Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/134/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so

sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín žalobu, ktorou

sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V žalobe medziiným uviedla, že

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Trenčín, preto jeho

sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd

v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa ( ).

Okresný súd Trenčín považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti sudcov

a uznesením zo 14. novembra 2012 č.k. -14 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť

súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka

súdnych poplatkov, prílohy o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov (ďalej len „“). Toto uznesenie napadla žalobkyňa

odvolaním.

2

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 19. novembra 2013 sp. zn.

odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ).

Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom žiadala zrušiť

rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ), žalobkyni bola postupom

súdu odňatá možnosť pred súdom konať ( ) tým, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval

vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený ( ) – súdny poplatok jej

vyrubil sudca súdu, nezákonným postupom ktorého jej bola spôsobená majetková

a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a ; dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Žalobkyňa procesné

vady konania v zmysle až c/ netvrdila a ich existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Žalobkyňa namieta, že:

3

1.1. súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný ( ). K rovnakej námietke žalobkyne sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá žalobkyňa proti tej istej žalovanej vystupovala v procesnom postavení dovolateľky.

Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 11. marca 2013 sp. zn. ,

zo 14. marca 2013 sp. zn. , zo 4. apríla 2013 sp. zn. ,

z 28. októbra 2013 sp. zn. , ,

a , 4. novembra 2013 sp. zn. ,

a z 25. novembra 2013 sp. zn. , v ktorých už bolo konštatované, že o prípad

neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh ako procesný úkon

účastníka, ktorým sa začína konanie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 23. júna 2005

sp. zn. a z 19. októbra 2006 sp. zn. ), keďže ale žalobkyňa

podala žalobu (ktorou začalo konanie), je neopodstatnená jej námietka o existencii vady

v zmysle Najvyšší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje

aj v danom prípade a konštatuje, že v preskúmavanej veci nedošlo k vade konania v zmysle

1.2. jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v dôsledku toho, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je „prekvapivé“ a nepreskúmateľné. K rovnakej námietke žalobkyne

sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych

veciach, v ktorých tá istá žalobkyňa proti tej istej žalovanej vystupovala v procesnom

postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 28. októbra 2013

sp. zn. , , , ,

zo 4. novembra 2013 sp. zn. , a z 25. novembra 2013

sp. zn. , v ktorých už bolo konštatované, že pod „prekvapivým rozhodnutím“

sa rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa)

za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá

nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie

odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu

prvého stupňa, resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa

„nečakane“ založené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil

svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii

nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom

4

konaní. V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu

prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov založili

svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových a právnych záveroch. Žalobkyňa musela

vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového konania očakávať (predvídať), že odvolací

súd bude v odvolacom konaní posudzovať a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne

posúdil a preskúmal. V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd uviedol tiež to, že žalobkyňou

tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je vadou konania v zmysle § 237; ide len

o tzv. inú procesnú vadu v zmysle , ktorá prípustnosť dovolania

nezakladá (viď R 111/1998, a aktuálne tiež ).

1.3. pri vyrubovaní súdneho poplatku rozhodoval vylúčený sudca, resp. pri tomto

rozhodovaní nebol súd správne obsadený ( ). Aj k tejto námietke

žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo vyššie označených rozhodnutiach (z 11. marca 2013

sp. zn. , 14. marca 2013 sp. zn. , 4. apríla 2013

sp. zn. , 28. októbra 2013 sp. zn. , ,

, , 4. novembra 2013 sp. zn. ,

a z 25. novembra 2013 sp. zn. ), v ktorých dospel k záveru,

že tak, ako dôvodom na vylúčenie sudcu ( ) nie je sama skutočnosť, že

má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva

súdnictvo (viď uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2010 sp. zn. ), nie

je týmto dôvodom ani to, že sudca vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia

žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť

žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle Na tomto

závere zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci. Uzatvára, že neopodstatnená je

aj námietka žalobkyne o vade konania v zmysle

1.4. súdy prehliadli, že ide o konanie, ktoré je vecne oslobodené od súdnych poplatkov

( ). Najvyšší súd k tejto argumentácii žalobkyne uvádza, že

otázka správnosti aplikácie ustanovení o oslobodení od súdneho

poplatku je otázkou súvisiacou s právnym posúdením veci. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav

aplikuje konkrétnu právnu normu. Samo (prípadné) nesprávne právne posúdenie veci

prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania uvedenú

v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v

ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

2. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol

procesne neprípustné dovolanie ( v spojení s )

bez toho, aby sa zaoberal ďalšími okolnosťami, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje

opodstatnenosť svojich dovolacích námietok.

3. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková