Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/6/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. B., S. S., X. B.,

zastúpeného advokátom S. & P., s. r. o, Š., X. B., IČO X., proti ţalovanému A. - S. P., a. s., D.,

X. B., zastúpenému M. & M., s. r. o., P., B., o zaplatenie 53 774,17 eur, na dovolanie ţalobcu

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. júna 2012, č. k.

-795, takto

rozhodol:

Dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. júna 2012, č. k.

-795 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 05. 05. 2008, č. k. -726 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1620 000 Sk a trovy konania v sume 385 342 Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal proti ţalovanému zaplatenia sumy

1700 000 Sk s príslušenstvom titulom nezaplateného odstupného podľa § 669 Obchodného

zákonníka.

Ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe pri posudzovaní nároku na odstupné a jeho výšku je

potrebné brať na zreteľ všetky relevantné okolnosti, ako aj tie, ktoré nie sú uvedené priamo

v zákone. Poukázal na neuzavretie konkurenčnej doloţky v zmluve podľa § 672a Obchodného

zákonníka, preto odstupné ţalobcovi nepatrí.

2

Súd v novom konaní doplnil dokazovanie písomnými dôkazmi a zistil, ţe predmetom

konania je nárok ţalobcu na zaplatenie odstupného v súvislosti s ukončením zmluvy

o obchodnom zastúpení podľa . Súd pri posudzovaní

nároku vychádzal so zákonných ustanovení § 652, § 669 ods. 1 písm. a/, b/, § 669 ods. 2

/v texte odôvodnenia rozhodnutia zrejme omylom uvedené „"/.

Účastníci konania dňa 10. 01. 1997 uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej

ţalobca vykonával pre ţalovaného sprostredkovanie poistenia podľa čl. IV. zmluvy. Ţalovaný

zmluvu vypovedal dňa 24. 05. 2002 bez udania dôvodu, na základe čoho ţalobca ţiadal

odstupné podľa vo výške 1 734 547,70 Sk, ktoré

vypočítal z celkovej výšky získaných provízií za 5 rokov /8 672 738,53 Sk/. Po vrátení veci na

nové konania ţalobca ţiadal vyplatiť sumu 1 620 000 Sk.

Medzi účastníkmi zostal sporný nárok na vyplatenie odstupného podľa § 669 ods. 2

, ktoré ustanovenie má kogentný charakter. Po skončení zmluvy má

podľa uvedeného ustanovenia zástupca nárok na odstupné, pokiaľ splnil predpoklady podľa

, ktoré predstavuje akúsi formu odškodnenia /nie však

v zmysle vyrovnania utrpenej škody/, ide o zvláštnu v peniazoch vyjadriteľnú odmenu za

výsledok činnosti obchodného zástupcu pre zastúpeného, ktorý sa prejavuje v postavení

zastúpeného na trhu v dobe ukončenia obchodného zastúpenia, z ktorého trvá prínos pre

obchody zastúpeného a tento prínos presiahne ukončenie obchodného zastúpenia. Ak je

preukázateľne splnená táto podmienka, zákon ustanovuje i splnenie ďalšej podmienky pre

úspešné uplatňovanie takéhoto nároku, a to, aby bolo vyplatenie odstupného jednoznačne

posúdené ako spravodlivé, teda všeobecne zodpovedajúce zásadám poctivého obchodného

styku so zreteľom na všetky okolnosti vzťahu medzi účastníkmi, pričom treba brať na zreteľ

i to, či bola alebo nebola dohodnutá konkurenčná doloţka.

Z uvedeného vyplýva, ţe sa má prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, z ktorých zákon

vyslovene uvádza províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a taktieţ pouţitie či nepouţitie

konkurenčnej doloţky. Princíp spravodlivosti má byť uplatnený jednak voči zastúpenému, ale

aj voči zástupcovi. Pokiaľ ide o konkurenčnú doloţku, treba vychádzať z toho, ţe jej pouţitie

predstavuje obmedzenie budúcej činnosti obchodného zástupcu, ktoré je moţné v jeho takto

kompenzovať a naopak, ak nebola dohodnutá.

3

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalovaný vypovedal zmluvu bez udania

dôvodu dňa 24. 05. 2002.

Podľa právo na odstupné nevznikne, ak zastúpený

odstúpi od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom, ktoré zakladá

právo na odstúpenie od zmluvy.

Podľa zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môţe

ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou.

Citované ustanovenia upravujú spôsoby skončenia zmluvy so zreteľom na dôvody,

ktoré by niektorú zo strán ku skončeniu zmluvného vzťahu viedli. Aj samotná zmluva

o obchodnom zastúpení zo dňa 10. 01. 1997 výslovne rozlišuje obidva spôsoby skončenia

zmluvy vo svojich ustanoveniach, pričom v ust. čl. VII upravuje výpoveď a v čl. VIII upravuje

odstúpenie od zmluvy s tým, ţe pri tomto spôsobe skončenia zmluvy vymenúva

i dôvody, ktoré môţu viesť zastúpeného k odstúpeniu. Zákon i zmluva rozlišuje ukončenie

zmluvy výpoveďou bez povinnosti uviesť dôvody a odstúpením od zmluvy, pre ktoré musia

existovať dôvody.

Zmluva o obchodnom zastúpení skončila výpoveďou podľa čl. VII bez toho, aby bol

uvedený dôvod ukončenia zmluvného vzťahu, a z tohto titulu vzniká nárok na odstupné, teda

nedošlo k skončeniu zmluvy odstúpením, podľa čl. VIII pre porušenie zmluvy resp. inej

skutočnosti zakladajúcej právo na odstúpenie od zmluvy a vylučujúce právo na odstupné.

Podľa obsahu ţaloby výška odstupného predstavovala priemernú ročnú províziu,

vypočítanú z priemeru provízií, ktoré ţalobca ako obchodný zástupca v priebehu piatich

rokov získal.

Ustanovenie upravuje primeranú náhradu

provízie, ktorú by obchodný zástupca vzhľadom na výsledok svojej činnosti mohol získať,

pokiaľ by obchodné zastupovanie neskončilo a súčasne predstavuje aj určité vyrovnanie

prínosu činnosti obchodného zástupcu pre zastúpeného na danom trhu a jeho zvýhodnenie,

preto pre vznik práva na odplatu sú určené podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Prvou

podmienkou je, ţe obchodný zástupca pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo

4

významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a prospech z tejto činnosti obchodného

zástupcu musí trvať aj v dobe skončenia zmluvy o obchodnom zastúpení. To znamená, ţe

odplata obchodnému zástupcovi patrí len za činnosť, ktorá spočíva v jeho aktívnej účasti na

získaní nových klientov. Druhou podmienkou je skutočnosť, ţe odplata musí byť posúdená ako

spravodlivá, teda zodpovedajúca poctivému obchodnému styku a obchodnej morálke.

Pokiaľ ide o maximálnu výšku odstupného, je obmedzená v ust. § 669 ods. 2

na priemer provízie získanej obchodným zástupcom v priebehu

posledných piatich rokov.

Rozpor medzi účastníkmi konania bol v oblasti zaradenia pre výpočet odstupného.

Nebolo spochybnené, ţe ţalovaný uzavrel s s. r. o. L dňa 03. 02.1998 zmluvu

o poistení motorových vozidiel. Súd doplnil dokazovanie o svedecké výpovede svedkov

a prehľadom peňaţných plnení ţalobcovi s zistil, ţe so ţalovaným vyhovených províznych

listov, predstavujúcich prehľad peňaţných plnení, ktoré boli sporné medzi účastníkmi a z listov

o priznaní bonifikácie ţalobcovi, ako aj z vyjadrenia ţalovaného k predpokladom na

dosiahnutie funkčného stupňa generálny reprezentant, v ktorom bol ţalobca zaradený, mal súd

za preukázané, ţe ţalovaný pričinením ţalobcu získal značný prospech a neuveril tvrdeniam

ţalovaného, ţe ţalobca svoje povinnosti neplnil.

Súd mal za preukázané, ţe nárok ţalobcu je podľa

oprávnený, nakoľko podľa výkazov mal súd za preukázané, ţe ţalobca pre ţalovaného získal,

resp. rozvinul obchody, z ktorých mal podstatné výhody. Ţalobca za uvedené obchody získal

8 672 738,53 Sk provízie za päť rokov, ktoré ţalovaný vyplatil bez výhrad. Ţalobca bol trvalé

vyhodnocovaný ako jeden z najlepších reprezentantov zastupujúcich ţalovaného, preto tvrdenie

ţalovaného, ţe zmluvu zrušil z dôvodu porušovania zákona ţalobcom, nemal súd za

preukázané.

Súd sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe právo na odstupné ţalobcovi patrí len

vtedy, ak je pouţitá konkurenčná doloţka. Podľa názoru súdu, dôleţitým momentom pre

posudzovanie spravodlivosti vyplatenia odstupného je práve provízia, ktorú zástupca, ktorý bol

u ţalovaného uţ v pozícii generálneho reprezentanta, čomu zodpovedala aj sadzba a výška

provízií vyplácaných ţalovaným za uzavreté resp. sprostredkované poistné zmluvy. Táto

skutočnosť bola podľa názoru súdu tieţ rozhodujúca pri posudzovaní vplyvu pouţitej resp.

5

nepouţitej konkurenčnej doloţky na spravodlivosť vyplácania odstupného. Súd mal za to, ţe

i v prípade pôsobenia ţalobcu v inej spoločnosti, predmetom ktorej je sprostredkovateľská

činnosť v poisťovníctve, nemoţno predpokladať dosiahnutie provízií porovnateľných s tými,

ktoré ţalobca ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení stratil. Na druhej strane tým, ţe

medzi účastníkmi nebola dohodnutá konkurenčná doloţka, nemoţno posudzovať ako porušenie

akýchkoľvek zmluvných dojednaní skutočnosť, ţe ţalobca po skončení platnosti zmluvy

o zastúpení so ţalovaným, mal pracovať v inej spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je

sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, ţe ţalobcovi vzniklo

právo na odstupné podľa , nakoľko splnil zákonom

stanovené podmienky, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Do výpočtu

odstupného nie je zahrnutá provízia získaná ţalobcom za starostlivosť o poistný kmeň, nakoľko

táto nebola vyplácaná ako provízia za uzatvorené poistné zmluvy. Za základ pre určenie výšky

bola pouţitá vyplatená provízia, ktorú ţalovaný ţalobcovi vyplácal. Súd ďalej dospel k záveru,

ţe aj provízie vyplácané z poistných zmlúv uzavretých podľa Dohôd o poistení motorových

vozidiel zo dňa 03. 02. 1998 boli vyplácané dôvodne. Spochybňovanie dôvodnosti vyplatenia

provízií v súčasnom období nie je opodstatnené. V tejto súvislosti bolo poukázané i na ďalšie

aktivity zo strany ţalobcu, preukazujúce jeho vplyv na uzatváranie poistných zmlúv v prospech

ţalovaného napr. v prípade leasingu ojazdených áut ţalobca vykonával ohliadky poisťovaných

vozidiel, podpisoval odovzdávacie protokoly i poistné podmienky. Ţalobca ďalej

sprostredkoval obchody s následným uzavretím poistných zmlúv medzi L a inými predajcami

áut /napr. A, s .r. o., AA, s. r. o., AAAA, a. s., T, s. r. o./. Súd sa nestotoţnil ani s vyjadrením

ţalovaného, ktoré pripojil k prehľadu vyplácaných provízií, v ktorom zavádza keď v čl. II ods.

1 písm. b/ uvádza: provízia priebeţná alebo provízia za starostlivosť o kmeň. Provízia za

starostlivosť podľa názoru súdu nie je totoţná s províziou priebeţnou. Ţalobca vo vyjadrení na

pojednávaní 18. 06. 2004 sa dotkol iba provízie za starostlivosť o poistný kmeň, a to v záujme

odstránenia moţných sporných vecí. Je nesporné, ţe sa to týkalo iba provízií osobitne

uvádzaných vo vyúčtovaniach ako provízia za starostlivosť. Súd mal za to, ţe ostatné provízie

sú províziami za činnosť ţalobcu ako obchodného zástupcu a jednoznačne vyplývajú zo

zmluvy o obchodnom zastúpení.

6

Na základe uvedeného súd ţalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu účelne vynaloţených trov konania

/súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia vrátane trov v novom konaní/.

Ţalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 27. 06.

2008. V odôvodnení odvolania uviedol, ţe rozsudok nie je správny z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci a nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu podľa ust. § 226

, nesprávnych skutkových zistení, hoci vykonal navrhované dôkazy, rozsudok má tieţ

vady, ktoré môţu mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä je nepreskúmateľný

pre nedostatočné odôvodnenie a nezrozumiteľnosť a súd neúplné zistil skutkový stav veci.

