Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/305/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so

sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 4. decembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín, ktorou sa voči

žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov (ďalej len „“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú

ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Trenčín, preto jeho sudcovia

nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd

v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa ( ).

Okresný súd Trenčín uznesením z 8. novembra 2012 č.k. -13 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € podľa položky č. 17a Sadzobníka

súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu

2

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „

Zb.“). Toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním s tým, že v danom prípade nepodala

námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1

). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela),

nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade

vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 4. decembra 2013 sp. zn.

odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého

stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú

proti sudcom Okresného súdu Trenčín; za správny označil tiež následný postup súdu prvého

stupňa pri vyrubení súdneho poplatku. Dodal, že sa stotožnil s názorom Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn. , podľa

ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4

ods. 1 sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky

zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo v danom prípade:

1. súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol

podľa zákona potrebný ( ); uviedla, že nepodala námietku

zaujatosti, ale návrh podľa ,

2. odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať ( ) tým, že jeho

rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné.

3. rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený ( );

o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol, nezákonný postup ktorého jej

spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona

č.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s

3

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa a

prípustné nie je. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala

do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až d/ netvrdila

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

1. Žalobkyňa namieta, že súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ).

K rovnakej námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá žalobkyňa proti tej istej

žalovanej vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 11. marca 2013 sp. zn. , zo 14. marca 2013

sp. zn. , zo 4. apríla 2013 sp. zn. , z 28. októbra 2013

sp. zn. , , a , zo 4. novembra

2013 sp. zn. , a z 25. novembra 2013 sp. zn. ,

v ktorých už bolo konštatované, že

a) o prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu

z 23. júna 2005 sp. zn. a z 19. októbra 2006 sp. zn. ),

keďže ale žalobkyňa podala žalobu (ktorou začalo konanie), je neopodstatnená jej

námietka o existencii vady v zmysle ,

b) v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby ( veta prvá ),

súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie,

nerozhoduje o nich ale v nejakom samostatnom konaní, ktoré by začínalo osobitným

návrhom, preto aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej

účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka zaplatiť súdny

poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním žaloby.

Najvyšší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje aj v danom prípade

a konštatuje, že v preskúmavanej veci nedošlo k vade konania v zmysle

2. Žalobkyňa namieta, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky č. 17a

Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca, resp. pri tomto rozhodovaní nebol súd správne

obsadený ( ).

Aj k tejto námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo vyššie

označených rozhodnutiach (z 11. marca 2013 sp. zn. , 14. marca 2013

sp. zn. , 4. apríla 2013 sp. zn. , 28. októbra 2013

sp. zn. , , a , zo 4. novembra

2013 sp. zn. a , z 25. novembra 2013 sp. zn.

), v ktorých dospel k záveru, že tak, ako dôvodom na vylúčenie sudcu (§ 14

ods. 1 ) nie je sama skutočnosť, že má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným

je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája

2010 sp. zn. ), nie je týmto dôvodom ani to, že sudca vykonáva súdnictvo

na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom

v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu

v zmysle Na tomto závere zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej

veci. Uzatvára, že neopodstatnená je aj námietka žalobkyne o vade konania v zmysle § 237

písm. g/

3. Žalobkyňa namieta, že v danom prípade jej bola odňatá možnosť pred súdom konať

v dôsledku toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je „prekvapivé“ a nepreskúmateľné.

K rovnakej námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá žalobkyňa proti tej istej

žalovanej vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. októbra 2013 sp. zn. , ,

a , zo 4. novembra 2013 sp. zn. a , ako

aj z 25. novembra 2013 sp. zn. , v ktorých už bolo konštatované, že:

a) pod „prekvapivým rozhodnutím“ sa rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd

(na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorá

nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie

odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie

súdu prvého stupňa. V danom prípade ale súdy oboch stupňov založili svoje

rozhodnutia na rovnakých skutkových a právnych záveroch,

b) nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je vadou konania v zmysle § 237; ide len

o tzv. inú procesnú vadu v zmysle , ktorá prípustnosť

dovolania nezakladá (viď R 111/1998 a tiež ).

4. Z obsahu dovolania vyplýva názor žalobkyne, že vecné oslobodenie tohto konania

( ) sa vzťahuje aj na námietku zaujatosti. Najvyšší súd k tomu

uvádza, že otázka správnosti aplikácie ustanovení o oslobodení

od súdneho poplatku je otázkou súvisiacou s právnym posúdením veci. Samo (prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012).

Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia,

ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

5. Vzhľadom na to, že prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ,

nepotvrdila sa existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľkou a v dovolacom

konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/ bez toho, aby sa zaoberal ďalšími okolnosťami, z ktorých žalobkyňa

vyvodzuje opodstatnenosť svojich dovolacích námietok.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. novembra 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková