Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/164/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Heleny

Haukvitzovej, v právnej veci ţalobcu: A. S. v dovolacom konaní zastúpenému JUDr.

Danielou Komorovou, advokátkou v Bratislave, Kukučínova 20, proti ţalovanému: Ing. C.

S., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. Evou Ludvikovou, s.r.o., konajúcou advokátkou

JUDr. Evou Ludvikovou, so sídlom v Košiciach, Štefánikova 42, o určenie neplatnosti

právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, ktorá vec sa viedla

na Okresnom súde Bratislava pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. februára 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. , uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými

uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.

a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. o d m i e t a.

Dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 15. februára 2012 sp.zn. zamieta.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava rozsudkom z 22. mája 2006 č .k.8 C 23/2004-388 zamietol ţalobu

proti ţalovanému Ing. C. S. a zastavil konanie proti ţalovanému TALER TRADE, spol. s r.o.,

Košice, Alvinczyho 24 (táto spoločnosť bola 6. októbra 2006 ex offo vymazaná z obchodného

registra). Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume

668 825 Sk na účet jeho zástupcu. Ţalovanému TALER TRADE,

spol. s r.o. nepriznal náhradu trov konania a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu

doplatok súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Súd prvého stupňa pri skúmaní, či

ţalobca má naliehavý právny záujem na ním navrhovanom určení neplatnosti zmlúv

o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení jeho

vlastníctva k takto prevedeným veciam v zmysle

„akceptoval skutočnosti, ktoré označil ţalobca ako naliehavý právny záujem pre podanie tejto

ţaloby, keď ţalobca tvrdil, ţe na základe neplatných právnych úkonov došlo k prevodu

vlastníckeho práva z neho na iného vlastníka a ţe nemá inú moţnosť nápravy ako

prostredníctvom ţaloby.“ Posudzujúc potom dôvodnosť určovacej ţaloby dospel k záveru, ţe

ţalobca nenáleţite vyvodzuje neplatnosť zmlúv o zabezpečení záväzku z neplatnosti nimi

zabezpečovaných zmlúv o prevode obchodného podielu a o jeho výplate, pretoţe tu nie sú

ţiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok ich neplatnosť. Keďţe ţalovaný nadobudol

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe platných zmlúv o zabezpečení záväzku

prevodom vlastníckeho práva, nebol tu potom ani dôvod na určenie vlastníctva ţalobcu

k zabezpečovacími zmluvami prevedeným nehnuteľnostiam.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu rozsudkom zo 7. decembra 2006 sp.zn.

(v poradí prvým) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými

bola ţaloba voči ţalovanému zamietnutá a ţalobcovi bola uloţená povinnosť zaplatiť

ţalovanému náhradu trov konania a zaplatiť súdny poplatok. Ţalobcovi uloţil aj povinnosť

zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 74 294 Sk. Samostatným

výrokom napokon pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa majúc za to, ţe súd

niţšieho stupňa rozhodol správne, keď zamietol ţalobu o určenie neplatnosti právnych

úkonov a určenie vlastníckeho práva. Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie

podľa „na preskúmanie správnosti právneho posúdenia naliehavosti

právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo vzťahu

3

k právnemu úkonu, z ktorého by mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu

k nemoţnosti určenia synalagmatického záväzku moţného určenia neplatnosti právneho

úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate zaň.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu rozsudkom z 30. apríla 2008

sp.zn. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíval na nesprávnom právnom posúdení

otázky prípustnosti ţaloby o určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení vlastníctva k takto prevedeným veciam

v zmysle . Poukázal na to, ţe podľa

návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia

naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej

ţalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých

určovacích ţalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby

bolo súdu umoţnené v rozsudku meritórne ţalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa

ustálilo, ţe ţalobca má právny záujem na ţiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo

ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne

postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej ţaloby je vydanie rozsudku,

výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah

(v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon

pre procesnú prípustnosť určovacej ţaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty ţalobcu

v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tieţ preukázanie, ţe

uvedenú neistotu je moţné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny

záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi

ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením ţalobcovho právneho postavenia a ktorý nemoţno

iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleţí na to, ako táto neistota vznikla. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých

pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho

porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý záujem sa viaţe k ţalobe, resp.

k otázke, či určovacia ţaloba môţe byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva,

zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie

z hľadiska potrieb ţalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie.

Určovacia ţaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v tých právnych vzťahoch k

nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná evidencia (kataster nehnuteľností); rozsudok

súdu vyhovujúci takejto ţalobe môţe byť totiţ jedným z predpokladov zapísania osoby

vlastníka v súlade s právnym stavom a vykonania takej opravy evidovaných údajov o

vlastníkovi.

V predmetnej veci sa ţalobca ţalobou domáhal, aby súd určil, ţe sú neplatné zmluvy

medzi účastníkmi o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a ţe

je vlastníkom takto prevedených nehnuteľností na ţalovaného.

Dovolací súd uviedol, ţe pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, platí všeobecný reţim o nadobudnutí vlastníckeho práva prevodom

nehnuteľnosti podľa a podľa a nasl. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov (pozri napr. stanovisko publikované v časopise Katastrálny bulletin č. ).

Kladné rozhodnutie súdu o takejto ţalobe by nepochybne mohlo byť jedným z predpokladov

opätovného zapísania ţalobcu ako vlastníka predmetných pozemkov. Ţalobca mal právny

záujem na ţiadanom určení, pretoţe to mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie.

Existujúci stav v evidencii vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam je ohrozením

ţalobcovho právneho postavenia a nemoţno ho odstrániť inými prostriedkami (okrem

splnenia rozväzovacej podmienky uspokojením pohľadávky ţalovaného zo zmlúv o prevode

obchodného podielu a o jeho výplate, ktoré ale vzhľadom na postoj účastníkov neprichádza

do úvahy). Pre posúdenie prípustnosti určovacej ţaloby v zmysle nebolo

relevantné to, čo za významné povaţoval odvolací súd, t.j. ţe „prejudiciálne určenie

neplatnosti právnych úkonov, z ktorých neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá

právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné“ ani to, ţe

„len na základe vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe

ktorého došlo k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy

o predaji obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti

právnych úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nestalo

neistým a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“

Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu,

akého sa ţalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú

má súd riešiť ako predbeţnú. Vyriešenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného

podielu a o odplate za jeho prevod bolo nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o ţalobe

na určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva a súd ju mal vyriešiť

bez ohľadu na to, či zo zistenia ich neplatnosti vyplynú pre účastníkov nejaké iné záväzky.

Moţný dôsledok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej zmluvy

ustanovený v a „určenie synalagmatického záväzku“ nebol

predpokladom prípustnosti určovacej ţaloby. V občianskom súdnom konaní môţe súd riešiť

rôzne prejudiciálne otázky ( ). Posúdenie otázky platnosti zmlúv o prevode

obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nie je otázkou uvedenou v § 135 ods. 1

, ktoré ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôţe v konaní riešiť ako

otázky predbeţné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia

podmienok uvedených v , t.j. za predpokladu, ţe o tejto otázke nebolo uţ

vydané príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je rozhodujúce, ţe otázka platnosti

zabezpečovaných zmlúv a synalagmy môţe byť riešená aj v samostatnom konaní o ţalobe

podľa a (R 86/2001). Záverom dovolací súd uviedol, ţe jeho právny

názor vyslovený v tomto rozsudku je pre odvolací súd záväzný.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. októbra 2008 sp.zn.

(v poradí druhým) rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým ţalobu voči ţalovanému

zamietol, zmenil tak, ţe určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho

práva uzatvorená medzi účastníkmi 3. júna 2003, ktorú Katastrálny úrad v Bratislave, Správa

katastra Bratislava, rozhodnutím o povolení vkladu číslo V 2332/3 zo dňa

26. júna 2003 k nehnuteľnostiam v kat. území B. vedených na LV č. X. ako dom súpisné číslo

X na parc. č. Y a pozemok parc. č. Z zastavanou plochou 1233 m2

na ţalovaného je neplatná. Ďalej určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 30. júla 2003, ktorú Katastrálny úrad

v Bratislave, Správa katastra Bratislava, rozhodnutím o povolení vkladu

č. V 3 354/2003 zo dňa 4. septembra 2003 v kat. úz. B. vedených na LV č. X. ako dom

súpisné číslo X na parc. č. Y a pozemok parc. č. Z zastavanou plochou 1233 m2 na

ţalovaného je neplatná. Dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. 12 Co

154/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá tak,

ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. B. zapísaných Správou

katastra v Bratislave, na LV č. X. ako dom súpisné číslo X na parc.

č. Y a pozemku KN č. Z zastavanou plochou 1233 m2 v celosti. Uznesením

zo dňa 11. decembra 2008 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania

22 672 Sk do troch dní od právoplatnosti JUDr. Daniele Komorovej, advokátke v Bratislave,

Kukučínova 20. Opravným uznesením zo dňa 23. februára 2009 opravil podľa

záhlavie rozsudku zo dňa 30. októbra 2008, dopĺňajúceho rozsudku zo dňa 30. októbra 2008

a uznesenia zo dňa 11. decembra 2008.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe právny záver prvostupňového súdu o tom,

ţe ţalobca a ţalovaný uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu a o cene tohto

prevodu ďalším právnym úkonom v súlade so zákonom, z čoho vyplynula platnosť oboch

úkonov, si odvolací súd neosvojil. Poukázal na to, ţe účasť spoločníka v obchodnej

spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môţe zaniknúť prevodom jeho obchodného

podielu buď na iného spoločníka, alebo na inú osobu. Pri zmluvnom prevode obchodného

podielu je vecou zmluvných strán, či sa dohodnú na prevode bezodplatnom, alebo odplatnom,

pričom výška ceny, či spôsob jej určenia je rovnako vecou ich dohody. Zákon platnosť

takejto zmluvy podmieňuje písomnou formou. Obsahové náleţitosti zmluvy pod sankciou

neplatnosti musia zodpovedať všeobecnej právnej úprave právnych úkonov, ktoré sú

vyjadrené v a nasl. , teda zmluva musí byť urobená určite

a zrozumiteľne. V zmluve preto musí byť výslovne uvedené, či ide o prevod bezodplatný

alebo odplatný s uvedením buď konkrétnej ceny, alebo spôsobu jej určenia. Z ustanovenia

, ktoré upravuje spôsob prevodu obchodného podielu spoločníka

spoločnosti s ručením obmedzeným vyplýva, ţe zmluva o prevode obchodného podielu musí

mať okrem písomnej formy a úradne overených podpisov aj náleţitosti, ktoré ju robia určitou

a zrozumiteľnou v súlade s ustanovením , teda musí

obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí z nej byť zrejmé, či

ide o prevod bezodplatný alebo odplatný a v prípadne odplatného prevodu musí byť v zmluve

uvedená aj jeho cena, alebo spôsob jej určenia. Ak dohoda o cene, ani o prípadnom spôsobe

jej určenia v zmluve nie je uvedená, ide o zmluvu absolútne neplatnú pre jej neurčitosť.

Z platnej zmluvy o prevode obchodného podielu nemôţe zaniknúť účasť spoločníka

v predmetnej spoločnosti, a to ani na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti,

pretoţe takéto ustanovenia, ktoré by to umoţňovali, by boli neplatné pre rozpor so zákonom.

Odvolací súd uviedol, ţe v zmluve o prevode obchodného podielu nie je uvedené okrem

skutočnosti, ţe ide o odplatný prevod, aká je cena obchodného podielu, ani spôsob, akým by

mala byť určená. Z článku 2 citovanej zmluvy je zrejmé, ţe prevod obchodného podielu

z prevodcu na nadobúdateľa je odplatný, zmluvné strany sa dohodli, ţe nadobúdateľ zaplatí

prevodcovi za prevod obchodného podielu sumu, ktorej výška a splatnosť budú určené

samostatným písomným dodatkom k tejto zmluve. Z obsahu tohto dojednania nie je moţné

dôvodiť cenu, ani spôsob, akým bude cena určená, len skutočnosť, ţe určená mala byť. Toto

dojednanie vyplýva zo zmluvy datovanej dňom 20. decembra 2003. V zmluve o výplate

obchodného podielu zo dňa 28. decembra 2002 vyplýva jeho predajná cena 160.000.000 Sk

bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý spôsob určenia. Zo zmluvy o prevode

obchodného podielu, ktorá bola účastníkmi tohto vzťahu podpísaná dňa 2. júna 2003 je

dojednanie o odplate také, ţe sa zmluvné strany dohodli na odplatnosti prevodu, pričom

výška odplaty ako aj spôsob úhrady a splatnosť odplaty mala byť stanovená osobitnou

dohodou. Zo zmluvy o odplate za prevod obchodného podielu zo dňa 3. júna 2003 vyplýva

jeho predajná cena 160.000.000 Sk opäť bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý

spôsob jej určenia. Účelom obligatórnosti stanovenia ceny, alebo spôsobu jej určenia

v zmluve o prevode obchodného podielu je nepochybne zabezpečenie právnej istoty

v obchodných vzťahoch, ktoré sú v obchodnom styku síce charakteristické svojou

bezformálnosťou, ale bez uvedenej obligatórnej náleţitosti zmluvy o prevode obchodného

podielu, otázka právnej istoty nemôţe byť dodrţaná. Ak v zmluve o prevode obchodného

podielu táto náleţitosť uvedená nebola, nie je rozhodujúce, či dohoda o cene bola uzatvorená

následne v krátkom alebo dlhšom čase po určitom odstupe, dôleţité je, ţe bola uzavretá

po podpise zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorý právny úkon z uvedených dôvodov

sa nemohol stať platným právnym úkonom a nebolo ho moţné v zmluve o určení ceny zhojiť.

Účastníkom tohto obchodného vzťahu nič nebránilo, aby v zmluve o prevode obchodného

podielu stanovili aspoň spôsob určenia ceny. Ak mienili cenu stanoviť dodatočne, resp.

nespochybniteľným spôsobom tieto okolnosti urobiť zrozumiteľnými, určitými aj keď by

technicky obe listiny neboli spojené. Určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nastáva

bez ďalšieho priamo zo zákona a vyvoláva tie dôsledky, ţe sa naň hľadí ako keby nebol

urobený a nie je moţné ho konvalidovať. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje

ţiadne právne následky, ani v prípade, ak na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, potom nepochybne spôsobuje aj neplatnosť

právneho úkonu, a to zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, ktoré

účastníci uzatvorili dvomi zmluvami, a to dňa 3. júna 2003 a dňa 30. júla 2003, čo bolo

podkladom pre vkladové konanie pod číslami V 2332/2003 a V 3354/2003 Správy katastra

v B. a spôsobili prechod vlastníckeho práva nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B.

vedených na LV X., a to rodinný dom súpisné číslo X a parciel, na ktorých rodinný dom stojí,

a to KN Y s plochou 1233 m2 na ţalovaného. Aj keď účastníci tohto vzťahu nepovaţovali

zmluvy zo dňa 20. decembra 2002 a 28. decembra 2002 za zaväzujúce, zmluva o zabezpečení

záväzku zo dňa 23. mája 2003 z toho vyplývajúca vyvolala zápis v katastri nehnuteľností,

preto odvolací súd povaţoval za naliehavý právny záujem ţalobcu, aby aj o neplatnosti týchto

právnych úkonov bolo rozhodnuté. Odvolací súd uviedol, ţe rozsudok súdu je tou listinou,

ktorá rozhodnutím o neplatnosti týchto právnych úkonov má spôsobiť zmenu zápisu v katastri

nehnuteľností ohľadom vlastníckeho práva, ktoré doteraz podľa zápisu svedčilo ţalovanému,

nadobúdateľovi z neplatného právneho úkonu v neprospech ţalobcu, teda prevodcu.

Z pohľadu tohto právneho posúdenia veci, okolnosti uvádzané účastníkmi vo vzťahu

k pohnútkam, ktoré ich viedli k uzatvoreniu uvedeného obchodu k modifikáciám dohody

o cene za prevod vlastníctva k nakúpeným pozemkom ţalovaným, alebo okolnosti

vyplývajúce z výšky pôţičky poskytnutej ţalovanému, resp. za aké finančné prostriedky boli

ním pozemky zakupované, boli podľa odvolacieho súdu bez právneho významu a preto sa

nimi odvolací súd nezaoberal. Vzhľadom na to, ţe pri rozhodovaní opomenul odvolací súd

rozhodnúť o časti predmetu konania, a to

o určení vlastníckeho práva ţalobcu k sporným nehnuteľnostiam, rozhodol dopĺňajúcim

rozsudkom, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, ţe pokiaľ sa

ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v dôsledku

uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nim,

zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka, mal na takomto určení naliehavý právny

záujem. Ak bolo do katastra vloţené vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe neplatnej

zmluvy, čo sa si o sa stalo aj v danom prípade, potom by správny orgán mal návrh na vklad

podľa neplatnej zmluvy zamietnuť, ale v prípade vkladu vlastníckeho práva na základe

zmluvy, ktorá bola určená neplatnou od počiatku rozhodnutím súdu, môţe vzniknúť situácia,

keď katastrálny úrad, hoci by mal urobiť záznam, alebo opravu chýb v katastri podľa § 34

a § 59 zákona č. 162/95 Z.z., ak tak neurobí, potom nepochybne rozhodnutie súdu o určení

vlastníckeho práva je tou verejnou listinou, ktorú je nutné pri evidovaní nehnuteľností

akceptovať. Samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vychádzajúc z § 224

ods. 1 a Opravným uznesením vyhovel podľa návrhu

ţalovaného a uviedol v záhlaví rozhodnutí správne označenie adresy právnej zástupkyne

ţalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 19. mája 2010 sp.zn. ,

5 Cdo 100/2009,5 Cdo 101/2009 dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. 154/2008 spolu s opravnými uzneseniami

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 154/2008 a dňa 23. februára 2009

9

sp.zn. zamietol. Dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30. októbra 2008 sp.zn. a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

11.decembra 2008 sp.zn. zrušil a vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ dovolateľ poukazoval na tú skutočnosť, ţe

postupom odvolacieho súdu, ktorý dopĺňajúci rozsudok z 30. októbra 2008 sp.zn.

nevyhlásil zákonným spôsobom, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

( psím. f/ ), jeho dovolanie je dôvodné.

Podľa ustáleného výkladu tohto ustanovenia je odňatím moţnosti účastníkovi konať

pred súdom taký postup, ktorý účastníkovi odníma moţnosť realizovať tie procesné práva,

ktoré mu zákon priznáva. Tým je aj právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná v jeho

prítomnosti ( Listiny základných práva a slobôd). Podľa

Slovenskej republiky kaţdý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky

súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak,

ţe ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,

na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie

musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu ( ).

Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, alebo nie.

Rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne ( veta prvá ), a to spravidla

hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je moţné, súd

na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týţdne; v takomto prípade súd

doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok

vyhlásený a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119

ods. 2 sa v tomto prípade nepouţije. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Pre dopĺňajúci rozsudok platia ustanovenia o rozsudku ( veta prvá ),

ktoré platia i v prípade, ak rozhoduje dopĺňajúcim rozsudkom odvolací súd ( ).

10

Ako je zrejmé z obsahu spisu, odvolací súd neprejednal vec na pojednávaní v zmysle § 214

ods. 1 , hoci odvolacie pojednávanie uskutočnil dňa 30. októbra 2008 a ani neoznámil

účastníkom zákonným spôsobom vyhlásenie dopĺňajúceho rozsudku na úradnej tabuli súdu,

(takýto záznam sa v spise nenachádza).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd vo vzťahu

k dopĺňajúcemu rozsudku zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle ,

ktorá je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, keďţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť povaţované

za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dopĺňajúci rozsudok zo dňa 30. októbra

2008 sp.zn. zrušil ( ) a vec v tejto časti vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie ( ).

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný

a v tomto smere preto je konanie zaťaţené vadou, dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok

odvolacieho súdu spĺňa poţiadavky na riadne odôvodnenie ( v spojení

s ), nakoľko odvolací súd, v intenciách právneho záveru dovolacieho súdu,

presvedčivo odôvodnil svoje právne závery.

Dovolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Vytýkal

odvolaciemu súdu, ţe nesprávne interpretoval ustanovenia a 37

a ustanovenie pri posudzovaní platnosti právneho úkonu

prevodu obchodného podielu, ktorú si riešil ako prejudiciálnu otázku.

Dovolací súd k otázke právneho posúdenia uviedol, ţe z ustanovenia § 37 ods. 1

vyplýva, ţe právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite

a zrozumiteľne, inak je neplatný. Všeobecná právna úprava právnych úkonov, uvedená

v v ustanoveniach aţ je pre obchodné záväzkové vzťahy

doplnená v Obchodnom zákonníka niektorými ustanoveniami o právnych úkonoch. Ako to

vyplýva zo samotného nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti ,

tento obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch ktoré dopĺňajú túto všeobecnú

úpravu s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia § 266 aţ 268, ktoré

sú v zmysle ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa

11

nemoţno odchýliť a ktoré riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa

za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení

je však potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie

je celkom zrozumiteľný alebo určitý. Podmienkou platnosti kaţdého právneho úkonu, teda aj

právnych úkonov, ku ktorým dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov je, ţe musí

ísť o prejav vôle urobený slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, ţe súd

musí vykladať prejav vôle účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať

podľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 ods. 1 aţ 4 Obchodného

zákonníka.

Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu

konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej

musel byť známy.

Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemoţno

vyloţiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla

prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy pouţívané

v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku

prikladá.

Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa

vezme náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania

o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania

strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

Podľa prejav vôle, ktorý obsahuje výraz

pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá

v konaní tento výraz pouţila.

Pri výklade vôle podľa a nemôţe byť

východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil.

Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné

jednanie o uzavretie zmluvy, prax , ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli

a ich správanie po uzavretí zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

). Z tohto hľadiska bolo potrebné vyriešiť i predbeţnú otázku v tomto konaní,

ktorá sa týkala platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu.

V predmetnej veci sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.

V zmysle splnenie záväzku moţno zabezpečiť

dočasným prevodom práva dlţníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa.

Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo

k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou

(§ 133).

V zmysle zmluva o zabezpečovacom prevode

práva sa musí uzatvoriť písomne.

V zmysle zmluva o zabezpečovacom prevode

práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa

prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu

počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu

zabezpečovacieho prevodu práva a najniţšie podanie v prípade dobrovoľnej draţby; ak sa

prevádza právo inej osoby ako dlţníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí

obsahovať aj označenie dlţníka.

Realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z občianskych záväzkovo

právnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. Jednými z nich

sú špeciálne občianskoprávne prostriedky posilňujúce hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne

postavenie veriteľa voči dlţníkovi, ku vzniku ktorých je vţdy potrebný právny úkon. Tieto

špeciálne zabezpečovacie prostriedky sa vyznačujúc tým, ţe k pôvodnému právneho vzťahu

medzi veriteľom a dlţníkom, ktorý sa nazýva hlavný alebo zabezpečovaný, pristupuje nový

právny vzťah. Táto akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho pomeru spočíva v tom,

ţe pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného zabezpečovaného záväzku (teda

nemôţe vzniknúť bez hlavného záväzku). Pri svojom zániku tak isto zväčša závisí od zániku

hlavného právneho pomeru. Akcesorická povaha zabezpečovacieho záväzku napokon spočíva

13

v tom, ţe čo do svojho obsahu je zabezpečovací právny pomer podmienený zásadne obsahom

hlavného právneho pomeru, i keď nemusí byť vţdy rovnaký.

Z uvedeného je zrejmé, ţe správne si odvolací súd riešil ako prejudiciálnu otázku

platnosti hlavného zabezpečovaného záväzku, (t.j. jeho existencie a platnosti v čase uzavretia

zmluvy o zabezpečení záväzku). V konaní nebolo sporné, ţe týmto hlavným zabezpečovaným

záväzkom mala byť zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. decembra 2002

a zmluva o výplate obchodného podielu zo dňa 28. decembra 2002.

V zmysle so súhlasom valného zhromaţdenia

môţe spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská

zmluva neurčuje inak.

V zmysle spoločník môţe previesť svoj

obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môţe

určiť, ţe na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyţaduje súhlas valného

zhromaţdenia.

V zmysle zmluva o prevode obchodného podielu

musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je

spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám,

ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

V zmysle účinky prevodu obchodného podielu

podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode

obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú aţ s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však

skôr, ako valné zhromaţdenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa

zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaţdenia na prevod obchodného

podielu vyţaduje.

Pokiaľ ide o náleţitosti takejto zmluvy, z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti,

vyţadovaných pre kaţdý platný právny úkon v zmysle ,

zmluva musí obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel a musí z nej

14

byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný. Pri odplatnom prevode obchodného

podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia.

Dovolací súd otázku výkladu prejavu vôle z hľadiska platnosti zmluvy o prevode

obchodného podielu a zmluvy o odplate obchodného podielu, posudzoval podľa hore

citovaných ustanovení . Dospel k záveru, ţe uvedená zmluva je

neplatná v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia.

Na tejto skutočnosti nemôţe nič zmeniť ani posudzovaný úmysel konajúceho v tomto

obchodom vzťahu, ktorý chcel dohodu o cene určovať samostatným doplnkom. V tomto

smere je záver odvolacieho súdu o neurčitosti, ako chýbajúcej zloţky z hľadiska všeobecnej

úpravy náleţitosti právneho úkonu v zmysle správny

a dovolací súd sa ním stotoţňuje v tom smere, ţe pokiaľ v zmluve jednoznačná dohoda

o cene, ani o prípadnom spôsobe jej určenia, uvedená nebola, ide o zmluvu absolútne neplatnú

podľa pre jej neurčitosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. ). Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37

je neplatnosťou absolútnou od počiatku, bez ohľadu na to, či sa

niekto dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia

určujúceho, ţe právny úkon je neplatný.

Dovolací súd poukázal na to, ţe predmetom zaisťovacieho prevodu v zmysle § 553

(ktorého úprava platí v plnom rozsahu i pre obchodné záväzkové

vzťahy) môţe byť právo , ktoré v dobe prevodu existuje. Z akcesorickej povahy zabezpečenia

vyplýva, ţe tu musí existovať platný záväzok hlavný, z ktorého je dlţník povinný plniť

a veriteľ má právo poţadovať na ňom plnenie. Preto ak hlavný zabezpečovaný záväzok je

absolútne neplatný, t. j. od počiatku, nemôţe byť platný ani jeho špeciálny zabezpečovací

prostriedok, ktorým bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá vychádzala

z obsahu zabezpečovaného absolútne neplatného hlavného záväzku.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzavrel, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nebolo dôvodné, a preto

dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008

sp.zn. v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 30. januára 2009

15

sp.zn. a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. podľa § 243b ods. 1

zamietol.

Krajský súd v Bratislave doplňujúcim rozsudkom z 29. júla 2010 sp.zn.

rozsudok okresného súdu, ktorým bola ţaloba zamietnutá zmenil tak, ţe

ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B., zapísaných Správou

katastra B. na LV X. ako dom, súp. č. X, na parc .č. Y a pozemku KN Z zastavanou plochou

1233 m2, v celosti. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania 3 258,38€ do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právnej zástupkyne. Uviedol, ţe opätovne

preskúmal rozhodnutie okresného súdu v súlade s ust.

ods .l a procesným postupom podľa rozhodnutie okresného súdu

jeho verejným vyhlásením zmenil v zmysle V odôvodnení doplňujúceho

rozsudku uviedol, ţe pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktoré boli v dôsledku uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva k nim zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka,

odvolací súd mal zato, ţe na strane ţalobcu bol preukázaný naliehavý právny záujem

na takom určení v zmysle , pretoţe na základe Občianskeho

zákonníka vzniká na základe zmluvy vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti,

pokiaľ existuje nadobúdací titul. Do katastra nehnuteľností bolo vloţené vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam na základe neplatnej zmluvy, čo sa stalo v tomto prípade a bolo

na ţalobcovi, aby dosiahol zmenu zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností voľbou podania

určovacej ţaloby a jej vyhoveniu vydaním rozsudku, ktorý je verejnou listinou schopnou

vyvolať zmenu zápisu pri evidovaní nehnuteľností. S poukazom a odvolaním sa na dôvody

uvedené v rozsudku odvolacieho súdu o určení neplatnosti právnych úkonov, a to zmlúv

o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva zo dňa 3. júna 2003 a 30. júla 2003,

včítane dôvodov rozhodnutia dovolacieho súdu v konaní , ,

, odvolací súd zmenou zamietajúceho rozsudku okresného súdu aj vo vzťahu

k určovacej ţalobe o vlastníckom práve ţalobcu k nehnuteľnostiam, ţalobe v plnom rozsahu

vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ods. l a ods. l

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý napadol

dovolaním aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.

, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008

16

sp.zn. spolu s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. , tvrdiac, ţe súvisia s doplňujúcim rozsudkom

z 29. júla 2010 sp.zn. . Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe v konaní došlo k vadám

uvedeným v tým, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom. Odvolací súd sa odchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa

bez toho, aby sám rešpektoval povinnosť opakovania dokazovania alebo doplnil dokazovanie

a neumoţnil mu sa k doplnenému dokazovaniu sa vyjadriť. Namietal ďalej, ţe konanie je

postihnuté vadou v zmysle / , nakoľko odôvodnenie doplňujúceho

rozsudku je v rozpore s poţiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti. Naostatok vytýkal

odvolaciemu súdu, ţe vec nesprávne právne posúdil, a preto je daný dôvod pre zmenu

napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu aj podľa V odôvodnení

svojho mimoriadneho opravného prostriedku podrobne rozobral skutkový stav veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20. júna 2011 sp.zn.

dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. , uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. a zo dňa 23. februára 2009

sp.zn. odmietol.

Dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. júla 2010 sp.zn. 12 Co

195/2010 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Dovolateľ podal dovolanie aj proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. a dňa 23. februára 2009

sp.zn. , argumentujúc tým, ţe súvisia s doplňujúcim rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave z 29. júla 2010 sp.zn. .

O dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, spolu s opravnými uzneseniami Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn.

17

, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom z 19. mája 2010

sp.zn. , a , ktorým jeho mimoriadny opravný

prostriedok proti týmto označeným rozhodnutiam zamietol. Uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými

uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.

a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. , ktorým odvolací súd

rozhodol o trovách konania, zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorým rozhodol vo veci, nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými

uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.

a dňa 23. februára 2009 sp.zn. odmietol ako dovolanie,

ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5,

/ ).

Pokiaľ dovolateľ napadol dovolaním doplňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

dovolací súd uviedol, ţe z doplňujúceho rozsudku odvolacieho súdu nie je moţné vyvodiť

záver o tom, z akého skutkového stavu pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí, vychádzal a jeho

právne odôvodnenie je nedostačujúce. Odvolací súd uviedol vo svojom stručnom odôvodnení,

iba: „ pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli

v dôsledku uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho

práva k nim zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka, odvolací súd mal zato, ţe

na strane ţalobcu bol preukázaný naliehavý právny záujem na takom určení v zmysle § 80

písm. c/ , pretoţe na základe vzniká na základe

zmluvy vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti, pokiaľ existuje nadobúdací titul.

Do katastra nehnuteľností bolo vloţené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe

neplatnej zmluvy, čo sa stalo v tomto prípade a bolo na ţalobcovi, aby dosiahol zmenu zápisu

v príslušnom katastri nehnuteľností voľbou podania určovacej ţaloby a jej vyhoveniu

vydaním rozsudku, ktorý je verejnou listinou schopnou vyvolať zmenu zápisu pri evidovaní

nehnuteľností. S poukazom a odvolaním sa na dôvody uvedené v rozsudku odvolacieho súdu

o určení neplatnosti právnych úkonov a to zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva zo dňa 3. júna 2003 a 30. júla 2003, včítane dôvodov rozhodnutia

dovolacieho súdu v konaní , , , odvolací súd

18

zmenou zamietajúceho rozsudku okresného súdu aj vo vzťahu k určovacej ţalobe

o vlastníckom práve ţalobcu k nehnuteľnostiam, ţalobe v plnom rozsahu vyhovel“. Takéto

odôvodnenie rozsudku, odkazujúceho na závery vyslovené v odôvodnení iných rozhodnutí

súdov (vrátane dovolacieho súdu) sú nedostačujúce, neurčité a nepresvedčivé, v rozpore

s poţiadavkami riadneho odôvodnenia rozsudku, tak ako bolo uvedené vyššie. I doplňujúci

rozsudok, ktorým súd rozhoduje o samostatnom nároku, tak ako to bolo v danej veci, a to

zvlášť, keď ním súd určuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti a takéto rozhodnutie je preto

súčasne základom pre zmenu zápisu do katastra nehnuteľností , musí byť riadne odôvodnený.

Je totiţ samostatným vykonateľným titulom a odkazy na vykonané dôkazy a právne

posúdenie veci v iných súdnych rozhodnutiach, sú v občianskom súdnom konaní

pri odôvodnení rozsudku neprípustné.

Dovolací súd preto uzavrel, ţe odvolací súd zaťaţil svoje konanie a rozhodnutie vadou

( ), ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou

procesnou vadou nemôţe byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

doplňujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na uvedenú vadu v konaní, nezaoberal sa

ďalšími dôvodmi dovolania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. februára 2012 sp.zn.

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá, zmenil tak, ţe určil, ţe

ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bratislave,

zapísaných Správou katastra Bratislave na LV č. X. ako dom súp. č. X

na parc. č. KNC č.Y a pozemok parc. č.Z zastavané plochy a nádvoria o výmere 1233 m2 v

celosti. Ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 1.096,36 € a iných trov konania vo výške 431,52 €

na účet právnej zástupkyne ţalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, ţe

v predmetnej veci sa ţalobca domáhal určenia nielen neplatnosti zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam, ale aj samotného určenia

vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Pre určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam je potrebné sa zaoberať otázkou v koho vlastníctve boli nehnuteľnosti

pôvodne, na základe akého právneho úkonu sa stali vlastníctvom ţalovaného, akým spôsobom

došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva na ţalobcu a či ţalobca má naliehavý právny

19

záujem na určovacej ţalobe. Bolo preukázané, ţe medzi ţalovaným Ing. C. S. a pôvodným

ţalobcom UNIVERSUM – Reál, s.r.o., B. ako dlţníkom došlo k uzavretiu zmluvy

o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva dňa 3. júna 2003 a dňa 30. júla 2003,

a to k nehnuteľnostiam - dom súp. č. X, postavený na parc. č. Y, ako aj samotnej parcely č. Z

zastavané plochy o výmere 1233 m2 vedených na LV

č. X. Správy katastra B.. Vlastníkom týchto nehnuteľností bol pôvodný ţalobca

UNIVERSUM – Real, s.r.o.. B., pričom na základe zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva bol ako vlastník nehnuteľností

do katastra nehnuteľnosti zapísaný ţalovaný. Podľa ustanovenia § 132 ods. l Občianskeho

zákonníka vlastníctvo veci moţno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom. Znenie účinného do 1. januára 2008

ustanovovalo, ţe splnenie záväzku sa môţe zabezpečiť prevodom práva dlţníka v prospech

veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Aţ novelou bolo zmenené

ustanovenie a doplnené ustanovenie aţ . Táto

nová právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva podrobnejšie vymedzuje právne

postavenie prevodcu a nadobúdateľa práva. Podľa staršej právnej úpravy veriteľ mohol

nadobudnúť právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené v dôsledku nesplnenia záväzku zo

strany dlţníka. Podľa novej právnej úpravy veriteľ nenadobudne právo, ktoré bolo na neho

dočasne prevedené, ale musí uplatnil výkon zabezpečovacieho prevodu. Bez ohľadu na to, či

ţalovaný nadobudol právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené v dôsledku nesplnenia

záväzku zo strany dlţníka, pri určovaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom

zabezpečovacieho prevodu práva, bolo potrebné vychádzať zo záverov právoplatného

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 30. októbra 2008. Týmto

rozsudkom bolo právoplatne určené, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 3. júna 2003, je neplatná, ako aj ţe je

neplatná zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorená medzi

účastníkmi 30. júla 2003, Tieto zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva

pokiaľ boli určené za absolútne neplatné, sú neplatné od počiatku. Absolútne neplatný právny

úkon nespôsobuje ţiadne účinky, a to ani v pri zápise vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Pokiaľ zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uţ

vyvolali zápis do katastra nehnuteľností, potom ţalobca má naliehavý právny záujem, aby sa

domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam. Tým, ţe zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom vlastníckeho práva boli určené za absolútne neplatné, nemôţe byť ako vlastník

týchto nehnuteľností zapísaný do katastra nehnuteľností ţalovaný. I keď na základe rozsudku

Krajského súdu v Bratislave následne došlo k spätnému prevodu vlastníctva nehnuteľností na

pôvodného ţalobcu UNIVERSUM – Real, s.r.o. B., ţalobca sa naďalej domáhal určenia

vlastníctva, aby s konečnou platnosťou bolo vyriešené, kto je vlastníkom nehnuteľností. Aj

v tomto štádiu konania odvolací súd sa zameral na existenciu naliehavého právneho záujmu

na poţadovanom určení podľa , ktorý je základnou podmienkou

prípustnosti vecného prejednania určovacej ţaloby. V tomto prípade uţ evidovaný a právny

stav vlastníctva nehnuteľností svedčí ţalobcovi, avšak vzhľadom

na tú skutočnosť, ţe ţalovaný neustále namieta vlastnícke právo ţalobcu, ţalovaný naďalej

sám sa cíti byť vlastníkom týchto nehnuteľností, súd prihliadol na tieto okolnosti, na ohrozené

právne postavenie ţalobcu a s prihliadnutím na predchádzanie ďalším sporom o určenie

vlastníctva, za účelom jednoznačného vyriešenia otázky vlastníctva, rozhodol určovacou

ţalobou. Ţalobca tak osvedčil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Na základe vyslovenia absolútnej neplatnosti zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam však nemoţno

odvodzovať nároky ţalovaného vyplývajúce z iných právnych vzťahov, a to z prevodu

obchodného podielu. Uzavretie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva má len charakter

zabezpečenia záväzku, takýto záväzok v rámci zabezpečovacieho prevodu práva je moţné

povaţovať len za akcesorický záväzok, ktorého existencia dôsledku sa vţdy viaţe na hlavný

záväzok, preto v prípade zmluvného zabezpečovacieho prevodu práva nemoţno hovoriť

o synalagmatickom právnom vzťahu. O synalagmatickom vzťahu moţno hovoriť v prípade

hlavného záväzku, ktorým je prevod obchodného podielu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

preto krajský súd vyhovel ţalobe, zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola

zamietnutá ţaloba o určenie vlastníctva a určil, ţe nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zápisu

v prospech ţalovaného na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho

práva, vlastnícky patria ţalobcovi aj s prihliadnutím na darovaciu zmluvu uzavretú medzi

pôvodným ţalobcom spoločnosťou UNIVERSUM – Real, s.r.o. a aktuálnym ţalobcom

spoločnosťou A. Stiflung, Liechtenstein, na základe ktorej pripustil v konaní zámenu

účastníkov.

Proti „doplňujúcemu rozsudku“ Krajského súdu v Bratislave z 15. februára

2012 sp.zn. a proti rozhodnutiam, ktoré s ním súvisia, a to proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu

21

s opravnými uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 12 Co

154/2008 a dňa 23. februára 2009 sp.zn. podal ţalovaný dovolanie. Ţiadal

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a prípadne aj všetky predchádzajúce rozhodnutia Krajského

súdu v Bratislave a vrátiť vec späť na doplnenie dokazovania na preukázanie skutočného

právneho a skutkového stavu. Namietal, ţe odvolací súd opätovne zaťaţil konanie vadou

podľa , nakoľko nezopakoval dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred

súdom prvého stupňa, a ani nevrátil vec súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania, hoci

došlo z jeho strany k zmene rozsudku súdu prvého stupňa. Takisto namietal, ţe odôvodnenie

rozsudku je v rozpore s poţiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí,

čím je konanie zaťaţené inou vadou v zmysle Uviedol, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď odvolací

súd neprávne interpretoval znenie a , Obchodného

zákonníka a odvolací súd k nemu dospel porušením článkov 46 ods. 1 a 48

ods. 1 . Uviedol, ţe ţalovanému stále prislúcha vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam na základe titulu nadobudnutia vyhlásenia veriteľa o nesplatení záväzku

dlţníkom zo dňa 23. apríla 2004. V ďalších dôvodoch svojho dovolania sa obšírne vracal

k skutočnostiam uvádzaným v predchádzajúcich konaniach a na ktoré opätovne poukazoval

vo všetkých doterajších mimoriadnych opravných prostriedkoch.

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel

k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolateľ opätovne podal dovolanie aj proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. a dňa

23. februára 2009 sp.zn. , argumentujúc tým, ţe súvisia s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 15. februára 2012, sp.zn. 190/2011. O dovolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008

sp.zn. , spolu s opravnými uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30. januára 2009 sp.zn. a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn.

, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom z 19. mája 2010

sp.zn. , a , ktorým jeho mimoriadny opravný

prostriedok proti týmto označeným rozhodnutiam zamietol. Uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými

uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.

a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. , ktorým odvolací súd

rozhodol o trovách konania, zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorým rozhodol vo veci, nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením z 20. júna 2011 sp.zn.

dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008

sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa

11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými uzneseniami Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. a dňa 23. februára 2009 sp.zn. 12

Co 154/2008 odmietol ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné (, / ). Dovolací súd

poznamenáva, ţe dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30. októbra 2008 sp.zn. , uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. spolu s opravnými uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. a dňa 23. februára 2009

sp.zn. odmietol i v uznesení z 20. júna 2011 sp.zn. , preto je

moţné opätovné podávanie dovolania proti označeným rozhodnutiam odvolacieho súdu

povaţovať za nerešpektovanie právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Dovolací súd preto opätovne tento mimoriadny opravný prostriedok odmietol, nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustný ţiadny opravný

prostriedok.

Pokiaľ dovolateľ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nesprávne

nazval doplňujúcim, nakoľko takto označený nebol, dovolací súd poukazuje na to, ţe

v zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo

23

k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd najskôr otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (t.j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1) odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2) to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3) moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Ţalovaný mal za to, ţe tým, ţe odvolací súd nezopakoval dokazovanie sám, alebo

nevrátil vec súdu niţšieho stupňa, zaťaţil konanie v zmysle

Dovolací súd uvádza, ţe vzhľadom na obsah celého konania, ako aj obsah zápisníc

o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 25. januára 2012 a 15. februára 2012, bol

zo strany odvolacieho súdu vytvorený priestor na doplnenie dokazovania, ktorí účastníci

vyuţili doplnením listinných dôkazov ako aj vyjadrením k veci na pojednávaní. Ţalovaný

na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 15. februára 2012 ţiadal „preveriť všetky rozhodujúce

skutočnosti, keďţe má odporca právo na obranu“ a ďalej namietal, ţe „prvostupňový súd

nevyrubil súdny poplatok v správnej hodnote“. Tieto vyjadrenie nie je moţné povaţovať

za návrh na doplnenie dokazovania vo veci. Dovolací súd preto uzavrel, ţe odvolací súd

týmto svojím postupom nezaťaţil konanie vadou podľa

Pokiaľ dovolateľ namieta existenciu tzv. inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie veci ( ), konkrétne nedostatky týkajúce sa

odôvodnenia napadnutého rozsudku, dovolací súd uvádza, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu môţe byť povaţovaná za vadu tejto povahy (R 111/1998), avšak o tento prípad

v prejednávanej veci nejde.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne

vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP a rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril

k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (napr. v náleze -30).

Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

().

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným

právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé

odôvodnenie písomnej formy rozsudku ( v spojení s ) je nie

len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,

nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade

prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj

v právnom posúdení veci.. Tieto poţiadavky napadnutý doplňujúci rozsudok odvolacieho

súdu spĺňa. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmý záver o tom, z akého skutkového stavu

pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí, vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce.

Dovolateľ napokon namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ods. písm. c/ ), keď vytýka súdu, ţe neprávne interpretoval znenie

a , .

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval správny

predpis, ale ho nesprávne vyloţil.

Dovolací súd uvádza, ţe argumentácia dovolateľa napáda a spochybňuje právne

závery, ktoré uviedol odvolací súd v svojom rozsudku zo dňa zo dňa 30. októbra 2008

sp.zn. , ktorý dňa 9. januára 2009 nadobudol právoplatnosť. Týmto

rozsudkom bolo právoplatne určené, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom

vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 3. júna 2003 je neplatná, ako aj ţe je

neplatná zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorená medzi

účastníkmi 30. júla 2003. Tieto zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva

pokiaľ boli určené za absolútne neplatné, sú neplatné od počiatku. Pokiaľ zmluvy

o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uţ vyvolali zápis do katastra

nehnuteľností, potom ţalobca mal naliehavý právny záujem, aby sa domáhal určenia

vlastníctva k nehnuteľnostiam. I keď na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave

26

následne došlo k spätnému prevodu vlastníctva nehnuteľností na pôvodného ţalobcu

UNIVERSUM – Real, s.r.o. B., ţalobca sa naďalej domáhal určenia vlastníctva, aby

s konečnou platnosťou bolo vyriešené, kto je vlastníkom nehnuteľností. Odvolací súd sa

zameral na existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení podľa § 80

písm. c) , ktorý je základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej

ţaloby. V tomto prípade uţ evidovaný a právny stav vlastníctva nehnuteľností svedčil

ţalobcovi, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ţalovaný neustále namietal vlastnícke právo

ţalobcu a ţalovaný naďalej sám sa cíti byť vlastníkom týchto nehnuteľností, súd prihliadol

na tieto okolnosti, na ohrozené právne postavenie ţalobcu a s prihliadnutím na predchádzanie

ďalším sporom o určenie vlastníctva, za účelom jednoznačného vyriešenia otázky vlastníctva,

rozhodol určovacou ţalobou.

Nie je preto prípustné, aby dovolací súd preskúmaval svoj vyslovený právny názor,

a to v rozsudku zo dňa 30. apríla 2008, sp.zn. , ktorý bol záväzný pre odvolací

súd v ďalšom konaní a z ktorého i vo svojom rozsudku z 30. októbra 2008 sp.zn.

, ktorý sa stal právoplatným vo výrokoch o neplatnosti zmlúv o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorenej medzi účastníkmi 3. júna 2003

a 30. júla 2003, vychádzal.

Pokiaľ potom odvolací súd vychádzal z tohto právoplatného súdneho rozhodnutia,

správne dospel i k záveru o určení vlastníctva k zabezpečovaným nehnuteľnostiam, keď si

vyriešil naliehavý právny záujem ţalobcu na takomto určení. Správnosti záveru odvolacieho

súdu o naliehavom právnom záujem na tomto určení, napriek tomu, ţe došlo k spätnému

záznamu v katastri nehnuteľností, nasvedčuje i postup ţalovaného, ktorý vo svojom

mimoriadnom opravnom prostriedku opätovne, napriek súdnym rozhodnutiam, a to

i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, namieta vlastníctvo ţalobcu k predmetným

nehnuteľnostiam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci

odvolacím súdom je vecne správne. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk

stanovených zákonom a ktoré sú aj v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho

správne dôvody, vedúce k zmene rozsudku prvého stupňa.

27

Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa nebol

daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali

za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2014

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová