Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eb2/436170.b0907f.pdf
PDF · 155.84 KB
No categories available
7Cdo/469/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 468/2014
Slovenskej republiky 7 Cdo 469/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grӧ sslingova 4 Bratislava, proti ţalovanej Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Ţupné nám. č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde
Ţilina pod sp. zn. 6 C 246/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Ţiline zo dňa 30. júna 2014, sp. zn. 5 Co 409/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie podané proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. júna 2014, sp. zn.
5 Co 408/2014 a sp. zn. 5 Co 409/2014 o d m i e t a .
Zalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa v konaní domáha náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V ţalobe medziiným
uviedla, ţe túto ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Ţilina (ďalej
„okresný súd alebo súd prvého stupňa“), preto jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať
a rozhodnúť; z tohto dôvodu ţiadala, aby bolo rozhodnuté o prikázaní veci inému súdu toho
istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti sudcov, preto
uznesením z 24. apríla 2013, č. k. 6 C 246/2012-21 uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny
poplatok v sume 66,- € podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len
„Sadzobník“), prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Toto uznesenie napadla ţalobkyňa
odvolaním s tým, ţe nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu
(§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo poprela),
nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo predmetné konanie je vecne
oslobodené od súdneho poplatku.
Krajský súd v Ţiline (ďalej „krajský súd alebo odvolací súd“) uznesením z 30. júna
2014 sp. zn. 5 Co 408/2014 odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení
sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe
aj o námietku zaujatosti; za správny označil tieţ následný postup súdu prvého stupňa
pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, ţe sa stotoţnil s názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn.
II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti
podľa poloţky č. 17a Sadzobníka.
Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom, č. k. 6 C 246/2012-67 zo dňa 14.1.2014,
tak, ţe ţalobu zamietol a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie, na základe čoho okresný súd
uznesením č. k. 6 C 246/2012-110 zo dňa 7.4.2014 uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za podané odvolanie v sume 20,- €.
Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa odvolanie s tým, ţe proti predmetným
rozhodnutiam na základe zákona č. 71/1992 Zb. sa poplatok za odvolanie nepatí.
Uvedené uznesenia odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
lebo v prípade, keď krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 408/2014 potvrdil uznesenie
okresného súdu ,ktorým uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 66,- €
podľa poloţky 17a Sadzobníka: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiţ
námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal moţnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe jeho rozhodnutie je nielen „absolútne
prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne
obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca
súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujma, náhrady ktorej
sa domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a v prípade, keď krajský súd uznesením sp. zn.
5 Co 409/2014 potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým uloţil ţalobkyni povinnosť
zaplatiť súdny poplatok v sume 20,- € podľa poloţky 7a Sadzobníka, prípustnosť dovolania
odôvodnil ust. § 241, ods. 2 písm. c/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., ţe sa mu postupom
súdu ako účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom.
Ţalovaná sa k podaným dovolaniam písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie
ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala
do úvahy len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ d/ O.s.p. netvrdila
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Ţalobkyňa namieta, ţe súdy konali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), ďalej ţe v konaní jej bola
odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a napokon to, ţe pri vyrubovaní
súdneho poplatku rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).
K rovnakým námietkam ţalobkyne sa uţ najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných
skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá ţalobkyňa proti tej istej
ţalovanej vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza
najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 31/2013, 3 Cdo 90/2013, 3 Cdo 136/2013,
3 Cdo 311/2013, 3 Cdo 317/2013, 3 Cdo 318/2013, 3 Cdo 364/2013, 3 Cdo 296/2013,
3 Cdo 318/2013, 3 Cdo 373/2013, 3 Cdo 8/2014, 3 Cdo 58/2014, 3 Cdo 126/2014,
3 Cdo 226/2014, v ktorých uţ bolo konštatované, ţe
1. o prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh
ako procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie; v danom prípade ale
ţalobkyňa podala ţalobu (ktorou začalo konanie),
2. aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola
podaná) alebo o povinnosti účastníka zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd
v konaní, ktoré začalo podaním ţaloby,
3. tak, ako dôvodom na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nie je sama skutočnosť,
ţe má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca
vykonáva súdnictvo, nie je týmto dôvodom ani to, ţe namietaný sudca vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím nesprávnym
úradným postupom v inej právnej veci zaloţil zodpovednosť ţalovanej za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
4. prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ zaloţené na iných právnych
záveroch neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa; o prekvapivé rozhodnutie nejde,
ak súdy oboch stupňov zaloţili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových
a právnych záveroch,
Na vyššie uvedených záveroch zotrváva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.
Konštatuje, ţe je neopodstatnená námietka ţalobkyne, ţe v konaní došlo k procesným vadám
uvedeným v § 237 písm. e/ aţ g/ O.s.p.
Neopodstatnená je aj námietka ţalobkyne, ţe napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu
sú nepreskúmateľné, nakoľko podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí spĺňajú poţiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v ustanovení
§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nevyplýva z § 239 O.s.p.,
nepotvrdila sa existencia ňou namietaných procesných vád konania nevyšli najavo ani iné
vady uvedené v § 237 O.s.p., najvyšší súd odmietol jej procesne neprípustné dovolania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) bez toho, aby sa zaoberal
ďalšími okolnosťami, z ktorých vyvodzuje ich opodstatnenosť.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal ţalovanej náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. novembra 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová