Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/166/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a JUDr. J. Zemaníkovej

žalobcu: J. B., r. č. X., M., zast. advokátom

JUDr. F. S., Z., proti žalovanému: A., a. s., D., zast. M. & M., s. r. o., P., o zaplatenie 53

774,17 eur, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. mája 2008 č. k. -726,

jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie v sume 36 000 eur

z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti 17 774,15 eur napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í

tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1 620 000 Sk a trovy konania.

2

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia

sumy 1 700 000 Sk s príslušenstvom titulom nezaplateného odstupného podľa § 669 Obch.

zák.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pri posudzovaní nároku na odstupné a jeho výšku

je potrebné brať na zreteľ všetky relevantné okolnosti, ako aj tie, ktoré nie sú uvedené priamo

v zákone. Poukázal na neuzavretie konkurenčnej doložky v zmluve podľa § 672a Obch. zák.,

preto odstupné žalobcovi nepatrí.

Súd v novom konaní doplnil vykonal dokazovanie písomnými dôkazmi a zistil,

že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie odstupného v súvislosti s ukončením

zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 669 ods. 1 Obch. zák. Súd pri posudzovaní nároku

vychádzal so zákonných ustanovení § 652, § 669 ods. 1 písm. a/, b/, § 669 ods. 2 Obch. zák.

/ v texte odôvodnenia rozhodnutia zrejme omylom uvedené „“ /. Účastníci konania

dňa 10. januára 1997 uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej žalobca

vykonával pre žalovaného sprostredkovanie poistenia podľa čl. IV.zmluvy. Žalovaný zmluvu

vypovedal dňa 24. mája 2002 bez udania dôvodu, na základe čoho žalovaný žiadal odstupné

podľa § 669 ods. 1 Obch. zák. vo výške 1 734 547,70 Sk, ktoré vypočítal z celkovej výšky

získaných provízií za 5 rokov / 8 672 738,53 Sk /, po vrátení veci na nové konania žalobca

žiadal vyplatiť sumu 1 620 000 Sk.

Medzi účastníkmi zostal sporný nárok na vyplatenie odstupného podľa § 669

ods. 2 Obch. zák., ktoré ustanovenie má kogentný charakter. Po skončení zmluvy má podľa

uvedeného ustanovenia zástupca nárok na odstupné, pokiaľ splnil predpoklady podľa § 669

ods. 1 Obch. zák., ktoré predstavuje akúsi formu odškodnenia / nie však v zmysle vyrovnania

utrpenej škody /, ide o zvláštnu v peniazoch vyjadriteľnú odmenu za výsledok činnosti

obchodného zástupcu pre zastúpeného, ktorý sa prejavuje v postavení zastúpeného na trhu

v dobe ukončenia obchodného zastúpenia, z ktorého trvá prínos pre obchody zastúpeného

a tento prínos presiahne ukončenie obchodného zastúpenia. Ak je preukázateľne splnená táto

podmienka, zákon ustanovuje i splnenie ďalšej podmienky pre úspešné uplatňovanie takéhoto

nároku, a to, aby bolo vyplatenie odstupného jednoznačne posúdené ako spravodlivé,

teda všeobecne zodpovedajúce zásadám poctivého obchodného styku so zreteľom na všetky

okolnosti vzťahu medzi účastníkmi, pričom treba brať na zreteľ i to, či bola alebo nebola

dohodnutá konkurenčná doložka.

3

Z uvedeného vyplýva, že sa má prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, z ktorých zákon

vyslovene uvádza províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a taktiež použitie či nepoužitie

konkurenčnej doložky. Princíp spravodlivosti má byť uplatnený jednak voči zastúpenému,

ale aj voči zástupcovi. Pokiaľ ide o konkurenčnú doložku, treba vychádzať z toho,

že jej použitie predstavuje obmedzenie budúcej činnosti obchodného zástupcu, ktoré je možné

v jeho takto kompenzovať a naopak, ak nebola dohodnutá.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný vypovedal zmluvu bez udania

dôvodu dňa 24. 05. 2002.

Podľa § 669a Obch. zák. právo na odstupné nevznikne, ak zastúpený odstúpi

od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom, ktoré zakladá právo

na odstúpenie od zmluvy.

Podľa § 668 ods. 2 Obch. zák. zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť

ktorákoľvek zo strán výpoveďou.

Citované ustanovenia upravujú spôsoby skončenia zmluvy so zreteľom na dôvody,

ktoré by niektorú zo strán ku skončeniu zmluvného vzťahu viedli. Aj samotná zmluva

o obchodnom zastúpení zo dňa 10. 01. 1997 výslovne rozlišuje obidva spôsoby skončenia

zmluvy vo svojich ustanoveniach, pričom v ust. čl. VII upravuje výpoveď a v čl. VIII.

upravuje odstúpenie od zmluvy s tým, že pri tomto spôsobe skončenia zmluvy vymenúva

i dôvody, ktoré môžu viesť zastúpeného k odstúpeniu. Zákon i zmluva rozlišuje ukončenie

zmluvy výpoveďou bez povinnosti uviesť dôvody a odstúpením od zmluvy, pre ktoré musia

existovať dôvody.

Zmluva o obchodnom zastúpení skončila výpoveďou podľa čl. VII bez toho,

aby bol uvedený dôvod ukončenia zmluvného vzťahu, a z tohto titulu vzniká nárok

na odstupné, teda nedošlo k skončeniu zmluvy odstúpení, podľa čl. VIII pre porušenie zmluvy

resp. inej skutočnosti zakladajúcej právo na odstúpenie od zmluvy a vylučujúce právo

na odstupné.

Podľa obsahu žaloby výška odstupného predstavovala priemernú ročnú províziu,

vypočítanú z priemeru provízií, ktoré žalobca ako obchodný zástupca v priebehu piatich

rokov získal.

4

Ustanovenie § 669 ods. 1 písm. a/ Obch. zák. upravuje primeranú náhradu provízie,

ktorú by obchodný zástupca vzhľadom na výsledok svojej činnosti mohol získať, pokiaľ

by obchodné zastupovanie neskončilo a súčasne predstavuje aj určité vyrovnanie prínosu

činnosti obchodného zástupcu pre zastúpeného na danom trhu a jeho zvýhodnenie, preto

pre vznik práva na odplatu sú určené podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.

Prvou podmienkou je, že obchodný zástupca pre zastúpeného získal nových zákazníkov

alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a prospech z tejto činnosti

obchodného zástupcu musí trvať aj v dobe skončenia zmluvy o obchodnom zastúpení.

To znamená, že odplata obchodnému zástupcovi patrí len za činnosť, ktorá spočíva v jeho

aktívnej účasti na získaní nových klientov. Druhou podmienkou je skutočnosť, že odplata

musí byť posúdená ako spravodlivá, teda zodpovedajúca poctivému obchodnému styku

a obchodnej morálke.

Pokiaľ ide o maximálnu výšku odstupného, je obmedzená v ust. § 669 ods. 2 Obch.

zák. na priemer provízie získanej obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich

rokov.

Rozpor medzi účastníkmi konania bol v oblasti zaradenia pre výpočet odstupného.

Nebolo spochybnené, že žalovaný uzavrel s s. r. o. L. L. dňa 03. 02. 1998 zmluvu o poistení

motorových vozidiel. Súd doplnil dokazovanie o svedecké výpovede svedkov a prehľadom

peňažných plnení žalobcovi s zistil, že so žalovaným vyhovených províznych listov,

predstavujúcich prehľad peňažných plnení, ktoré boli sporné medzi účastníkmi a z listov

o priznaní bonifikácie žalobcovi, ako aj z vyjadrenia žalovaného k predpokladom

na dosiahnutie funkčného stupňa generálny reprezentant, v ktorom bol žalobca zaradený,

mal súd za preukázané, že žalovaný pričinením žalobcu získal značný prospech a neuveril

tvrdeniam žalovaného, že žalobca svoje povinnosti neplnil.

Súd mal za preukázané, že nárok žalobcu je podľa § 669 Obch. zák. oprávnený,

nakoľko podľa výkazov mal súd za preukázané, že žalobca pre žalovaného získal,

resp. rozvinul obchody, z ktorých mal podstatné výhody. Žalobca za uvedené obchody

získal 8 672 738,53 Sk provízie za päť rokov, ktoré žalovaný vyplatil bez výhrad. Žalobca

bol trvale vyhodnocovaný ako jeden z najlepších reprezentantov zastupujúcich žalovaného,

preto tvrdenie žalovaného, že zmluvu zrušil z dôvodu porušovania zákona žalobcom, nemal

súd za preukázané.

5

Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že právo na odstupné žalobcovi patrí

len vtedy, ak je použitá konkurenčná doložka. Podľa názoru súdu, dôležitým momentom

pre posudzovanie spravodlivosti vyplatenia odstupného je práve provízia, ktorú zástupca,

ktorý bol u žalovaného už v pozícii generálneho reprezentanta, čomu zodpovedala aj sadzba

a výška provízií vyplácaných žalovaným za uzavreté resp. sprostredkované poistné zmluvy.

Táto skutočnosť bola podľa názoru súdu tiež rozhodujúca pri posudzovaní vplyvu použitej

resp. nepoužitej konkurenčnej doložky na spravodlivosť vyplácania odstupného. Súd

mal za to, že i v prípade pôsobenia žalobcu v inej spoločnosti, predmetom ktorej

je sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve, nemožno predpokladať dosiahnutie provízií

porovnateľných s tými, ktoré žalobca ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení stratil.

Na druhej strane tým, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá konkurenčná doložka, nemožno

posudzovať ako porušenie akýchkoľvek zmluvných dojednaní skutočnosť, že žalobca

po skončení platnosti zmluvy o zastúpení so žalovaným, mal pracovať v inej spoločnosti,

ktorej predmetom činnosti je sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi vzniklo

právo na odstupné podľa § 669 ods. 1 Obch. zák., nakoľko splnil zákonom stanovené

podmienky, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Do výpočtu odstupného

nie je zahrnutá provízia získaná žalobcom za starostlivosť o poistný kmeň, nakoľko táto

nebola vyplácaná ako provízia za uzatvorené poistné zmluvy. Za základ pre určenie výšky

bola použitá vyplatená provízia, ktorú žalovaný žalobcovi vyplácal. Súd ďalej dospel

k záveru, že aj provízie vyplácané z poistných zmlúv uzavretých podľa Dohôd o poistení

motorových vozidiel zo dňa 03. 02. 1998 boli vyplácané dôvodne. Spochybňovanie

dôvodnosti vyplatenia provízií v súčasnom období nie je opodstatnené. V tejto súvislosti

bolo poukázané i na ďalšie aktivity zo strany žalobcu, preukazujúce jeho vplyv na uzatváranie

poistných zmlúv v prospech žalovaného napr. v prípade L. ojazdených áut žalobca vykonával

ohliadky poisťovaných vozidiel, podpisoval odovzdávacie protokoly i poistné podmienky.

Žalobca ďalej sprostredkoval obchody s následným uzavretím poistných zmlúv medzi L. L.

a inými predajcami áut / napr. A., s .r. o., A., s. r. o., A., a. s., T. C., s. r. o. /. Súd sa

nestotožnil ani s vyjadrením žalovaného, ktoré pripojil k prehľadu vyplácaných provízií,

v ktorom zavádza keď v čl. II ods.1 písm. b/ uvádza: provízia priebežná alebo provízia za

starostlivosť o kmeň. Provízia

za starostlivosť podľa názoru súdu nie je totožná s províziou priebežnou. Žalobca

vo vyjadrení na pojednávaní 18. 06. 2004 sa dotkol iba provízie za starostlivosť o poistný

kmeň, a to v záujme odstránenia možných sporných vecí. Je nesporné, že sa to týkalo

6

iba provízií osobitne uvádzaných vo vyúčtovaniach ako provízia za starostlivosť. Súd

má za to, že ostatné provízie sú províziami za činnosť žalobcu ako obchodného zástupcu

a jednoznačne vyplývajú zo zmluvy o obchodnom zastúpení.

Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi

priznal náhradu účelne vynaložených trov konania / súdny poplatok, trovy právneho

zastúpenia vrátane trov v novom konaní /.

Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

27. júna 2008.

V odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok nie je správny z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci a nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu podľa

ust. , nesprávnych skutkových zistení, hoci vykonal navrhované dôkazy,

rozsudok má tiež vady, ktoré môžu mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä

je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie a nezrozumiteľnosť a súd neúplne zistil

skutkový stav veci.

V odvolaní cituje z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia a poukázal na to,

že v novom rozhodnutí prvostupňový súd riadne neuviedol, ktoré skutočnosti mal

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil.

Súd v odôvodnení neuviedol, ako stanovil priemernú ročnú províziu, ktorá je maximálnou

hranicou odstupného, ani ako dospel k sume 1 620 000 Sk.

Naďalej trvá na tom, že ani v novom konaní neboli žalobcove tvrdenia preukázané.

Ďalej poukázal na to, že pri stanovovaní odstupného nebola vôbec zohľadnená skutočnosť

/ z odôvodnenia to nevyplýva /, že zmluva o obchodnom zastúpení neobsahovala

konkurenčnú doložku. Nezohľadnením nepoužitia konkurenčnej doložky a skutočnosti,

že žalobca pôsobil a pôsobí v oblasti sprostredkovania poistenia po skončení zmluvy

o obchodnom zastúpení doteraz, ako ďalšej okolnosti, ktorá ovplyvňuje spravodlivé určenie

odstupného, a ktoré bolo potrebné v prospech žalovaného zohľadniť prinajmenšom znížením

odstupného, čo považuje za nesprávne právne posúdenie.

7

Odvolateľ považuje za nesprávne, že došlo k zahrnutiu priebežnej provízie do základu

pre výpočet odstupného a záver súdu, že do základu pre výpočet odstupného pre žalobcu boli

zahrnuté všetky ostatné platby, okrem provízie za starostlivosť, teda aj priebežné provízie,

považuje za nesprávny. Súd podľa odvolateľa nesprávne právne kvalifikoval aj priebežnú

províziu ako odplatu zástupcovi za uzavretie poistných zmlúv.

Ďalej v odvolaní uviedol, že bolo preukázané, že Dohoda o poistení motorových

vozidiel s VB L. SK, s. r. o. bola uzavretá bez pričinenia žalobcu. Odvolateľ popiera

odôvodnenosť podanej žaloby žalobcom a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu

zamietnuť a priznať náhradu trov konania, ktoré písomne vyčíslil.

O odvolaní rozhodol odvolací súd tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa

z dôvodu jeho vecnej správnosti, keď dospel k názoru, že súd prvého stupňa

v novom konaní doplnil dokazovanie, na základe ktorého vyslovil právny názor a svoje

rozhodnutie i náležite odôvodnil. Žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože

si ich neuplatnil.

Žalovaný vo veci podal sťažnosť na Ústavný súd SR z dôvodu, že napadnutý odvolací

súd neobsahoval špecifickú odpoveď ani na jeden sťažovateľom uvádzaný dôvod odvolania,

v čom videl porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

Ústavný súd rozhodol o sťažnosti žalovaného Nálezom -39, ktorým

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že dospel

k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, ktorého sa odvolací súd

dopustil nedostatočným odôvodnením svojho potvrdzujúceho rozsudku.

Podaním zo dňa 10. júna 2011 žalovaný uviedol, že na základe rozsudku odvolacieho

súdu zaplatil v prospech žalobcu sumu 53 774,15 eur a trovy konania.

Po rozhodnutí Ústavného súdu SR žalovaný požiadal žalobcu o vrátenie zaplatenej

sumy a následne po zvážení všetkých okolností a skutočností, ktoré v počas konania vyšli

najavo, právnych argumentov vrátane odôvodnenia nálezu žalovaný vyslovil, že odstupné

vo výške 36 000 eur bolo poskytnuté dôvodne podľa § 669 a nasl. Obch. zák. V prevyšujúcej

časti nároku / nad 36 000 eur / odstupné podľa žalovaného žalobcovi nepatrí.

8

Žalobca k uvedenému podaniu zaujal stanovisko v podaní zo dňa 16. marca 2012,

v ktorom okrem vecných argumentov uviedol, že suma vo výške 53 774,15 eur bola pripísaná

na jeho účet dňa 23. júna 2009 a aj napriek tejto skutočnosti na žalobe trvá v celom rozsahu,

vrátane „uznanej“ sumy 36 000 eur. Uvedené uznanie podľa neho nevykazuje náležitú

hmotnoprávnu relevanciu a v prípade čiastočného späťvzatia žaloby by mohol byť žalobca

vystavený hrozbe žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. V tejto

súvislosti poukázal najmä na § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, ako i § 154 ods. 1

a Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi trovy

konania 1 296,78 eur za dva úkony právnej služby, paušálnu náhradu a 20 % DPH.

Žalovaný podaním zo dňa 5. júna 2012 vzal svoje odvolanie proti rozsudku súdu

prvého stupňa vo výške 36 000 eur späť a v prevyšujúcej časti 17 774,15 eur na odvolaní

zotrval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / § 10 ods. 2 / preskúmal vec

podľa v spojení s na verejnom pojednávaní za účasti

sporových strán.

Odvolací súd na pojednávaní oboznámil žalobcu o čiastočnom späťvzatí odvolania

vo výške 36 000 eur, proti ktorému žalobca žiadnu námietku nevzniesol.

Nakoľko rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie a v rámci ktorého bolo preukázané, že žalovaný zaplatil celú žalobcom požadovanú

pohľadávku, ktorú žalobca prijal a prijatie platby i potvrdil. Zaplatením žalovanej pohľadávky

dlh žalovaného zanikol / k vráteniu zaplatenej sumy zo strany žalobcu nedošlo, ani jej časti /

a žalobca na žalobe zotrval a ani zaplatenú sumu v spornej časti 11 774,15 eur žalovanému

nevrátil, čím odpadol predmet konania. Odvolací súd pri posudzovaní veci vchádzal zo stavu

rozhodnom v čase vyhlásenia rozsudku / /. Vzhľadom na uvedené

považoval odvolací súd vznesené námietky žalobcu týkajúce sa zaplatenia pohľadávky

žalovaným za bezpredmetné, pretože zrušením odvolacieho rozsudku zanikla i jeho

právoplatnosť a vykonateľnosť a na tento prípad nevzťahuje § 57 ods. 1 písm. f/ EP.

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností konanie

o zaplatenie sumy 36 000 eur podľa zastavil. V prevyšujúcej časti o zaplatenie

sumy 17 774,15 eur napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil

a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal, pretože v časti bola

žaloba zamietnutá, teda v tejto časti bol úspešný žalovaný a v časti bolo odvolacie konanie

zastavené z príčin na strane žalovaného, teda o trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 O. s .p.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 12. júna 2012

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková