Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/108/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne ACCOR, s.r.o.,

so sídlom vo Valči č. 32, IČO: 36 370 193, zastúpenej JUDr. Milanom Galandom,

advokátom, so sídlom v Bratislave, Veternicova č. 12, proti žalovanému Ing. J. R.,

bývajúcemu v Ž.Ž., o zapretie pravosti, výšky a poradia prihlásenej pohľadávky

351 484,50 €, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. októbra 2011, sp. zn. 9 Co

339/2011 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo 7. novembra

2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo 4. apríla 2008, č. k.

-82, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, Krajský súd v Žiline

rozsudkom z 20. októbra 2011, sp. zn. v znení opravného uznesenia Krajského

súdu v Žiline zo 7. novembra 2012, sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa ( ) a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací

súd sa plne stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, že o popretí pravosti, výšky a

poradia pohľadávky veriteľa Ing. J. R. prislúcha rozhodovať exekučnému súdu (odkazujúc na

argumentáciu v rozsudku súdu prvého stupňa). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

ustanovením ,

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktoré doplnila

ďalšími podaniami. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia ,

2

t. j., že bez prítomnosti žalobkyne boli okresným a krajským súdom vynesené rozsudky;

žalobkyni súd nedoručil uznesenie najvyššieho súdu, čím malo byť zasiahnuté do jej práv

na spravodlivý súdny proces v zmysle a .

Z uvedených dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátiť

na ďalšie konanie, alternatívne určiť neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam. V ďalšom dovolateľka opísala priebeh exekučného konania vedeného

na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. s návrhom, aby súd vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a túto zastavil.

Žalovaný nepovažoval dovolanie žalobkyne za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas žalobkyňa ako účastníčka konania ( ), spĺňajúca

podmienku povinného zastúpenia v dovolacom konaní ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a

3

V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd vo veci samej nevyslovil právny názor, ktorým by boli

súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie žalobkyne nie je podľa až 3 procesne prípustné.

K systému dovolacích dôvodov treba dodať, že existencia procesnej vady konania

v zmysle , na ktorú poukazuje ustanovenie , zakladá

nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a tiež nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) možno rozhodnutie

odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde o prípady, kedy zákon

prípustnosť dovolania výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených v , )

a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených v § 238 ods. 1 až 3

), čo však nie je tento prípad (viď predchádzajúci odsek). Z uvedeného (i pre toto

dovolacie konanie) plynie, že v prípade procesne neprípustného dovolania dovolací súd nemá

oprávnenie preskúmavať dovolateľkou uplatnené dovolacie dôvody založené v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ Dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod ohľadne správnosti

právneho posúdenia veci odvolacím súdom ( ) dovolací súd

nemôže podrobiť dovolaciemu prieskumu, za tohto stavu nie je umožnené zaoberať sa tým, či

súd na vec aplikoval (ne)správne normy a či ich aj (ne)správne vykladal.

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v (tzv. vady zmätočnosti). Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

4

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rovnako tak nesprávne

právne posúdenie veci ( ), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v tom, že súdy oboch nižších stupňov vyhlásili rozsudky v jej

neprítomnosti a nedoručili jej ani uznesenie najvyššieho súdu.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania.

Dovolateľka uvádza, že súd prvého stupňa vec prerokoval a rozhodol na pojednávaní

4. apríla 2008 v jej neprítomnosti, i keď svoju neúčasť ospravedlnila a požiadala o odročenie

pojednávania na iný termín podaním z 1. augusta 2008 pre „neodkladné pracovné záležitosti

zástupcu navrhovateľa“, ako aj z dôvodu výsluchu svedka k realizovanej zmluve o zriadení

záložného práva, ktorého mienila navrhnúť predvolať prostredníctvom súdu.

Dovolateľka v podstate namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom

konať tým, že súd prvého stupňa v rozpore s vec prejednal a rozhodol v jej

neprítomnosti, hoci svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnila závažným dôvodom a

požiadala o odročenie pojednávania.

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní – ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého

si zvolí. V zmysle si ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta a jemu

udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát sa na základe svojho poverenia

môže dať zastúpiť aj iným advokátom, prípadne advokátskym koncipientom (§ 16 ods. 1 a 2

o advokácii).

Podľa ustanovenia (účinného v čase rozhodovania) pojednávanie sa

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne

splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu,

a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého

dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie

pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu

dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania).

Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie

pojednávania ( ) môže súd posudzovať len na základe tých okolností, ktoré

sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým

je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej

skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006, sp. zn.

, z 24. novembra 2008, sp. zn. , z 22. augusta 2007, sp. zn.

a z 19. mája 2010, sp. zn. ). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase

rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka

konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení.

6

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o zapretie pravosti, výšky a

poradia pohľadávky (vo výške 10 588 822,10 Sk) prihlásenej do exekučného konania

vedeného u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Martišíka pod č. Ex 25/04. Žalobkyňa bola

18. decembra 2007 súdom (m.i.) poučená aj o procesných právach v zmysle § 101 ods. 2

, vrátane práva predložiť a označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie v zmysle (viď č. l. 42 a spisu). Dňa 18. marca

2008 jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie pred súdom prvého stupňa určené na deň

4. apríla 2008. Žalobkyňa 2. apríla 2008 o 14.55 hod. doručila ospravedlnenie svojej neúčasti

na pojednávaní pred súdom prvého stupňa určeného na 4. apríla 2008 o 8.30 hod. a požiadala

o odročenie pojednávania z dôvodu „riešenia neodkladných pracovných záležitostí zástupcu

navrhovateľky“ a tiež preto, že „požaduje výsluch svedka“ k realizovanej zmluve o zriadení

záložného práva. Po oboznámení sa s ospravedlnením žalobkyne súd prvého stupňa

na pojednávaní dňa 4. apríla 2008 vyhlásil v zmysle uznesenie, ktorým

rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne. Po vykonaní dokazovania a

vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania bol na tomto pojednávaní vyhlásený rozsudok,

ktorým bola žaloba zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania. V čase rozhodovania

súdu o žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania mal súd k dispozícii iba podanie

žalobkyne doručené súdu 2. apríla 2008 (č. l. 76 spisu). Žalobkyňa k žiadosti o odročenie

odvolacieho pojednávania pre „riešenie neodkladných pracovných záležitosti jej zástupcu“,

nedoložila žiadne dôkazy preukazujúce závažnosť, naliehavosť, neodkladnosť dôvodu

odročenia, ani jeho bližšiu špecifikáciu tak, aby bolo jasné, čo mala na mysli, pokiaľ sa

odvoláva na – neodkladné pracovné záležitosti. Za tejto situácie, podľa názoru dovolacieho

súdu, žalovaná žiadosťou z 1. apríla 2008 nepreukázala existenciu dôležitého dôvodu

v zmysle , na podklade ktorého by súd prvého stupňa mohol odročiť

pojednávanie. Dôležitý dôvod ( ) brániaci účastníkovi konania zúčastniť sa

pojednávania sa musí vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti

a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade dôvod uvádzaný

dovolateľkou tieto znaky nespĺňa. Spravidla, ak účastníkovi konania (resp. štatutárnemu

zástupcovi alebo zamestnancovi právnickej osoby) bránia v účastí na pojednávaní pracovné,

či iné povinnosti, môže sa v takom prípade dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si

zvolí ( ). Žalobkyňa túto možnosť nevyužila, i keď na to mala dostatočný čas

(od 1. apríla 2008 do 4. apríla 2008).

Napokon ani „požiadavka na výsluch svedka“ nie je dôvodom na odročenie

pojednávania, pretože o tom, či a ktoré z riadne označených dôkazov budú vykonané,

rozhoduje súd a nie účastník konania. Pokiaľ ide o námietku nevykonania navrhovaných

dôkazov, je súdna prax jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť

prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Ak mienila dovolateľka namietať, že

súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide po stránke obsahovej

o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej (než v vymenovanej) procesnej vade

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľkou tvrdená vada

(i keby k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), avšak len v procesne prípustnom dovolaní (čo však nie je prejednávaný

prípad), sama osebe ale nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle (

ods. 2 písm. a/ ).

Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka

konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti účastníka konania na odročenie

pojednávania, pretože odročiť pojednávanie môže súd len z dôležitého dôvodu. Posúdenie

opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ ( ) v každom konkrétnom prípade

patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. So zreteľom na uvedené dovolací súd sa

nestotožnil s tvrdením dovolateľky, že jej bola vytýkaným postupom súdu prvého stupňa

odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa v znení , ktorý bol platný a účinný

v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa v ostatných

prípadoch môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Z vyššie citovaných ustanovení a vyplýva, že (len) v prípadoch

uvedených v je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných

prípadoch však môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či

v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie , bude nariadené

odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.

V danom prípade: a/ odvolací súd dospel k záveru, že netreba zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ nejde o prípad, kedy súd prvého stupňa rozhodoval bez nariadenia

pojednávania podľa a c/ nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť

na prejednanie odvolania pojednávanie.

Pri vyhlásení rozsudku odvolacím súdom 20. októbra 2011 bez nariadenia

pojednávania bol dodržaný postup v zmysle (viď oznámenie miesta a času

verejného vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením - č. l. 192 a 193 spisu).

Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu

možnosti dovolateľa konať pred súdom. Neopodstatnená je preto námietka dovolateľky, že

namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/

Dovolateľke nebolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 17. augusta 2011, sp. zn. , ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu

v Žiline z 27. mája 2009, sp. zn. , a ktorým bola vec vrátená krajskému súdu

na ďalšie konanie. Dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že žalobkyňa podala odvolanie

voči rozsudku včas, a preto ako vecne správne nemohlo obstáť rozhodnutie odvolacieho súdu

o odmietnutí jej odvolania pre oneskorenosť ( ). Najvyšší súd

uvedeným rozhodnutím uložil krajskému súdu, aby vo veci odvolania žalobkyne ďalej konal,

čo malo za následok vyhlásenie rozsudku dňa 20. októbra 2011. Vzhľadom na charakter

uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, jeho nedoručenie žalobkyni nemalo (nemohlo mať)

za následok žiadnu ujmu ani dopad na jej procesné práva v konaní.

Obsah dovolacích námietok (napr. ohľadom prevodu práv na Ing. J. R. v exekučných

konaniach týkajúcich sa záložnej zmluvy o zriadení záložného práva medzi spoločnosťou 3E,

s.r.o. a J. P. a iné) smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho posúdenia veci

konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

9

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je

relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď §

241 ods. 2 písm. c/ ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov však nie

je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym

právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho

procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 4

Cdo 68/2011, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene

namieta, že v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní bol procesne úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Žalovaný v dovolacom konaní

nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto mu

dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania ( ).

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková