok - správca konkurznej podstaty.

2

To napriek tomu, ţe po určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka bytu

obchodná spoločnosť TAZ, a.s. Preto zmluva o nájme bytu uzavretá medzi touto

spoločnosťou a ţalovaným 1/ (z 2. septembra 2004) je právnym úkonom absolútne

neplatným pre rozpor so zákonom - nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať so

sporným bytom (nemohla v čase uzatvárania zmluvy so ţalovaným 1/ previesť viac práv ako

mala). Z toho vyplýva, ţe nájomné právo k bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo

a neexistuje. Ţalovaní sporný byt uţívajú od 3. septembra 2004 a od novembra 2008 platia

ţalobcovi sumu 43,09 € mesačne titulom nájomného a sumu 101,84 € (a od

februára sumu 95,96 €) mesačne titulom preddavku úhrad za sluţby poskytované s uţívaním

bytu. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov konania písomná nájomná zmluva medzi nimi

uzavretá nebola, ktorá skutočnosť ale nespôsobuje jej neplatnosť a nezabraňuje vzniku nájmu.

Podľa názoru súdu boli splnené všetky podmienky pre vznik práva nájmu medzi účastníkmi

konkludentne v súlade s . Došlo k dohode o obsahu

nájomnej zmluvy - označeniu bytu a rozsahu jeho uţívania, výšky nájomného a výšky úhrad

za sluţby spojené s uţívaním bytu. Ţalovaní boli vyzvaní na platenie nájomného

a za sluţby spojené s uţívaním bytu, dňa 10. marca 2010 zástupca ţalobcu vykonal obhliadku

bytu a správca obytného domu na základe zmluvy o výkone správy (uzavretej s právnym

predchodcom ţalobcu) vyhotovoval pre ţalovaných ročne vyúčtovanie zálohových platieb.

Vzhľadom na to povaţoval súd za nesporné, ţe bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci

k uzavretiu zmluvy o nájme zo strany oboch účastníkov konania. Tým majú ţalovaní právny

dôvod na uţívanie predmetného bytu (na základe konkludentne uzavretej nájomnej zmluvy

so ţalobcom), a preto nebol dôvod na poskytnutie ochrany ţalobcovi v súlade s § 126 ods. 1

. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 25. júna 2013, sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 13. novembra 2013 (čl. 197) napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa po preskúmaní v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (, ) ako vecne správny potvrdil ( ). Ţalobcovi

uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným spoločne a nerozdielne k rukám ich advokátky náhradu

trov odvolacieho konania v sume 66,33 € do 3 dní. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa

zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Svoje

rozhodnutie náleţite, podrobne a logicky odôvodnil, v celom rozsahu sa stotoţnil s jeho

odôvodnením a v podrobnostiach naň poukázal ( ). Pre správnosť

3

a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

k námietkam odvolateľa odvolací súd dodal, ţe spornou v odvolacom konaní zostala uţ iba

otázka (vymedzená odvolacou argumentáciou), či v danom prípade došlo konkludentne

k uzavretiu nájomnej zmluvy - vzťahu medzi ţalobcom ako prenajímateľom a ţalovaným 1/

ako nájomcom - uţívateľom predmetného bytu. Stotoţnil sa pritom so závermi

prvostupňového súdu, ţe v danom prípade, prihliadnuc na všetky okolnosti veci, došlo medzi

účastníkmi ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy, preto je medzi účastníkmi platný

nájomný vzťah. Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej

neplatnosť (, ), nájomná zmluva môţe

vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. V takom prípade ale prejavy vôle smerujúce k uzavretiu

zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci

prejaviť. Ani odvolací súd nemal pochybnosti, ţe v danom prípade bola medzi účastníkmi

konania konkludentne uzavretá nájomná zmluva. Po tom, ako bolo ustálené vlastnícke právo

ţalobcu k predmetnému bytu a určené súdmi, ţalovaní nerušene byt uţívali, platili ţalobcovi

nájomné a úhrady za sluţba spojené s uţívaním bytu, ktoré im poskytované boli, a ktoré

ţalobca bez výhrad prijímal. Ţalobca ani - aţ do podania ţaloby – predmetný nájomný vzťah

nespochybnil a obe strany akceptovali, ţe medzi nimi existuje platný nájomný vzťah.

Námietky ţalobcu z uvedených dôvodov povaţoval odvolací súd za irelevantné. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol ho, spolu

s rozsudkom okresného súdu, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ), a ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom ( ). Podľa jeho názoru rozhodnutia súdov

niţšieho stupňa vychádzajú zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu

vo vykonanom dokazovaní, keď vyhodnotili, ţe medzi účastníkmi vznikla nájomná zmluva.

Nezaoberali sa pritom podrobnosťami jej vzniku (vôle, náleţitostí, omylu, doby trvania

a skončenia), hoci sa účastníci dohodli, ţe medzi nimi nájomná zmluva uzatvorená nebola.

V ďalšom texte dovolania podrobne rozoberal, prečo súdy niţších stupňov dospeli

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Namietal nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov

v odôvodnení rozhodnutí súdov niţšieho stupňa pri posúdení (ním podrobne rozobranej)

zásadnej otázky, z ktorého dôvodu sú ich rozhodnutia postihnuté inou vadou konania, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ţalovaní navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať im náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je

prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné.

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého

by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej

podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa ustanovenia prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie moţnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

aţ e/ a ţalobca nenamietal a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola

ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím moţnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako

dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

ţe v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

6

ţe konanie je skutočne takouto vadou zaťaţené t. j., ţe nastali skutočnosti v dôsledku ktorých

vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.

Dovolateľ vadu tejto povahy v dovolaní ani nešpecifikoval a pokiaľ namietal

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutí súdov niţšieho stupňa povaţoval to

za, tzv. inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj, napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“, a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003, sp. zn.

).

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa z hľadiska existencie a vzniku nájomného vzťahu

medzi účastníkmi konania k predmetnému bytu, plne sa stotoţnil so záverom, ţe došlo

konkludentne k uzavretiu nájomnej zmluvy (vzťahu medzi ţalobcom ako prenajímateľom

a ţalovanými ako nájomcami - uţívateľmi bytu). Odvolací súd sa stotoţnil aj s odôvodnením

rozhodnutia prvostupňového súdu a súhlasil s podstatnou argumentáciou ním pouţitou („súd

prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne

právne posúdil“). Vysporiadal sa aj s odvolacími námietkami ţalobcu, ktoré vyhodnotil

za nedôvodné a pre vec irelevantné. Vzhľadom na to sa v dôvodoch svojho rozhodnutia

obmedzil na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenia,

na ktoré v podrobnostiach poukázal. Na zdôraznenie správnosti a objektívnej argumentačnej

presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k námietkam ţalobcu doplnil

aj ďalšie dôvody, čo mu ustanovenie tieţ umoţňuje.

Zo spisu pritom vyplýva, ţe prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný

a presvedčivý právny záver o vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Teda

odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 157

ods. 2 ) skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom

rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý

súdny proces (pozri ).

Treba pritom uviesť (vzhľadom na namietané iné vady konania, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci), ţe tzv. iné vady konania (t. j. procesné vady, ktoré na rozdiel

od vád taxatívne vymenovaných v nezakladajú zmätočnosť rozhodnutia,

a ktorých základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní a dôsledkom nesprávne rozhodnutie súdu) sú síce relevantným

dovolacím dôvodom, samé osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú

splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania (a aký prípad išlo v danej veci),

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť preskúmaniu po vecnej a právnej stránke.

Dovolanie je totiţ podľa upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu, ale len tie,

o ktorých to zákon výslovne ustanovuje.

Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu dovolací súd zdôrazňuje, ţe súd nie je viazaný

návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté

dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie súdu, ktoré z dôkazov

budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (pozri ), a nie

účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nie však procesnú vadu v zmysle

V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa nesprávneho vyhodnotenia dokazovania

(vo vzťahu k existencii nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania) dovolací súd uvádza,

ţe podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre úplnosť treba uviesť, ţe

nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani

vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri ). Aj

nesprávnosť skutkových zistení by mohla prípadne zakladať (len), tzv. inú vadu konania

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej

praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol povaţovaný za dôvod, ktorý zakladá

procesnú vadu konania podľa , pretoţe ním nie je znemoţnená realizácia

procesných oprávnení účastníka konania). Vadu tejto povahy, ako uţ bolo konštatované,

moţno namietať len v procesne prípustnom dovolaní (čo nebol daný prípad).

Ţalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) pouţil

správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle / ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov niţších stupňov vo vzťahu k námietkam ţalobcu z hľadiska

správnosti ich právnych záverov.

Ustanovenie taxatívne vypočítava dovolacie dôvody, pre ktoré

môţe dovolateľ napadnúť dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolací dôvod

uvádzaný ţalobcom - rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej

časti oporu vo vykonanom dokazovaní – bol účinnosťou

od 1. septembra 2003 z tohto ustanovenia vypustený. Preto na tento dovolací dôvod (pouţitý

ţalobcom) uţ dovolací súd nemohol prihliadať.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno

vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcu podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im priznal ich

náhradu za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu z 2. januára 2014, čl. 210)

v sume 67,88 €, t. j. 60,07 € - tarifná odmena za spísanie vyjadrenia a 7,81 € - reţijný paušál

(, vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v platnom znení).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková