Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/181/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ M. Č., bývajúcej vo

V.V., 2/ K. H., bývajúcej vo V.V., zastúpených JUDr. Jozefom Frankom, advokátom

v Prešove, Hlavná 11, proti ţalovaným 1/ A. M., bývajúcej vo V.V., 2/ Š. B., bývajúcej vo

V.V., 3/ E. K., bývajúcej R., 4/ M. J. D., bývajúcemu R., 5/ G. D., bývajúcemu S., 6/ M. Š.,

bývajúcej vo V.V., 7/ J. Š., bývajúcej v P.P., 8/ Ing. J. D., bývajúcemu vo V.V., 9/ Ing. Š. D.,

bývajúcemu v R., zastúpenému JUDr. Zdenkou Demeterovou, advokátkou v Rimavskej

Sobote, Rimava 34/7, 10/ E. L., bývajúcej v B., 11/ F. S., bývajúcemu v Ľ., 12/ L. S.,

bývajúcemu v Ľ., 13/ M. B., bývajúcej v Ľ., 14/ F. R., bývajúcemu S., 15/ V. R., bývajúcemu

v Ľ., 16/ A. T., bývajúcej v P.P., 17/ M. L., bývajúcej v P.P., 18/ L. R., bývajúcej v P.P.,

19/ M. G., bývajúcej v B., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. , o dovolaní ţalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20.

novembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 1. februára 2012, č. k. 9 C –417 ţalobu

na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, parc. č. K. – zastavaná plocha vo

222

výmere X. m, parc. č. K. – záhrada vo výmere X. m, parc. č. K. – roľa vo výmere X. m,

dom č. s. X. (znázorneným na geometrickom pláne č. X. z 28. júna 1993) zamietol

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní súd zistil

skutkový stav, z ktorého vyplýva, ţe v zápisnici č. 311, k. ú. V. sú zapísané pôvodné m.p.č.

X. – dom a záhrada bez výmery. Podľa geometrického plánu č. X. z 28. júna 1993

2

2

zodpovedajú pôvodnej m.p.č. X. - p. č. K. – zastavaná plocha vo výmere X. m, p. č. K. –

22

záhrada vo výmere X. m, p. č. K./1 – záhrada vo výmere X. m, p. č. K./3 – zastavaná plocha

2

vo výmere X. m. Na (bývalom) Štátnom notárstve v Prešove bola spísaná 21. apríla 1971

notárska zápisnica č. N., N., podľa ktorej poručiteľka A. H., zomrelá X. (právna

predchodkyňa ţalobkýň) vyporiadava podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam –

parcelám EN č. X., X., X., X., X. a domu č. p. X. na p. č. X. tak, ţe pripadnú do jej

výlučného vlastníctva s finančnou výplatou ostatným spoluvlastníkom. Prítomní

spoluvlastníci (A. Š., M. K., I. D.) prehlásili, ţe im A. H. za nadobudnutie nehnuteľností do

výlučného vlastníctva vyplatí za ich podiely finančné vyrovnanie. Ostatní podieloví

spoluvlastníci (Dr. Š. D., E. D. a H. L.) zápisnicu nepodpísali a dohoda (o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva) nebola Štátnym notárstvom zaregistrovaná. Ţalobkyne

nepreukázali - nepredloţili ţiadne dôkazy na svoje tvrdenie o formálnosti dohody o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností, ktorá by bola len

deklarovaním dávnej dohody o vyporiadaní z roku 1946. Preto súd z predloţených dôkazov

nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, ţe došlo k splneniu podmienok pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na základe zákona právnou predchodkyňou

ţalobkýň a to ani vydrţaním či uţ podľa uhorského obyčajového práva alebo podľa

č. 141/51 Zb. Konštatoval, ţe pokiaľ ţalovaní 8/ a 9/ namietali

pravosť podpisu poručiteľky A. H. na ţalobe v danej veci a navrhli konanie zastaviť - po

štyroch rokoch od jej podania (5. októbra 2009) a po smrti poručiteľky (X.) vzhľadom na to,

ţe ţalobkyňa 1/ oznámila, ţe ţalobu podpísala na základe plnomocenstva svojej matky (A.

H.) a ţalobkyne 1/, 2/ vstúpili do konania (titulom právneho nástupníctva po

poručiteľke) na strane ţalobcu, súd ich návrhu nevyhovel. Vo veci, ktorej predmetom je

určenie vlastníckeho práva sa totiţ vlastnícke právo nepremlčuje (§ 100 ods. 2 veta prvá

), pokračoval v konaní. O trovách konania rozhodol podľa

a za dôvody hodné osobitného zreteľa povaţoval vek a ekonomické pomery ţalobkýň.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobkýň 1/, 2/ a ţalovaného 9/ rozsudkom

z 20. novembra 2012, sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil ( ) a ţalovaným 8/, / náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Konštatoval, ţe v priebehu konania zomrela pôvodná ţalovaná 14/ (H. R.) a jej právnymi

nástupcami sú ţalovaní 14/ aţ 18/. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s rozhodnutím

prvostupňového súdu a jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach poukázal (§ 219 ods. 2

). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k odvolacím dôvodom

3

doplnil, ţe predmetom konania v danej veci je určenie vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam, keď právna predchodkyňa ţalobkýň (A. H.) tvrdila, ţe 21. apríla 1971 bola

na (bývalom) Štátnom notárstve v Prešove uzavretá – formou notárskej zápisnice – dohoda

medzi ňou a jej súrodencami o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam, ktorá nebola Štátnym notárstvom zaregistrovaná a neskôr, ţe do ich drţby

vstúpila výlučne sama s manţelom od roku 1946. Poukázal na to, ţe vydrţanie je

originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona, pri splnení

zákonom poţadovaných predpokladov. Vlastnícke právo nemohol nadobudnúť ten, kto nebol

dobromyseľný pri začiatku svojej drţby a teda vedel, ţe nehnuteľnosť nadobudol bezprávne.

Pri skutočnej drţbe sa tak predpokladalo, ţe je po práve a opak sa musel dokazovať.

V súvislosti s dobromyseľnosťou právnej predchodkyne ţalobkýň správne súd prvého stupňa

uzavrel, ţe táto podmienka u nej nebola splnená ani podľa jedného z právnych systémov, t. j.

podľa obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950 a ani podľa Občianskeho

zákonníka č. 141/1951 Zb. Pokiaľ totiţ sama iniciovala spísanie notárskej zápisnice z 21.

apríla 1971, ktorou mienila vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré

sú predmetom konania, uţ týmto svojím konaním spochybnila dobromyseľnosť, ktorá mala

začať (podľa jej tvrdenia) plynúť od roku 1946. Odhliadnuc od toho, ţe notárska

zápisnica o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi ňou a jej súrodencami

nebola zaregistrovaná zákonným spôsobom na príslušnom štátnom notárstve, podpísali ju iba

uvedení súrodenci. Táto notárska zápisnica nielenţe nesvedčí o dobromyseľnosti právnej

predchodkyne ţalobkýň ohľadom drţby od roku 1946, naopak, sama tým preukázala, ţe aţ

v roku 1971 mala záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Keďţe

ţalobkyne nepreukázali, ţe ich právna predchodkyňa nadobudla sporné nehnuteľnosti

vydrţaním, a ţe uzavrela v roku 1971 dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, správne prvostupňový súd ţalobu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť

odvolací súd dodal, ţe ani podľa petitu ţaloby nemohol rozhodnúť, lebo ţalobkyne vstúpili

do konania ako dedičky pôvodnej ţalobkyne a v tejto súvislosti mali petit zmeniť tak, aby bol

vykonateľný. V súvislosti s odvolaním ţalovaného 9/ sa odvolací súd stotoţnil s rozhodnutím

súdu prvého stupňa o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 150

zo zhodných dôvodov ako súd prvého stupňa.

Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobkyne 1/, 2/. Navrhli, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Namietali vadu konania podľa

z dôvodu, ţe ţalovaní 11/ aţ 19/ vstupovali do konania napriek tomu, ţe

v liste vlastníctva č. X. vedeného Katastrálnym úradom v P., Správou katastra P. je pod B.

stále zapísaný E. D. v podiele 1/8 k predmetu sporu, ktorý sa nachádza vo V. (tento dedičský

podiel nebol doteraz vysporiadaný). Namietali tieţ nesprávne právne posúdenie veci

z hľadiska dobromyseľnosti ich právnej predchodkyne a vyhodnotenie výpovedí uvedených

svedkov.

Ţalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkýň nie je

prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

Dovolaním ţalobkýň nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné.

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého

by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej

podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkýň nie je podľa ustanovenia prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie moţnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

, aţ a ţalobkyne nenamietali a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či je konanie v danej veci postihnuté vadou konania

podľa

Pokiaľ ţalobkyne vychádzali z názoru, ţe prípustnosť dovolania zakladá nimi tvrdená

vada absencie pasívnej legitimácie ţalovaných 11/ aţ 19/, treba uviesť, ţe nimi uplatnený

dovolací dôvod ( ) sa vzťahuje na vadu procesnoprávneho charakteru, ak

v konaní vystupoval ako účastník/ci, ten/tí, kto/ktorí nemal/i spôsobilosť byť účastníkom

konania. Takúto spôsobilosť má ten/tí, kto/ktorí má/majú spôsobilosť mať práva a povinnosti,

inak ten/tí, komu ju zákon priznáva ( ). Spôsobilosť vzniká narodením (má ju aj

počaté dieťa, ak sa narodí ţivé) a zaniká smrťou. Z uvedeného potom vyplýva, ţe ţalobkyne

si zamenili spôsobilosť byť účastníkom konania s pasívnou legitimáciou ţalovaných 11/ aţ

19/.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania (uvedených svedeckých

výpovedí) dovolací súd uvádza, ţe podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej

6

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd

nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie vecne

nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba uviesť, ţe nesprávne vyhodnotenie vykonaných

dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne

prípustné – pozri ). Aj nesprávnosť skutkových zistení by mohla

prípadne zakladať (len) tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky bol povaţovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania podľa § 237

písm. f/ , pretoţe ním nie je znemoţnená realizácia procesných oprávnení účastníka

konania). Vadu tejto povahy moţno však namietať len v procesne prípustnom dovolaní (čo

nebol daný prípad).

Ţalobkyne namietali aj nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) pouţil

správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle / ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov niţších stupňov vo vzťahu k námietkam ţalobkýň

z hľadiska správnosti ich právnych záverov.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania ţalobkýň

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobkýň podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyniam, ktoré úspech nemali. Dovolací súd im náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe im ţiadne trovy tohto konania nevznikli (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková

8