Ďalej citoval z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia a poukázal na to, ţe v novom

rozhodnutí prvostupňový súd riadne neuviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil. Súd v odôvodnení neuviedol, ako

stanovil priemernú ročnú províziu, ktorá je maximálnou hranicou odstupného, ani ako dospel

k sume 1 620 000 Sk.

Naďalej trval na tom, ţe ani v novom konaní neboli ţalobcove tvrdenia preukázané.

Ďalej poukázal na to, ţe pri stanovovaní odstupného nebola vôbec zohľadnená skutočnosť

/z odôvodnenia to nevyplýva/, ţe zmluva o obchodnom zastúpení neobsahovala konkurenčnú

doloţku. Nezohľadnením nepouţitia konkurenčnej doloţky a skutočnosti, ţe ţalobca pôsobil

a pôsobí v oblasti sprostredkovania poistenia po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení

doteraz, ako ďalšej okolnosti, ktorá ovplyvňuje spravodlivé určenie odstupného, a ktoré bolo

potrebné v prospech ţalovaného zohľadniť prinajmenšom zníţením odstupného, čo povaţuje za

nesprávne právne posúdenie.

Odvolateľ povaţoval za nesprávne, ţe došlo k zahrnutiu priebeţnej provízie do

základu pre výpočet odstupného a záver súdu, ţe do základu pre výpočet odstupného pre

ţalobcu boli zahrnuté všetky ostatné platby, okrem provízie za starostlivosť, teda aj priebeţné

provízie, povaţuje za nesprávny. Súd podľa odvolateľa nesprávne právne kvalifikoval

aj priebeţnú províziu ako odplatu zástupcovi za uzavretie poistných zmlúv.

Ďalej v odvolaní uviedol, ţe bolo preukázané, ţe Dohoda o poistení motorových

vozidiel s V, s. r. o. bola uzavretá bez pričinenia ţalobcu. Odvolateľ popiera odôvodnenosť

7

podanej ţaloby ţalobcom a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť a priznať

náhradu trov konania, ktoré písomne vyčíslil.

O odvolaní rozhodol súd rozsudkom z 19. 05. 2009 č. k. -749 tak, ţe

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu jeho vecnej správnosti,

keď dospel k názoru, ţe súd prvého stupňa v novom konaní doplnil dokazovanie, na základe

ktorého vyslovil právny názor a svoje rozhodnutie i náleţité odôvodnil. Ţalobcovi trovy

odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnil.

Ţalovaný vo veci podal sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu, ţe

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu neobsahoval špecifickú odpoveď ani na jeden

sťaţovateľom uvádzaný dôvod odvolania, v čom videl porušenie práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces.

Ústavný súd rozhodol o sťaţnosti ţalovaného Nálezom -39, ktorým

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe dospel

k záveru o porušení základného práva sťaţovateľa na súdnu ochranu, ktorého sa odvolací súd

dopustil nedostatočným odôvodnením svojho potvrdzujúceho rozsudku.

Podaním zo dňa 10. 06. 2011 ţalovaný uviedol, ţe na základe rozsudku odvolacieho

súdu zaplatil v prospech ţalobcu sumu 53 774,15 eur a trovy konania.

Po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky ţalovaný poţiadal ţalobcu

o vrátenie zaplatenej sumy a následne po zváţení všetkých okolností a skutočností, ktoré

počas konania vyšli najavo, právnych argumentov vrátane odôvodnenia nálezu ţalovaný

vyslovil, ţe odstupné vo výške 36 000 eur bolo poskytnuté dôvodne podľa § 669 a nasl.

a v prevyšujúcej časti nároku /nad 36 000 eur/ odstupné podľa

ţalovaného ţalobcovi nepatrí.

Ţalobca k uvedenému podaniu zaujal stanovisko v podaní zo dňa 16. 03. 2012, v ktorom

okrem vecných argumentov uviedol, ţe suma vo výške 53 774,15 eur bola pripísaná na jeho

účet dňa 23. 06. 2009 a aj napriek tejto skutočnosti na ţalobe trvá v celom rozsahu, vrátane

„uznanej" sumy 36 000 eur. Uvedené uznanie podľa neho nevykazuje náleţitú hmotnoprávnu

8

relevanciu a v prípade čiastočného späťvzatia ţaloby by mohol byť ţalobca vystavený hrozbe

ţaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany ţalovaného. V tejto súvislosti poukázal

najmä na Exekučného poriadku, ako i a

Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať ţalobcovi trovy konania 1 296,78 eur za dva

úkony právnej sluţby, paušálnu náhradu a 20 % DPH.

Ţalovaný podaním zo dňa 05. 06. 2012 vzal svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého

stupňa vo výške 36 000 eur späť a v prevyšujúcej časti 17 774,15 eur na odvolaní zotrval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2/ preskúmal vec podľa

v spojení s na verejnom pojednávaní za účasti sporových

strán.

Odvolací súd na pojednávaní oboznámil ţalobcu o čiastočnom späťvzatí odvolania vo

výške 36 000 eur, proti ktorému ţalobca ţiadnu námietku nevzniesol.

Nakoľko rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie a v rámci ktorého bolo preukázané, ţe ţalovaný zaplatil celú ţalobcom poţadovanú

pohľadávku, ktorú ţalobca prijal a prijatie platby i potvrdil. Zaplatením ţalovanej pohľadávky

dlh ţalovaného zanikol /k vráteniu zaplatenej sumy zo strany ţalobcu nedošlo, ani jej časti/

a ţalobca na ţalobe zotrval a ani zaplatenú sumu v spornej časti 11 774,15 eur ţalovanému

nevrátil, čím odpadol predmet konania. Odvolací súd pri posudzovaní veci vchádzal zo stavu

rozhodnom v čase vyhlásenia rozsudku / /. Vzhľadom na uvedené

povaţoval odvolací súd vznesené námietky ţalobcu týkajúce sa zaplatenia pohľadávky

ţalovaným za bezpredmetné, pretoţe zrušením odvolacieho rozsudku zanikla i jeho

právoplatnosť a vykonateľnosť a na tento prípad nevzťahuje § 57 ods. 1 písm. f/ EP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností konanie

o zaplatenie sumy 36 000 eur podľa zastavil. V prevyšujúcej časti o zaplatenie

sumy 17 774,15 eur napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil

a ţalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, ţe ich účastníkom nepriznal, pretoţe v časti bola ţaloba

zamietnutá, teda v tejto časti bol úspešný ţalovaný a v časti bolo odvolacie konanie zastavené

9

z príčin na strane ţalovaného, teda o trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení

s § 142 ods. 2 a §146 ods. 2 O. s . p.

Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -795 zo dňa

12. 06. 2012 podal ţalobca dovolanie, voči 2. a 3. výroku napadnutého rozsudku a domáhal sa,

aby dovolací súd v zmysle napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil

tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. 05. 2008, č. k. -726 v

prevyšujúcej časti 17 774,15 eur ako vecne správny potvrdil a aby ţalovanému uloţil

povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy prvostupňového, odvolacieho aj dovolacieho konania.

V odôvodnení dovolania stručne opísal doterajší priebeh konania a poukázal na v ňom

vydané rozhodnutia, pričom konštatoval, ţe odvolací súd pri odôvodnení svojho ostatného

rozhodnutia nepostupoval v súlade s poţiadavkami vyjadrenými v náleze ústavného súdu.

Dovolanie ďalej odôvodnil tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Ţalobca konštatoval, ţe odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe

ţalobu zamietol, čím implicitne umoţnil ţalovanému, aby sa novou ţalobou o vydanie

bezdôvodného obohatenia pokúsil získať od ţalobcu inkasované plnenie späť.

Ďalej zdôraznil, ţe pri zachovaní systému neúplnej apelácie a princípu viazanosti

odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( )

je bez právneho významu to, ţe počas odvolacieho konania ţalovaný judikovanú povinnosť

splnil.

Následne v dovolaní uviedol, ţe v napadnutej veci bol na základe podanej ústavnej

ţiadosti zrušený rozsudok odvolacieho súdu a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie, a to v čase, kedy ţalovaný uţ v celom rozsahu ţalobcovi uhradil uplatnenú

pohľadávku. Konštatoval, ţe odvolací súd vzniknutú situáciu vyhodnotil tak, ţe uspokojením

sporného nároku predmet konania odpadol. Z toho dôvodu následne zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa tak, ţe v časti nedotknutej späťvzatím odvolania ţalobu zamietol.

10

Namietaný postup odvolacieho súdu nemoţno podľa ţalobcu povaţovať za správny,

nakoľko odvolací súd obišiel právomoc Ústavného súdu SR; zamietol ţalobu výlučne

v dôsledku plnenia, ktoré bol ţalovaný povinný realizovať (nemal moţnosť výberu);

s konečnou platnosťou nevyriešil právnu neistotu účastníkov konania, hoci ich spor bol riadne

prejednaný a ukončený rozhodnutím súdu prvého stupňa; negoval výsledky celého pôvodného

súdneho konania pred súdom prvého stupňa a vytvoril tak priestor pre novú ţalobu o vydanie

bezdôvodného obohatenia; poprel úlohu odvolacieho súdu, ktorý preskúmava vecnú správnosť

prvostupňového rozhodnutia podľa stavu ku dňu vyhlásenia ( ,

).

Podľa ţalobcu, hoci došlo k opätovnému prerokovaniu veci odvolacím súdom, právne

postavenie účastníkov konania nebolo dotknuté, nakoľko jedným z dôvodov pre zamietnutie

ţaloby bolo dobrovoľné plnenie zo strany ţalovaného v čase právoplatnosti pôvodného

rozhodnutia. Ďalej má za to, ţe opätovným prejednaním veci tak nebola zjednaná náprava

vytknutého porušenia základných práv a slobôd účastníkov konania, ale iba zamietnutá ţaloba

pre dobrovoľné splnenie povinnosti, na ktorú bol ţalovaný prvostupňovým a odvolacím súdom

uţ skôr zaviazaný.

Ţalobca ako ďalší dovolací dôvod uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§241 ods. 2

písm. b/ ). Podľa jeho názoru je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti úvah

o hodnotení dôkazov zmätočné a odvolací súd len okrajovo uviedol, v čom podľa jeho názoru

spočíva právne posúdenie podstaty sporu, pričom zhodnotenie dôkazov, ktoré mali tento

úsudok podporiť, v odôvodnení absentuje.

Ţalobca konštatoval, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne popiera zmysel a účel

poţiadavky vyjadrenej v , nakoľko odôvodnenie dovolaním napadnutých

výrokov nie je pre nedostatok dôvodov dostatočne preskúmateľné. Súčasne si uplatnil náhradu

trov dovolacieho konania.

Vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaný uviedol, ţe výroky napadnutého rozsudku sú vecne

správne. Podľa názoru ţalovaného bolo plnenie vo výške 17 774,15 eur poskytnuté ţalobcovi

bezdôvodne, nakoľko ţalobca nárok na odstupné v tejto výške nemá. Ţalovaný mal za to, ţe

odstupné vo výške 36 000 eur, ktoré uhradil ţalobcovi dňa 22.06.2009, je v plnom rozsahu

postačujúce.

11

Ţalovaný vo vyjadrení rekapituloval svoje predchádzajúce argumentácie, ktoré sú

obsiahnuté v súdnom spise.

Pokiaľ ide o trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ţalovaný mal za to, ţe

s poukazom na je napadnuté rozhodnutie, v zmysle ktorého ţiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v prípade ţalobcu a ţalovaného spravodlivé

a vecne správne. V zmysle rozsudku mal ţalobca vo veci len čiastočný úspech (spočívajúci

vtom, ţe konanie bolo v sume 36 000 eur zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia

odvolania zo strany ţalovaného), a preto ţalovaný nevidí dôvod pre to, aby bola ţalobcovi

akákoľvek náhrada trov konania voči ţalovanému priznaná.

Ţalovaný preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie v súlade s

zamietol a aby rozhodol, ţe ţalovaný má proti ţalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravným prostriedok, ktorým

môţe dovolací súd zasiahnuť do uţ odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej

istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúţi na nápravu akýchkoľvek

12

vád prvostupňovej alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorých

závaţnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania ().

Dovolanie moţno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ).

upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

moţno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným

v zákone [ (pokiaľ ide o rozsudok) a (pokiaľ ide o uznesenie)],

alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závaţných procesných vád

( ).

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V prejednávanej veci, ţalobca dovolaním napadol druhý výrok rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a tretí výrok, týkajúci sa

náhrady trov konania. Napadnutá časť rozsudku má znaky rozsudku podľa ,

preto je dovolanie procesné prípustné.

Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je tieţ prípustné vtedy, ak je konanie

postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd, ak je dovolanie podané

včas a na to oprávneným subjektom, z úradnej povinnosti ( veta druhá ).

Preto s prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa

Dovolateľ vo svojom dovolaní okrem iného namietal arbitrárnosť odôvodnenia

rozhodnutia v časti týkajúcej sa veci samej ako aj náhrady trov konania a nesprávne právne

posúdenie veci. Dovolací súd sa ďalej najskôr zaoberal opodstatnenosťou tvrdenia ţalobcu, ţe

mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom podľa ust.

13

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práva právom chránených záujmov. Musí však

ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred

súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom

rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom konaní alebo

v konaní pred súdom prvého stupňa. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať

pred súdom moţno označiť aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu, na ktorý správne poukázal dovolateľ.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok

odvolacieho súdu / /.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

14

Dovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania

().

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil nárok na zaplatenie odstupného

v súvislosti s ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení. Súd prvého stupňa vo veci vydal dve

rozhodnutia, ktorými ţalobe vyhovel, pričom nárok posudzoval podľa ustanovení § 652, § 669

ods. 1 písm. a/, b/, , t.j. zisťoval splnenie zákonných

podmienok vzniku uplatneného nároku a jeho výšku. Odvolací súd vydal vo veci samej tri

rozhodnutia. Prvým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a druhým rozhodnutím z 19. 05. 2009 č. k. -749 rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Na základe uvedeného právoplatného

potvrdzujúceho rozsudku ţalovaný zaplatil ţalobcovi uplatnený nárok spolu s náhradou trov

konania.

Na sťaţnosť ţalovaného ústavný súd nálezom -39 zo dňa 25. 08. 2010

druhý rozsudok odvolacieho súdu z 19. 05. 2009 č. k. -749 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie z dôvodu arbitrárnosti.

Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu, ústavným súdom, ţalovaný oznámil

odvolaciemu súdu, ţe ţalobcu vyzval na vrátenie plnenia, nakoľko odpadol jeho právny dôvod.

V časti o zaplatenie 36 000 eur vzal odvolanie späť a vo zvyšnej časti nároku, t.j. o zaplatenie

17 774,15 eur, ţiadal odvolanie prejednať z dôvodov uvedených v odvolaní. Ţalobca

v písomnom podaní adresovanom odvolaciemu súdu, ako aj na pojednávaní potvrdil, ţe

ţalovaný mu uhradil ţalovanú sumu, pričom zotrval na prejednaní ţaloby, z dôvodu odstránia

stavu právnej neistoty.

V novom rozhodnutí vo veci odvolací súd, po zistení, ţe ţalobca sumu 17 774,15 eur

ţalovanému nevrátil, po poukaze na ustanovenie rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, nakoľko dlh ţalovaného zanikol.

15

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe ostatné rozhodnutie odvolacieho

súdu nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Skutkový a právny záver týkajúci sa zániku záväzku splnením, nie je v danom prípade riadne

odôvodnený a zlučiteľný s , a preto napadnuté

rozhodnutie nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Podľa názoru

dovolacieho súdu, odvolací súd sa vo svojom rozsudku, nevysporiadal so všetkými pre vec

významnými argumentmi, najmä z akých dôvodov neprihliadol na nález ústavného súdu

a procesné úkony účastníkov konania, ktorí navrhli vec prejednať a aplikovať doteraz pouţité

ustanovenia o obchodnom zastúpení.

Podľa ustanovenia ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité

a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené ďalej konštatuje, ţe ţalobca bol postupom

odvolacieho súdu vylúčený z realizácie procesných práv daných Občianskym súdnym

poriadkom, nakoľko odvolací súd vo veci samej rozhodol na základe zániku záväzku splnením,

pričom pri doterajšom rozhodovaní veci neboli pouţité ustanovenia právneho predpisu

upravujúce splnenie záväzku, a účastníkov konania nevyzval, aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili. Za týchto okolností bola ţalobcovi postupom odvolacieho súdu odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tieţ okolnosťou, pre ktorú

musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom takouto procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne.

Dovolací súd preto rozhodol o zrušení rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti

podľa a o vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní,

v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdy ( ),

sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo

veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţité odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova

aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( veta tretia ).

16

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu,

nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 5:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. septembra 2014

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.