Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/470/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou

Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti

ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 16. mája 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len okresný súd) uznesením z 25. februára 2014, č. k.

-128 ţiadosti ţalobkyne o vrátenie súdneho poplatku za vznesenú námietku

zaujatosti nevyhovel. Uviedol, ţe nutná delegácia podľa je vţdy dôsledkom

vylúčenia sudcov súdu ( ), a preto zo strany ţalobkyne bola podmienená vznesením

námietky zaujatosti. Z tohto dôvodu tvrdenie ţalobkyne, ţe nepodala námietku zaujatosti,

povaţoval za nedôvodné. Aj napriek tomu, ţe rozhodnutím krajského súdu bola

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčená sudkyňa okresného súdu

JUDr. Elena Petrušová, okresný súd nepovaţoval námietku zaujatosti vznesenú ţalobkyňou

za úspešnú, pretoţe účelom námietky zaujatosti je dosiahnuť, aby vec neprejednával sudca,

ktorému bola vec pridelená podľa rozvrhu práce resp. všetci sudcovia príslušného súdu.

Keďţe nadriadený súd nevylúčil vo veci zákonnú sudkyňu, bol toho názoru, ţe námietka

zaujatosti nebola ţalobkyňou podaná dôvodne a preto jej návrhu na vrátenie súdneho poplatku

2

podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) nevyhovel.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd) na základe odvolania ţalobkyne

uznesením z 16. mája 2014, sp. zn. napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil podľa ako vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, ţe

v súlade s ţalobkyňa v ţalobnom návrhu vzniesla námietku zaujatosti voči

všetkým sudcom súdu prvého stupňa, za správny preto povaţoval aj postup súdu prvého

stupňa, ktorý ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku

zaujatosti. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalobkyne, ţe jej námietka zaujatosti bola vznesená

dôvodne, pretoţe krajský súd vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci iba sudkyňu

JUDr. Elenu Petrušovú, ktorá rozhodovala vo veci zakladajúcej ţalobný nárok, pričom neboli

zistené podmienky pre vylúčenie ostatných sudcov súdu prvého stupňa, ani zákonnej sudkyne.

Keďţe ţalobkyňa uplatnila námietku zaujatosti voči všetkým sudcom súdu prvého stupňa

a zároveň ţiadala prikázať vec inému súdu z dôvodu vhodnosti, nebola jej námietka

uplatnená dôvodne a preto ani nebol dôvod pre vrátenie súdneho poplatku v zmysle § 11

ods. 1 veta druhá a tretia .

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a to z dôvodu nesprávneho právneho

hodnotenia veci súdmi niţších stupňov, čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom

( ).

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

3

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalobkyňa dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému aţ c/ Dovolanie ţalobkyne preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne

4

ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie

je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto

procesnej vade skutočne došlo.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle , , , ,

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/, a g/

Dovolateľka tvrdila, ţe konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/

, z dôvodu nesprávneho právneho hodnotenia veci súdmi niţších stupňov.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle je potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Ţalobkyňa namietala, ţe ňou podaná (ne)námietka zaujatosti bola dôvodná, pretoţe

došlo k vylúčeniu jedenej zo sudkýň okresného súdu a ustanovenie § 11 ods.1 zákona

o súdnych poplatkoch neviaţe vrátenie súdneho poplatku za námietku na zmenu zákonného

sudcu resp. vylúčenie všetkých sudcov.

Dovolateľka argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ nezakladá na tvrdení, ţe súdy porušili ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo ţe nezachovali

zákonom stanovenú procedúru prejednania veci, prípadne jej znemoţnili urobiť niektorý

procesný úkon a pod. Podstatou jej dovolacích námietok je, ţe rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnej interpretácii ustanovenia . Činnosť

súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav (správnosť ktorého nebola v danej veci spochybňovaná) aplikuje konkrétnu právnu

normu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne posúdenie veci

5

ide vtedy, ak súd nepouţil náleţitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď ) teda

zo strany dovolateľky nejde o námietku odňatia moţnosti konať pred súdom, ale o námietku

inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych

záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje

rozhodnutia.

Dovolací súd povaţuje za potrené zdôrazniť, ţe nato, aby sa mohol dovolaním vôbec

zaoberať je potrebné, aby bolo najskôr dovolanie procesne prípustné ( ).

Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je síce relevantným dovolacím

dôvodom, ktorým moţno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ); nie je ale procesnou vadou konania v zmysle

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 (viď tieţ R 54/2012 a niektoré ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. , , ,

, , ). Ustanovenie dáva

odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Súd totiţ právnym posúdením

neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva

priznané účastníkovi konania. Či uţ teda odvolací súd napadnuté uznesenie zaloţil

na správnom alebo nesprávnom posúdení veci (dovolací súd jeho rozhodnutie z tohto aspektu

neposudzoval), nemohol právnym posúdením veci odňať ţalobkyni moţnosť pred súdom

konať ( ).

To znamená, ţe aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,

mohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe rozhodnutie krajského súdu

je nepreskúmateľné a nedáva odpoveď na kľúčové otázky spornej veci, dovolací súd uvádza,

6

ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia spočívajúca v jeho neurčitosti, logickej

rozpornosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia porušuje právo účastníka na spravodlivý

súdny proces, takéto rozhodnutie nemoţno povaţovať za spravodlivé, pretoţe účastníkovi

v konečnom dôsledku odníma moţnosť konať pred súdom a zakladá vadu konania podľa

v spojení s Kritériom pre posúdenie

(ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náleţitostí odôvodnenia ustanovených zákonom

podľa , ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku, a tým preukázať jeho správnosť.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil,

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

7

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

ako aj odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí

v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a nemoţno ich označiť ako

nepreskúmateľné.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vrátenie súdneho poplatku

za námietku zaujatosti, zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Odvolací súd

v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť úvah súdu prvého stupňa vo veci nevrátenia

súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti a uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie

súdu prvého stupňa potvrdil. Taktieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami ţalobkyne

uvedenými v odvolaní. Odpovedal tieţ na kľúčové otázky spornej veci a to prečo nepovaţoval

ţalobkyňou podanú námietku zaujatosti za dôvodnú a podal aj výklad významu námietky

zaujatosti, ktorým podmieňoval vrátenie súdneho poplatku v prípade, ţe sa účel ňou

sledovaný dosiahne. Dovolateľka totiţ prehliada zmysel námietky zaujatosti ako jednej

z procesných záruk nestrannosti súdu. Jej účelom je zabezpečiť, aby vo veci konal a rozhodol

sudca, ktorý bude nestranný a objektívny. Iba takýto sudca môţe vyniesť rozhodnutie vo veci

samej, ktoré bude odrazom práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Preto námietka

zaujatosti smeruje vţdy k tomu konkrétnemu sudcovi, ktorý má vec prejednať a v prípade

jej úspechu tak vedie k zmene v osobe zákonného sudcu v konkrétnej veci a výnimke z čl. 48

(ďalej len ). Len vylúčením zákonného sudcu totiţ

účastník dosiahne účel sledovaný námietkou zaujatosti a to zmenu v osobe toho sudcu, ktorý

má v jeho veci vydať meritórne rozhodnutie, vylúčenie iného sudcu (pokiaľ nejde o jediného

sudcu, ktorý na príslušnom súde môţe vec prejednať a rozhodnúť), ktorý vo veci nerozhoduje,

8

nemá na účastníka nejaký vplyv a nemôţe zasiahnuť do jeho práva na spravodlivý súdny

proces. V tomto smere sa súdy niţšieho stupňa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel ani význam, preto

ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné. Za porušenie základného práva

zaručeného v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy

neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv ţalobkyne.

Dovolací súd uzatvára, ţe v konaní nedošlo k odňatiu moţnosti ţalobkyne konať

pred súdom v zmysle

Ţalobkyňa namieta, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca ( ).

V danom prípade ţalobkyňa – z hľadiska obsahového (viď ) –

opakovane namieta, ţe sudca okresného súdu, ktorý rozhodoval o jej ţiadosti o vrátenie

súdneho poplatku za námietku zaujatosti, nebol nestranným a teda ani zákonným sudcom,

pretoţe je sudcom okresného súdu, pričom nesprávnym úradným postupom tohto súdu v inej

veci bola zaloţená podľa názoru ţalobkyne zodpovednosť ţalovanej v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verenej moci a a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len zákon o zodpovednosti

za škodu).

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti ( ). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí

rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie

o dovolaní ( ). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach ( ).

Neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, neţ ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

9

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

ods. l predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ). Vzhľadom na to moţno

vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len

zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka

konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania

a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho

nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Z hľadiska je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy

má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania

určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý moţno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti)

a napokon k zástupcom účastníkov konania.

Najvyšší súd uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu ( ) nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má prejednať

a rozhodnúť vec, v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo

(viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn.

). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci

konštatuje, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, ţe vykonáva súdnictvo

na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom

v inej právnej veci zaloţil zodpovednosť ţalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu

v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe námietka ţalobkyne

o existencii procesnej vady konania v zmysle nie je opodstatnená.

Pokiaľ dovolateľka uviedla ako dôvod prípustnosti podaného dovolania nesprávne

právne posúdenie veci ( ), dovolací súd opakovane zdôrazňuje,

ţe táto vada je relevantným dovolacím dôvodom, avšak (na rozdiel od vád taxatívne

10

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

Vzhľadom k tomu, ţe nebola zistená existencia vád konania v zmysle § 237

písm. f/ a g/ namietaná ţalobkyňou, a dovolanie nie je prípustné ani v zmysle

ods. 1 a 2 , najvyšší súd dovolanie ţalobkyne odmietol podľa

v spojení s ako procesne neprípustné. Z tohto dôvodu sa dovolací

súd vecne nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

, ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţalovanej ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová