Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
be3/392022.3ee623.pdf
PDF · 103.29 KB
No categories available
3Cdo/134/2014
Najvyšší súd 3 Cdo 134/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy,
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27 C 329/2012, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2013 sp. zn. 17 Co 797/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín žalobu, ktorou
sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že
predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Trenčín, preto jeho
sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd
v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Trenčín považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti sudcov
a uznesením zo 14. novembra 2012 č.k. 27 C 329/2012-14 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Toto uznesenie napadla žalobkyňa
odvolaním.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 19. novembra 2013 sp. zn. 17 Co 797/2013
odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), b/ žalobkyni bola postupom
súdu odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval
vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.) – súdny poplatok jej
vyrubil sudca súdu, nezákonným postupom ktorého jej bola spôsobená majetková
a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.; dovolateľkou napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Žalobkyňa procesné
vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
1. Žalobkyňa namieta, že:
1.1. súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). K rovnakej námietke žalobkyne sa už najvyšší
súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých
tá istá žalobkyňa proti tej istej žalovanej vystupovala v procesnom postavení dovolateľky.
Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 11. marca 2013 sp. zn. 3 Cdo 90/2013,
zo 14. marca 2013 sp. zn. 3 Cdo 31/2013, zo 4. apríla 2013 sp. zn. 3 Cdo 136/2013,
z 28. októbra 2013 sp. zn. 3 Cdo 311/2013, 3 Cdo 317/2013, 3 Cdo 318/2013
a 3 Cdo 364/2013, 4. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 296/2013, 3 Cdo 318/2013
a z 25. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 373/2013, v ktorých už bolo konštatované, že o prípad
neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh ako procesný úkon
účastníka, ktorým sa začína konanie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 23. júna 2005
sp. zn. 3 Cdo 56/2005 a z 19. októbra 2006 sp. zn. 3 Cdo 186/2006), keďže ale žalobkyňa
podala žalobu (ktorou začalo konanie), je neopodstatnená jej námietka o existencii vady
v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. Najvyšší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje
aj v danom prípade a konštatuje, že v preskúmavanej veci nedošlo k vade konania v zmysle
1.2. jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v dôsledku toho, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je „prekvapivé“ a nepreskúmateľné. K rovnakej námietke žalobkyne
sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych
veciach, v ktorých tá istá žalobkyňa proti tej istej žalovanej vystupovala v procesnom
postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 28. októbra 2013
sp. zn. 3 Cdo 311/2013, 3 Cdo 317/2013, 3 Cdo 318/2013, 3 Cdo 364/2013,
zo 4. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 296/2013, 3 Cdo 318/2013 a z 25. novembra 2013
sp. zn. 3 Cdo 373/2013, v ktorých už bolo konštatované, že pod „prekvapivým rozhodnutím“
sa rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa)
za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá
nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie
odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu
prvého stupňa, resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa
„nečakane“ založené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil
svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii
nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom
konaní. V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu
prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov založili
svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových a právnych záveroch. Žalobkyňa musela
vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového konania očakávať (predvídať), že odvolací
súd bude v odvolacom konaní posudzovať a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne
posúdil a preskúmal. V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd uviedol tiež to, že žalobkyňou
tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je vadou konania v zmysle § 237; ide len
o tzv. inú procesnú vadu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá prípustnosť dovolania
nezakladá (viď R 111/1998, III. ÚS 551/2012 a aktuálne tiež IV. ÚS 196/2014).
1.3. pri vyrubovaní súdneho poplatku rozhodoval vylúčený sudca, resp. pri tomto
rozhodovaní nebol súd správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Aj k tejto námietke
žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo vyššie označených rozhodnutiach (z 11. marca 2013
sp. zn. 3 Cdo 90/2013, 14. marca 2013 sp. zn. 3 Cdo 31/2013, 4. apríla 2013
sp. zn. 3 Cdo 136/2013, 28. októbra 2013 sp. zn. 3 Cdo 311/2013, 3 Cdo 317/2013,
3 Cdo 318/2013, 3 Cdo 364/2013, 4. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 296/2013,
3 Cdo 318/2013 a z 25. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 373/2013), v ktorých dospel k záveru,
že tak, ako dôvodom na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nie je sama skutočnosť, že
má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo (viď uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010), nie
je týmto dôvodom ani to, že sudca vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia
žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť
žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Na tomto
závere zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci. Uzatvára, že neopodstatnená je
aj námietka žalobkyne o vade konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p.
1.4. súdy prehliadli, že ide o konanie, ktoré je vecne oslobodené od súdnych poplatkov
(§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Najvyšší súd k tejto argumentácii žalobkyne uvádza, že
otázka správnosti aplikácie ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o oslobodení od súdneho
poplatku je otázkou súvisiacou s právnym posúdením veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Samo (prípadné) nesprávne právne posúdenie veci
prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania uvedenú
v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p.
ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
2. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol
procesne neprípustné dovolanie (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
bez toho, aby sa zaoberal ďalšími okolnosťami, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje
opodstatnenosť svojich dovolacích námietok.
3. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. júna 2014
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková