Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2TdoV/6/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Harabina a sudcov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Daniela Hudáka JUDr. Libora Duľu a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2014 v Bratislave, v trestnej veci obvineného B. A. a spol. pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej na bývalom Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. , prerokoval dovolanie, ktoré podali obvinení B. A., M. P., R. B., M. T. a H. H., prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K., advokáta v K., obvinení R. B., M. T. a H. H. i prostredníctvom obhajcu JUDr. M. V., advokáta v M., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvinených B. A., M. P., R. B., M. T. a

H. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „Špeciálny súd“)

z 24. februára 2009, sp. zn. , boli obvinení A., P., B., H. a T. spoločne s obvinenými N. P., J. B. a Š. S. uznaní za vinných zo spáchania zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa Tr. (skutok v bode 1/ rozsudku), obvinený A. spoločne s obvinenými N. P. a J. B. z trestného činu vraţdy formou spolupáchateľstva podľa , , , , Tr. (skutok v bode 2/ rozsudku), z trestného činu hrubého nátlaku formou spolupáchateľstva podľa , , Tr. (skutok v bode 3/ rozsudku), obvinení P. a B. z trestného činu všeobecného ohrozenia formou spolupáchateľstva podľa , , , Tr. a trestného činu poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa , , Tr. (skutok v bode 6/ rozsudku), obvinení P., B.

2

a T. zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa ,, Tr. (skutok v bode 7/ rozsudku), obvinený H. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , Tr. (skutky v bodoch 8/, 9/ rozsudku) na tom skutkovom základe, ţe

1/ v presne nezistenom čase najneskôr na prelome rokov 2003 - 2004 zosnoval B. A.

zločineckú skupinu, ktorú najneskôr v tom istom období zaloţil spolu s N. P., J. B. a jej členmi sa postupne stali M. Č., Š. S., M. P., R. B., M. T., H. H. a ďalšie doteraz nestotoţnené osoby predovšetkým z V. K. a okolia, v úmysle priamo alebo nepriamo získavať finančné a rôzne iné výhody viacerými formami koordinovanej trestnej činnosti s cieľom páchať prečiny a zločiny predovšetkým v regiónoch T., M., V. K., S. a Č. nad T. a príleţitostne aj na ostatnom území Slovenska okrem iného aj v ďalších bodoch skutkovej vety rozsudku popísanou činnosťou smerujúcou najmä k zabezpečeniu podriadenosti poškodených subjektov nárokom skupiny, pričom táto skupina je vertikálne a horizontálne štruktúrovaná tak, ţe jej vedúcim je B. A., jeho zástupcom N. P., a vykonávanie jednotlivých protiprávnych činov a činnosti smerujúcej k zachovaniu a ochrane skupiny majú na starosti J. B., Š. S., M. P., R. B., M. T., H. H., M. Č. a ďalšie doteraz nestotoţnené osoby.

2/ 19. mája 2004 v čase po 17.00 h v priestoroch záloţne v M.K.S. vo V.K. na nám.

I. D. X. B. A., N. P. a J. B. napadli, spútali a zabalili do posteľnej plachty A. N. z dôvodu, ţe tento odmietal spoluprácu s uvedenými osobami pri nelegálnom dovoze cigariet a takto sa odmietal podriadiť nárokom skupiny zosnovanej B. A., naloţili ho do kufra bliţšie nestotoţneného osobného motorového vozidla zn. BMW rady 7, modrej farby a J. B. ho odviezol na tomto vozidle do objektu bývalého poľnohospodárskeho druţstva v obci S., okres M., kde uţ čakal M. Č. a tohto spoločne obaja z vozidla vyloţili do jednej z maštalí uvedeného druţstva, kde ho poloţili do betónového ţľabu, následne J. B. z druţstva odišiel na uvedenom motorovom vozidle a M. Č. ostal stráţiť A. N., k nemu sa s časovým odstupom niekoľkých minút pripojil aj Š. S., ktorý na uvedené druţstvo do obce S. priviezol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit modrej farby evidenčného čísla: X. patriace A. N., následne v čase okolo 18.00 h uvedeného dňa prišli na uvedené druţstvo do obce S. B. A., N. P. a J. B. na vyššie popísanom osobnom motorovom vozidle zn. BMW, neskôr Š. S. na príkaz B. A. na tom istom vozidle odišiel z druţstva preč, potom B. A., N. P., J. B. a M. Č. vyniesli A. N. zo ţľabu a poloţili v maštali medzi ţľaby, následne pristúpil k nemu B. A. a po ich krátkom rozhovore v maďarčine sa B. A. spýtal N. P., či sa má s N. pohrať noţom, na čo N.

3

P. odvetil, ţe nechce, aby tam bolo veľa krvi a nech ho A. zadusí, následne na to J. B. vybral z vozidla A. N. ťaţné lano, urobil na ňom slučku, prevliekol ju A N. okolo krku a začal ho škrtiť tak, ţe rukami sťahoval slučku na lane a nohou sa zapieral o jeho rameno, pričom súčasne B. A. A. N. striedavo zapchával nosné dierky so slovami „A., A.“ aţ ho nakoniec zadusili, čo trvalo pribliţne 10 minút, potom všetci štyria telo A. N. vyniesli von z budovy maštale k vopred vykopanej jame, ktorú vykopali v noci z 18. na 19. mája 2004 na príkaz B. A. Š. S., J. B. a M. Č. B. A., N. P. a J. B. vyzliekli A. N. donaha, jeho telo hodili do uvedenej jamy a túto aj s telom zahrabali zeminou, následne B. A. prikázal M. Č., aby spálil lano, posteľnú plachtu, šatstvo a doklady A. N. a dal mu 8.000,- Sk (265,55 €), ktoré našiel v N. peňaţenke, potom B. A., N. P. a J. B. z druţstva odišli preč a ešte v uvedený deň v neskorých večerných hodinách Š. S. sa opätovne vrátil na uvedené druţstvo, odviezol odtiaľ motorové vozidlo A. N. a toto nechal odparkované v T. na ulici SNP X., 3/ v presne nezistenom čase v jesenných mesiacoch roku 2004 na benzínovom čerpadle S. vo V. K., okres M., sa po predchádzajúcom telefonickom dohovore s J. B. C. L. stretol s N. P., ktorý mu bez verbálneho uvedenia dôvodov avšak pod zo situácie vyplývajúcou hrozbou bliţšie nešpecifikovaného násilia a bliţšie nešpecifikovaných negatívnych následkov s konkludentným návrhom na zabezpečenie ochrany pred týmito následkami oznámil, ţe musí mesačne platiť sumu vo výške 10.000,- Sk (331,94 €) za prevádzkovanie pneuservisu a baru T. v meste V. K., P. O. H. X., ktoré prevádzkuje jeho manţelka, pričom 1. januára 2005 a 1. februára 2005 v priestoroch vyššie uvedeného pneuservisu odovzdal J. B. sumy po 10.000,- Sk (331,94 €), zároveň 10. januára 2005 po predchádzajúcom telefonickom dohovore s N. P. sa C. L. stretol s ním a B. A. v priestoroch vyššie uvedeného pneuservisu, ktorí od C. L. bez právneho dôvodu ţiadali zaplatenie sumy vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 €) ako „pokuty“, na zaplatení ktorej sa dohodli do 10. marca 2005, následne v presne nezistený deň po 1. februári 2005 sa C. L. opätovne po predchádzajúcom telefonickom dohovore stretol s J. B. pred barom T., a tento od neho pod hrozbou násilia ţiadal zaplatenie sumy vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 €) v čiastkach po 100.000,- Sk (3.319,39 €) kaţdý nasledujúci týţdeň, pričom J. B. mu zvýšeným hlasom vulgárne vynadal a asi o týţdeň na to v rámci vymáhania tej istej sumy v čase okolo 23.30 hod. vo vyššie uvedenom bare B. A. oslovil tam sediaceho C. L. a tohto sa pýtal, či si myslí, ţe bude chodiť po meste vo V. K. len tak a opýtal sa ho, či mu má tam „zajebať“,

6/ 16. novembra 2005 v čase okolo 16.15 hod. prišli spoločne M. Č., R. B., M. P. a L.

S. na osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 307, ktoré riadil a ktorého majiteľom je L. S.,

4

na Z. Š. v časti B.H., kde z vozidla vystúpili M. P. a R. B. aj s vopred pripravenými plastovými kanistrami s obsahom benzínu s úmyslom podpáliť erotický salón s názvom A.A., pričom L. S. a M. Č. na vozidle odišli preč s tým, ţe po podpálení salónu sa po nich vrátia, potom R. B. s M. P. podišli k uvedenému erotickému salónu, kde jeden plastový kanister s obsahom benzínu ponechali pred vchodovými dverami a ďalší plastový kanister po rozbití okna vhodili do vnútorných priestorov, ktoré následne zapálili, pričom sa vznietil poţiar a tento sa rozšíril aj do priestorov reštaurácie „B.H.“ a vedľajšieho bufetu, v dôsledku čoho došlo k úplnému zhoreniu interiéru a exteriéru, čím takto vznikla škoda pre A. C. na zničenom a poškodenom zariadení v sume 379.006,- Sk (12.580,69 Eur), na zničených elektrotechnických predmetoch škoda v sume 445.291,- Sk (14.780,95 Eur) a na objekte budovy škoda v sume 4.063.591,- Sk (134.886,50 Eur), v rámci ktorej škody bola spôsobená škoda pre spoločnosť A. – S.P a.s. so sídlom B., D. rad č. X. v sume 2.145.326,- Sk (71.211,78 Eur), pre spoločnosť C. - C. B. S., s.r.o. so sídlom B., T. X. v sume 15.131,- Sk (502,26 Eur), pre spoločnosť P. - C. SR spol. s.r.o., N. X., M. v sume 33.597,- Sk (1.115,22 Eur), pre S.P., a.s. so sídlom B., S. M... 4 v sume 10.895,- Sk (361,65 Eur) a pre spoločnosť K., a.s., R. L. X., okres Ţ.vo výške 7.454,- Sk (247,43 Eur), čím takto spôsobili celkovú škodu v sume 4.954.965,- Sk (164.474,70 Eur),

7/ 9. januára 2006 v čase od 04.30 hod. do 05.15 hod. na pokyn M. Č. prišli R. B., M.

P. a M. T. k objektu erotického salónu G. C. v M. na Š. 84, kde za pouţitia duplikátu pravého kľúča si otvorili dvere, vošli do objektu, kde spoločne so sebou prineseným benzínom popolievali interiér salónu, ktorý následne podpálili, následkom čoho došlo k poţiaru interiéru, čím takto Ing. J. Š. spôsobili škodu na zariadení v sume 137.133,- Sk (4.551,98 Eur), na zničených elektrotechnických predmetoch škodu v sume 28.342,- Sk (940,78 Eur) a na budove manţelom Ing. J. P. a H. P. škodu v sume 1.800.000,- Sk (59.749,05 Eur), čím takto spôsobili celkovú škodu v sume 1.965.475,- Sk (65.241,82 Eur),

8/ H. H. si v bliţšie nezistenom čase a na bliţšie nezistenom mieste doposiaľ

neupresneným spôsobom zadováţil celkovo 6,5 kg funkčných priemyselných trhavín PERUNIT 20 o hmotnosti 5 kg, DANUBIT 1 o hmotnosti 0,6 kg a DANUBIT 2 o hmotnosti 0,9 kg, 1 ks elektrickej rozbušky DEP-S, 1 ks elektrického iniciátora EPIC a 1ks elektrického iniciátora EPIM, ktoré ukryl v hospodárskej budove na pozemku patriacemu k jeho rodinnému domu číslo 56 v obci S., okres M., tieto boli 20. októbra 2005 zaistené príslušníkmi Policajného zboru SR, pričom 16. októbra 2005 vo večerných hodinách M. Č.

5

s doteraz nestotoţnenými osobami z trhaviny PERUNIT 20 predtým tieţ prechovávanej H. H. pripravili nefunkčný nástraţný výbušný systém pozostávajúci z 1,4 kg tejto trhaviny, mobilného telefónu zn. Ericsson GA 628 a elektrických drôtov, ktorý v čase medzi 22.00 hod. 16. októbra 2005 aţ do 02.00 hod. 17. októbra 2005 doteraz nestotoţnené osoby po prekonaní visiaceho zámku na parkovacom boxe na M. ulici v M. umiestnili pod osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev. č. X. majiteľa Mgr. J. F. a zároveň pod uvedené vozidlo umiestnili aj výhraţný anonymný list formátu A4 s textom „zaplať za cigarety, ktoré si zobral, lebo bude zle“, následne túto skutočnosť M. Č. za pomoci vchodového telefónu oznámil pracovníkovi televízie JOJ M. V. z M. s úmyslom skompromitovať Mgr. J. F. ako funkcionára Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v M.,

9/ v bliţšie nezistenej dobe roku 2005, najpravdepodobnejšie v letných mesiacoch

si doteraz nestotoţnená osoba doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore so o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţila hromadne účinné strelné zbrane, a to 4 ks ručné protitankové granáty, z ktorých dva kusy si ponechala a o ukrytie zvyšných dvoch kusov poţiadala H. H., s čím H. H. súhlasil, tieto 2 kusy ručných protitankových granátov od tejto osoby prevzal a následne tieto zabalené v cestovnej taške odniesol Š. J. do miesta jeho trvalého bydliska a poţiadal ho, aby tašku u seba ukryl, ktorý tak urobil bez toho, aby vedel, čo je jej obsahom a túto následne 25. mája 2006 dobrovoľne vydal príslušníkom Policajného zboru SR.

Špeciálny súd im za to uloţil tieto tresty: obvinenému B. A. podľa , , , , Tr. výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na doţivotie so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2007, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. novembra 2008, sp. zn. , vo výroku o treste, ktorý bol obvinenému A. uloţený, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obvinenému M. P.

6

podľa , , Tr. úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny.

obvinenému R. B.

podľa , , Tr. úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny.

obvinenému M. T.

podľa , , , , Tr.

Z. z. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráţenia. Zároveň súd zrušil rozsudok Okresného súdu M. z 13. marca 2007, sp. zn. , vo výroku o treste, ktorý bol obvinenému T. uloţený, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obvinenému H. H.

podľa , , , Tr.

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením na jeho výkon do II. nápravnovýchovnej skupiny a §, ods. 6 Tr. trest prepadnutia veci - 7,9 kg funkčných priemyselných trhavín PERUNIT 20 (6,4 kg), DANUBIT 1 (0,6 kg) a DANUBIT 2 (0,9 kg), 1ks elektrickej rozbušky DEP-S, 1ks elektrického iniciátora EPIC a 1ks elektrického iniciátora EPIM, mobilného telefónu zn. Ericsson GA 628 a elektrických drôtov zaistených v rámci konania, vlastníkom ktorých sa stal štát. Tým istým rozsudkom bol obvinený P. podľa 285 písm. c/ oslobodený spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 93/06 z 8. februára 2008 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe podľa , , Tr. , ktorého sa mal dopustiť tak, ţe

4. novembra 2005 v čase okolo 19.00 hod. v priestoroch benzínového čerpadla E. v Z.,

okres M. po tom, čo M. Č. pri barovom pulte stojaceho M.. G. udrel jedenkrát baseballovou

7

palicou do oblasti stredu temena hlavy zhora, následkom čoho tento upadol do bezvedomia, pristúpil M. P. k leţiacemu M. G. a z nohavíc mu odcudzil finančnú hotovosť v sume 40.000,- Sk (1.327,76 Eur) a mobilný telefón zn. Ericsson T68i v hodnote 6.075,- Sk (201,65 Eur), čím mu spôsobil škodu v hodnote 46.075,- Sk (1.529,41 Eur); nakoľko nebolo dokázané, ţe skutok spáchal obvinený;

ďalej bol oslobodený spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 93/06 z 8. februára 2008 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , , Tr. , ktorého sa mal dopustiť tak, ţe

v bliţšie nezistený deň, najpravdepodobnejšie v mesiacoch marec alebo apríl roku

2005 si M. P. doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore so o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţil podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu o dĺţke 271 mm a priemere 30,5 mm, nedovolene upravenú brokovnicu zn. Theate Frerez kalibru 16/16 výrobného čísla S 4131, 55 ks rozličných brokových a guľových nábojov, nedovolene upravenú opakovaciu guľovnicu zn. Mauser model 98 kalibru 7,92 mm Mauser, nedovolene upravený samopal zn. Federal Engineering model XC900 kalibru 9 mm Luger (9x19) výrobného čísla X. vyrobený v USA, nedovolene vyrobenú jednovýstrelovú pištoľ zhotovenú z hlavne pištole zn. „Z“ model Champion pôvodného kalibru 4 mm Flobert výrobného čísla X. s tlmičom, pričom tieto neoprávnene prechovával, následne v priestoroch autoservisu v M. na P. ulici č. X. poţiadal Š. H. o uschovanie červenej športovej tašky, do ktorej predtým uloţil tieto zbrane, neuviedol mu však obsah tašky, pričom Š. H. 25. mája 2006 túto tašku s obsahom uvedených zbraní vydal vyšetrovateľovi PZ; nakoľko nebolo dokázané, ţe skutok spáchal obvinený;

Obvinení P. a B. boli podľa 285 písm. c/ oslobodení spod obţaloby

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 93/06 z 8. februára 2008 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , Tr. , ktorého sa mal dopustiť tak, ţe

16. októbra 2005 vo večerných hodinách M. Č. odovzdal M. P. nefunkčný nástraţný

výbušný systém pozostávajúci z 1.400 gramov funkčnej trhaviny PERUNIT 20, mobilného

8

telefónu zn. Ericsson GA 628 a elektrických drôtov, ktorý v čase medzi 22.00 hod. 16. októbra 2005 aţ do 02.00 hod. 17. októbra 2005 M. P. za prítomnosti R. B. a H. H. po prekonaní visiaceho zámku na parkovacom boxe na M. ulici v M. umiestnili pod osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev. č. M.M. majiteľa Mgr. J. F. a zároveň pod uvedené vozidlo M. P. umiestnil aj výhraţný anonymný list formátu A4 s textom „zaplať za cigarety, ktoré si zobral, lebo bude zle“, následne túto skutočnosť M. Č. za pomoci vchodového telefónu oznámil pracovníkovi televízie JOJ M. V. z M. s úmyslom skompromitovať Mgr. J. F. ako funkcionára Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného dopravného riaditeľstva Policajného zboru v M.; nakoľko nebolo dokázané, ţe skutok spáchali obvinení.

Podľa boli obvinení A., P., B. a S. zaviazaní spoločne

a nerozdielne uhradiť poškodenej L. N. škodu vo výške 1.131,41 Eur (34.085,- Sk). So zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená podľa odkázaná na občianske súdne konanie. Podľa bol poškodený M. G. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Podľa boli obvinení A., P. a B. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Cs.L. škodu vo výške 663,88 EUR (20.000,- Sk). So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený podľa odkázaný na občianske súdne konanie. Podľa boli obvinení P. a B. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej A. C. škodu vo výške 63.674,73 Eur (1.918.265,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti A., a.s. škodu vo výške 71.211,78 Eur (2.145.326,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti C. - C. B. S. s.r.o. škodu vo výške 502,26 Eur (15.131,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti P. - C. SR spol. s r.o. škodu vo výške 1.115,22 Eur (33.597,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. škodu vo výške 361,65 Eur (10.895,- Sk) a poškodenej obchodnej spoločnosti K. a.s. škodu vo výške 247,43 Eur (7.454,- Sk). So zvyškom nároku na náhradu škody boli poškodení A. C. a obchodná spoločnosť C. - C. B. S. s.r.o. podľa odkázaní na občianske súdne konanie. Podľa boli obvinení P., B. a T. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Ing. J. Š. škodu vo výške 5.492,76 Eur (165.475,- Sk). So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený podľa odkázaný na občianske súdne konanie.

Rozsudok špeciálneho súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

13. septembra 2010, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“)

9

uznesením, sp. zn. , podľa odvolania obvinených A., P., B., P., B., H., T., P. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zamietol. Uznesenie odvolacieho súdu bolo obvineným A. a B. doručené 14. decembra 2010, obvinenému H. 15. decembra 2010, obvinenému P. 20. decembra 2010, obvinenému T. 10. februára 2011 a ich obhajcom, JUDr. K. a JUDr. V. 13. decembra 2010.

Špecializovaný trestný súd predloţil 10. apríla 2013 najvyššiemu súdu dovolanie,

ktoré podali obvinení A., P., B., T. a H. prostredníctvom obhajcu JUDr. K. na tomto súde 22. januára 2013 proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2010, sp. zn. , v spojitosti s rozsudkom špeciálneho súdu z 24. februára 2009, sp. zn. . Dovolania obvinených B., T. a H. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. V. na súde prvého stupňa 13. decembra 2013, ktoré boli Najvyššiemu súdu predloţené 13. februára 2014, dovolací súd posúdil podľa obsahu ako doplnenia dovolania. Na písomné podania obvineného A. označené ako „doplnenie dovolania“, ktoré boli Najvyššiemu súdu doručené 13. januára, 18. februára, 10. apríla, 8. augusta a 18. septembra 2014, dovolací súd neprihliadal, pretoţe neboli podané v rámci zákonnej trojročnej lehoty.

Dovolatelia uplatnili dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b/, písm. c/,

písm. e/, písm. g/, písm. i/, písm. k/ V rámci uplatnených dôvodov argumentovali aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu.

Podľa spochybnili zákonnosť zloţenia senátov

na Špecializovanom trestnom súde a Najvyššom súde. V tomto smere označili postup kreácie senátu 3T za „nezlučiteľný s právom na zákonného sudcu, právom na súdnu ochranu a spravodlivý súd“. To platí aj vo vzťahu k senátu 2Toš, kde v dôsledku zmien v rozvrhu práce „odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol v nezákonnom zložení“. „Vec pôvodne pridelená senátu 2Toš bola rozhodnutá sudcami 3Toš na základe opatrení predsedu Najvyššieho súdu, ktoré boli v rozpore so zákonom, rozvrhom práce a právom na zákonného sudcu“.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa namietali

zásadné porušenia práva na obhajobu v 4 oblastiach:

1/ prednesenie konečného návrhu - na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní

13. septembra 2010 nemal obvinený A. možnosť predniesť konečný návrh v celom rozsahu,

10

čím sa porušili ustanovenia , , , , , , Ani prítomní obhajcovia nemali príležitosť predniesť konečný návrh. 2/ právo na riadne dokazovanie - v rámci tohto bodu uviedli svoje výhrady k svedkom Č., B., I., Š., L., Á. a D. Nemali možnosť vypočúvať svedka Č. v žiadnej fáze trestného konania. Išlo pritom o usvedčujúci dôkaz o skutku č. 2 (vražda poškodeného N.), z ktorého vychádzali vo veci konajúce súdy. Navyše hoci Č. v postavení obvineného vypovedal o skutkoch č. 6, 7, 8 inak ako svedok S., nebol po vylúčení na samostatné konanie vypočutý v postavení svedka a neboli odstránené rozpory vo výpovediach. Súdy si osvojili tvrdenia svedka S., ktorý vypovedal ku skutkom č. 7 a 8 to, čo počul od Č., teda ide o „svedka z počutia“, opierali sa o svedeckú výpoveď Č. z 15. novembra 2007, hoci o jeho výsluchu neboli obhajcovia obvinených zákonne upovedomení. „Neumožnením vypočuť svedka Č. a zatajením jeho listu zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom“. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k svedkom B., I., Š., L., Á. a D., ktorých obhajoba i napriek návrhu nemohla vypočuť. Uviedli tieţ, prečo bol výsluch týchto svedkov pre obhajobu dôleţitý. Namietali nezabezpečenie výpisu hovorov z telefónu poškodeného N., nepreskúmanie vzťahu medzi korunnými svedkami a vyšetrovateľom ohľadom spoločného podnikania, nevyhotovenie kontrolných znaleckých posudkov z odboru toxikológie za účelom posúdenia dôveryhodnosti svedkov. 3/ modifikácia obvinenia (zločinecká skupina) - v tejto spojitosti spochybnili zmenu skutkovej vety v časti, ktorá sa týka založenia zločineckej skupiny, bez predchádzajúceho upozornenia obvinených a bez opory vo vykonanom dokazovaní. 4/ zmena právnej kvalifikácie - súd prvého stupňa zmenil právnu kvalifikáciu skutku v bode 2 rozsudku v rozpore s bez predchádzajúceho upozornenia na moţnosť prísnejšieho posúdenia. So zmenou právnej kvalifikácie súviselo aj uloţenie doţivotného trestu pre obvineného A.. Poukázali i na nesúlad výrokovej časti skutkovej vety v bode 6 rozsudku s jeho odôvodnením.

K dôvodu podľa uviedli, ţe „vyšetrovatelia PZ (T., R.,

B., G.) ovplyvňovali obvinených Č., S., K., H., P. a B. Argumentáciu vyšetrovateľovFormátované: Nie je Zvýrazniť v uzneseniach o nevylúčení, že vypočúvané osoby zápisnice o výsluchu podpísali, označili za scestnú. Dozorujúci prokurátor ÚŠP GP SR mlčky toleroval nezákonný postup. Podľa dovolateľov mali byť z vykonávania úkonov vylúčení JUDr. Hrubala, JUDr. Karabín, JUDr. Serbová a JUDr. Farkaš, pretože rozhodovali vo veci obvineného P. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že vo veci konajúci sudcovia považovali A. za šéfa kriminálnej skupiny

11

A. To, že JUDr. Hrubala od počiatku viedol dokazovanie k vine obvinených, vyplýva z vedenia výsluchu svedkov Š., Š., P., Č., B. a znalkyne PhDr. G.. Naopak „ochranu“ pred nepríjemnými otázkami poskytoval svedkom S., N., R., B., T., G., K. a znalcom C. a L.“. Argumentovali aj nálezom Ústavného súdu, , ktorým bol vyslovený nesúlad o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry s a Dohovorom OSN proti korupcii. Podľa názoru obvinených „oba súdy (Špeciálny ani Najvyšší) neboli spravodlivé a nezávislé a sudcovia týchto súdov mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania“.

Tvrdenia a právne názory, ktorými zdôvodnili existenciu dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. g/ , zhrnuli do 5 oblastí. V prvom rade („zápisnica o výsluchu svedka M. Č. z 15. novembra 2007“) namietali nesplnenie zákonných podmienok na prečítanie výpovede svedka Č. z dôvodu absencie výslovného vyjadrenia svedka, či vyuţíva právo odoprieť vypovedať. Zápisnica o výsluchu svedka Č. bola vyhotovená bez prítomnosti zapisovateľa. Pri oboznamovaní so zápisnicou mala byť prítomná nezúčastnená osoba. Navyše na strane 9 sa uvádza, ţe obvinený vyhlasuje, ţe jej obsah súhlasí s jeho výpoveďou. Svedok Č. však nemohol ako obvinený vyhlásiť, ţe obsah zápisnice súhlasí s jeho výpoveďou. Na základe týchto skutočností spolu s tými, ktoré uviedli v rámci dôvodu podľa , označili svedeckú výpoveď Č. z 15. novembra 2007 za nezákonnú. V rámci druhej oblasti („výsluch svedka S. na hlavnom pojednávaní 16. septembra 2008“) namietali absenciu výslovného vyjadrenia, či tento svedok vyuţíva právo odoprieť vypovedať. Táto svedecká výpoveď je rozhodujúcim dôkazom o skutkoch v bodoch 6 a 7 rozsudku. V oblasti tretej („výsluch svedka B. a prečítanie zápisnice o výsluchu z 24. novembra 2006“) poukázali na to, ţe prečítanie svedeckej výpovede bolo vykonané v rozpore so zákonom. Súd pochybil, keď prečítal zápisnicu podľa , pretoţe sa nejedná o svedka, ktorý vyuţil svoje právo odoprieť výpoveď. Takisto neboli splnené podmienky na postup podľa z dôvodu absencie návrhu prokurátora alebo obvineného na prečítanie zápisnice. Samotný výsluch bol v rozpore s , V štvrtej oblasti („oslovenie „Á., Á.“ v skutku č. 2 rozsudku“) namietali, ţe oslovenie „A., A., ktoré je súčasťou skutku uvedeného v bode 2 rozsudku, sa v zápisnici o výpovedi svedka Č. prečítanej na hlavnom pojednávaní nenachádza. Špeciálny súd tým porušil ustanovenia , , pretože prihliadal aj na skutočnosti, ktoré neboli vykonané na hlavnom pojednávaní. Podľa dovolateľov tento nevykonaný a nezákonný dôkaz v podobe oslovenia „A., A.“ ovplyvnil právnu kvalifikáciu skutku vraždy poškodeného N. a prispel k uloženiu

12

doživotného trestu pre obvineného A.. V oblasti piatej („hrubý nátlak proti poškodenému L.“) namietali, ţe vo veci hrubého nátlaku, kde bol poškodeným C. L., boli porušené ustanovenia §, ods. 1, ods. 1 , lebo nebolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania.

V dovolaní uplatnili aj dôvod podľa , v rámci ktorého

svoju argumentáciu rozdelili do 4 bodov. V prvom R. uviedli, ţe obvinený H. bol uznaný za vinného zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (bod 1 rozsudku) a nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (body 8 a 9 rozsudku) bez toho, aby skutky č. 8, 9 súviseli so zvyšnými skutkami odsudzujúcej časti rozsudku a boli páchané na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody. V bodoch 2 („právna kvalifikácia zločineckej skupiny“) a 3 („právna kvalifikácia vraţdy poškodeného N.“) namietali nesprávne právne posúdenie skutkov uvedených v bodoch 1 a 2 rozsudku. Skutok v bode 1 rozsudku bol súdom právne kvalifikovaný ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa Tr. účinného od 1. januára 2006, napriek tomu, že obvineným A. a H. nebolo kladené za vinu spáchanie akéhokoľvek trestného činu po 1. januári 2006. Za chybné označili aj časové rozhranie ukončenia zločineckej skupiny. Za nesprávne označili aj posúdenie skutku uvedeného v bode 2 rozsudku ako trestného činu vraţdy podľa , , , Tr. zák. Takouto právnou kvalifikáciou bol porušený , pretože boli odsúdení ohľadne jedného skutku ako členovia organizovanej skupiny a zároveň aj ako členovia zločineckej skupiny a zároveň ako spolupáchatelia. Vo vzťahu k „podpáleniu erotického salónu A. uviedli, ţe obvinení P. a B. boli uznaní za vinných zo všeobecného ohrozenia a poškodzovania cudzej veci spáchaných formou spolupáchateľstva. Navyše ako členovia zločineckej skupiny a zároveň ako členovia organizovanej skupiny. Za nesprávne právne posúdenie označili aj vymedzenie skutku č. 7 ako skutku, ktorý bol spáchaný v rámci zločineckej skupiny, resp. pre zločineckú skupinu.

Ako dôvod vo vzťahu k obvinenému A. pouţili aj

tvrdiac, ţe v jeho prípade bola porušená zásada špeciality. Absencia súhlasu oprávneného orgánu je zákonom stanovená procedurálna prekážka trestného stíhania. Navyše dosiaľ nebol udelený ani dodatočný súhlas na trestné stíhanie.

13

V zmysle sa k dovolaniu v súdom určenej lehote vyjadril prokurátor,

ktorý navrhol dovolanie odmietnuť podľa , pretoţe neboli zistené dovolacie dôvody. S namietanými procesnými pochybeniami sa vysporiadal súd v rámci hlavného pojednávania. Neexistenciu dovolacích dôvodov potvrdil aj Najvyšší súd svojimi rozhodnutiami, ktorými odmietol dovolania obvinených P., B. a S. Podľa prokurátora skutočnosť, ţe vyšetrovateľ poslal predvolania na výsluch Č. obhajcom 12. novembra 2007, t. j. v čase, keď bol ešte Č. obvineným (svedkom sa stal aţ 13. novembra 2007 vydaním uznesenia o jeho vylúčení z konania), nemala vplyv na zákonnosť jeho výsluchu. Obhajcovia boli o termíne, mieste a čase konania výsluchu riadne upovedomení a mohli uplatniť všetky práva na obhajobu. K Č. tvrdeniam v liste doručenom súdu, ţe jeho predchádzajúce výpovede boli nepravdivé, urobené pod nátlakom policajtov uviedol, ţe z výpovede svedkyne Š. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, ţe tento svedok bol v priebehu prípravného konania nahováraný na zmenu výpovede v prospech obvinených obhajcom JUDr. S.. Podľa prokurátora dôvodom na zmenu právoplatného rozhodnutia nemôţu byť neskoršie zmeny, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a z legislatívnych noviel, na ktoré obvinení s odstupom niekoľkých rokov poukazujú.

Vyjadrenie prokurátora bolo zaslané dovolateľom a ich obhajcovi. Obvinený A. ho

v liste z 26. marca 2013 (doručený Špecializovanému trestnému súdu 2. apríla 2013) označil za neprimerane stručné, obsahovo prázdne, neadekvátne závaţnosti dovolacích dôvodov a v konečnom dôsledku za arbitrárne. Svoje vyjadrenie doplnil listom z 27. augusta 2013, ktoré bolo Najvyššiemu súdu doručené 30. augusta 2013.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, ţe dovolanie je prípustné (

ods. 1, 2 písm. h/ ), bolo podané oprávnenými osobami ( ), na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať, v zákonnej lehote (, v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale súčasne po preskúmaní veci v zmysle zistil i to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené, resp. preukázané dôvody dovolania podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 ( ). Tento dôvod odmietnutia dovolania obsahovo zodpovedá dôvodu zamietnutia dovolania podľa

14

Dovolanie v rámci trestného konania moţno aplikovať iba v prípadoch, ak je to

odôvodnené závaţnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu, pre ktoré toto rozhodnutie nemôţe obstáť. Povaha tohto mimoriadneho opravného prostriedku vyţaduje, aby konkrétne uplatnené námietky, tvrdenia a právne názory, ktorými dovolateľ zakladá existenciu určitého dovolacieho dôvodu, vecne zodpovedali jeho zákonnému vymedzeniu v zmysle V opačnom prípade ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa , ak je zrejmé uţ v štádiu predbeţného preskúmania dovolania, vykonávaného v zmysle , ţe nie sú splnené, resp. preukázané dôvody dovolania podľa

Dovolací súd skúmal, či námietky a tvrdenia obvinených vecne zodpovedajú

zákonnému vymedzeniu jednotlivých uplatnených dovolacích dôvodov. Po preskúmaní spisu zistil, ţe námietky dovolateľov boli súčasťou ich obhajobnej argumentácie prednesenej v konaní pred súdmi niţších stupňov. Nezistil však dôvod, pre ktorý by vyslovil porušenie zákona, tak ako sa toho domáhajú dovolatelia.

Dovolací súd sa oboznámil s výhradami vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa

, ktorými namietali spôsob kreácie senátov 3T na Špeciálnom a 2Toš na Najvyššom súde a neprerozdelenie uţ pridelenej veci náhodným výberom. Dovolací dôvod v zmysle predpokladá rozhodnutie súdu v nezákonnom zloţení. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, ţe nezákonne zloţeným súdom je súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Obsadenie súdu je v a v o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vymedzené od samosudcu aţ po rozhodovacie útvary (senáty) zloţené z troch a viacerých sudcov. Na toto kritérium nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Za súd „v nezákonnom zloţení“ sa povaţuje aj prípad, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia.

Dovolací súd preskúmal argumenty o porušení práva na zákonného sudcu a zistil,

ţe tento dôvod dovolania nie je naplnený. Zohľadnil aj judikatúru Ústavného súdu, v zmysle ktorej je zásada zákonného sudcu ústavnou zárukou pre kaţdého, ţe v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré

15

sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc“ (nález Ústavného súdu z 26. októbra 2005, sp. zn. ; uznesenie Ústavného súdu z 18. októbra 2007,sp. zn. ). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu zaručeného v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Základné právo na zákonného sudcu vyplývajúce z má za cieľ zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je v posudzovanom prípade konkretizované v a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. Podľa zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie danej veci. Za zákonného sudcu treba povaţovať podľa viacerých právnych prameňov sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Podľa dovolacieho súdu právo osoby nebyť odňatý zákonnému sudcovi nemoţno interpretovať aţ tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účel základného práva podľa sa splní, keď rozhoduje sudca pridelený na výkon funkcie na súd, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, ţe podľa rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej agendy ().

Podľa v konaní na Špeciálnom súde, krajskom súde

podľa osobitného zákona alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.

Súčasťou spisu je potvrdenie o prijatí obţaloby na obvineného B. A. a spol., podľa

ktorého bola 8. februára 2008 vec pridelená na rozhodnutie senátu 3T. V súlade s Rozvrhom práce Špeciálneho súdu na rok 2008 bol riadiacim predsedom senátu 3T JUDr. Martuš a členmi JUDr. Giertli a JUDr. Sendecký. V tomto smere dovolací súd skúmal,

16

či bola vec pridelená senátu v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2008 a spôsobom, ktorý určuje zákon. V zmysle dodatku č. 3 rozvrhu práce na rok 2008 sa s účinnosťou od 6. mája 2008 stal členom senátu 3T JUDr. Hrubala. Vzhľadom na to, ţe od 1. júla 2008 bol JUDr. Martušovi prerušený výkon funkcie sudcu podľa a JUDr. Sendeckému skončilo dočasné pridelenie na výkon funkcie sudcu na Špeciálny súd, bolo povinnosťou orgánu riadenia a správy súdu reagovať na personálne zmeny v obsadení súdu sudcami, čo učinil dodatkom č. 5 rozvrhu práce na rok 2008. Senát v zloţení JUDr. Hrubala, JUDr. Giertli a JUDr. Púchovský predbeţne prejednal obţalobu a následne vykonal celé hlavné pojednávanie, ktorého výsledkom bol rozsudok z 24. februára 2009. Neobstojí námietka dovolateľov, ţe JUDr. Púchovský z pozície náhradného sudcu doplnil chýbajúceho člena senátu 3T tak, ţe určil sám seba, pretoţe dodatok č. 5 prijal JUDr. Púchovský ako podpredseda Špeciálneho súdu, v ktorého kompetencii je zastupovanie predsedu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená, a to v rozsahu jeho práv a povinností. Pri kreácii senátu odvolacieho súdu sa tieţ postupovalo v súlade s pravidlami obsiahnutými v Rozvrhu práce Najvyššieho súdu na rok 2009 a spôsobom, ktorý určoval zákon. Vec napadla na Najvyšší súd 7. mája 2009 a elektronickou podateľňou bola pridelená senátu 2 Toš v zloţení JUDr. Majchrák, JUDr. Serbová a JUDr. Mihal. Personálne zmeny na súde (pozastavenie výkonu funkcie sudcu dvom členom senátu) si vyţiadali zmenu rozvrhu práce, ktorá je v plnej a výlučnej kompetencii orgánov riadenia a správy súdu, v danom prípade predsedu Najvyššieho súdu. V spojitosti s námietkami o „personálnych rošádach“ na Najvyššom súde dovolací súd konštatuje, ţe odôvodňovanie určitej premisy mediálnymi vyjadreniami má špekulatívno-deduktívny charakter bez právnej relevancie pri posudzovaní dôvodnosti porušenia práva na zákonného sudcu v zmysle , čo naznačil aj v súvislosti s námietkou zaujatosti podanou obvineným A. voči predsedovi senátu JUDr. Harabinovi, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu z 13. novembra 2013, sp. zn. . So zmenami v rozvrhoch práce boli obvinení oboznámení.

V prejednávanej veci nedošlo k naplneniu dôvodu podľa ,

pretoţe na súdoch oboch stupňov vo veci konajúce senáty postupovali podľa zákona a boli zloţené v súlade s príslušným rozvrhom práce súdu. Zákonní sudcovia senátov, ktorým bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, boli zmenení za splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny na základe doplnení rozvrhu práce ako riadiaceho

17

aktu predsedu súdu. Prerušenie výkonu funkcie sudcu, skončenie dočasného pridelenia na výkon funkcie sudcu na súd, dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, či vzdanie sa funkcie sudcu, sú takými právnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú potrebu vykonania zmeny v osobe zákonného sudcu. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, ţe zmena v zloţení senátu v priebehu konania nevyvoláva nevyhnutne problém z hľadiska Dohovoru (Öcalan proti Turecku, rozsudok ESĽP z 12. marca 2003). Navyše právo na zákonného sudcu v zmysle , resp. Listiny základných práv a slobôd je potrebné vykladať a uplatňovať aj v kontexte ďalších aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a nasl. , resp. práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle Dohovoru a dbať o to, aby aj v týchto prípadoch bol postup súdu v súlade so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ( Listiny základných práv a slobôd), resp. v primeranej lehote v zmysle Dohovoru.

Podľa dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu predpokladá vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. S rovnakou intenzitou sa toto právo zaručuje vo všetkých fázach trestného konania a tvorí rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Zahŕňa moţnosť vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa kladú obvinenému za vinu, právo uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúţiace na jeho obhajobu, právo robiť návrhy, podávať ţiadosti a opravné prostriedky. Ide tieţ o účasť pri výsluchoch, o doručovanie písomností, o moţnosť účasti pri konfrontáciách, rekonštrukciách, ako aj na všetkých úkonoch vykonávaných súdom po podaní obţaloby prokurátorom. Tento rad úkonov dotvára právny rámec obhajoby a poskytuje aj moţnosť faktického naplnenia obhajoby moţnosťou reakcie formou vyjadrení k jednotlivým úkonom.

Dôvod podľa však musí byť interpretovaný oveľa uţšie.

Nie je ním akékoľvek, resp. kaţdé porušenie práva na obhajobu, ale len také, ku ktorému došlo zásadným spôsobom. Podľa ustálenej súdnej praxe dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti obhajcu a podobne.

18

Zo spisu vyplýva, ţe obvinení mali počas celého trestného konania v plnej miere

zabezpečené právo na obhajobu, ktoré realizovali osobne alebo prostredníctvom obhajcov. Právo na spravodlivý proces, ktorého obsahom je aj princíp rovnosti zbraní, znamená, ţe kaţdá procesná strana v konaní musí mať primeranú moţnosť na prednesenie svojho prípadu súdu za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatnej nevýhody vis-à-vis svojmu protivníkovi. Medzi procesnými stranami musí existovať spravodlivá rovnováha. Právo na kontradiktórne konanie v zmysle štrasburskej judikatúry, na ktorú dovolatelia poukazujú, znamená, ţe strany v trestnom konaní majú mať moţnosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi alebo prednesenými skutkovými okolnosťami a zaujať k nim stanovisko. V tejto súvislosti neobstoja ich tvrdenia zosumarizované do 4 bodov, pretoţe dovolací súd nezistil, ţe by bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, tak ako si to vyţaduje dovolací dôvod podľa

K bodu 1 („Prednesenie konečného návrhu“) dovolací súd uvádza, ţe je v plnej

kompetencii predsedu senátu, aby riadil priebeh verejného zasadnutia, ktoré sa svojim charakterom líši od hlavného pojednávania. Účelom konečného návrhu je prednesenie vlastného stanoviska oprávnenej osoby k výsledkom verejného zasadnutia. Jeho obsahom má byť návrh adresovaný súdu ako má v prejednávanej veci rozhodnúť. V spojitosti s námietkami obvineného A., ţe nemal moţnosť predniesť konečný návrh v celom rozsahu, dovolací súd konštatuje, ţe predseda senátu môţe prednesenie konečného návrhu prerušiť, ak je zrejmé, ţe vybočuje zo svojho rámca. Taktieţ nie je povinnosťou predsedu senátu nadiktovať do zápisnice doslovné vyjadrenia strán. Tvrdenia dovolateľov, ţe ani prítomní obhajcovia nemali moţnosť predniesť konečné návrhy, je v priamom rozpore s obsahom zápisnice o verejnom zasadnutí z 13. septembra 2010, z ktorej nepochybne vyplýva, ţe prítomní obhajcovia JUDr. K. (obvinení A., P., B., P., B.), JUDr. T. (obvinený H.), JUDr. V. (obvinení T., H.), túto moţnosť mali a aj ju vyuţili. V rámci bodu 2 dovolací súd zdôrazňuje, ţe námietka o nevykonaní dôkazov navrhnutých obhajobou, nezakladá ţiadny z dovolacích dôvodov v zmysle (R 7/2011). V tejto spojitosti je potrebné pripomenúť, ţe na hlavnom pojednávaní súd okrem obvinených vypočul aj väčšinu svedkov, ktorých navrhli strany. Najviac informácií o činnosti obvinených poskytli svedkovia Č., B. a S. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z výpovedí svedkov S., L. a G., ako aj z výpovedí spoluobvinených T., S. a H. Neobstojí tvrdenie dovolateľov, ţe nemali moţnosť kontradiktórnym spôsobom vypočuť svedkov Č., B.

19

a Š., pretoţe o ich výsluchoch v prípravnom konaní boli obhajcovia riadne a včas vyrozumení a mali reálnu moţnosť sa týchto úkonov zúčastniť. Nevyuţitie tohto práva je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu a nie porušením práva na obhajobu, ani prekáţkou na postup súdu podľa V súvislosti s namietaným „zatajením“ listu svedka Č. najvyšší súd konštatuje, ţe odvolací súd na verejnom zasadnutí postupoval v súlade s Po otvorení verejného zasadnutia 10. mája 2010 o 9.00 hod. predsedom určená členka senátu poukázala na napadnutý rozsudok, chyby vytýkané rozsudku, resp. konaniu a oboznámila podstatný obsah doterajšieho konania. Rozsah tohto oznámenia je determinovaný preskúmavacou povinnosťou odvolacieho súdu. Spravidla sa prečítajú alebo oboznámia podstatné časti svedeckých výpovedí, výpovedí obţalovaného, znalcov, listinných a vecných dôkazov. List svedka Č. doručený najvyššiemu súdu 10. mája 2010 o 12.16 hod. neobsahuje nové skutočnosti, ktoré by neboli stranám, prípadne súdu známe. V liste zopakoval, ţe jeho predchádzajúce výpovede neboli pravdivé, vypovedal pod nátlakom vyšetrovateľov, preto ţiadal o nové vypočutie. Ide o skutočnosti, ktorými sa zaoberal uţ Špeciálny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

K bodom 3 (Modifikácia obvinenia „zločinecká skupina“) a 4 („Zmena právnej

kvalifikácie“) Najvyšší súd uvádza, ţe ak je predmetom konania skutok, ktorý zakladá trváci trestný čin, súd nie je viazaný časovým ohraničením skutku uvedeným v obţalobe. Súd má zákonnú moţnosť meniť skutkové zistenia v rámci zachovania totoţnosti skutku. Tá sa nemení, ak sa na rozdiel od časového vymedzenia v obţalobe stíhané protiprávne konanie skráti, predĺţi alebo posunie. Dobu trvania zločineckej skupiny (skutok uvedený v bode 1 rozsudku právne kvalifikovaný ako trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny) súd ustálil len v rámci konaní, ktoré boli predmetom na tento trestný čin nadväzujúcich skutkov. Z toho dôvodu skutkovú vetu oproti obţalobe upravil a uviedol, ţe skupina vznikla v presne nezistenom čase najneskôr na prelome rokov 2003 a 2004. Moţnosť tejto zmeny nastala uţ v počiatočnej fáze dokazovania na hlavnom pojednávaní a obvinení, ktorí od začiatku popierali existenciu akejkoľvek zločineckej skupiny, mali moţnosť sa k tejto zmene vyjadriť a reagovať na ňu.

Podľa súd môţe rozhodovať len o skutku, ktorý je v obţalobnom

návrhu, pričom nie je viazaný právnym posúdením. Súd je povinný vyčerpať celý skutok, ktorý je predmetom obţaloby a zaoberať sa všetkými právne relevantnými stránkami. V danej veci skutok uvedený v bode 2 rozsudku obţaloba posudzovala ako trestný čin vraţdy podľa

20

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., t. j. ako tzv. kvalifikovaný trestný čin. Uznanie obvinených za vinných z trestného činu vraţdy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. neznamená, ţe tento skutok bol posúdený ako trestný čin podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, neţ podľa ktorého ho posudzovala obţaloba, resp., ţe bola pouţitá prísnejšia trestná sadzba. Neobstojí tvrdenie obvinených, ţe Špeciálny súd postupoval v rozpore s V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, ţe takúto právnu kvalifikáciu navrhol prokurátor v záverečnej reči prednesenej 20. februára 2009. Po nej predseda senátu udelil slovo na záverečnú reč obhajcovi obvinených JUDr. K., ktorý sa však ospravedlnil s tým, ţe si ju nestihol pripraviť. Pojednávanie bolo odročené na 23. februára 2009, kedy sa pokračovalo v prednese záverečných rečí a obvinení a obhajcovia mali moţnosť reagovať aj na túto skutočnosť.

V súvislosti s dôvodom podľa dovolatelia napádali

zaujatosť vyšetrovateľov, sudcov Špeciálneho a Najvyššieho súdu, aj nezákonnosť zriadenia Špeciálneho súdu a senátov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu. Po oboznámení sa s jednotlivými námietkami dovolací súd pripomína, ţe naplnenie dôvodu podľa vyţaduje, aby vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený, pričom sa o jeho vylúčení nerozhodlo. Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb je upravené v ustanoveniach , Ich zmyslom a primárnym účelom je zabezpečiť dôveru procesných strán a verejnosti v nestrannosť trestného konania ako celku a jednotlivých úkonov vykonávaných vo veci. Zákon priamo vylučuje z vykonávania úkonov len konkrétny subjekt trestného konania, u ktorého moţno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Dôvody vylúčenia sú taxatívne. K vylúčeniu orgánu činného v trestnom konaní, resp. sudcu môţe dôjsť iba celkom výnimočne, zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré by mu bránili rozhodovať v súlade so zákonom, pravdivo a nezaujato, pričom existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru musí byť preukázaná. Obvinení a ich obhajcovia namietali zaujatosť vyšetrovateľov a sudcov vo veci konajúcich súdov. O jednotlivých námietkach bolo rozhodnuté v súlade s . Námietky voči JUDr. Karabínovi, JUDr. Serbovej a JUDr. Farkašovi vznesené na verejných zasadnutiach o odvolaniach senát odvolacieho súdu zhodnotil ako smerujúce len proti procesnému postupu súdu, resp. ako podané oneskorene v zmysle , o ktorých sa v zmysle nekoná, Na týchto záveroch nemá dovolací súdu dôvod nič meniť.

21

K zriadeniu Špeciálneho súdu, z ktorého dovolatelia vyvodzujú zaujatosť sudcov tohto

súdu, ako aj sudcov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, treba uviesť, ţe Špeciálny, ako aj Najvyšší súd konali a rozhodovali podľa rovnakých hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov ako ostatné súdy. Dovolací súd povaţuje vyjadrenia obvinených za účelové a interpretáciu nálezu Ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS. 17/08, prinajmenšom za nedôslednú. V odôvodnení nálezu Ústavný súd konštatoval, ţe nie je daná priama príčinná súvislosť medzi povahou zisteného nesúladu právnych predpisov v rámci abstraktnej ochrany ústavnosti a obsahom rozhodnutí vydaných Špeciálnym súdom v individuálnych prípadoch. Uviedol tieţ, ţe rozhodnutia Špeciálneho súdu vydané v trestnom konaní nie sú týmto rozhodnutím dotknuté.

Dôvod v zmysle predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob získavania dôkazu v zmysle sa povaţuje splnenie formálnych (procesných) podmienok vyţadovaných na vykonanie konkrétneho dôkazu, ako aj splnenie materiálnych (obsahových) podmienok, t. j. aby úkon - pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť.

V tomto smere sa dovolací súd stotoţňuje so závermi odvolacieho súdu. Všetky

dôkazy boli získané zákonným spôsobom a vyhodnotené jednotlivo i v súhrne, podľa vnútorného presvedčenia súdu, zaloţeného na starostlivom zváţení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ustanovením

V súvislosti s výsluchmi svedkov Č. a S. dovolací súd zdôrazňuje, ţe ak prichádza do

úvahy poučiť svedka podľa , svedok sa musí výslovne vyjadriť, či toto právo vyuţíva alebo nie. Obsah vyjadrenia musí byť uvedený v zápisnici o výsluchu. Len vtedy moţno takýto dôkazný prostriedok povaţovať za vykonaný zákonným spôsobom. však neupravuje presné znenie vyjadrenia. Z takejto právnej úpravy vyplýva, ţe musí byť urobené tak, aby nevznikli pochybnosti o vôli svedka vyuţiť, resp. nevyuţiť toto právo. Svedka nemoţno nútiť, aby k tomu pouţil priamo formuláciu uvedenú v zákone.

22

Svedok Č. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, preto bola prečítaná jeho

výpoveď z prípravného konania. Rešpektujúc zásadu rovností zbraní, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces súd akceptoval len výpoveď z 15. novembra 2007. Zo zápisnice o výsluchu je zrejmé, ţe svedok bol riadne poučený v zmysle príslušných zákonných ustanovení vrátane práva odoprieť vypovedať podľa Následne sa vyjadril, ţe poučeniu porozumel, nie je v príbuzenskom ani obdobnom pomere so ţiadnym z obvinených, nemá dôvod na odopretie výpovede a vypovedať bude. Objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle, nevzbudzujú pochybnosti o vôli svedka nevyuţiť právo odoprieť výpoveď podľa To v plnom rozsahu platí aj pre svedka S., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní. Pred výsluchom bol predsedom senátu riadne poučený v zmysle príslušných zákonných ustanovení vrátane práva podľa , pričom sa vyjadril, ţe poučeniu porozumel a vypovedať bude.

Neobstojí ani tvrdenie o nesplnení podmienok na prečítanie zápisníc o výpovediach

svedkov Č. a B. pripúšťa výnimky zo základnej zásady zakotvujúcej ústny kontradiktórny charakter hlavného pojednávania, ako aj zo zásady bezprostrednosti. Podmienky, za ktorých súd môţe namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní čítať zápisnicu o jeho výpovedi, upravuje Toto ustanovenie obsahuje viaceré modality reţimu čítania zápisnice o výpovedi svedka.

Podľa (znenie zákona účinné v čase uskutočnenia

procesného úkonu) sa zápisnica o výpovedi spoluobţalovaného alebo svedka prečíta na návrh prokurátora alebo obţalovaného, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať. Svedok B. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Postupom podľa bola prečítaná jeho výpoveď z 20. decembra 2007. Špeciálny súd akceptoval námietky obvineného A., keď skonštatoval, ţe výsluch nebol vykonaný v súlade so všetkými zásadami trestného procesu. Na hlavnom pojednávaní jeho výpoveď z 24. novembra 2006 bola prečítaná. V písomnej zápisnici o hlavnom pojednávaní je uvedené, ţe súd pri tom postupoval podľa (na rozdiel od zvukového záznamu z hlavného pojednávania, z ktorého je zrejmé, ţe súd postupoval podľa ).

23

Podľa zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom

pojednávaní vyuţil svoje právo odoprieť výpoveď podľa , moţno prečítať za predpokladu, ţe bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, ţe toto právo nevyuţíva a výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

Dovolací súd je toho názoru, ţe prečítanie zápisnice o výpovedi svedka B.

z 24. novembra 2006, ako aj jeho výsluch uvedeného dňa bol vykonaný v súlade so zákonom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, ţe v zápisnici o hlavnom pojednávaní je ustanovenie, podľa ktorého súd postupoval, nesprávne označené.

Dovolateľmi namietaná skutočnosť, ţe vo veci vydierania, resp. hrubého nátlaku proti

L. nebolo začaté trestné stíhanie, je nepravdivá. Dovolací súd poukazuje, ţe uznesenie z 11. mája 2004 o začatí trestného stíhania aj pre tento skutok je súčasťou spisu (zv. 1, č. l. 2).

Dovolací súd preskúmal námietky obvinených, avšak nezistil, ţe naplnenie

dovolacieho dôvodu podľa

Podľa dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie

zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe tento dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky

vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi niţších stupňov. Dovolací súd vychádza zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní a hodnotí, či tieto skutkové zistenia, vyjadrené v skutkovej vete rozsudku, boli z hľadiska hmotného práva správne právne posúdené. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi niţšieho stupňa (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dôvodu podľa

24

V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku uvedeného v bode 1 rozsudku dovolací

súd vychádzal z toho, ţe trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je trestný čin trváci, v rámci ktorého sa vyvolá protiprávny stav a tento sa ďalej v rozpore so zákonom udrţuje. Tento trestný čin je dokonaný uţ zaloţením, zosnovaním alebo podporovaním zločineckej skupiny, ako aj členstvom v takejto skupine alebo činnosťou pre zločineckú skupinu. Pojmový znak je naplnený bez ohľadu na to, či sa páchateľ tejto skupiny podieľal na páchaní trestnej činnosti takouto skupinou alebo nie.

Trestné činy trvacie sa posudzujú ako činy spáchané za účinnosti nového zákona,

ak sa časť konania uskutočnila za účinnosti nového zákona a pokiaľ toto konanie bolo trestným činom aj podľa skoršieho zákona. Treba konštatovať, ţe Špeciálny súd správne ustálil časovú existenciu zločineckej skupiny na dobu páchania trestnej činnosti tejto skupiny

- skutkov nadväzujúcich na uvedený trestný čin. Ide o trváci trestný čin a skutok v bode 7 rozsudku bol spáchaný po 1. januári 2006, súd preto správne kvalifikoval skutok v bode 1 rozsudku ako trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa Tr. účinného od 1. januára 2006.

Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zaloţenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sa vyţaduje, aby boli splnené všetky zákonné znaky zločineckej skupiny podľa § 129 ods. 3 Tr. zák. (v znení účinnom v čase spáchania činu, teraz ods. 4). Týmito znakmi sú:

- štruktúrovanosť skupiny pozostávajúcej najmenej z troch osôb

- existencia skupiny počas určitého časového obdobia

- koordinovanosť konania s cieľom spáchať jeden, alebo viacej zločinov, trestný čin

legalizácie príjmu z trestnej činnosti, podľa § 233, alebo niektorý z trestných činov korupcie, podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej, alebo inej výhody.

Súdy niţších stupňov sa v odôvodnení rozhodnutí podrobne a dôsledne zaoberali

naplnením týchto zákonných znakov vrátane konkrétnych skutkov zakladajúcich konkrétne trestné činy, ktoré spadajú do rámca § 129 ods. 3 Tr. zák., a to vo vzťahu ku všetkým obvineným. Dovolací súd na tieto závery odkazuje.

25

K právnej kvalifikácii skutku v bode 2 rozsudku dovolací súd zdôrazňuje,

ţe je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými právne relevantnými stránkami skutku. Špeciálny súd zohľadňujúc Tr. správne posúdil skutok podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, teda podľa (ďalej len „Tr. zák.“) ako trestný čin vraţdy spáchaný formou spolupáchateľstva podľa , , , , Tr. zák.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe ustanovenie § 219 ods. 2 Tr. zák.

je kvalifikovanou skutkovou podstatou trestného činu vraţdy, pričom jej jednotlivé znaky sú uvedené pod písm. a/ aţ j/. Naplnenie čo i len jedného znaku odôvodňuje uloţenie výnimočného trestu. Dokazovaním bolo preukázané, ţe obvinení konali obzvlášť trýznivým spôsobom (písm. b/) a z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky (písm. j/). Súd správne posúdil tento skutok aj podľa písm. i/, pretoţe skutok spáchali ako členovia organizovanej skupiny.

Podľa § 89 ods. 26 Tr. zák. sa organizovanou skupinou rozumie spolčenie najmenej

troch osôb na účely spáchania trestného činu, ktoré sa vyznačuje deľbou úlohou medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou.

S názorom špeciálneho súdu, ţe pojem zločinecká skupina v sebe zahŕňa aj pojem

organizovaná skupina sa dovolací súd stotoţnil. Zločinecká skupina ako najvyššia forma organizovaného zločinu je okrem znakov, ktoré má organizovaná skupina, charakterizovaná aj ďalšími, vyššie uvedenými znakmi. Výkladovou metódou „argumentum ad maiori ad minus“ je moţné dospieť k záveru, ţe kaţdý trestný čin spáchaný minimálne troma členmi zločineckej skupiny nevybočujúci z predmetu jej zamerania je spáchaný zároveň členmi organizovanej skupiny. S prihliadnutím na uvedené a na to, ţe súčasťou kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu vraţdy v čase spáchania skutku nebol pojem „ako člen zločineckej skupiny“, bolo moţné posúdiť tento skutok aj podľa písm. i/ citovaného ustanovenia Tr. zák.

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe súdy niţších stupňov neposudzovali okolnosti

podmieňujúce pouţitie vyššej trestnej sadzby len formálne, ale aj materiálne, z hľadiska stupňa nebezpečnosti trestného činu (§ 88 Tr. zák.).

26

Podľa § 88 Tr. zák. sa na okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby,

prihliadne len vtedy, keď pre svoju závaţnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Vraţda N., vykonaná za pribliţne desaťminútového trýznenia obete, bola najmä výstrahou pre ostatných. Išlo o vysoko nebezpečné konanie pre spoločnosť, pretoţe ľudský ţivot je najvyššou hodnotou chránenou právnymi predpismi.

Je nutné zdôrazniť, ţe Špeciálny súd v zmysle § 31 ods. 3 Tr. zák. na okolnosť, ktorá

je zákonným znakom trestného činu, neprihliadal ako na poľahčujúcu alebo priťaţujúcu alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby.

Tvrdenie dovolateľov, ţe ohľadne jedného skutku boli odsúdení ako členovia

organizovanej a zároveň zločineckej skupiny, nie je na mieste. Trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je samostatný trestný čin, naplnený bez ohľadu na to, či dôjde k páchaniu trestnej činnosti touto skupinou. Pre trestný postih sa vyţaduje, aby zločinecká skupina bola aspoň zameraná na páchanie trestnej činnosti predpokladanej v § 129 ods. 3 Tr. zák. (teraz ods. 4).

Podľa ak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

pred 1. septembrom 2011, použije sa v znení účinnom do 31. augusta 2011. Treba preto konštatovať, ţe dôvod podľa v znení účinnom od 1. septembra 2011, ktorým dovolateľ namietal, ţe „proti obvinenému A. sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné“, nemoţno pouţiť, lebo dovolaním napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2010. Dovolací súd sa preto námietkami A. týkajúcimi sa tohto dovolacieho dôvodu nezaoberal.

V posudzovanej veci podmienky dovolania obvinených A., P., B., T. a H. neboli

splnené, preto na neverejnom zasadnutí podľa ho musel dovolací súd odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. septembra 2014

JUDr. Štefan H a r a b i n v.r.

27

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová