Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/187/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Slovak Telecom, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom

v Bratislave, Zámocká 10, proti žalovanému M. G., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr.

Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Nám. SNP 7, za účasti vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,

Námestie Legionárov 5, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove,

Nám. SNP 7, o 1 116,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bardejov pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného a vedľajšieho účastníka, proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. marca 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov rozsudkom zo 7. decembra 2011, č. k. 1 C 69/2011–111 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 116,70 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne od 12. apríla 2010 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 314,25 €

na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v splátkach vo výške 25,- € mesačne, pričom prvá

splátka sa stane splatnou v 15. deň po právoplatnosti tohto rozsudku, a každá ďalšia splátka

vždy do 15. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca s tým, že neuhradením čo i len jednej

splátky sa stane splatným celý dlh. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania

nepriznal. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi

konania bol založený citovanými zmluvami o pripojení, na základe ktorých žalovaný využíval

internetové služby a od žalobcu si kúpil koncové zariadenie uvedenej značky, a notebook

2

uvedenej značky, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalobca za služby poskytnuté žalovanému

vystavil faktúry v celkovej sume 1 116,70 € (z čoho suma 663,88 € predstavovala zmluvnú

pokutu), ktoré žalovaný neuhradil. Súd sa nestotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že

v prípade dojednania zmluvnej pokuty ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože

žalovaný nezaplatil ani jednu faktúru za poskytnuté služby od uzatvorenia predmetných

zmlúv. Bolo povinnosťou žalovaného včas uhrádzať cenu služieb na základe vystavených

faktúr. Preto dospel k záveru, že aj výška uplatnenej zmluvnej pokuty je primeraná. Poukázal

tiež na skutočnosť, že žalobca od zmlúv odstúpil z dôvodu neplnenia zmluvných povinností

žalovaným. O splátkach rozhodol podľa , o úrokoch z omeškania podľa

, a o trovách konania podľa

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty v sume 663,88 €, ktorú

považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, podal odvolanie vedľajší účastník.

Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní vedľajšieho účastníka rozsudkom

z 19. marca 2013, sp. zn. tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

napadnutej časti vo veci samej, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu

prevyšujúcu sumu 452,82 € (v tejto časti spolu s úrokom z omeškania rozsudok

prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť a nebolo ho možné v rámci odvolacieho

konania preskúmavať) s príslušenstvom ako aj vo výroku o náhrade trov konania potvrdil.

Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, návrh

vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol a nevyhovel jeho návrhu na podanie

žiadosti Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke.

Proti rozsudku pripustil dovolanie. V prvom rade sa vysporiadal s otázkou oprávnenosti

vedľajšieho účastníka podať odvolanie (v zákonnej lehote ho nepodal žalovaný), a dospel

k záveru, že keďže žalovaný vo svojom dodatočnom vyjadrení podanie odvolania vedľajším

účastníkom neodmietol, a v priebehu prvostupňového konania aj nepriamo do zápisnice uznal

svoj záväzok, musel preskúmavať dôvodnosť podaného odvolania. V plnom rozsahu sa

stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že konkrétne zmluvné dojednanie o zmluvnej

pokute nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Teda súd prvého stupňa zo zisteného

skutkového stavu vyvodil správne právne závery a vo veci rozhodol vecne správne. Považoval

však za žiadúce, aby dovolací súd dal odpoveď na otázku, či je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou v zmysle , , , , písomná dohoda

o zmluvnej pokute tvoriaca súčasť spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a jej dodatku

3

obsahujúceho kúpnu zmluvu o predaji konkrétneho technologického zariadenia

spotrebiteľovi za symbolickú akciovú cenu za splnenia podmienky neporušenia zmluvy

o pripojení počas dohodnutej doby viazanosti, ak výška dohodnutej zmluvnej pokuty

neprimerane nepresahuje výšku súčtu obvyklej, neakciovej predajnej ceny uvedeného

technologického zariadenia a úhrnnej sumy ceny služby, ktorú by spotrebiteľ zaplatil za celé

dohodnuté obdobie viazanosti (pri dohodnutí minimálnej mesačnej ceny služby), z dôvodu

rozdielnej rozhodovacej praxe súdov, týkajúcej sa výkladu uvedených zákonných ustanovení.

Preto pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci

pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprekračuje neprimerane súčet peňažného

vyjadrenia oboch položiek (skutočnej predajnej ceny technologického zariadenia a doby

viazanosti, počas ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej

v dohodnutej výške), podľa stavu existujúceho ku dňu uzavretia uvedených zmlúv, nie je

daný dôvod pre záver o neprimeranosti, a preto neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.

Preto sa má primeranosť zmluvnej pokuty s takýmto predmetom posudzovať porovnaním

s výškou potencionálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzavretia zmluvy, a nie podľa ujmy reálne

existujúcej ku dňu vzniku práva na zmluvnú pokutu. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že

v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, pretože

právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu

uvedenej Smernice. Preto návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania (§ 109 ods. 1

písm. c/ ) zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu proti výroku, ktorým krajský súd ako odvolací súd

potvrdil rozsudok okresného súdu, podali dovolanie žalovaný a vedľajší účastník. Navrhli,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu (v napadnutej časti) zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia

Namietali nesprávne právne posúdenie veci ( ). Poukázali

na dôležitosť judikovať jednu z najpotrebnejších a nejnezodpovedanejších právnych otázok

vo veci kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Nesúhlasili s právnym názorom odvolacieho

súdu a trvali na neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky. Nesprávne právne posúdenie

odvolacieho súdu súvisí s tým, že odvolací súd nerešpektoval zákonný zákaz pokračovať

v recidíve v používaní neprijateľnej podmienky, keď už v inej veci bola rovnaká zmluvná

podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Odvolací súd síce formuloval viacero parciálnych

názorov vecne správne, ale mýli sa v zásadnej otázke, či má súdny prieskum zmluvných

podmienok vykonať z objektívneho hľadiska bez priznania relevancie záujmu jednej či druhej

strany (rozsudok C-453/10).

Žalobca navrhol dovolanie buď odmietnuť (ako oneskorene podané a neprípustné)

alebo zamietnuť, pretože dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne

správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas žalovaný a vedľajší účastník ( ) zastúpení advokátom

( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu len, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Podľa a , ktoré odseky majú vo vzťahu k ods. 1 až 3 tohto

ustanovenia povahu špeciálnej úpravy, dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení. Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

5

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Citované odseky 4 a 5 ustanovenia vyjadrujú zámer zákona, aby určité

rozhodnutia (buď so zreteľom na povahu prejednávanej veci alebo vzhľadom na určité

špecifiká predmetu konania) neboli v dovolacom konaní prejednávané. V § 238 ods. 5 je

vylovená neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení nepresahujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy rozhodnej v čase podania návrhu na prvostupňovom súde. Teda v týchto

veciach je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, aj za predpokladu, že by smerovalo

voči rozsudkom uvedeným v až 3

Odvolací súd nemôže vysloviť prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku

v prípadoch uvedených v a Zámer, ktorý sledoval zákon tým, že

v niektorých prípadoch vylúčil možnosť preskúmania niektorých rozsudkov v dovolacom

konaní, nemôže zmeniť alebo zmariť odvolací súd tým, že vysloví prípustnosť dovolania

podľa proti rozsudkom, ktoré zákon zahrnul medzi rozhodnutia, ktoré

nemajú byť preskúmavané v dovolacom konaní a kde z tohto dôvodu výslovne vylúčil

prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Odvolací súd nemôže zamedziť

realizácii uvedeného zámeru ani vtedy, ak dospeje k záveru o zásadnom právnom význame

svojho rozhodnutia, ak tak napriek tomu urobí, prekročí zákonom vymedzený rozsah svojho

oprávnenia priznaného mu (pozri komentár - Jaroslav Krajčo

a spol., str. 950).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým bolo rozhodnuté o peňažnom plnení 663,80 € (na príslušenstvo sa neprihliada).

Výška minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby, t. j. ku dňu 10. decembra 2010,

predstavovala sumu 307,70 € a jej trojnásobok je 923,10 €. Dovolanie teda smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy (663,80 € < 923,10 €). Na danú vec sa preto vzťahuje

ustanovenie

6

Tým, že odvolací súd napriek uvedenému vyslovil, že proti jeho rozhodnutiu je

prípustné dovolanie, prekročil rozsah svojho oprávnenia založiť výrokom potvrdzujúceho

rozsudku prípustnosť dovolania. V dovolacom konaní, preto na takto vyslovenú prípustnosť

dovolania nebolo možné prihliadnuť. Dovolací súd vzhľadom na to, otázku prípustnosti

dovolania riešil bez zreteľa na výrok rozsudku odvolacieho súdu pripúšťajúci dovolanie.

Vychádzajúc potom z toho, že prípustnosť dovolania nebola vyslovená, dospel dovolací súd

k záveru, že dovolaním je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov

uvedených v až 3 , proti ktorým je dovolanie prípustné (nejde o zmeňujúci

výrok rozsudku, dovolací súd v danej veci doposiaľ nerozhodoval a nevyslovil záväzný

právny názor, prípustnosť dovolania nebola založená - v súlade so zákonom - výrokom

rozsudku odvolacieho súdu, nejde o rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ).

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

až g/ dovolatelia nenamietali a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Dovolatelia namietali aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil

správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle / ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietkam dovolateľov

z hľadiska správnosti ich právnych záverov.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania v danej veci

nemožno vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu nepriznal ich náhradu, pretože

trovy dovolacieho konania neuplatnil ( v spojení s ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková