Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)5ce/390948.050d73.pdf
PDF · 218.96 KB
No categories available
5Cdo/164/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 164/2012 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Heleny
Haukvitzovej, v právnej veci ţalobcu: A. S. v dovolacom konaní zastúpenému JUDr.
Danielou Komorovou, advokátkou v Bratislave, Kukučínova 20, proti ţalovanému: Ing. C.
S., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. Evou Ludvikovou, s.r.o., konajúcou advokátkou
JUDr. Evou Ludvikovou, so sídlom v Košiciach, Štefánikova 42, o určenie neplatnosti
právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, ktorá vec sa viedla
na Okresnom súde Bratislava pod sp.zn. 8 C 23/2004, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. februára 2012 sp.zn. 15 Co 190/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými
uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.
12 Co 154/2008 a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 o d m i e t a.
Dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 15. februára 2012 sp.zn. 15 Co 190/2011 zamieta.
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava rozsudkom z 22. mája 2006 č .k.8 C 23/2004-388 zamietol ţalobu
proti ţalovanému Ing. C. S. a zastavil konanie proti ţalovanému TALER TRADE, spol. s r.o.,
Košice, Alvinczyho 24 (táto spoločnosť bola 6. októbra 2006 ex offo vymazaná z obchodného
registra). Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume
668 825 Sk na účet jeho zástupcu. Ţalovanému TALER TRADE,
spol. s r.o. nepriznal náhradu trov konania a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu
doplatok súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Súd prvého stupňa pri skúmaní, či
ţalobca má naliehavý právny záujem na ním navrhovanom určení neplatnosti zmlúv
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení jeho
vlastníctva k takto prevedeným veciam v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
„akceptoval skutočnosti, ktoré označil ţalobca ako naliehavý právny záujem pre podanie tejto
ţaloby, keď ţalobca tvrdil, ţe na základe neplatných právnych úkonov došlo k prevodu
vlastníckeho práva z neho na iného vlastníka a ţe nemá inú moţnosť nápravy ako
prostredníctvom ţaloby.“ Posudzujúc potom dôvodnosť určovacej ţaloby dospel k záveru, ţe
ţalobca nenáleţite vyvodzuje neplatnosť zmlúv o zabezpečení záväzku z neplatnosti nimi
zabezpečovaných zmlúv o prevode obchodného podielu a o jeho výplate, pretoţe tu nie sú
ţiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok ich neplatnosť. Keďţe ţalovaný nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe platných zmlúv o zabezpečení záväzku
prevodom vlastníckeho práva, nebol tu potom ani dôvod na určenie vlastníctva ţalobcu
k zabezpečovacími zmluvami prevedeným nehnuteľnostiam.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu rozsudkom zo 7. decembra 2006 sp.zn.
12 Co 293/06 (v poradí prvým) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými
bola ţaloba voči ţalovanému zamietnutá a ţalobcovi bola uloţená povinnosť zaplatiť
ţalovanému náhradu trov konania a zaplatiť súdny poplatok. Ţalobcovi uloţil aj povinnosť
zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 74 294 Sk. Samostatným
výrokom napokon pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa § 219 O.s.p. majúc za to, ţe súd
niţšieho stupňa rozhodol správne, keď zamietol ţalobu o určenie neplatnosti právnych
úkonov a určenie vlastníckeho práva. Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie
podľa § 238 ods. 3 O.s.p. „na preskúmanie správnosti právneho posúdenia naliehavosti
právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo vzťahu
k právnemu úkonu, z ktorého by mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu
k nemoţnosti určenia synalagmatického záväzku moţného určenia neplatnosti právneho
úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate zaň.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu rozsudkom z 30. apríla 2008
sp.zn. 5 Cdo 136/2007 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíval na nesprávnom právnom posúdení
otázky prípustnosti ţaloby o určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení vlastníctva k takto prevedeným veciam
v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, ţe podľa § 80 písm. c/
O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia
naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej
ţalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých
určovacích ţalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby
bolo súdu umoţnené v rozsudku meritórne ţalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa
ustálilo, ţe ţalobca má právny záujem na ţiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo
ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne
postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej ţaloby je vydanie rozsudku,
výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah
(v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon
pre procesnú prípustnosť určovacej ţaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty ţalobcu
v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tieţ preukázanie, ţe
uvedenú neistotu je moţné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny
záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením ţalobcovho právneho postavenia a ktorý nemoţno
iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleţí na to, ako táto neistota vznikla. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých
pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý záujem sa viaţe k ţalobe, resp.
k otázke, či určovacia ţaloba môţe byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva,
zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie
z hľadiska potrieb ţalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie.
Určovacia ţaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v tých právnych vzťahoch k
nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná evidencia (kataster nehnuteľností); rozsudok
súdu vyhovujúci takejto ţalobe môţe byť totiţ jedným z predpokladov zapísania osoby
vlastníka v súlade s právnym stavom a vykonania takej opravy evidovaných údajov o
vlastníkovi.
V predmetnej veci sa ţalobca ţalobou domáhal, aby súd určil, ţe sú neplatné zmluvy
medzi účastníkmi o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a ţe
je vlastníkom takto prevedených nehnuteľností na ţalovaného.
Dovolací súd uviedol, ţe pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, platí všeobecný reţim o nadobudnutí vlastníckeho práva prevodom
nehnuteľnosti podľa § 133 ods. 2 OZ a podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (pozri napr. stanovisko publikované v časopise Katastrálny bulletin č. 3 a 4/1997).
Kladné rozhodnutie súdu o takejto ţalobe by nepochybne mohlo byť jedným z predpokladov
opätovného zapísania ţalobcu ako vlastníka predmetných pozemkov. Ţalobca mal právny
záujem na ţiadanom určení, pretoţe to mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie.
Existujúci stav v evidencii vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam je ohrozením
ţalobcovho právneho postavenia a nemoţno ho odstrániť inými prostriedkami (okrem
splnenia rozväzovacej podmienky uspokojením pohľadávky ţalovaného zo zmlúv o prevode
obchodného podielu a o jeho výplate, ktoré ale vzhľadom na postoj účastníkov neprichádza
do úvahy). Pre posúdenie prípustnosti určovacej ţaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nebolo
relevantné to, čo za významné povaţoval odvolací súd, t.j. ţe „prejudiciálne určenie
neplatnosti právnych úkonov, z ktorých neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá
právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné“ ani to, ţe
„len na základe vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe
ktorého došlo k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy
o predaji obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti
právnych úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nestalo
neistým a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“
Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu,
akého sa ţalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú
má súd riešiť ako predbeţnú. Vyriešenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného
podielu a o odplate za jeho prevod bolo nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o ţalobe
na určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva a súd ju mal vyriešiť
bez ohľadu na to, či zo zistenia ich neplatnosti vyplynú pre účastníkov nejaké iné záväzky.
Moţný dôsledok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej zmluvy
ustanovený v § 457 Občianskeho zákonníka a „určenie synalagmatického záväzku“ nebol
predpokladom prípustnosti určovacej ţaloby. V občianskom súdnom konaní môţe súd riešiť
rôzne prejudiciálne otázky (§ 135 O.s.p.). Posúdenie otázky platnosti zmlúv o prevode
obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nie je otázkou uvedenou v § 135 ods. 1
O.s.p., ktoré ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôţe v konaní riešiť ako
otázky predbeţné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia
podmienok uvedených v § 135 ods. 2 O.s.p., t.j. za predpokladu, ţe o tejto otázke nebolo uţ
vydané príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je rozhodujúce, ţe otázka platnosti
zabezpečovaných zmlúv a synalagmy môţe byť riešená aj v samostatnom konaní o ţalobe
podľa § 80 písm. b/ a c/ O.s.p. (R 86/2001). Záverom dovolací súd uviedol, ţe jeho právny
názor vyslovený v tomto rozsudku je pre odvolací súd záväzný.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. októbra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008
(v poradí druhým) rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým ţalobu voči ţalovanému
zamietol, zmenil tak, ţe určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
práva uzatvorená medzi účastníkmi 3. júna 2003, ktorú Katastrálny úrad v Bratislave, Správa
katastra Bratislava, rozhodnutím o povolení vkladu číslo V 2332/3 zo dňa
26. júna 2003 k nehnuteľnostiam v kat. území B. vedených na LV č. X. ako dom súpisné číslo
X na parc. č. Y a pozemok parc. č. Z zastavanou plochou 1233 m2
na ţalovaného je neplatná. Ďalej určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 30. júla 2003, ktorú Katastrálny úrad
v Bratislave, Správa katastra Bratislava, rozhodnutím o povolení vkladu
č. V 3 354/2003 zo dňa 4. septembra 2003 v kat. úz. B. vedených na LV č. X. ako dom
súpisné číslo X na parc. č. Y a pozemok parc. č. Z zastavanou plochou 1233 m2 na
ţalovaného je neplatná. Dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. 12 Co
154/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá tak,
ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. B. zapísaných Správou
katastra v Bratislave, na LV č. X. ako dom súpisné číslo X na parc.
č. Y a pozemku KN č. Z zastavanou plochou 1233 m2 v celosti. Uznesením
zo dňa 11. decembra 2008 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania
22 672 Sk do troch dní od právoplatnosti JUDr. Daniele Komorovej, advokátke v Bratislave,
Kukučínova 20. Opravným uznesením zo dňa 23. februára 2009 opravil podľa § 164 O.s.p.
záhlavie rozsudku zo dňa 30. októbra 2008, dopĺňajúceho rozsudku zo dňa 30. októbra 2008
a uznesenia zo dňa 11. decembra 2008.
V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe právny záver prvostupňového súdu o tom,
ţe ţalobca a ţalovaný uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu a o cene tohto
prevodu ďalším právnym úkonom v súlade so zákonom, z čoho vyplynula platnosť oboch
úkonov, si odvolací súd neosvojil. Poukázal na to, ţe účasť spoločníka v obchodnej
spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môţe zaniknúť prevodom jeho obchodného
podielu buď na iného spoločníka, alebo na inú osobu. Pri zmluvnom prevode obchodného
podielu je vecou zmluvných strán, či sa dohodnú na prevode bezodplatnom, alebo odplatnom,
pričom výška ceny, či spôsob jej určenia je rovnako vecou ich dohody. Zákon platnosť
takejto zmluvy podmieňuje písomnou formou. Obsahové náleţitosti zmluvy pod sankciou
neplatnosti musia zodpovedať všeobecnej právnej úprave právnych úkonov, ktoré sú
vyjadrené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda zmluva musí byť urobená určite
a zrozumiteľne. V zmluve preto musí byť výslovne uvedené, či ide o prevod bezodplatný
alebo odplatný s uvedením buď konkrétnej ceny, alebo spôsobu jej určenia. Z ustanovenia
§ 115 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje spôsob prevodu obchodného podielu spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným vyplýva, ţe zmluva o prevode obchodného podielu musí
mať okrem písomnej formy a úradne overených podpisov aj náleţitosti, ktoré ju robia určitou
a zrozumiteľnou v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda musí
obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí z nej byť zrejmé, či
ide o prevod bezodplatný alebo odplatný a v prípadne odplatného prevodu musí byť v zmluve
uvedená aj jeho cena, alebo spôsob jej určenia. Ak dohoda o cene, ani o prípadnom spôsobe
jej určenia v zmluve nie je uvedená, ide o zmluvu absolútne neplatnú pre jej neurčitosť.
Z platnej zmluvy o prevode obchodného podielu nemôţe zaniknúť účasť spoločníka
v predmetnej spoločnosti, a to ani na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti,
pretoţe takéto ustanovenia, ktoré by to umoţňovali, by boli neplatné pre rozpor so zákonom.
Odvolací súd uviedol, ţe v zmluve o prevode obchodného podielu nie je uvedené okrem
skutočnosti, ţe ide o odplatný prevod, aká je cena obchodného podielu, ani spôsob, akým by
mala byť určená. Z článku 2 citovanej zmluvy je zrejmé, ţe prevod obchodného podielu
z prevodcu na nadobúdateľa je odplatný, zmluvné strany sa dohodli, ţe nadobúdateľ zaplatí
prevodcovi za prevod obchodného podielu sumu, ktorej výška a splatnosť budú určené
samostatným písomným dodatkom k tejto zmluve. Z obsahu tohto dojednania nie je moţné
dôvodiť cenu, ani spôsob, akým bude cena určená, len skutočnosť, ţe určená mala byť. Toto
dojednanie vyplýva zo zmluvy datovanej dňom 20. decembra 2003. V zmluve o výplate
obchodného podielu zo dňa 28. decembra 2002 vyplýva jeho predajná cena 160.000.000 Sk
bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý spôsob určenia. Zo zmluvy o prevode
obchodného podielu, ktorá bola účastníkmi tohto vzťahu podpísaná dňa 2. júna 2003 je
dojednanie o odplate také, ţe sa zmluvné strany dohodli na odplatnosti prevodu, pričom
výška odplaty ako aj spôsob úhrady a splatnosť odplaty mala byť stanovená osobitnou
dohodou. Zo zmluvy o odplate za prevod obchodného podielu zo dňa 3. júna 2003 vyplýva
jeho predajná cena 160.000.000 Sk opäť bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý
spôsob jej určenia. Účelom obligatórnosti stanovenia ceny, alebo spôsobu jej určenia
v zmluve o prevode obchodného podielu je nepochybne zabezpečenie právnej istoty
v obchodných vzťahoch, ktoré sú v obchodnom styku síce charakteristické svojou
bezformálnosťou, ale bez uvedenej obligatórnej náleţitosti zmluvy o prevode obchodného
podielu, otázka právnej istoty nemôţe byť dodrţaná. Ak v zmluve o prevode obchodného
podielu táto náleţitosť uvedená nebola, nie je rozhodujúce, či dohoda o cene bola uzatvorená
následne v krátkom alebo dlhšom čase po určitom odstupe, dôleţité je, ţe bola uzavretá
po podpise zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorý právny úkon z uvedených dôvodov
sa nemohol stať platným právnym úkonom a nebolo ho moţné v zmluve o určení ceny zhojiť.
Účastníkom tohto obchodného vzťahu nič nebránilo, aby v zmluve o prevode obchodného
podielu stanovili aspoň spôsob určenia ceny. Ak mienili cenu stanoviť dodatočne, resp.
nespochybniteľným spôsobom tieto okolnosti urobiť zrozumiteľnými, určitými aj keď by
technicky obe listiny neboli spojené. Určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nastáva
bez ďalšieho priamo zo zákona a vyvoláva tie dôsledky, ţe sa naň hľadí ako keby nebol
urobený a nie je moţné ho konvalidovať. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje
ţiadne právne následky, ani v prípade, ak na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, potom nepochybne spôsobuje aj neplatnosť
právneho úkonu, a to zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, ktoré
účastníci uzatvorili dvomi zmluvami, a to dňa 3. júna 2003 a dňa 30. júla 2003, čo bolo
podkladom pre vkladové konanie pod číslami V 2332/2003 a V 3354/2003 Správy katastra
v B. a spôsobili prechod vlastníckeho práva nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B.
vedených na LV X., a to rodinný dom súpisné číslo X a parciel, na ktorých rodinný dom stojí,
a to KN Y s plochou 1233 m2 na ţalovaného. Aj keď účastníci tohto vzťahu nepovaţovali
zmluvy zo dňa 20. decembra 2002 a 28. decembra 2002 za zaväzujúce, zmluva o zabezpečení
záväzku zo dňa 23. mája 2003 z toho vyplývajúca vyvolala zápis v katastri nehnuteľností,
preto odvolací súd povaţoval za naliehavý právny záujem ţalobcu, aby aj o neplatnosti týchto
právnych úkonov bolo rozhodnuté. Odvolací súd uviedol, ţe rozsudok súdu je tou listinou,
ktorá rozhodnutím o neplatnosti týchto právnych úkonov má spôsobiť zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností ohľadom vlastníckeho práva, ktoré doteraz podľa zápisu svedčilo ţalovanému,
nadobúdateľovi z neplatného právneho úkonu v neprospech ţalobcu, teda prevodcu.
Z pohľadu tohto právneho posúdenia veci, okolnosti uvádzané účastníkmi vo vzťahu
k pohnútkam, ktoré ich viedli k uzatvoreniu uvedeného obchodu k modifikáciám dohody
o cene za prevod vlastníctva k nakúpeným pozemkom ţalovaným, alebo okolnosti
vyplývajúce z výšky pôţičky poskytnutej ţalovanému, resp. za aké finančné prostriedky boli
ním pozemky zakupované, boli podľa odvolacieho súdu bez právneho významu a preto sa
nimi odvolací súd nezaoberal. Vzhľadom na to, ţe pri rozhodovaní opomenul odvolací súd
rozhodnúť o časti predmetu konania, a to
o určení vlastníckeho práva ţalobcu k sporným nehnuteľnostiam, rozhodol dopĺňajúcim
rozsudkom, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, ţe pokiaľ sa
ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v dôsledku
uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nim,
zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka, mal na takomto určení naliehavý právny
záujem. Ak bolo do katastra vloţené vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe neplatnej
zmluvy, čo sa si o sa stalo aj v danom prípade, potom by správny orgán mal návrh na vklad
podľa neplatnej zmluvy zamietnuť, ale v prípade vkladu vlastníckeho práva na základe
zmluvy, ktorá bola určená neplatnou od počiatku rozhodnutím súdu, môţe vzniknúť situácia,
keď katastrálny úrad, hoci by mal urobiť záznam, alebo opravu chýb v katastri podľa § 34
a § 59 zákona č. 162/95 Z.z., ak tak neurobí, potom nepochybne rozhodnutie súdu o určení
vlastníckeho práva je tou verejnou listinou, ktorú je nutné pri evidovaní nehnuteľností
akceptovať. Samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vychádzajúc z § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Opravným uznesením vyhovel podľa § 164 O.s.p. návrhu
ţalovaného a uviedol v záhlaví rozhodnutí správne označenie adresy právnej zástupkyne
ţalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 19. mája 2010 sp.zn. 5 Cdo 99/2009,
5 Cdo 100/2009,5 Cdo 101/2009 dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. 154/2008 spolu s opravnými uzneseniami
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 154/2008 a dňa 23. februára 2009
sp.zn. 12 Co 154/2008 zamietol. Dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30. októbra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
11.decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 zrušil a vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ dovolateľ poukazoval na tú skutočnosť, ţe
postupom odvolacieho súdu, ktorý dopĺňajúci rozsudok z 30. októbra 2008 sp.zn.
12 Co 154 /2008 nevyhlásil zákonným spôsobom, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom
(§ 237 psím. f/ O. s.p.), jeho dovolanie je dôvodné.
Podľa ustáleného výkladu tohto ustanovenia je odňatím moţnosti účastníkovi konať
pred súdom taký postup, ktorý účastníkovi odníma moţnosť realizovať tie procesné práva,
ktoré mu zákon priznáva. Tým je aj právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná v jeho
prítomnosti (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práva a slobôd). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky kaţdý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky
súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní Ústavou
Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak,
ţe ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie
musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 1 O.s.p.).
Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, alebo nie.
Rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne (§ 156 ods. 1 veta prvá O.s.p.), a to spravidla
hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je moţné, súd
na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týţdne; v takomto prípade súd
doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok
vyhlásený a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119
ods. 2 sa v tomto prípade nepouţije. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Pre dopĺňajúci rozsudok platia ustanovenia o rozsudku (§ 166 ods. 2 veta prvá O.s.p.),
ktoré platia i v prípade, ak rozhoduje dopĺňajúcim rozsudkom odvolací súd (§ 211 O.s.p.).
Ako je zrejmé z obsahu spisu, odvolací súd neprejednal vec na pojednávaní v zmysle § 214
ods. 1 O.s.p., hoci odvolacie pojednávanie uskutočnil dňa 30. októbra 2008 a ani neoznámil
účastníkom zákonným spôsobom vyhlásenie dopĺňajúceho rozsudku na úradnej tabuli súdu,
(takýto záznam sa v spise nenachádza).
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd vo vzťahu
k dopĺňajúcemu rozsudku zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
ktorá je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, keďţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť povaţované
za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dopĺňajúci rozsudok zo dňa 30. októbra
2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec v tejto časti vrátil odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný
a v tomto smere preto je konanie zaťaţené vadou, dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok
odvolacieho súdu spĺňa poţiadavky na riadne odôvodnenie (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 211 O.s.p.), nakoľko odvolací súd, v intenciách právneho záveru dovolacieho súdu,
presvedčivo odôvodnil svoje právne závery.
Dovolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Vytýkal
odvolaciemu súdu, ţe nesprávne interpretoval ustanovenia § 34 a 37 Občianskeho zákonníka
a ustanovenie § 115 Obchodného zákonníka pri posudzovaní platnosti právneho úkonu
prevodu obchodného podielu, ktorú si riešil ako prejudiciálnu otázku.
Dovolací súd k otázke právneho posúdenia uviedol, ţe z ustanovenia § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Všeobecná právna úprava právnych úkonov, uvedená
v Občianskom zákonníku v ustanoveniach § 34 aţ § 51 je pre obchodné záväzkové vzťahy
doplnená v Obchodnom zákonníka niektorými ustanoveniami o právnych úkonoch. Ako to
vyplýva zo samotného nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka,
tento obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch ktoré dopĺňajú túto všeobecnú
úpravu s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia § 266 aţ 268, ktoré
sú v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa
nemoţno odchýliť a ktoré riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa
za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení
Obchodného zákonníka je však potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie
je celkom zrozumiteľný alebo určitý. Podmienkou platnosti kaţdého právneho úkonu, teda aj
právnych úkonov, ku ktorým dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov je, ţe musí
ísť o prejav vôle urobený slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, ţe súd
musí vykladať prejav vôle účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať
podľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 ods. 1 aţ 4 Obchodného
zákonníka.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu
konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej
musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemoţno
vyloţiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla
prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy pouţívané
v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku
prikladá.
Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa
vezme náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania
o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz
pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá
v konaní tento výraz pouţila.
Pri výklade vôle podľa § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka nemôţe byť
východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil.
Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné
jednanie o uzavretie zmluvy, prax , ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli
a ich správanie po uzavretí zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3 Obdo 16/2002). Z tohto hľadiska bolo potrebné vyriešiť i predbeţnú otázku v tomto konaní,
ktorá sa týkala platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu.
V predmetnej veci sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.
V zmysle § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku moţno zabezpečiť
dočasným prevodom práva dlţníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa.
Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo
k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou
(§ 133).
V zmysle § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode
práva sa musí uzatvoriť písomne.
V zmysle § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode
práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa
prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu
počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva a najniţšie podanie v prípade dobrovoľnej draţby; ak sa
prevádza právo inej osoby ako dlţníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí
obsahovať aj označenie dlţníka.
Realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z občianskych záväzkovo
právnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. Jednými z nich
sú špeciálne občianskoprávne prostriedky posilňujúce hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne
postavenie veriteľa voči dlţníkovi, ku vzniku ktorých je vţdy potrebný právny úkon. Tieto
špeciálne zabezpečovacie prostriedky sa vyznačujúc tým, ţe k pôvodnému právneho vzťahu
medzi veriteľom a dlţníkom, ktorý sa nazýva hlavný alebo zabezpečovaný, pristupuje nový
právny vzťah. Táto akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho pomeru spočíva v tom,
ţe pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného zabezpečovaného záväzku (teda
nemôţe vzniknúť bez hlavného záväzku). Pri svojom zániku tak isto zväčša závisí od zániku
hlavného právneho pomeru. Akcesorická povaha zabezpečovacieho záväzku napokon spočíva
v tom, ţe čo do svojho obsahu je zabezpečovací právny pomer podmienený zásadne obsahom
hlavného právneho pomeru, i keď nemusí byť vţdy rovnaký.
Z uvedeného je zrejmé, ţe správne si odvolací súd riešil ako prejudiciálnu otázku
platnosti hlavného zabezpečovaného záväzku, (t.j. jeho existencie a platnosti v čase uzavretia
zmluvy o zabezpečení záväzku). V konaní nebolo sporné, ţe týmto hlavným zabezpečovaným
záväzkom mala byť zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. decembra 2002
a zmluva o výplate obchodného podielu zo dňa 28. decembra 2002.
V zmysle § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka so súhlasom valného zhromaţdenia
môţe spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská
zmluva neurčuje inak.
V zmysle § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločník môţe previesť svoj
obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môţe
určiť, ţe na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyţaduje súhlas valného
zhromaţdenia.
V zmysle § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka zmluva o prevode obchodného podielu
musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je
spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám,
ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
V zmysle § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka účinky prevodu obchodného podielu
podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode
obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú aţ s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však
skôr, ako valné zhromaţdenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa
zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaţdenia na prevod obchodného
podielu vyţaduje.
Pokiaľ ide o náleţitosti takejto zmluvy, z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti,
vyţadovaných pre kaţdý platný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
zmluva musí obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel a musí z nej
byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný. Pri odplatnom prevode obchodného
podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia.
Dovolací súd otázku výkladu prejavu vôle z hľadiska platnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu a zmluvy o odplate obchodného podielu, posudzoval podľa hore
citovaných ustanovení Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, ţe uvedená zmluva je
neplatná v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia.
Na tejto skutočnosti nemôţe nič zmeniť ani posudzovaný úmysel konajúceho v tomto
obchodom vzťahu, ktorý chcel dohodu o cene určovať samostatným doplnkom. V tomto
smere je záver odvolacieho súdu o neurčitosti, ako chýbajúcej zloţky z hľadiska všeobecnej
úpravy náleţitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka správny
a dovolací súd sa ním stotoţňuje v tom smere, ţe pokiaľ v zmluve jednoznačná dohoda
o cene, ani o prípadnom spôsobe jej určenia, uvedená nebola, ide o zmluvu absolútne neplatnú
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2 Obo 102/2001). Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37
Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou od počiatku, bez ohľadu na to, či sa
niekto dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia
určujúceho, ţe právny úkon je neplatný.
Dovolací súd poukázal na to, ţe predmetom zaisťovacieho prevodu v zmysle § 553
Občianskeho zákonníka (ktorého úprava platí v plnom rozsahu i pre obchodné záväzkové
vzťahy) môţe byť právo , ktoré v dobe prevodu existuje. Z akcesorickej povahy zabezpečenia
vyplýva, ţe tu musí existovať platný záväzok hlavný, z ktorého je dlţník povinný plniť
a veriteľ má právo poţadovať na ňom plnenie. Preto ak hlavný zabezpečovaný záväzok je
absolútne neplatný, t. j. od počiatku, nemôţe byť platný ani jeho špeciálny zabezpečovací
prostriedok, ktorým bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá vychádzala
z obsahu zabezpečovaného absolútne neplatného hlavného záväzku.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzavrel, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nebolo dôvodné, a preto
dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008
sp.zn. 12 Co 154/2008 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 30. januára 2009
sp.zn. 12 Co 154/2008 a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 podľa § 243b ods. 1
O.s.p. zamietol.
Krajský súd v Bratislave doplňujúcim rozsudkom z 29. júla 2010 sp.zn.
12 Co 195/2010 rozsudok okresného súdu, ktorým bola ţaloba zamietnutá zmenil tak, ţe
ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B., zapísaných Správou
katastra B. na LV X. ako dom, súp. č. X, na parc .č. Y a pozemku KN Z zastavanou plochou
1233 m2, v celosti. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania 3 258,38€ do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právnej zástupkyne. Uviedol, ţe opätovne
preskúmal rozhodnutie okresného súdu v súlade s ust.
§ 212 ods .l O.s.p. a procesným postupom podľa § 214 O.s.p. rozhodnutie okresného súdu
jeho verejným vyhlásením zmenil v zmysle § 220 O.s.p. V odôvodnení doplňujúceho
rozsudku uviedol, ţe pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli v dôsledku uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva k nim zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka,
odvolací súd mal zato, ţe na strane ţalobcu bol preukázaný naliehavý právny záujem
na takom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretoţe na základe § 133 ods.2 Občianskeho
zákonníka vzniká na základe zmluvy vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti,
pokiaľ existuje nadobúdací titul. Do katastra nehnuteľností bolo vloţené vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na základe neplatnej zmluvy, čo sa stalo v tomto prípade a bolo
na ţalobcovi, aby dosiahol zmenu zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností voľbou podania
určovacej ţaloby a jej vyhoveniu vydaním rozsudku, ktorý je verejnou listinou schopnou
vyvolať zmenu zápisu pri evidovaní nehnuteľností. S poukazom a odvolaním sa na dôvody
uvedené v rozsudku odvolacieho súdu o určení neplatnosti právnych úkonov, a to zmlúv
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva zo dňa 3. júna 2003 a 30. júla 2003,
včítane dôvodov rozhodnutia dovolacieho súdu v konaní 5Cdo 99/2009, 5Cdo 100/2009,
5Cdo 101/2009, odvolací súd zmenou zamietajúceho rozsudku okresného súdu aj vo vzťahu
k určovacej ţalobe o vlastníckom práve ţalobcu k nehnuteľnostiam, ţalobe v plnom rozsahu
vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý napadol
dovolaním aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.
12 Co 154/2008, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008
sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008, tvrdiac, ţe súvisia s doplňujúcim rozsudkom
z 29. júla 2010 sp.zn. 12 Co 195/2010. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať
pred súdom. Odvolací súd sa odchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa
bez toho, aby sám rešpektoval povinnosť opakovania dokazovania alebo doplnil dokazovanie
a neumoţnil mu sa k doplnenému dokazovaniu sa vyjadriť. Namietal ďalej, ţe konanie je
postihnuté vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b / O. s.p., nakoľko odôvodnenie doplňujúceho
rozsudku je v rozpore s poţiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti. Naostatok vytýkal
odvolaciemu súdu, ţe vec nesprávne právne posúdil, a preto je daný dôvod pre zmenu
napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu aj podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. V odôvodnení
svojho mimoriadneho opravného prostriedku podrobne rozobral skutkový stav veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20. júna 2011 sp.zn.
5 Cdo 283/2010 dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými uzneseniami Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 a zo dňa 23. februára 2009
sp.zn. 12 Co 154/2008 odmietol.
Dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. júla 2010 sp.zn. 12 Co
195/2010 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Dovolateľ podal dovolanie aj proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými uzneseniami Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 a dňa 23. februára 2009
sp.zn. 12 Co 154/2008, argumentujúc tým, ţe súvisia s doplňujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave z 29. júla 2010 sp.zn. 12 Co 195/2010.
O dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, spolu s opravnými uzneseniami Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn.
12 Co 154/2008, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom z 19. mája 2010
sp.zn. 5 Cdo 99/2009, 5 Cdo 100/2009 a 5 Cdo 101/2009, ktorým jeho mimoriadny opravný
prostriedok proti týmto označeným rozhodnutiam zamietol. Uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými
uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.
12 Co 154/2008 a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008, ktorým odvolací súd
rozhodol o trovách konania, zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorým rozhodol vo veci, nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými
uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.
12 Co 154/2008 a dňa 23. februára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 odmietol ako dovolanie,
ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5,
§ 218 ods. 1písm. c / O.s.p.).
Pokiaľ dovolateľ napadol dovolaním doplňujúci rozsudok odvolacieho súdu,
dovolací súd uviedol, ţe z doplňujúceho rozsudku odvolacieho súdu nie je moţné vyvodiť
záver o tom, z akého skutkového stavu pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí, vychádzal a jeho
právne odôvodnenie je nedostačujúce. Odvolací súd uviedol vo svojom stručnom odôvodnení,
iba: „ pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
v dôsledku uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
práva k nim zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka, odvolací súd mal zato, ţe
na strane ţalobcu bol preukázaný naliehavý právny záujem na takom určení v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p., pretoţe na základe § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká na základe
zmluvy vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti, pokiaľ existuje nadobúdací titul.
Do katastra nehnuteľností bolo vloţené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe
neplatnej zmluvy, čo sa stalo v tomto prípade a bolo na ţalobcovi, aby dosiahol zmenu zápisu
v príslušnom katastri nehnuteľností voľbou podania určovacej ţaloby a jej vyhoveniu
vydaním rozsudku, ktorý je verejnou listinou schopnou vyvolať zmenu zápisu pri evidovaní
nehnuteľností. S poukazom a odvolaním sa na dôvody uvedené v rozsudku odvolacieho súdu
o určení neplatnosti právnych úkonov a to zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva zo dňa 3. júna 2003 a 30. júla 2003, včítane dôvodov rozhodnutia
dovolacieho súdu v konaní 5Cdo 99/2009, 5Cdo 100/2009, 5Cdo 101/2009, odvolací súd
zmenou zamietajúceho rozsudku okresného súdu aj vo vzťahu k určovacej ţalobe
o vlastníckom práve ţalobcu k nehnuteľnostiam, ţalobe v plnom rozsahu vyhovel“. Takéto
odôvodnenie rozsudku, odkazujúceho na závery vyslovené v odôvodnení iných rozhodnutí
súdov (vrátane dovolacieho súdu) sú nedostačujúce, neurčité a nepresvedčivé, v rozpore
s poţiadavkami riadneho odôvodnenia rozsudku, tak ako bolo uvedené vyššie. I doplňujúci
rozsudok, ktorým súd rozhoduje o samostatnom nároku, tak ako to bolo v danej veci, a to
zvlášť, keď ním súd určuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti a takéto rozhodnutie je preto
súčasne základom pre zmenu zápisu do katastra nehnuteľností , musí byť riadne odôvodnený.
Je totiţ samostatným vykonateľným titulom a odkazy na vykonané dôkazy a právne
posúdenie veci v iných súdnych rozhodnutiach, sú v občianskom súdnom konaní
pri odôvodnení rozsudku neprípustné.
Dovolací súd preto uzavrel, ţe odvolací súd zaťaţil svoje konanie a rozhodnutie vadou
(§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou
procesnou vadou nemôţe byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
doplňujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na uvedenú vadu v konaní, nezaoberal sa
ďalšími dôvodmi dovolania.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. februára 2012 sp.zn. 15 Co 190/2011
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá, zmenil tak, ţe určil, ţe
ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bratislave,
zapísaných Správou katastra Bratislave na LV č. X. ako dom súp. č. X
na parc. č. KNC č.Y a pozemok parc. č.Z zastavané plochy a nádvoria o výmere 1233 m2 v
celosti. Ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.096,36 € a iných trov konania vo výške 431,52 €
na účet právnej zástupkyne ţalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, ţe
v predmetnej veci sa ţalobca domáhal určenia nielen neplatnosti zmlúv o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam, ale aj samotného určenia
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Pre určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam je potrebné sa zaoberať otázkou v koho vlastníctve boli nehnuteľnosti
pôvodne, na základe akého právneho úkonu sa stali vlastníctvom ţalovaného, akým spôsobom
došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva na ţalobcu a či ţalobca má naliehavý právny
záujem na určovacej ţalobe. Bolo preukázané, ţe medzi ţalovaným Ing. C. S. a pôvodným
ţalobcom UNIVERSUM – Reál, s.r.o., B. ako dlţníkom došlo k uzavretiu zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva dňa 3. júna 2003 a dňa 30. júla 2003,
a to k nehnuteľnostiam - dom súp. č. X, postavený na parc. č. Y, ako aj samotnej parcely č. Z
zastavané plochy o výmere 1233 m2 vedených na LV
č. X. Správy katastra B.. Vlastníkom týchto nehnuteľností bol pôvodný ţalobca
UNIVERSUM – Real, s.r.o.. B., pričom na základe zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva bol ako vlastník nehnuteľností
do katastra nehnuteľnosti zapísaný ţalovaný. Podľa ustanovenia § 132 ods. l Občianskeho
zákonníka vlastníctvo veci moţno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Znenie § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 1. januára 2008
ustanovovalo, ţe splnenie záväzku sa môţe zabezpečiť prevodom práva dlţníka v prospech
veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Aţ novelou zák. č. 568/2007 Z.z. bolo zmenené
ustanovenie § 553 a doplnené ustanovenie § 553a aţ § 553e Občianskeho zákonníka. Táto
nová právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva podrobnejšie vymedzuje právne
postavenie prevodcu a nadobúdateľa práva. Podľa staršej právnej úpravy veriteľ mohol
nadobudnúť právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené v dôsledku nesplnenia záväzku zo
strany dlţníka. Podľa novej právnej úpravy veriteľ nenadobudne právo, ktoré bolo na neho
dočasne prevedené, ale musí uplatnil výkon zabezpečovacieho prevodu. Bez ohľadu na to, či
ţalovaný nadobudol právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené v dôsledku nesplnenia
záväzku zo strany dlţníka, pri určovaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
zabezpečovacieho prevodu práva, bolo potrebné vychádzať zo záverov právoplatného
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 12Co/l54/2008 zo dňa 30. októbra 2008. Týmto
rozsudkom bolo právoplatne určené, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 3. júna 2003, je neplatná, ako aj ţe je
neplatná zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorená medzi
účastníkmi 30. júla 2003, Tieto zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
pokiaľ boli určené za absolútne neplatné, sú neplatné od počiatku. Absolútne neplatný právny
úkon nespôsobuje ţiadne účinky, a to ani v pri zápise vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Pokiaľ zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uţ
vyvolali zápis do katastra nehnuteľností, potom ţalobca má naliehavý právny záujem, aby sa
domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam. Tým, ţe zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom vlastníckeho práva boli určené za absolútne neplatné, nemôţe byť ako vlastník
týchto nehnuteľností zapísaný do katastra nehnuteľností ţalovaný. I keď na základe rozsudku
Krajského súdu v Bratislave následne došlo k spätnému prevodu vlastníctva nehnuteľností na
pôvodného ţalobcu UNIVERSUM – Real, s.r.o. B., ţalobca sa naďalej domáhal určenia
vlastníctva, aby s konečnou platnosťou bolo vyriešené, kto je vlastníkom nehnuteľností. Aj
v tomto štádiu konania odvolací súd sa zameral na existenciu naliehavého právneho záujmu
na poţadovanom určení podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorý je základnou podmienkou
prípustnosti vecného prejednania určovacej ţaloby. V tomto prípade uţ evidovaný a právny
stav vlastníctva nehnuteľností svedčí ţalobcovi, avšak vzhľadom
na tú skutočnosť, ţe ţalovaný neustále namieta vlastnícke právo ţalobcu, ţalovaný naďalej
sám sa cíti byť vlastníkom týchto nehnuteľností, súd prihliadol na tieto okolnosti, na ohrozené
právne postavenie ţalobcu a s prihliadnutím na predchádzanie ďalším sporom o určenie
vlastníctva, za účelom jednoznačného vyriešenia otázky vlastníctva, rozhodol určovacou
ţalobou. Ţalobca tak osvedčil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Na základe vyslovenia absolútnej neplatnosti zmlúv o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam však nemoţno
odvodzovať nároky ţalovaného vyplývajúce z iných právnych vzťahov, a to z prevodu
obchodného podielu. Uzavretie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva má len charakter
zabezpečenia záväzku, takýto záväzok v rámci zabezpečovacieho prevodu práva je moţné
povaţovať len za akcesorický záväzok, ktorého existencia dôsledku sa vţdy viaţe na hlavný
záväzok, preto v prípade zmluvného zabezpečovacieho prevodu práva nemoţno hovoriť
o synalagmatickom právnom vzťahu. O synalagmatickom vzťahu moţno hovoriť v prípade
hlavného záväzku, ktorým je prevod obchodného podielu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto krajský súd vyhovel ţalobe, zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola
zamietnutá ţaloba o určenie vlastníctva a určil, ţe nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zápisu
v prospech ţalovaného na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
práva, vlastnícky patria ţalobcovi aj s prihliadnutím na darovaciu zmluvu uzavretú medzi
pôvodným ţalobcom spoločnosťou UNIVERSUM – Real, s.r.o. a aktuálnym ţalobcom
spoločnosťou A. Stiflung, Liechtenstein, na základe ktorej pripustil v konaní zámenu
účastníkov.
Proti „doplňujúcemu rozsudku“ Krajského súdu v Bratislave z 15. februára
2012 sp.zn. 15 Co 190/2011 a proti rozhodnutiam, ktoré s ním súvisia, a to proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu
s opravnými uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 12 Co
154/2008 a dňa 23. februára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 podal ţalovaný dovolanie. Ţiadal
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a prípadne aj všetky predchádzajúce rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave a vrátiť vec späť na doplnenie dokazovania na preukázanie skutočného
právneho a skutkového stavu. Namietal, ţe odvolací súd opätovne zaťaţil konanie vadou
podľa § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko nezopakoval dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred
súdom prvého stupňa, a ani nevrátil vec súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania, hoci
došlo z jeho strany k zmene rozsudku súdu prvého stupňa. Takisto namietal, ţe odôvodnenie
rozsudku je v rozpore s poţiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí,
čím je konanie zaťaţené inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Uviedol, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď odvolací
súd neprávne interpretoval znenie § 34 a § 37 Občianskeho zákonníka, § 115 Obchodného
zákonníka a odvolací súd k nemu dospel porušením článkov 46 ods. 1 a 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, ţe ţalovanému stále prislúcha vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na základe titulu nadobudnutia vyhlásenia veriteľa o nesplatení záväzku
dlţníkom zo dňa 23. apríla 2004. V ďalších dôvodoch svojho dovolania sa obšírne vracal
k skutočnostiam uvádzaným v predchádzajúcich konaniach a na ktoré opätovne poukazoval
vo všetkých doterajších mimoriadnych opravných prostriedkoch.
Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolateľ opätovne podal dovolanie aj proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 30. októbra 2008 sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými uzneseniami Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 a dňa
23. februára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008, argumentujúc tým, ţe súvisia s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave z 15. februára 2012, sp.zn. 190/2011. O dovolaní ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008
sp.zn. 12 Co 154/2008, spolu s opravnými uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30. januára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn.
12 Co 154/2008, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom z 19. mája 2010
sp.zn. 5 Cdo 99/2009, 5 Cdo 100/2009 a 5 Cdo 101/2009, ktorým jeho mimoriadny opravný
prostriedok proti týmto označeným rozhodnutiam zamietol. Uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými
uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn.
12 Co 154/2008 a zo dňa 23. februára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008, ktorým odvolací súd
rozhodol o trovách konania, zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorým rozhodol vo veci, nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením z 20. júna 2011 sp.zn. 5 Cdo 283/2010
dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2008
sp.zn.12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými uzneseniami Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 a dňa 23. februára 2009 sp.zn. 12
Co 154/2008 odmietol ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5, § 218 ods. 1 písm. c / O.s.p.). Dovolací súd
poznamenáva, ţe dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30. októbra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008, uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 11. decembra 2008 sp.zn. 12 Co 154/2008 spolu s opravnými uzneseniami Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2009 sp.zn. 12 Co 154/2008 a dňa 23. februára 2009
sp.zn. 12 Co 154/2008 odmietol i v uznesení z 20. júna 2011 sp.zn. 5 Cdo 283/2010, preto je
moţné opätovné podávanie dovolania proti označeným rozhodnutiam odvolacieho súdu
povaţovať za nerešpektovanie právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Dovolací súd preto opätovne tento mimoriadny opravný prostriedok odmietol, nakoľko proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustný ţiadny opravný
prostriedok.
Pokiaľ dovolateľ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nesprávne
nazval doplňujúcim, nakoľko takto označený nebol, dovolací súd poukazuje na to, ţe
v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd najskôr otázkou, či
konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (t.j. či
v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
či súdom nesprávne obsadeným).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1) odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2) to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3) moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f) O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Ţalovaný mal za to, ţe tým, ţe odvolací súd nezopakoval dokazovanie sám, alebo
nevrátil vec súdu niţšieho stupňa, zaťaţil konanie v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd uvádza, ţe vzhľadom na obsah celého konania, ako aj obsah zápisníc
o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 25. januára 2012 a 15. februára 2012, bol
zo strany odvolacieho súdu vytvorený priestor na doplnenie dokazovania, ktorí účastníci
vyuţili doplnením listinných dôkazov ako aj vyjadrením k veci na pojednávaní. Ţalovaný
na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 15. februára 2012 ţiadal „preveriť všetky rozhodujúce
skutočnosti, keďţe má odporca právo na obranu“ a ďalej namietal, ţe „prvostupňový súd
nevyrubil súdny poplatok v správnej hodnote“. Tieto vyjadrenie nie je moţné povaţovať
za návrh na doplnenie dokazovania vo veci. Dovolací súd preto uzavrel, ţe odvolací súd
týmto svojím postupom nezaťaţil konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O. s.p.
Pokiaľ dovolateľ namieta existenciu tzv. inej vady konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), konkrétne nedostatky týkajúce sa
odôvodnenia napadnutého rozsudku, dovolací súd uvádza, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia
súdu môţe byť povaţovaná za vadu tejto povahy (R 111/1998), avšak o tento prípad
v prejednávanej veci nejde.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne
vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP a rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril
k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (napr. v náleze III. ÚS 119/03-30).
Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným
právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé
odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.) je nie
len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade
prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj
v právnom posúdení veci.. Tieto poţiadavky napadnutý doplňujúci rozsudok odvolacieho
súdu spĺňa. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmý záver o tom, z akého skutkového stavu
pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí, vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce.
Dovolateľ napokon namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. písm. c/ O.s.p.), keď vytýka súdu, ţe neprávne interpretoval znenie
§ 34 a § 37 Občianskeho zákonníka, § 115 Obchodného zákonníka.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval správny
predpis, ale ho nesprávne vyloţil.
Dovolací súd uvádza, ţe argumentácia dovolateľa napáda a spochybňuje právne
závery, ktoré uviedol odvolací súd v svojom rozsudku zo dňa zo dňa 30. októbra 2008
sp.zn. 12 Co 154/2008, ktorý dňa 9. januára 2009 nadobudol právoplatnosť. Týmto
rozsudkom bolo právoplatne určené, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 3. júna 2003 je neplatná, ako aj ţe je
neplatná zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorená medzi
účastníkmi 30. júla 2003. Tieto zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
pokiaľ boli určené za absolútne neplatné, sú neplatné od počiatku. Pokiaľ zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uţ vyvolali zápis do katastra
nehnuteľností, potom ţalobca mal naliehavý právny záujem, aby sa domáhal určenia
vlastníctva k nehnuteľnostiam. I keď na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave
následne došlo k spätnému prevodu vlastníctva nehnuteľností na pôvodného ţalobcu
UNIVERSUM – Real, s.r.o. B., ţalobca sa naďalej domáhal určenia vlastníctva, aby
s konečnou platnosťou bolo vyriešené, kto je vlastníkom nehnuteľností. Odvolací súd sa
zameral na existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení podľa § 80
písm. c) O.s.p., ktorý je základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej
ţaloby. V tomto prípade uţ evidovaný a právny stav vlastníctva nehnuteľností svedčil
ţalobcovi, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ţalovaný neustále namietal vlastnícke právo
ţalobcu a ţalovaný naďalej sám sa cíti byť vlastníkom týchto nehnuteľností, súd prihliadol
na tieto okolnosti, na ohrozené právne postavenie ţalobcu a s prihliadnutím na predchádzanie
ďalším sporom o určenie vlastníctva, za účelom jednoznačného vyriešenia otázky vlastníctva,
rozhodol určovacou ţalobou.
Nie je preto prípustné, aby dovolací súd preskúmaval svoj vyslovený právny názor,
a to v rozsudku zo dňa 30. apríla 2008, sp.zn. 5 Cdo 136/2007, ktorý bol záväzný pre odvolací
súd v ďalšom konaní a z ktorého i vo svojom rozsudku z 30. októbra 2008 sp.zn.
12 Co 154/2008, ktorý sa stal právoplatným vo výrokoch o neplatnosti zmlúv o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorenej medzi účastníkmi 3. júna 2003
a 30. júla 2003, vychádzal.
Pokiaľ potom odvolací súd vychádzal z tohto právoplatného súdneho rozhodnutia,
správne dospel i k záveru o určení vlastníctva k zabezpečovaným nehnuteľnostiam, keď si
vyriešil naliehavý právny záujem ţalobcu na takomto určení. Správnosti záveru odvolacieho
súdu o naliehavom právnom záujem na tomto určení, napriek tomu, ţe došlo k spätnému
záznamu v katastri nehnuteľností, nasvedčuje i postup ţalovaného, ktorý vo svojom
mimoriadnom opravnom prostriedku opätovne, napriek súdnym rozhodnutiam, a to
i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, namieta vlastníctvo ţalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci
odvolacím súdom je vecne správne. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk
stanovených zákonom a ktoré sú aj v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho
správne dôvody, vedúce k zmene rozsudku prvého stupňa.
Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol
daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali
za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2014
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová