Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
767/391964.694478.pdf
PDF · 161.82 KB
No categories available
7Cdo/187/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 187/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Slovak Telecom, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom
v Bratislave, Zámocká 10, proti žalovanému M. G., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Nám. SNP 7, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Námestie Legionárov 5, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove,
Nám. SNP 7, o 1 116,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bardejov pod sp. zn. 1 C 69/2011, o dovolaní žalovaného a vedľajšieho účastníka, proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. marca 2013, sp. zn. 9 Co 31/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov rozsudkom zo 7. decembra 2011, č. k. 1 C 69/2011–111 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 116,70 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 12. apríla 2010 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 314,25 €
na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v splátkach vo výške 25,- € mesačne, pričom prvá
splátka sa stane splatnou v 15. deň po právoplatnosti tohto rozsudku, a každá ďalšia splátka
vždy do 15. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca s tým, že neuhradením čo i len jednej
splátky sa stane splatným celý dlh. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
nepriznal. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania bol založený citovanými zmluvami o pripojení, na základe ktorých žalovaný využíval
internetové služby a od žalobcu si kúpil koncové zariadenie uvedenej značky, a notebook
uvedenej značky, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalobca za služby poskytnuté žalovanému
vystavil faktúry v celkovej sume 1 116,70 € (z čoho suma 663,88 € predstavovala zmluvnú
pokutu), ktoré žalovaný neuhradil. Súd sa nestotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že
v prípade dojednania zmluvnej pokuty ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
žalovaný nezaplatil ani jednu faktúru za poskytnuté služby od uzatvorenia predmetných
zmlúv. Bolo povinnosťou žalovaného včas uhrádzať cenu služieb na základe vystavených
faktúr. Preto dospel k záveru, že aj výška uplatnenej zmluvnej pokuty je primeraná. Poukázal
tiež na skutočnosť, že žalobca od zmlúv odstúpil z dôvodu neplnenia zmluvných povinností
žalovaným. O splátkach rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p., o úrokoch z omeškania podľa
§ 517 ods. 1, 2 O.s.p. a o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty v sume 663,88 €, ktorú
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, podal odvolanie vedľajší účastník.
Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní vedľajšieho účastníka rozsudkom
z 19. marca 2013, sp. zn. 9 Co 31/2012 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti vo veci samej, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu
prevyšujúcu sumu 452,82 € (v tejto časti spolu s úrokom z omeškania rozsudok
prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť a nebolo ho možné v rámci odvolacieho
konania preskúmavať) s príslušenstvom ako aj vo výroku o náhrade trov konania potvrdil.
Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, návrh
vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol a nevyhovel jeho návrhu na podanie
žiadosti Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke.
Proti rozsudku pripustil dovolanie. V prvom rade sa vysporiadal s otázkou oprávnenosti
vedľajšieho účastníka podať odvolanie (v zákonnej lehote ho nepodal žalovaný), a dospel
k záveru, že keďže žalovaný vo svojom dodatočnom vyjadrení podanie odvolania vedľajším
účastníkom neodmietol, a v priebehu prvostupňového konania aj nepriamo do zápisnice uznal
svoj záväzok, musel preskúmavať dôvodnosť podaného odvolania. V plnom rozsahu sa
stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že konkrétne zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Teda súd prvého stupňa zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery a vo veci rozhodol vecne správne. Považoval
však za žiadúce, aby dovolací súd dal odpoveď na otázku, či je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, písomná dohoda
o zmluvnej pokute tvoriaca súčasť spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a jej dodatku
obsahujúceho kúpnu zmluvu o predaji konkrétneho technologického zariadenia
spotrebiteľovi za symbolickú akciovú cenu za splnenia podmienky neporušenia zmluvy
o pripojení počas dohodnutej doby viazanosti, ak výška dohodnutej zmluvnej pokuty
neprimerane nepresahuje výšku súčtu obvyklej, neakciovej predajnej ceny uvedeného
technologického zariadenia a úhrnnej sumy ceny služby, ktorú by spotrebiteľ zaplatil za celé
dohodnuté obdobie viazanosti (pri dohodnutí minimálnej mesačnej ceny služby), z dôvodu
rozdielnej rozhodovacej praxe súdov, týkajúcej sa výkladu uvedených zákonných ustanovení.
Preto pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci
pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprekračuje neprimerane súčet peňažného
vyjadrenia oboch položiek (skutočnej predajnej ceny technologického zariadenia a doby
viazanosti, počas ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej
v dohodnutej výške), podľa stavu existujúceho ku dňu uzavretia uvedených zmlúv, nie je
daný dôvod pre záver o neprimeranosti, a preto neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.
Preto sa má primeranosť zmluvnej pokuty s takýmto predmetom posudzovať porovnaním
s výškou potencionálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzavretia zmluvy, a nie podľa ujmy reálne
existujúcej ku dňu vzniku práva na zmluvnú pokutu. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že
v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, pretože
právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu
uvedenej Smernice. Preto návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania (§ 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p.) zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu proti výroku, ktorým krajský súd ako odvolací súd
potvrdil rozsudok okresného súdu, podali dovolanie žalovaný a vedľajší účastník. Navrhli,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu (v napadnutej časti) zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.
Namietali nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Poukázali
na dôležitosť judikovať jednu z najpotrebnejších a nejnezodpovedanejších právnych otázok
vo veci kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Nesúhlasili s právnym názorom odvolacieho
súdu a trvali na neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky. Nesprávne právne posúdenie
odvolacieho súdu súvisí s tým, že odvolací súd nerešpektoval zákonný zákaz pokračovať
v recidíve v používaní neprijateľnej podmienky, keď už v inej veci bola rovnaká zmluvná
podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Odvolací súd síce formuloval viacero parciálnych
názorov vecne správne, ale mýli sa v zásadnej otázke, či má súdny prieskum zmluvných
podmienok vykonať z objektívneho hľadiska bez priznania relevancie záujmu jednej či druhej
strany (rozsudok C-453/10).
Žalobca navrhol dovolanie buď odmietnuť (ako oneskorene podané a neprípustné)
alebo zamietnuť, pretože dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne
správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas žalovaný a vedľajší účastník (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu len, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 4 a 5 O.s.p., ktoré odseky majú vo vzťahu k ods. 1 až 3 tohto
ustanovenia povahu špeciálnej úpravy, dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených
zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení
alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení. Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len
príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Citované odseky 4 a 5 ustanovenia § 238 O.s.p. vyjadrujú zámer zákona, aby určité
rozhodnutia (buď so zreteľom na povahu prejednávanej veci alebo vzhľadom na určité
špecifiká predmetu konania) neboli v dovolacom konaní prejednávané. V § 238 ods. 5 je
vylovená neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení nepresahujúcom trojnásobok
minimálnej mzdy rozhodnej v čase podania návrhu na prvostupňovom súde. Teda v týchto
veciach je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, aj za predpokladu, že by smerovalo
voči rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
Odvolací súd nemôže vysloviť prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku
v prípadoch uvedených v § 238 ods. 4 a 5 O.s.p. Zámer, ktorý sledoval zákon tým, že
v niektorých prípadoch vylúčil možnosť preskúmania niektorých rozsudkov v dovolacom
konaní, nemôže zmeniť alebo zmariť odvolací súd tým, že vysloví prípustnosť dovolania
podľa § 238 ods. 3 O.s.p. proti rozsudkom, ktoré zákon zahrnul medzi rozhodnutia, ktoré
nemajú byť preskúmavané v dovolacom konaní a kde z tohto dôvodu výslovne vylúčil
prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Odvolací súd nemôže zamedziť
realizácii uvedeného zámeru ani vtedy, ak dospeje k záveru o zásadnom právnom význame
svojho rozhodnutia, ak tak napriek tomu urobí, prekročí zákonom vymedzený rozsah svojho
oprávnenia priznaného mu § 238 ods. 3 O.s.p. (pozri komentár O.s.p. - Jaroslav Krajčo
a spol., str. 950).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu, ktorým bolo rozhodnuté o peňažnom plnení 663,80 € (na príslušenstvo sa neprihliada).
Výška minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby, t. j. ku dňu 10. decembra 2010,
predstavovala sumu 307,70 € a jej trojnásobok je 923,10 €. Dovolanie teda smeruje
proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy (663,80 € < 923,10 €). Na danú vec sa preto vzťahuje
ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p.
Tým, že odvolací súd napriek uvedenému vyslovil, že proti jeho rozhodnutiu je
prípustné dovolanie, prekročil rozsah svojho oprávnenia založiť výrokom potvrdzujúceho
rozsudku prípustnosť dovolania. V dovolacom konaní, preto na takto vyslovenú prípustnosť
dovolania nebolo možné prihliadnuť. Dovolací súd vzhľadom na to, otázku prípustnosti
dovolania riešil bez zreteľa na výrok rozsudku odvolacieho súdu pripúšťajúci dovolanie.
Vychádzajúc potom z toho, že prípustnosť dovolania nebola vyslovená, dospel dovolací súd
k záveru, že dovolaním je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov
uvedených v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné (nejde o zmeňujúci
výrok rozsudku, dovolací súd v danej veci doposiaľ nerozhodoval a nevyslovil záväzný
právny názor, prípustnosť dovolania nebola založená - v súlade so zákonom - výrokom
rozsudku odvolacieho súdu, nejde o rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.).
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných
v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti
účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia
§ 237 písm. a/ až g/ O.s.p. dovolatelia nenamietali a ich existenciu po preskúmaní spisu
nezistil ani dovolací súd.
Dovolatelia namietali aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.).
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,
(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by
mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil
správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f / O.s.p.,
lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania
neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,
3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010). Preto
dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol
preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietkam dovolateľov
z hľadiska správnosti ich právnych záverov.
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania v danej veci
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody
prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu nepriznal ich náhradu, pretože
trovy dovolacieho konania neuplatnil (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,
§ 151 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. augusta 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková